Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Obec Valaská Dubová, IČO: 00 315 826, so sídlom Valaská Dubová č. 39, 034 96 Valaská Dubová, okres Ružomberok, právne zastúpeného JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou so sídlom kancelárie Radlinského č. 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ing. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. č. XX, XXX XX W. U., okres R., právne zastúpenému JUDr. Petrom Malachovským, advokátom so sídlom kancelárie ul. Partizánov č. 760, 034 95 Likavka, okres Ružomberok, o zaplatenie sumy 13.286,41 eur s prísl.,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.286,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.286,41 eur od 12.03.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

Štátu sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2016 v znení rozšírenia žaloby a čiastočného späťvzatia žaloby doručeného tunajšiemu súdu dňa 14.03.2016 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.286,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.286,41 eur od 12.03.2015 až do zaplatenia a súčasne, aby mu priznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vykonával funkciu starostu obce Valaská Dubová, pričom mandát na výkon funkcie, ktorý získal v roku 2010, mu zanikol v decembri 2014. Do zániku funkcie poberal za výkon funkcie žalovaný plat, ktorého výška je určovaná zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z.z.“). Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalobca po preskúmaní mzdových podkladov a uznesení obecného zastupiteľstva žalobcu z predchádzajúceho volebného obdobia 2010 až 2014 zistil, že žalovaný si počas výkonu funkcie vyplácal v rámci platu aj zložky platu, na ktoré neexistoval žiadny právny nárok, a to konkrétne zložky označované vo výplatných páskach ako „osobný príplatok“, resp. „odmena“. V období rokov 2011, 2012, 2013 a 2014 boli tak žalovanému k základnému platu vyplácané zložky bez právneho dôvodu v celkovej výške 13.286,41 eur plus odvody z tejto sumy vo výške 4.639,53 eur. Záver o neoprávnenosti vyplácania týchto zložiek platu vychádza zo zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2011, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 253/1994 Z.z., t.j. zákon č.

154/2011 Z.z., ktorým boli zrušené osobitné odmeny (osobné príplatky) vyplácané k platom starostom a zároveň sa stanovila povinnosť plat starostu každoročne prerokovať obecným zastupiteľstvom, keď plat starostu bol určovaný obecným zastupiteľstvom. Vzhľadom na celkovú výšku neoprávnene vyplatených prostriedkov osobných príplatkov a škodu, ktorá tým obci bola spôsobená a presiahla 17.925,94 eur, obecné zastupiteľstvo na rokovaní zo dňa 25.02.2015 poverilo starostu obce, aby podal na príslušnú prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, keď vo veci bolo začaté trestné konanie vedené pod ČVS: ORP-85/VYS- RK-2015. Bez ohľadu na výsledok trestného konania je podľa žalobcu zrejmé, že výplata osobného príplatku za roky 2011 až 2014 nemala žiadny zákonný podklad a prijatím peňažných prostriedkov sa žalovaný bezdôvodne obohatil za uvedené obdobie vo výške 13.286,41 eur, keď obci bola spôsobená škoda vo výške 17.925,94 eur, ktorá predstavuje súčet sumy 13.286,41 eur a odvody z takto žalovaným neprávom poukazovaných čiastok v sume 4.639,53 eur. Na základe uvedeného sa žalobca pôvodne v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.989,89 eur s príslušným úrokom z omeškania, keď táto suma pozostávala z neoprávnene vyplatených osobných príplatkov za rok 2014 vo výške 3.697,93 eur a odvodov z týchto osobných príplatkov vo výške 1.291,96 eur. Písomným podaním zo dňa 11.03.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 14.03.2016 zobral žalobca žalobu v časti čo do zaplatenia sumy 1.291,96 eur (t.j. sumy sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré žalobca žalovanému uhradil z nezákonne vyplatených zložiek platu) spolu s príslušným úrokom z omeškania späť a súčasne navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v podobe rozšírenia žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie jún 2011 až december 2013, t.j. o zaplatenie sumy 9.588,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.03.2015 z uvedenej sumy až do zaplatenia. V predmetnom podaní žalobca poukázal na to, že on si žalobou uplatnil pôvodne len nárok spadajúci do obdobia posledných 2 rokov pred podaním žaloby, keď vychádzal zo všeobecnej 2 - ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa však žalovaný obohacoval úmyselne, a teda podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, tak sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie jún 2011 až december 2011 v sume 2.194,52 eur, za obdobie január 2012 až december 2012 v sume 3.730,82 eur, za obdobie január 2013 až december 2013 v sume 3.663,14 eur a za obdobie január 2014 až december 2014 v sume 3.697,93 eur, keď žalovaný si celkovo neoprávnene vyplatil sumu 13.286,41 eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného dochádzalo postupne v mesačných intervaloch počínajúc mesiacom júl 2011, kedy mu bol vyplatený plat (vrátane osobného príplatku) za mesiac jún 2011 a k bezdôvodnému obohateniu dochádzalo až do januára 2015 vrátane, kedy mu bol vyplatený plat za mesiac december 2014. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný vykonával funkciu starostu obce Valaská Dubová vo viacerých volebných obdobiach, a to od roku 2006 až do decembra roku 2014, pričom do funkcie bol zvolený opakovane, v dvoch volebných obdobiach, a teda zastával funkciu dlhodobo. Žalovaný sa počas tohto obdobia pri výkone funkcie starostu pravidelne oboznamoval s obsahom právnych predpisov, ktoré upravujú platové pomery starostov a na ich podklade každoročne obecné zastupiteľstvo rozhodovalo o výške platu a odmien starostu. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný zo svojej pozície nielenže povinný poznať relevantné právne predpisy, ale tieto aj poznal. Žalovaný sa zúčastňoval na jednotlivých zasadnutiach obecného zastupiteľstva, na ktorých dochádzalo k určeniu výšky platu starostu, ktorý vždy muselo schváliť obecné zastupiteľstvo. Od júna 2011 v dôsledku zmeny právnej úpravy zákonom č. 154/2011 Z.z. došlo k zrušeniu inštitútu odmien a osobných príplatkov starostu, a teda ani obecné zastupiteľstvo nemohlo takúto zložku platu starostovi priznať. Starosta napriek tejto zmene zákona a napriek tomu, že mu obecné zastupiteľstvo osobný príplatok neschválilo (nakoľko ani nemalo na to právomoc), naďalej poberal osobný príplatok pričom vedel, že tento príplatok nebol predmetom prerokovania a určenia obecným zastupiteľstvom na jeho jednotlivých zasadnutiach v rokoch 2011 až 2014 a musel vedieť, že ani obecné zastupiteľstvo mu od júna 2011 žiadny príplatok nemôže schváliť. O vedomosti žalovaného svedčí aj skutočnosť, že obec pod jeho vedením každoročne komunikovala o zmenách správnej úpravy s právnikom JUDr. Hlinkom, ktorý ako právnik poradca každoročne vypracúval pokyny pre schvaľovanie platu starostom obcí na Liptove a venoval sa problematike samosprávy, vrátane výkladu zákona č. 253/1994 Z.z.. a za tieto právne služby, ktorých obsahom boli informácie o zmenách právnej úpravy a usmernenia k týmto zmenám, mu žalobca pravidelne uhrádzal faktúry. Žalovaný si v rokoch 2011 až 2014 vyplácal osobné príplatky svojvoľne, a to na základe ním podpísaného platového dekrétu, ktorý však nemal žiadny právny podklad, keď v zmysle právnej úpravy je plat starostu určovaný len a výhradne obecným zastupiteľstvom, ktorého rozhodnutie má byť obsiahnuté v príslušných uzneseniach obecného zastupiteľstva. Žalovaný si však okrem platu, ktorý mu bol schválený obecným zastupiteľstvom v rokoch 2011, 2012, 2013 a 2014, vyplácal aj 20 % osobný príplatok. Napriek tomu, že žalovaný vedel, že plat

starostu musí byť každoročne určený obecným zastupiteľstvom s uvedením jeho presnej výšky, a že obecné zastupiteľstvo ani nemôže schváliť starostovi osobný príplatok, predkladal ekonómke k výplate podklady - platové dekréty, ktoré neboli obecným zastupiteľstvom schválené, a ktoré odporovali účinnej právnej úprave. Týmto žalovaný dosiahol, že dostával vyšší plat, než mu bol oficiálne schválený. Na základe uvedeného žalobca dospel k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy.

2. Reflektujúc na rozšírenie žaloby, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby, súd v intenciách § 172 ods. 1 v spojení s § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku dňa 18.03.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 7Cpr/1/2016-36, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.286,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 12.03.2015 až do zaplatenia a nahradil mu trovy právneho zastúpenia vo výške 624,64 eur.

3. Dňa 06.04.2016 podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti platobnému rozkazu odpor, na podklade ktorého bol uvedený platobný rozkaz zrušený. Žalovaný v odpore poukázal na to, že žaloba nie je dôvodná, pričom odmietol tvrdenie žalobcu, že sa mal bezdôvodne obohatiť prijatím platu, ktorý ako starosta získal od žalobcu, nakoľko vyplácaný plat mu bol schválený obecným zastupiteľstvom a za výplatu mzdy bola zodpovedná ekonómka obce. Skutočnosť, že na mzdovom liste je uvádzaná kolónka „osobný príplatok“ je zodpovednosť ekonómky, pretože čiastka uvádzaná v kolónke „osobný príplatok“ mala byť uvedená v kolónke plat. V odpore ďalej poukázal na to, že podľa zákona o obecnom zriadení je starosta obce vo výkonnej činnosti obmedzený rozhodnutiami obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo tiež každý rok schvaľovalo obecný rozpočet, ktorého súčasťou bola aj položka venovaná platovým pomerom starostu. Čerpanie bolo pravidelne obecným zastupiteľstvom kontrolované a obecné zastupiteľstvo pravidelne kontrolovalo plnenie svojich uznesení a nikdy neboli zistené nedostatky v platových náležitostiach starostu obce, keď schválená výška platu nikdy nebola prekročená. Ďalej poukázal na to, že podľa zákona č. 253/1994 Z.z. mohol byť plat starostu obce Valaská Dubová v roku 2012 vo výške maximálne 2.204,73 eur. Tvrdenia žalobcu, že sa mal úmyselne obohacovať, žalovaný poprel, keď do stanovenia výšky platu ako ani do výpočtu a výplaty nemal možnosť zasiahnuť a ani nezasahoval ani to neovplyvňoval. Z uvedeného dôvodu nie je právne relevantné použitie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda 10-ročná premlčacia doba a nárok uplatnený v rozšírení žaloby zo dňa 11.06.2016 pred 04.03.2013 pokladá za premlčaný a namietol jeho premlčanie v 2-ročnej premlčacej doby počítanej od 04.03.2015. V odpore ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o meritum súdneho sporu, osobný príplatok vo výške 10 % mu schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 117 zo dňa 28.11.2008 a ďalších 10 % na zasadnutí dňa 13.12.2010 ako príplatok k hrubej mzde, keď uvedené uznesenia obecného zastupiteľstva do 31.12.2014 boli právoplatné. Zákonom č. 154/2011 Z.z. bol v § 5 vypustený ods. 5 (odmeny až do 50 % platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje; pri poskytnutí každej jednotlivej odmeny rozhoduje obecné zastupiteľstvo). Osobný príplatok nebol odmena a takto vyplatená zložka mzdy bola zákonná a v žiadnom prípade sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepredložil súdu uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorých mu boli schvaľované platy na roky 2011, 2012, 2013 a 2014, podpísané starostom obce a dvoma overovateľmi, ktoré jediné sú právne relevantné.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 27.05.2016 poukázal na účelovosť obrany žalovaného uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu. Poukázal na to, že žalovaný v odpore tvrdí, že vyplácaný plat mu bol schválený obecným zastupiteľstvom, a teda potvrdil, že mal vedomosť o tom, aká je zákonná úprava režimu určovania platu starostu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovanému nebol vyplácaný plat vo výške schválenej obecným zastupiteľstvom, ale bol žalovanému vyplácaný plat uvedený v akomsi platovom dekréte, pričom platový dekrét nebol nikdy predmetom schvaľovania obecným zastupiteľstvom. Žalobca súčasne poukázal na to, že z predložených platových dekrétov navyše jednoznačne vyplýva rozlíšenie sumy platu, ktorá bola schválená obecným zastupiteľstvom, a na ktorú mal žalovaný nárok (v rokoch 2011 až 2014 základný plat zvýšený o 10,95 %, o čom každoročne rozhodlo obecné zastupiteľstvo) a suma osobného príplatku, ktorú si k platu schválenému obecným zastupiteľstvom žalovaný nezákonne nechal vyplácať. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdí, že osobný príplatok vo výške 10 % mu schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 117 zo dňa 28.11.2008 a ďalších 10 % na zasadnutí dňa 13.12.2010 a uvedené uznesenia obecného zastupiteľstva boli vraj do 31.12.2014 právoplatné, je podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného priam absurdné brániť sa uzneseniami z rokov 2008 a 2010, keďže tieto sa týkali len a výlučne určenia príplatku na konkrétny kalendárny rok (teda na rok 2008, resp. na rok 2010) a vôbec nemožno hovoriť o tom,

že sa tieto príplatky mali spočítavať a už vôbec nemožno hovoriť o tom, že by mohol byť takto určený osobný príplatok účinný aj v rokoch 2011 až 2014, ktoré sú predmetom žaloby. Táto obrana žalovaného je podľa názoru žalobcu zjavne neopodstatnená, a to nielen z dôvodu, že zmenou právnej úpravy sa inštitút osobných príplatkov od roku 2012 úplne zrušil, ale aj z dôvodu, že predmetné uznesenia z roku 2008 a 2010 sa vzťahovali na predchádzajúce funkčné volebné obdobie a nemožno ani uvažovať o tom, že by mali byť „právoplatné“ v inom volebnom období. Vo vyjadrení žalobca ďalej poukázal na to, že v roku 2011, od júna 2011, schválilo obecné zastupiteľstvo žalovanému základný plat + 10,95 %, t.j. spolu 1.408,-eur (priemerná mesačná mzda 769,-eur x 1,65 koeficient podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., čo predstavuje základný plat x 10,95 % = 1.407,79 eur po zaokrúhlení 1.408,-eur), avšak z platového dekrétu žalovaného z 01.06.2011, ako aj zo mzdového listu za rok 2011 vyplýva, že žalovaný si vyplácal okrem schváleného platu 1.408,-eur aj osobný príplatok 10 % + 10 %, pričom výplata osobného príplatku ani akokoľvek inak nazvanej zložky platu, nebola obecným zastupiteľstvom schválená. Pokiaľ ide o rok 2012, s účinnosťou od 01.01.2012 schválilo obecné zastupiteľstvo žalovanému základný plat + 10,95 %, t.j. spolu 1.439,-eur (priemerná mzda 786,-eur x 1,65 koeficient podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., čo predstavuje základný plat x 10,95 % = 1.438,91 eur, a po zaokrúhlení sumu 1.439,- eur), keď z platového dekrétu z 30.03.2012, ako aj zo mzdového listu za rok 2012 vyplýva, že žalovaný si vyplácal okrem schváleného platu 1.439,-eur aj osobný príplatok 10 % + 10 %, pričom výplata osobného príplatku ani akokoľvek inak nazvanej zložky platu nebola obecným zastupiteľstvom schválená. Pokiaľ ide o rok 2013, s účinnosťou od 01.01.2013 schválilo obecné zastupiteľstvo žalovanému základný plat + 10,95 %, t.j. spolu 1.474,-eur (priemerná mesačná mzda 805,-eur x 1,65 koeficient podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., čo predstavuje základný plat x 10,95 % = 1.473,69 eur a po zaokrúhlení sumu 1.474,-eur), keď z platového dekrétu z 10.04.2013, ako aj zo mzdového listu za rok 2013 vyplýva, že žalovaný si vyplácal okrem schváleného platu 1.474,-eur aj osobný príplatok 10 % + 10 %, pričom výplata osobného príplatku ani akokoľvek inak nazvanej zložky platu nebola obecným zastupiteľstvom schválená a pokiaľ ide o rok 2014, tak obecné zastupiteľstvo s účinnosťou od 01.01.2014 schválilo žalovanému základný plat + 10,95 %, t.j. spolu 1.509,-eur (priemerná mesačná mzda 824,-eur x 1,65 koeficient podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., čo predstavuje základný plat x 10,95 % = 1.508,47 eur a po zaokrúhlení sumu 1.509,-eur), pričom z platového dekrétu zo 17.04.2014, ako aj zo mzdového listu za rok 2014 vyplýva, že žalovaný si vyplácal okrem schváleného platu 1.509,-eur, aj osobný príplatok 10 % + 10 %, pričom výplata osobného príplatku ani akokoľvek inak nazvanej zložky platu nebola obecným zastupiteľstvom schválená.

5. Pokiaľ ide o povahu prejednávaného sporu, súd s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., keď funkcia starostu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, dospel k záveru, že spor nemá charakter individuálneho pracovnoprávneho sporu, keď podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúcim z pracovnoprávnych a iných obdobných vzťahov.

6. Súd okrem výsluchu strán sporu, ako aj výsluchu svedkov Mgr. X. Z. a L. M. a výsluchom znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika Ing. Jozefa Kováčika, vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Jozefa Kováčika, znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika č. 2/2017 zo dňa 16.04.2017, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vrátane rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017 a uznesenia Krajského súdu v Žiline, č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 09.05.2018, keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ako aj žalovaného, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017, mal súd preukázané, že žalovaný bol uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že v období od 01.06.2011 do 31.12.2011 ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová konanom dňa 01.06.2011 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.408,-eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 18/2011 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy, schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat tak navýšil o osobný príplatok 20 % vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2011 pod položkou číslo 285, čo predstavovalo

sumu 2.194,52 eur, v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 ako starosta obce Valaská Dubová žalovaný poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová konanom dňa 15.03.2012 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.439,-eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2012 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat tak navýšil o osobný príplatok 20 %, vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2012 pod položkou 285, čo predstavuje sumu 3.730,82 eur, v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 žalovaný ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov neoprávnene navýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová konanom dňa 11.04.2013 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.474,-eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2013 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat navýšil o osobný príplatok 20 % vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2013 pod položkou číslo 285, čo predstavovalo sumu 3.663,14 eur a v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová konanom dňa 16.04.2014 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.509,- eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2013 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat tak navýšil o osobný príplatok 20 %, vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2014 pod položkou číslo 285, čo predstavovalo sumu 3.697,93 eur, čím si ako starosta obce Valaská Dubová v období od 01.06.2011 do 31.12.2014 zadovážil neoprávnený prospech vo výške 13.286,41 eur, a teda ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech prekročil svoju právomoc a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 09.05.2018 odvolanie žalovaného proti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 8T/5/2017 zo dňa 28.11.2017 zamietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sa súd v prejednávanom spore primárne zaoberal otázkou právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom. V zmysle zásady iura novit curia súd dospel k záveru, že žalobca nesprávne kvalifikoval nárok o zaplatenie sumy, ktorého sa domáhal, keď podľa názoru súdu sa nejedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi trestným činom žalovaného. Súd potom posúdil predmetný nárok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich nárok na náhradu škody (sám žalobca v žalobe pod bodom I. uvádza, že mu uvedeným konaním žalovaného mala byť spôsobená škoda vo výške presahujúcej 17.925,94 eur). V intenciách uvedeného posúdenia, súd poukazuje na to, že povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia nastupuje v prípadoch, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci by osobitná právna úprava ukladala povinnosť, ktorá smeruje v podstate k dosiahnutiu rovnakého cieľa. Pri posúdení právnej kvalifikácie nároku súd vychádzal z toho, že popis skutkových okolností, na základe ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia je identický s popisom skutkových udalostí, z ktorých

vychádzal trestný súd pri svojom rozhodnutí v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca spolu s podaním civilnej žaloby v prejednávanom spore podal dňa 16.03.2015 aj trestné oznámenie v súvislosti s vyplácaním neoprávnených osobných príplatkov vo výške 17.925,94 eur starostovi obce - žalovanému za obdobie rokov 2011 až 2014, a ktoré skončilo vydaním odsudzujúceho rozsudku žalovaného v trestnom konaní. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku je súd v civilnom sporovom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Pokiaľ sa potom žalovaný v spore bránil tým, že príslušné zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorých boli schvaľované jeho platy, prípadne uznesenia týkajúce sa jeho platu, boli či už v elektronickej podobe, alebo v písomnej podobe nejako zo strany súčasného vedenia žalobcu manipulované, resp. pozmeňované, súd na tieto tvrdenia neprihliadol, nakoľko bol v spore viazaný vyššie uvedeným odsudzujúcim rozsudkom žalovaného v trestnom konaní, ktorý z namietaných zápisníc a uznesení pri vyslovení svojich záverov v trestnom konaní vychádzal.

7. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je v celom rozsahu dôvodný, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný svojím úmyselným zavineným konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/5/2017 zo dňa 28.11.2017 spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, súd vychádzal pri výpočte výšky škody z uznesení obecného zastupiteľstva žalobcu č. 18/2011, č. 6/2012, č. 6/2013, č. 9/2014, ako aj zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa 01.06.2011, 15.03.2012, 11.04.2013 a 16.04.2014, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovanému vznikol nárok na plat starostu za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.408,-eur mesačne, za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 1.439,- eur mesačne, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 1.474,-eur mesačne a za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 1.509,-eur mesačne, keď pri stanovení platu žalovaného ako starostu sa vychádzalo z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve platnej v ten-ktorý kalendárny rok násobenej koeficientom 1,65 uplatňovaným podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2011 (keďže žalobca bol obcou s počtom obyvateľov od 501 - 1000 obyvateľov), keď obecné zastupiteľstvo žalobcu predmetnými uzneseniam zvýšilo základný plat žalovaného ako starostu v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o 10,95 %. Keďže si žalovaný popri takto schválenom plate starostu v zmysle platových dekrétov dal vyplácať aj tzv. osobné príplatky v celkovej výške 20 %, nepostupoval v súlade so zákonom a uzneseniami obecného zastupiteľstva, a spôsobil tým žalobcovi škodu v uvedenej výške, keď škoda pozostáva zo súčtu osobných príplatkov, ktoré si dal žalovaný vyplatiť vo výške 20 % z jeho hrubej mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2014. Súd sa stotožnil s vyčíslením škody vo výške vyplatených osobných príplatkov v hrubom, nakoľko z predmetných osobných príplatkov boli z rozpočtových prostriedkov žalobcu odvedené aj príslušné preddavky na daň a odvody zodpovedajúce rozdielu hrubého a čistého príjmu žalovaného. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na to, že z ručne písanej zápisnice zo dňa 06.04.2014 nevyplýva konkrétna suma zodpovedajúca schválenej výške platu, avšak táto už je uvedená v počítačom prepísanej zápisnici, čím podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky uplatneného nároku za rok 2014, a pokiaľ ide o znenie ručne prepísanej zápisnice z obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa 11.04.2013, kde je pokiaľ ide o schvaľovanú výšku platu uvedená suma 1.474,- eur + 10 % osobný príplatok z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby ohľadne osobných príplatkov vyplatených v roku 2013, súd opätovne primárne poukazuje na to, že je viazaný právnym posúdením toho, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, uvedeným v trestnom rozsudku. Navyše ani v prejednávanom spore neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že uznesenia, resp. zápisnice týkajúce sa schvaľovania platu žalovaného v období od 01.06.2011 do 31.12.2014 boli v jeho neprospech nejakým spôsobom manipulované, keď navyše všetky dotknuté zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu, týkajúce sa schvaľovania platových pomerov žalovaného ako starostu (t.j. zápisnica zo dňa 01.06.2011, zápisnica zo dňa 15.03.2012, zápisnica zo dňa 11.04.2013, ako aj zápisnica zo dňa 16.04.2014), ako aj na počítači prepísané uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 01.06.2011, 11.04.2013, ako aj 16.04.2014 boli ako „oficiálne“ výstupy z predmetných zasadnutí zo strany žalovaného osobne podpísané, pričom menovanému nič nebránilo v tom, aby namietal znenie týchto listín v čase, keď mu boli predložené na podpis. Autenticita týchto na počítači prepísaných zápisníc a žalovaným podpísaných zápisníc vyplynula aj z toho, že pri porovnaní ich prvých až predposledných strán (nepodpísaných žalovaným) a poslednej strany podpísanej žalovaným podľa záverov znalca Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. (č. znaleckého posudku vypracovaného na účely trestného konania pod č. 7/2017; na čl. 302 až 338

súdneho spisu) nedošlo k zisteniu, že by tieto vykazovali nejaké znaky pozmeňovania, prepisovania a výmeny strany ani iné znaky falšovania. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jozefom Kováčikom, znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika pod č. 2/2017, z týchto vyplynuli iba závery, že do niektorých súborov v elektronickej podobe, ktoré obsahovali zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, resp. uznesenia tohto zastupiteľstva bolo po ich vyhotovení zasiahnuté z technického hľadiska, avšak predmetom skúmania nebolo zistenie, aké zásahy boli vykonané, resp. či sa jednalo o zásahy do obsahu týchto súborov. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne L. M., ktorá sa zúčastňovala zasadnutí obecného zastupiteľstva žalobcu, na ktorých najprv ručne napísala zápisnice z obecného zastupiteľstva a tieto bez obsahovej zmeny prepísala na počítači (opravované boli iba štylistické, nie obsahové chyby), dala podpísať kompetentným osobám (vrátane žalovaného) a uložila ju na webovú stránku žalobcu. Z uvedených dôvodov potom súd v spore ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko by neprinieslo iné rozhodnutie v spore.

8. Pokiaľ žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania, súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že nárok uplatnený v prejednávanom spore súd posúdil ako nárok na náhradu škody. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri práve na náhradu škody je stanovená tzv. kombinovaná premlčacia doba, a to tak subjektívna, ako aj objektívna. Obidve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna doba je dvojročná. Objektívna doba je trojročná a v prípade, ak sa jedná o škodu spôsobenú úmyselne, je 10-ročná. Pokiaľ ide o vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, pri práve na náhradu škody, subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu premlčaciu dobu, pričom uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu, aj keby objektívna premlčacia doba ešte plynula. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje, aby išlo o skutočnú vedomosť o škode a o škodcovi, nielen o možnosť sa to dozvedieť. Pojem „dozvie sa o škode“, vyžaduje vedomosť o druhu a rozsahu škody, a to takú určitú, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Spravidla je potrebné, aby škoda už mohla byť vyčíslená v peniazoch (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05.02.2009 sp.zn. 16Co/23/2009). V prejednávanom spore, tak ako to jednoznačne vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8To/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017, je zrejmé, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu úmyselne. Z uvedeného dôvodu sa uplatnený nárok na náhradu škody premlčí v objektívnej 10-ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ žalovaný v spore namietal premlčanie predmetného nároku v 2-ročnej premlčacej dobe, súd poukazuje na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej doby k uplatneniu práva na náhrady škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať zo skutočnej (preukázanej) vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Nepostačuje predpokladaná vedomosť poškodeného o škode. V prejednávanom spore pri posúdení okolností, za ktorých predmetná škoda vznikla, dospel súd k záveru, že žalobca mal objektívne možnosť dozvedieť sa o škode až potom, ako došlo k výmene vo funkcii starostu obce, keď z osvedčenia miestnej volebnej komisie vo Valaskej Dubovej zo dňa 15.12.2014 (viď č.l. 88 spisu) vyplýva, že Igor Tulinský, t.j. súčasný starosta obce Valaská Dubová, bol za starostu obce zvolený až dňa 15.11.2014, keď mandát starostu obce žalovanému zanikol až v decembri 2014. Do decembra 2014 nemožno potom stotožňovať vedomosť žalovaného ako vtedajšieho starostu žalobcu s vedomosťou samotného žalobcu o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko menovaný starosta, t.j. žalovaný bol uvedeným škodcom. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca sa skutočne dozvedel o škode, a kto za túto škodu zodpovedá, až potom, ako došlo k výmene vo funkcii starostu obce koncom roku 2014 (podľa výpovede svedka Mgr. Z. v decembri 2014 sa po pár dňoch zistilo, že bývalému starostovi chodila na účet vyššia suma ako suma schválená obecným zastupiteľstvom). Uvedené skutkovo vyplýva aj zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal súčasný starosta obce Igor Tulinský dňa 16.03.2015, t.j. po tom, ako sa ujal funkcie starostu obce Valaská Dubová. Uvedená 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ohľadne prvého neoprávnene vyplateného osobného príplatku za rozhodné obdobie by teda nemohla uplynúť skôr ako v decembri roku 2016 a objektívna 10 ročná premlčacia doba pri príplatku za mesiac jún 2011 by neuplynula skôr ako v júli 2021 (objektívna premlčacia doba neoprávnene vyplatených osobných príplatkov za ďalšie mesiace by uplynula ešte neskôr, a to 10 rokov odo dní nasledujúcich po splatnosti týchto príplatkov). Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že v spore nebolo preukázané a ani jednou zo strán sporu tvrdené, že by sa žalovaný dozvedel o škode, resp. -o tom, kto za túto škodu zodpovedá, ešte predtým, ako

nastúpil do funkcie súčasný starosta žalobcu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

9. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zo dňa 06.08.2018 podal návrh na prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti proti rozsudku v trestnom konaní vydaným Okresným súdom Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017 a proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 09.05.2018 súd dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný, keďže neboli splnené podmienky na prerušenie konania tak, ako ich prezumuje § 164 Civilného sporového poriadku. Súd poukazuje na to, že tak rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 09.05.2018 sú právoplatné a vykonateľné, keď konanie o ústavnej sťažnosti v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom a účinnom znení nemá odkladný účinok a žalovaný ani len netvrdil, že by s ústavnou sťažnosťou podal návrh podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. Z uvedených dôvodov súd bol uvedenými rozhodnutiami v trestnom konaní v prejednávanom spore viazaný.

10. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, keď z dôkazov vykonaných v spore nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť predĺženia paričnej lehoty. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v spore ani nepožiadal o povolenie splátok predmetného dlhu, resp. predĺženie lehoty na splnenie predmetného dlhu, a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol získať vedomosť o skutočnostiach, ktoré by mohli odôvodňovať vydanie takého rozhodnutia. Napriek tomu, že z korešpondencie medzi právnym zástupcom žalovaného vyplynula takáto vôľa žalovaného, táto bola prejavená iba vo vzťahu k možnému uzatvoreniu zmieru medzi stranami sporu, k čomu nedošlo a následne jeho právny zástupca na pojednávaní neprodukoval ani len tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné postupovať podľa § 232 ods. 3 druhá veta Civilného sporového poriadku. Na doplnenie súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť predĺženia paričnej lehoty, resp. povolenia splátok žalovanému, keď žalovaný, resp. jeho právny zástupca boli v civilnom sporovom konaní nečinní a ani len kvalifikovane nepožiadali o povolenie splátok predmetného dlhu, resp. nenavrhli, a ani nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce, že by sociálna situácia žalovaného mu neumožnila uhradiť celý dlh naraz.

11. Súd súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, keď žalobca sa domáhal úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy, t.j. zo sumy 13.286,41 eur od 12.03.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom podľa § 563 Občianskeho zákonníka vo výzve zo dňa 04.03.2015; žalovaný na pojednávaní zo dňa 09.06.2016 potvrdil, že dňa 06.03.2015 obdržal predmetnú výzvu) až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania uplatnenú žalobcom, táto zodpovedá zákonnej výške, keď ku dňu 12.05.2015 predstavovala zákonná výška úrokov z omeškania výšku o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania predstavovala 0,05% ročne, potom zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 5,05 % ročne).

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, (t.j. náhradu trov konania v rozsahu 100 %), keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný, keď o konečnej výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení tunajšieho súdu po právoplatnom skončení veci.

13. Keďže v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania Ing. Jozefom Kováčikom, znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika č. 2/2017 vznikli štátu trovy konania, súd priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný, ktorý nebol v spore ani len čiastočne úspešný, povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.