Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-248-2001.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/248/2001
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: F.. K. G., G.. J. XX, N. J. I., F.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Peter Fábry, Starosaská 11, Spišské Nová Ves, proti povinnému: S. Z., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. Y.F. XXX/XX, I. V., o vymoženie 3.203,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 61,28 eur, ktoré je povinný zaplatiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.02.2001 súd vydal, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 03.08.2017 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením zistil, že povinný dňa 05.03.2011 zomrel a súd konanie o dedičstve zastavil. K žiadosti súdny exekútor pripojil špecifikáciu vzniknutých trov exekúcie v celkovej výške 61,28 eur.
3. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 2D/114/2011-20 zo dňa 06.06.2011, právoplatné dňa 25.07.2011, mal súd preukázané, že dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.
4. Podľa § 61 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
12. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd môže o zastavení exekúcie pre nemajetnosť rozhodovať na podnet súdneho exekútora, na návrh oprávneného alebo ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, je účinné od 1. februára 2002. Keďže podľa § 235 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3910155&FragmentId2=3910155> Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, na exekučné konanie začaté pred jeho účinnosťou súd nemôže túto právnu normu aplikovať. V danom konaní je, v prípade zistenej nemajetnosti povinného, možné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z. z. (ďalej len vyhláška), účinnosť do 30.06.2006, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
14. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 vyhlášky odmenu vo výške 13,28 eur (2 x 6,64 eur) za nasledovné úkony: spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.03.2001 (20 minút), spracovanie exekučného príkazu zo dňa 15.04.2008 (20 minút). 16. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
17. Podľa § 15 vyhlášky, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 23,24 eur za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy 3,32 eur, každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur, každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur.
18. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených
hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 14,55 eur.
19. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o túto daň vo výške 20 %, teda o 10,21 eur, a preto mu patrí 61,28 eur.
20. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Za výkon exekučnej činnosti má exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný v zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného (ustanovenie § 203 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vzal súd do úvahy skutočnosť, že súdny exekútor je štátom splnomocnená a určená osoba na realizáciu núteného výkonu rozhodnutí, čím nadobúda špecifické postavenie v rámci exekučného konania, ktoré neumožňuje, aby trovy, ktoré v súvislosti s núteným výkonom rozhodnutia vynaložil mu ostali neuhradené, keďže úkony exekúcie nevykonával vo svoj prospech, ale v prospech oprávneného. Vzhľadom na to súd zastáva názor, že nie je dôvod, aby v prípade neúspešnosti exekúcie znášal súdny exekútor riziko neuhradenia trov exekúcie, nakoľko vykonané úkony vykonával v súvislosti s exekučnou činnosťou v prospech oprávneného. Prvotným a skutočným dôvodom zastavenia exekúcie je smrť povinného, ktorý zomrel nemajetný, a preto súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku.
21. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 61,28 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.