Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-127-2017.pdf
PDF · 110.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: T. Š., B.. X.X.XXXX, X. L. V. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 297,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 223,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 223,07 Eur od 28.12.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23.5.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 297,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 28.12.2016 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29.10.2015 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K tejto zmluve bol v ten istý deň so žalovaným uzavretý dodatok k zmluve, v ktorom si žalovaný dojednal balík služieb „Happy XL volania NAJ“ s cenou 23,3249 Eur bez DPH/mesiac po dobu 24 mesiacov. Žalovaný sa dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Pre prípad porušenia tejto povinnosti žalovaným s následkom prerušenia poskytovania služieb bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému služby, a že za poskytnuté služby vystavil faktúry (splatné od 25.2.2016 do 27.12.2016, ktoré v žalobe ďalej aj špecifikoval). Žalovaný si už od štvrtého fakturačného obdobia 8.1.16-7.2.16 neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby s tým, že nezaplatením vznikla peňažná pohľadávka vo výške 297,43 Eur. Žalovaný je so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej faktúry (čo je výhodnejšie pre spotrebiteľa). Na zabezpečenie záväzku zo zmluvy bola medzi účastníkmi dojednaná v súlade s ust. § 544-545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojednaný vo výške 120,- Eur s tým, že za každý deň plnenia sa základ pomerne znižuje. Zabezpečovaný záväzok (základný paušál počas doby viazanosti) v čase uzavretia zmluvy bol
559,78 Eur, t.j. 24 mesiacov x 23,3249 Eur. Dojednaná zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením, oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle dodatku vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti (poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené po 222 dňoch 7.6.2016). Uviedol, že v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov si uplatňuje voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 84,02 Eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 120,- Eur. Zohľadnil počet dní, ktoré mu uplynuli zo záväzku viazanosti, pričom zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby.
3. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ ide o jednotlivé účtované poplatky, všetky položky, ktoré sú žalobcom účtované vo faktúrach, sú účtované výlučne na základe schváleného cenníka. Uviedol, že upomienky sú zasielané výlučne neplatičom ako súčasť samotnej faktúry, pričom spracovanie upomienky tak, aby bola súčasťou štandardnej faktúry si podľa neho údajne vyžaduje viacero úkonov a činností personálneho i technického charakteru (pozn. súdu: ktoré však ďalej nijako nešpecifikoval), a jej cena (pozn. súdu: hoci v súvislostiach by malo byť zrejmé, že pri upomienke sa nejedná o „cenu“ za tovar alebo službu) je stanovená v cenníku, a že obmedzenie a prerušenie poskytovania služieb ako činnosti vykonané v dôsledku porušenia povinností sú tiež ako poplatky stanovené v cenníku s tým, že porušenie záväzku zo strany účastníka zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas podľa žalobcu údajne vyvoláva na strane poskytovateľa naviac služby, ktoré by inak vykonať nemusel a s ktorými sú spojené náklady. Uviedol, že v prípade obmedzenia a prerušenia poskytovania služieb sa údajne nejedná iba o úkon, že pre neplatenie niekto „vyradí“ z prevádzky telefón/SIM kartu, ale viacero úkonov odborných pracovníkov (pozn. súdu: ktoré žalobca opäť nijako nešpecifikoval), ktoré sa musia vykonať len za pomoci techniky tak, aby boli riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči žalovanému (pozn. súdu: čo však nezodpovedá tomu, že poskytovanie služieb je pritom obmedzené, resp. prerušené). Žalobca tvrdil, že počas celej tejto doby je potrebné monitorovať správanie sa zákazníka, čo je spojené s nákladmi na ich uskutočnenie (pozn. súdu: z predložených faktúr pritom vyplýva, že oba poplatky, za obmedzenie aj prerušenie poskytovania služieb, sú účtované doplnkovo popri mesačnom poplatku za služby - ktoré sú pritom obmedzené, alebo prerušené, a teda nie sú poskytované v dohodnutom rozsahu - ktorý si žalobca uplatňuje taktiež, a mohol by tak snáď kryť aspoň to zmienené „monitorovanie“ správania zákazníka). Ďalej žalobca už len všeobecne uviedol, že tieto (náklady) sú údajne „kalkulované odborníkmi v danej oblasti“ (pozn. súdu: bez toho aby tieto náklady ďalej špecifikoval), a až potom sa dostávajú ako príslušné poplatky do cenníka, kde zákazník, predtým ako uzatvorí zmluvu, sa s nimi oboznámi (pokiaľ má záujem). Podľa žalobcu vyváženosť zmluvných podmienok je zabezpečená zákonom č. 351/2011 Z.z., lebo žalobca, ktorý je poskytovateľom verejnej služby, je priamo štátom (Úradom pre regiláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) kontrolovaný, či si plní záväzky a pri prípadnom neplnení aj štátom sankcionovaný (pozn. súdu: tento úrad má pritom podľa § 11 cit. zákona kompetencie iba v oblasti podpory efektívnej hospodárskej súťaže, povinnosti môže ukladať len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a okrem toho, ani údajná všeobecná kontrola zmluvných podmienok správnym orgánom nevylučuje skúmanie nárokov v konkrétnom prípade súdom, a podobne ako napr. banková licencia pri bankách neznamená oprávnenosť všetkých poplatkov účtovaných zákazníkovi v jednotlivom prípade).
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 10.7.2017.
5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
6. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
10. Súd sa vo veci oboznámi so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.11.2012, dohody o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.12.2014, dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa, cenníka pre poskytovanie služieb žalobcu a predložených faktúr, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov overil a zistil skutkový stav ohľadom uzavretia písomných zmlúv tak, ako ho vo svojej žalobe opísal žalobca, a ďalšie nasledovné podstatné skutočnosti:
11. Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených príloh vyplýva, že žalovaný mu nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.2.2016 na sumu 27,99 Eur (okrem položky obmedzenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH), faktúrou so splatnosťou 29.3.2016 na sumu 27,99 Eur (okrem upomienky 4,99 Eur), faktúrou so splatnosťou 25.4.2016 na sumu 27,99 Eur (okrem položky obmedzenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH a upomienky 4,99 Eur), faktúrou so splatnosťou 25.5.2016 na sumu 27,99 Eur (okrem upomienky 4,99 Eur) a faktúrou so splatnosťou 27.6.2016 na sumu 27,09 Eur (okrem položky prerušenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH). Upomienky, resp. obmedzenie či prerušenie služby totiž nepochybne nie sú službou poskytnutou žalovanému a v jeho prospech. Následne faktúrou so splatnosťou 27.12.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému aj zmluvnú pokutu vo výške 84,02 Eur.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
13. Podľa § 43 ods. 1 ZoEK podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 3 ods. 2 ZoEK verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame
vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu
16. Podľa § 4 ods. 5 ZoEK pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti
17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb nezaplatil, pričom porušil tak aj svoju zmluvnú povinnosť, za čo má žalobca nárok aj na dojednanú zmluvnú pokutu (uplatnenú pomerne), ktorú súd vzhľadom na zabezpečovanú povinnosť i jej degresívnu povahu nepovažoval za neprimeranú, a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu tak ako sú uvedené v bode 11. tohto odôvodnenia vo výške 223,07 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
22. V časti uplatnenej sumy nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a vypočítanej zmluvnej pokuty, zodpovedajúcej podľa predložených faktúr sumám za upomienky, sume za obmedzenie služby a sume za prerušenie služby-neplatenie, však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Žalobca si všetky tieto položky uplatnil v žalovanej výške iba s poukazom na svoj cenník, podľa názoru súdu však medzi stranami riadne a platne dojednané neboli a oprávnené nie sú.
23. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je vymedzená v ust. 44 ods. 1 ZoEK tak, že ide o písomnú zmluvu, ktorou sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby, a podľa ktorej je účastník povinný platiť za poskytnutú verejnú službu (nič viac a nič menej medzi pravidelné náležitosti tejto zmluvy nepatrí) s tým, že podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy (teda dojednaní o poskytovaní verejných služieb). Je pritom síce samozrejmé, že písomné právne úkony, vrátane písomných zmlúv, v sebe môžu vo všeobecnosti (okrem pravidelný náležitostí) obsahovať, resp. kombinovať a zahŕňať
aj viacero ďalších rôznych zmluvných dojednaní (typov zmlúv), napr. dojednania o poskytovaní služieb kombinované často v praxi s dojednaním nájmu alebo kúpy veci, pôžičky, platobnej karty, rôznych mandátov a splnomocnení, zmluvných pokút, a pod. Jednotlivé časti takejto zloženej zmluvy je však potom ale potrebné posudzovať osobitne podľa zákonných ustanovení upravujúcich jednotlivé typy zmlúv či záväzkov v nich obsiahnutých, zakotvených často krát aj vo viacerých právnych predpisoch. Povahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravenej a posudzovanej podľa ZoEK, ktorej súčasťou, podľa splnomocnenia zákona (posledná veta § 44 ods. 1 ZoEK), môžu byť aj všeobecné podmienky a cenník, ale bude mať len tá ich časť, ktorá upravuje výlučne poskytovanie verejnej telefónnej služby a povinnosť platiť za ňu, a ostatné (vedľajšie) dojednania v nich obsiahnuté (ich možnosť, vznik, platnosť a účinnosť), vrátane rôznych zabezpečení, pokút, úrokov, sankcií, či zvláštnych poplatkov za nevyžiadané služby, sa budú spravovať ustanoveniami upravujúcimi ten-ktorý typ zmluvy resp. zmluvného dojednania, alebo, v prípade neexistencie takýchto ustanovení, ustanoveniami upravujúcimi právne vzťahy povahou im najbližšie.
24. Podľa § 491 ods. 1 - 3 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
25. Zmluvné záväzky vznikajú výlučne na základe zákona a platných a riadne dojednaných zmlúv uzavretých v súlade s ním. Ohľadom verejnej telefónnej služby teda, tak ako bolo vysvetlené vyššie, iba na základe písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorej súčasťou (a teda iba v rozsahu upravujúcom poskytovanie verejných služieb a ich ceny) môžu byť na základe zmocnenia zákona aj osobitne vydané všeobecné podmienky a cenník. Tieto podmienky a cenník tak môžu v tomto zmysle, ako súčasť zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe zmocnenia zákona upravovať iba obsahové náležitosti tejto zmluvy (cenník teda logicky podľa svojho označenia iba cenu poskytovaných verejných služieb, žiadne iné dojednania či sankcie nie), ostatný ich prípadný obsah (mimo obsahu vydaného na základe zmocnenia zákona) súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez ďalšieho nie je, a ak má mať právnu (záväzkovú) relevanciu, musí byť medzi stranami osobitne zmluvne dojednaný (alebo ustanovený zákonom), inak má len povahu nezáväzného jednostranného oznámenia, deklarácie či poznámky (bez právneho významu). Inými slovami, cenník, ktorý na základe zmocnenia zákona môže tvoriť súčasť (pravidelnej) zmluvy o poskytovaní verejných služieb, môže na základe zákona ako súčasť takejto zmluvy logicky upravovať iba pravidelné, zákonom stanovené náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (poskytovanie služieb a ich cenu), ktorej je súčasťou. Je preto vylúčené, aby podnik do cenníka (ako súčasti zmluvy upravujúcej poskytovanie verejných služieb) „prepašoval“ (bez ďalšieho pre druhú stranu záväzne) to, na čo ho zákonodarca nesplnomocnil.
26. Opačný výklad by znamenal, že podnik by mohol vlastne do cenníka zakomponovať prakticky čokoľvek, v podstate takmer neobmedzene akékoľvek „zmluvné“ dojednania resp. povinnosti druhej strany, ktoré medzi sebou strany osobitne nevyjednali (vrátane rôznych zabezpečení, vzniku povinnosti ďalšieho odberu, pokút, úrokov, sankcií, či zvláštnych poplatkov za nevyžiadané služby), na čo ho zákonodarca nesplnomocnil a čo tak užívateľ ako druhá strana (očakávajúc v zmysle zákona len vymedzenie služieb a ich ceny) nemusel rozumne predvídať, no mal by to plniť (bez osobitného dojednania a stanovenia zákonom) len preto, že si to v cenníku „mohol prečítať“, čo je zjavný nezmysel. Jednoducho, cenník (ako súčasť zmluvy o poskytovaní verejných služieb) môže na základe zmocnenia zákona upravovať „len“ cenu poskytovaných služieb (medzi ktoré poplatky za upomienky, a poplatky za obmedzenie či prerušenie poskytovania služieb - ktoré majú výlučne sankčnú, satisfakčnú či reparačnú funkciu - nepochybne nepatria), a prípadné ďalšie (iné) ich zmluvné dojednania (resp. záväzky, vrátane rôznych zabezpečení, pokút, úrokov, sankcií, či zvláštnych poplatkov za nevyžiadané služby), musia byť medzi stranami určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ) dojednané, resp. uvedené priamo v nejakej zmluve, na ktorú strany pripájajú svoj podpis (inak zmluvným záväzkom nie sú). V tomto prípade pritom určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy konkrétnym odkazom na obchodné podmienky, resp. cenník (napr. že ďalšie platby za porušenie zmluvných povinností, okrem zmluvnej pokuty - a to za upomienky a za obmedzenie a prerušenie služby - upravujú obchodné podmienky a cenník) z predloženej písomnej zmluvy nevyplýva, teda riadne dojednané nebolo, a navyše možnosť, že by v danom prípade aj takáto ďalšia časť obsahu
zmluvy (okrem vymedzenia dojednaných služieb a ich ceny) mohla byť vôbec určená iba odkazom na obchodné podmienky (tak ako je to vo všeobecnosti možné v obchodných záväzkových vzťahoch v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka) zo zákona ani nevyplýva.
27. Treba pritom ešte raz osobitne zdôrazniť, že poplatky za upomienky, a poplatky za obmedzenie či prerušenie poskytovania služieb, ktoré žalobca označuje ako ich „cenu“, nepochybne nie sú cenou za (akúkoľvek) služby dodanú užívateľovi a v jeho prospech (z ktorej by mu mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie), ale majú sankčnú povahu resp. povahu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (pozn. súdu: analogicky aj o poplatkoch za upomienky, alebo obmedzenie či prerušenie služieb pri porušení povinnosti platiť včas) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.
28. Súd pritom tiež pripomína, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
29. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti uplatnenej ako nárok na cenu (resp. poplatky) za upomienky, a za obmedzenie či prerušenie služieb, na ktorých sa strany sporu v predloženej zmluve určite a zrozumiteľne písomne nedohodli, a vo vzťahu ku ktorým žalobca, ak by sme ich aj posudzovali ako nárok náhradu konkrétne vynaložených nákladov (skutočnú škodu), žiadne konkrétne skutočnosti umožňujúce ich určenie neuviedol, ako nedôvodnú zamietol.
30. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 297,43 Eur úspešný v časti vo výške 223,07 Eur, čo predstavuje 75% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 25% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 50%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.