Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-17-2022.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Subarea
9Co/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX H., proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo DIEL - Urbárska spoločnosť Radoma, so sídlom Radoma 45, 090 42 Okrúhle, IČO: 37 790 650, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 1C/18/2021-42 zo dňa 28.09.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca podal na tamojšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnil podaním zo dňa 13.8.2021, ktorým žiadal, aby súd žalovanému zakázal dodať vyťaženú drevnú hmotu (borovicu) kupujúcemu PRIMA LES s.r.o., Bardejov, so sídlom: Priemyselná 4062, 085 01 Bardejov, IČO: 44 790 015, ktorá drevná hmota bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že zo samotného návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov žalobcu nemal za preukázané, že tento v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok, t.j. preukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že z výpisu registra pozemkových spoločenstiev Národného lesníckeho centra Zvolen zistil, že Pozemkové spoločenstvo DIEL urbárska spoločnosť Radoma so sídlom 090 42 Radoma 45, bolo do príslušného registra zaregistrované dňa 12.09.2000 pod registračným číslom 0064/712. V uvedenom pozemkovom spoločenstve je žalobca členom a vlastníkom podielu na spoločnej veci vo výmere 90 214 m2. Zároveň uviedol, že žalobca naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že v mesiaci júl 2021 došlo na parcele KN - E č. XXX, zapísanej na LV XXX k.ú. J., v správe Pozemkového spoločenstva DIEL, urbárskej spoločnosti Radoma k neoprávnenej a nelegálnej ťažbe drevnej hmoty v množstve cca 300 m3, a to bez súhlasu vlastníkov, zhromaždenia a bez súhlasu výboru spoločenstva. Táto vyťažená drevná hmota bola podľa vyjadrenia žalobcu vraj následne odpredaná za nízku cenu cudziemu odberateľovi, ktorý nemá žiaden podiel v predmetnom spoločenstve a bez ponuky vlastníkom alebo podielnikom, pričom, ako uviedol, podľa stanov PS majú členovia predkupné právo na kúpu drevnej hmoty, a toto predkupné právo im ponúknuté nebolo (stanovy PS navrhovateľ súdu nepredložil). Dospel k záveru, že nakoľko zo samotného návrhu a ani z listín, ktoré boli k návrhu priložené, nemal osvedčené reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ohrozenia alebo narušenia práv žalobcu konaním protistrany, t.j. Pozemkového spoločenstva DIEL urbárska spoločnosť Radoma, preto bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Poznamenal, že v danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Ten svojimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil, že v Pozemkovom spoločenstve DIEL urbárska spoločnosť Radoma je členom a vlastníkom podielu na spoločnej veci vo výmere 90.214 m2. Skutkové tvrdenie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia však priloženými listinami neosvedčil, keďže na účely rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie neosvedčil existenciu reálneho, resp. bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva ohrozenia alebo narušenia jeho práv, t.j. že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, pretože protistrana reálne ohrozuje alebo narušuje jeho práva, prípadne že takéto konanie protistrany hrozí. Doposiaľ predložené listiny považoval za relevantné len pre preukázanie vecnej legitimácie strán sporu. Konštatoval, že vo vzťahu k podanému návrhu však žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by osvedčil existenciu zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu, z dôvodu obavy ohrozenia alebo narušenia jeho práva, predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, okrem iných ani to, že protistrana realizuje neoprávnenú a nelegálnu ťažbu drevnej hmoty, ktorú podľa jeho tvrdenia vraj následne odpredáva za nízku cenu cudziemu odberateľovi. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako návrh obsahujúci síce relatívne podrobné, avšak absolútne ničím neosvedčené skutkové tvrdenia. Poznamenal, že takémuto návrhu v žiadnom prípade vyhovieť nemohol, pretože by tým spochybnil základný princíp inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie neodkladnej ochrany oprávnenému subjektu, ktorý existenciu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčí. Z týchto dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a nezákonné. Uviedol, že si nedokáže bez súdu zabezpečiť listiny v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, najmä listiny o predaji drevnej hmoty alebo dôkazy o ťažbe, z ktorých by vyplývali skutočnosti, na ktoré poukázal. Tieto dôkazy by sa dali zabezpečiť až v ďalšom konaní, ktoré chce viesť žalobou proti žalovanému o neplatnosť kúpno-predajných zmlúv o predaji drevnej hmoty žalovaným. V tomto konaní by sa dal preukázať rozsah povolenej či nepovolenej ťažby dreva a jeho predaj, ktorý by bol v rozpore s právnymi predpismi. Domnieval sa, že súd bez priameho osvedčenia týchto dôkazov mal vydať neodkladné opatrenie a uložiť mu lehotu na podanie žaloby. Poznamenal, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa predsa nedajú dokazovať všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o tom, či zmluva o predaji dreva je alebo nie je platná a z akých dôvodov. Tu predovšetkým ide o to, že predaj dreva sa realizuje a keď skončí, nebude už dôvod na vydávanie neodkladného opatrenia. A aj keby sa neskôr úspešne domohol určenia neplatnosti týchto právnych úkonov, vlastníctvo k drevu by už prešlo viacerými subjektami a nedalo by sa už zabezpečiť a náhrada škody v peniazoch nie je to isté ako vyťažené drevo. Ďalej uviedol, že súd má slabšiemu poskytnúť väčšiu mieru ochrany, lebo on sám sa nevie domôcť od urbáru ani len platných stanov, napriek tomu, že si ich viackrát žiadal a tobôž nie zmluvy o predaji dreva alebo o okolnostiach jeho ťažby. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia je zaistiť pomery v prípadoch, ktoré neznesú odklad (§ 325 ods. 1CSP „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“.) Ide o prostriedok rýchlej a účinnej reakcie na situáciu, ktorá si žiada okamžité riešenie prostredníctvom súdnej ochrany.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Z charakteru neodkladného opatrenia ako prostriedku rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie
meritórneho rozhodnutia a neodkladné opatrenie môže nariadiť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podmienkou pre jeho nariadenie je však osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už také konkrétne správanie žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi škodu, a to nenahraditeľnú.
7. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a je výlučne na ňom, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Jeho návrh teda musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie preto nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
8. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Žalobca musí súdu opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“.
9. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná a na základe odôvodnenia rozhodnutia.
10. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
11. Žalobca sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému dodať vyťaženú drevnú hmotu (borovicu) kupujúcemu PRIMA LES s.r.o., Bardejov, so sídlom: Priemyselná 4062, 085 01 Bardejov, IČO: 44 790 015, ktorá drevná hmota bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy.
12. Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenie povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia treba venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych, ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany, ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám.
14. Odvolací súd uvádza, že žalobca je členom žalovaného, ktorý je pozemkovým spoločenstvom, a teda vlastníkom konkrétnych podielov v spoločných nehnuteľnostiach. Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom v súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.
15. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona, pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.
16. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rovnaký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.
18. Podľa § 14 ods. 7 písm. f) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva.
19. Správa, hospodárenie spoločenstva s majetkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť spadá do pôsobnosti zhromaždenia, teda do rozhodovacej právomoci všetkých členov spoločenstva. Žalobca navrhol uloženie zákazu žalovanému dodať vyťaženú drevnú hmotu (borovicu) kupujúcemu PRIMA LES s.r.o., s poukazom na to, že v mesiaci júl 2021 malo dôjsť k neoprávnenej a nelegálnej ťažbe dreva na nehnuteľnostiach v správe žalovaného, a to bez súhlasu vlastníkov, zhromaždenia a bez súhlasu výboru spoločenstva. Zároveň však uviedol, že k tomuto výrubu bol vydaný súhlas na ťažbu dreva udelený predsedom a podpredsedom žalovaného, a táto vyťažená drevná hmota bola následne odpredaná firme PRIMA LES s.r.o..
20. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu.
21. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ žalobca považuje postup žalovaného za svojvoľný, nezodpovedný, zmenšujúci majetok, bolo potrebné obrátiť sa so sťažnosťou priamo dozornej rade ako orgánu žalovaného, ktorá kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada má právo zvolať zhromaždenie, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov.
22. Zároveň odvolací súd uvádza, že pokiaľ konkrétne orgány žalovaného konajú protiprávne, nehospodárne, neodborne, nie je tým dotknuté právo žalobcu ako člena žalovaného, domáhať sa náhrady prípadnej škody vzniknutej v dôsledku takéhoto konania.
23. Žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Skutočnosť, že ako jediný z členov žalovaného nesúhlasí s predajom vyťaženej drevnej hmoty spoločnosti PRIMA LES s.r.o., nie je podľa odvolacieho súdu dôvodom na využitie tak výnimočného inštitútu, akým neodkladné opatrenie nepochybne je. Bude na žalobcovi, aby si zvolil konkrétny spôsob ochrany svojho vlastníckeho práva, aby primerane k tomu zvolil žalobný petit a v nadväznosti na to, aby navrhol dôkazy na nesporné preukázanie skutočnosti, že žalovaný jeho uvedené práva porušuje.
24. Nariadením neodkladného opatrenia by podľa názoru odvolacieho súdu bol žalovaný neprimerane obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, a to nad mieru potrebnú a primeranú veci. Zároveň nebola v danom prípade osvedčená bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, keďže nebolo preukázané, že žalovaný realizuje neoprávnenú a nelegálnu ťažbu drevnej hmoty, ktorá je následne odpredávaná za nízku cenu cudziemu odberateľovi.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich náhrada nebola priznaná. Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.