Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/124/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Českaá republika, IČ: 292 16 842, zast. Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO:35 918 225, proti žalovanému: F. P., V..XX.XX.XXXX, P. E.T. XXX/XX, L. V. B., o zaplatenie 7630,01 Kč, t.j. 282,36 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 7630,01 Kč do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť trovy konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7630,01 Kč pozostávajúcej z istiny vo výške 6440,68 Kč a úroku 1189,33 CZK, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6440,68 Kč odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, od 02.10.2014 do zaplatenia, 18,9% ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 6440,68 Kč od dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 02.10.2014 do zaplatenia a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2014 Česká sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., pohľadávku žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. O postúpení pohľadávky bol žalovaný písomne vyrozumený listom zo dňa 13.10.2015.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 282,36 eur ( 7630,01 Kč) s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 07.8.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 21.06.2018.

Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovanému bol právnym predchodcom žalobcu zriadený na základe Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 11.12.2006 sporožírový účet Č..XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte zo dňa 05.12.2008 bol žalovanému poskytnutí úver až do výšky 5000 Kč. Podľa článku 2 zmluvy o úvere je majiteľ účtu povinný platiť banke úroky z kontokorentu a cenu za služby spojené s vedením kontokorentu podľa podmienok stanovených sadzobníkom českej sporiteľne a.s., pre bankové obchody platným v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu. Výška úrokovej sadzby kontokorentu je stanovená ako odchylka od referenčnej úrokovej sadzby, ktorou sa rozumie sadzba označená v oznámení Českej sporiteľne a.s., ako bežnej sadzby a jej výška je stanovená v oznámení českej sporiteľne a.s.,. Ku dňu uzatvorenia zmluvy prestavovala ročná referenčná úroková sadzba 17,9%. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnala, previedol právny predchodca žalobcu pohľadávku dňa 02.12.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ku dňu prevedenia predstavoval debetný sumu 6453,13 Kč.

8. Podľa čl. 10. 6 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne (ďalej len"VOP"), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy, klient je povinný udržiavať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali k pokrytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre tento účet bankou.

9. Žalovaný porušil vyššie citované ustanovenia VOP tak, že najneskôr ku dňu 02.12.2013 bol na jeho účte evidovaný nepovolený debetný zostatok vo výške 6453,13 Kč. Po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov bol debetný zostatok úročený úrokom zákonným úrokom z omeškania 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého Kontokorentu vo výške 18,90%.

10. O postúpení pohľadávky bol žalovaný vyrozumený doporučeným listom „O odstúpenie od zmluvy, oznámenie o postúpenie pohľadávky“ dňa 13.10.2015. Žalovaná suma predstavuje teda nepovolený debetný zostatok vo výške 6453,13 Kč spolu s úrokom z nepovoleného debetného zostatku vo výške 394,53 eur a úroku z poskytnutého úveru vo výške 794,80 eur. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia t.j. od 02.10.2014 úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,9%.

11. Žalobca listom zo dňa 28.01.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy

12. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. b.) Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

13. Podľa čl. 16 ods. 2 uvedeného Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

14. Súd skúmal právomoc tunajšieho súdu, nakoľko žalobca je subjektom s cudzou štátnou príslušnosťou, jeho sídlo je v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej republiky. V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu v zmysle vyššie citovaných ustanovení čl. 15 a 16 Nariadenia.

15. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

16. Podľa § 1880 ods. 1) Občanského zákoníka postoupením pohledávky nabývá postupník také její příslušenství a práva s pohledávkou spojená, včetně jejího zajištění

17. Podľa § 580 ods. 1 cit. zákona neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

19. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

22. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

23. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odst. 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o účte, obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy.

26. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo(porov. rozsudok NS SR voveci5MCdo 20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §

52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

27. Súd zamietol uplatnené príslušenstvo pohľadávky a to 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 6440,68 od 02.10.2014 do zaplatenia a 18,9% ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 6440,68 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia z nasledovných dôvodov. V prvom rade ako vyplýva z citovaného § 1880 ods.1 postúpením pohľadávky nadobúda postupník aj príslušenstva práva z pohľadávkou spojené v četného zajištení. Z oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že vyčíslená celková dlžná čiastka ku dňu postúpenia bola vo výške 7630,01 CZK. Postupník má právo na ďalšie príslušenstvo pohľadávky, či už ide o riadne dohodnutý úrok alebo úrok z omeškania aj po postúpení pohľadávky ale toto musí byť v zmluve o postúpení pohľadávky s postupcom dohodnuté. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, žeby takéto dojednanie bolo dohodnuté. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, žeby takéto dojednanie bolo dohodnuté.

28. Z výzvy k plneniu zo dňa 28.01.2015 k plneniu zo základným skutkovým a právnym rozborom v článku 4 žalobca iba odkazuje na úverovú zmluvu a obchodné podmienky k zmluve, kde by mu mali plynúť ďalšie dohodnuté úroky a úroky z omeškania. Z toho zrejme vyplýva že nemal s postupcom dohodnuté to, že by mu malo patriť ďalšie príslušenstvo pohľadávky aj po postúpení pohľadávky. Súd má za to, že 18,09% ročný úrok z omeškaní je v rozpore s dobrými mravmi podľa českého práva. Súd v tejto časti žalobu zamietol aj preto že žalobca žiada duplicitný úrok, žiada po postúpení pohľadávky ako dohodnutý úrok tak isto aj sankčný úrok teda úrok z omeškania. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.10.2015 vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy s účinnosťou k 25.08.2014 a v ten istý deň bolo odstúpenie zasielané žalovanej čím došlo k ukončeniu finančnej služby, čo súd považuje za neprípustné a v tejto časti neplatné. Za platné odstúpenie považuje súd odstúpenie od zmluvy od 13.10.2015

29. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalovaným a Českou sporiteľňou, a.s., ako právnym predchodcom žalobcu, došlo k vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o sporožírovom účte, keď žalovaný sa dostal do nepovoleného debetného zostatku, ktorý nevyrovnal ani po výzvach žalobcu, preto súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7630,01 Kč, predstavujúcej sumu istiny vo výške 6440,68 Kč a úroku vo výške 1189,33 eur vyčísleného ku dňu postúpenia pohľadávky

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 12.05.2017. Žalobca požadoval sumu 7630,1 eur, 8,05 úrok z omeškania zo sumy 6440,68 Kč od 02.10.2014 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 12.05.2016 predstavuje sumu 836,66 eur, 18,9% úroku zo sumy 6440,68 Kč od 02.10.2014 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 12.05.2016 predstavuje sumu 1964,33 eur, teda spolu sumu 10 431 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 73,14% (7630,01 x100: 10 431 = 73,14%) a neúspech 26,86% a po odpočítaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu, žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 46 %.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.