Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-38-2016.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XX proti žalovanému W. Z.N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XX o zrušenie právneho úkonu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou z 1.3.2016 podanou na tunajšom súde dňa 2.3.2016 sa žalobca domáha zrušenia právneho úkonu, ktorým previedol členské práva k bytu na žalovaného. V žalobe však nekonkretizoval, o aké členské práva sa jedná, k akému bytu, akým právnym úkonom mali byť tieto členské práva prevedené na žalovaného, kto je účastníkom tohto právneho úkonu a ani kedy malo dôjsť k učineniu tohto právneho úkonu.
2. Uznesením č. k. 9C/38/2016-14 z 19.8.2016 bol žalobca súdom vyzvaný na odstránenie nedostatkov žaloby, ktoré spočívali v nedostatočnej špecifikácii predmetu konania, keďže zo žaloby nie je zrejmé, zrušenia prevodu akých členských práv vo vzťahu k žalovanému sa žalobca domáha. Špecifikácia členských práv ako aj samotného úkonu, ktorým došlo k ich prevodu zo žalobcu na žalovaného, chýba aj v petite žaloby (žalobnom návrhu), ktorý je pre tento nedostatok nevykonateľný. Okrem toho žalobca v žalobe neoznačil a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie skutočností ním tvrdených v žalobe. Týmto uznesením bol žalobca zároveň poučený, ako má nedostatky žaloby odstrániť. Uznesenie žalobca prevzal 30.8.2016. Až podaním z 12.12.2016 doručeným súdu 13.12.2016 žalobca reagoval na predmetné uznesenie, avšak v tomto podaní ani v inom ďalšom písomnom podaní adresovanom súdu nekonkretizoval, o zrušenie prevodu akých členských práv sa jedná, k akému bytu, akým právnym úkonom mali byť prevedené na žalovaného, kedy sa tak malo stať a aké osoby by mali byť účastníkom tohto právneho úkonu. Z obsahu žaloby a ostatných písomných vyjadrení žalobcu možno vyvodiť, že právny úkon, zrušenia ktorého sa žalobca domáha by sa mal týkať nejakého bytu v Kežmarku, ktorý však nijakým spôsobom žalobca nešpecifikoval, tento byt by mal podľa žalobcu žalovaný žalobcovi vrátiť. V podaní z 29.5.2017 žalobca žiada súd, aby zrušil v celosti právny úkon prevodu bytu na syna (žalovaného) a nájomníkom bytu by bol opäť žalobca tak, ako to bolo od roku 1982.
3. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (doručenému žalobcovi dňa 27.7.2018 a žalovanému dňa 26.6.2018) nedostavili. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. Žalovaný neúčasť na pojednávaní dňa 3.8.2018 elektronicky ospravedlnil z dôvodu odcestovania do zahraničia a požiadal o odročenie pojednávania. V súlade s § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti
strán sporu, nakoľko nepovažoval odročenie pojednávania navrhnuté žalovaným za dôvodné, keďže dôvodnosť dôvodu odročenia pojednávania žalovaný vôbec súdu nepreukázal.
4. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu, t. j. najmä so žalobou a ostatnými podaniami žalobcu, s vyjadrením W. Z. z 22.6.2015, ktorá popisuje bytovú situáciu žalobcu (jej syna) a zmieňuje sa o nejakom bližšie neurčenom byte, ktorý mal byť prevedený na žalovaného na základe nejakej zmluvy o darovaní, a s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Kežmarok, ktorý si zabezpečil súd sám a podľa ktorého potenciálny byt, zrušenia prevodu členských práv ku ktorému sa žalobca môže teoreticky domáhať (byt č. XX na ul. N. XX, N.), je vo vlastníctve žalovaného na základe zmluvy o prevode družstevného bytu O. z 15.7.2015.
5. Podľa § 129 ods. 1, 2 a 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
8. Sporové konanie je okrem iného ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Nejde totiž o nedostatky, pre ktoré o žalobe žalobcu nemožno konať. Konať o nej možno, nemožno jej však vyhovieť. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového civilného konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt
- bdelým patrí právo) a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označila dôkazy.
9. Stanoviská zo súdnej praxe:
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4457/2007 z 4.12.2007: „V návrhu na začatie konania je potrebné uviesť zásadné určenie skutku tak, aby žaloba bola prejednateľná, t. j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej uviedol aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke; povinnosť tvrdenia môže byť splnená i dodatočne. Ak žaloba obsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých je možné vyvodiť, aký je predmet konania, tak procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia vo vzťahu k ďalším relevantným skutočnostiam, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti, nie je odmietnutie návrhu, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.“
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 38/2015 z 21.1.2015: ,,Pre sporové konanie platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/13/2009 z 24.2.2010: ,,Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.“
10. V súlade s vyššie citovanou judikatúrou súd prijal záver, že napriek nedostatkom žaloby, na odstránenie ktorých bol žalobca súdom vyzvaný a poučený o možnosti ich opravy, možno predmet tohto konania po obsahovej stránke určiť a je ním určenie neplatnosti právneho úkonu prevodu členských práv k bytu tak, aby sa nájomníkom bytu stal opäť žalobca. Skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikuje tieto členské práva, nie je presne určený ani byt, ktorého by sa mali týkať (uvedením ulice, aspoň orientačného čísla bytového domu, poschodia, na ktorom sa predmetný byt nachádza, uvedenia, o koľko izbový byt sa jedná), taktiež nie je konkretizovaný samotný právny úkon, ktorým mali byť tieto neurčité členské práva prevedené na žalovaného, nie sú uvedení účastníci tohto právneho úkonu, ani dátum vykonania tohto právneho úkonu, nie sú v žalobe označené dôkazy, ktoré doposiaľ neboli ani súdu predložené, však nebráni súdu v súlade s § 129 ods. 3 poslednej vety CSP v konaní pokračovať, keďže napriek týmto nedostatkom žaloby sú v žalobe uvedené také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet tohto konania po skutkovej stránke. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť vo vzťahu k ďalším relevantným skutočnostiam a nesplnenie povinnosti doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi má v tomto prípade pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Žalobca v tomto prípade nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k ďalším relevantným skutočnostiam (splnil si len povinnosť tvrdenia vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, ktorými bolo možné vymedziť predmet konania po skutkovej stránke - pozn. súdu) a ani neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok).
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, v spore mal plný úspech žalovaný, preto podľa § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil a zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu a o trovách konania (o nároku vrátane výšky) rozhodol tak, že trovy konania žiadnej zo strán sporu nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 355 ods. 1, § 357 písm. m) CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.