Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-81-2018.pdf
PDF · 103.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému T. V., nar. XX.XX.XXXX v F. nad F., okres F. nad F., trvale bytom W. XXX, okres T., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre trestný čin zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. j), 127 odsek 12 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 07. augusta 2018, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. júna 2018, sp. zn. 2T/31/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a
obžalovaný T. V. - nar. XX.XX.XXXX v F. nad F., trvale bytom W. č. XXX, t.č. v ÚVV Leopoldov
o d s u d z u j e
podľa 208 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. júna 2018 pod sp. zn. 2T/31/2018 bol obžalovaný T. V. uznaný za vinného na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 29. mája 2018 pod č. k. Pv 37/18/3305-85 zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. j), 127 odsek 12 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného obdobia roku 2016 až do 05.01.2018 vrátane v W. v rodinnom dome č. XXX, väčšinou pod vplyvom alkoholu týral svoju manželku E. V. ako i svoje deti mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX, spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie tým, že u nich takmer denne vyvolával pocit stresu a strachu spôsobený hádkami, hrubým správaním, vulgárnymi nadávkami, pričom hádky prerastali voči manželke E. V. i mal. deťom M.K., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX opakovane do fyzických útokov, počas ktorých poškodenú fackal, škrtil a udieral päsťami na rôzne časti tela a udieral a bil aj svojich synov mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX, pričom v presne nezistený mesiac koncom roku 2016 alebo začiatkom roku 2017, obžalovaný T. V. v dome č. XXX v W., pod vplyvom alkoholu, po tom čo jeho synovia mal. M.K. a mal. P.K. prišli z kostola, udrel rukou mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX do hrudníka a následne svojim čelom buchol do jeho čela, následne zameral útok voči mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX, ktorého opakovane udieral rukou do hrudníka, po čom spadol mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX na posteľ, načo obžalovaný na neho zakričal: "Vstávaj!", následne šiel za synom mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX, zdvihol ho za šaty alebo krk a hodil o posteľ, potom obžalovaný T. V. v presne nezistenom čase v kuchyni rodinného domu č. XXX v W., opakovane udieral svojho syna mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX otvorenými dlaňami "za to, že neposlúchal, až bol modrý a krvavý", potom v presne nezistený deň mesiaca apríl 2017 obžalovaný v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome v W. č. XXX napadol svojho syna mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX tak, že si na posteli na neho sadol, chytil mu nohu a ruku a tlačil ho k sebe, pričom mu vulgárne nadával, potom približne v októbri 2017 v kuchyni v mieste bydliska sa obžalovaný začal vyhrážať svojmu synovi mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX, že ak pôjde študovať teológiu, bude ho podrezávať tupým nožom a vulgárne mu nadával, čo v ňom vzbudilo strach, v presne nezistený deň v mesiacoch september - október 2017 v mieste trvalého bydliska v W. č. XXX obžalovaný napadol pod vplyvom alkoholu svoju manželku E. V. a syna mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že mu manželka zatajila príchod listu o platbe výživného, po čom najprv čelom udrel poškodenú do nosa a potom poškodenú E. V. škrtil a následne, keď na jej obranu vystúpil starší syn mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX, tohto chytil za vlasy, obúchal ho o zem, ľahol alebo kľakol si na neho, so slovami, "že mu zlomí chrbticu", udieral ho do chrbta, začal mu tlačiť väčšou intenzitou na chrbticu spôsobujúc mu bolesť, následne obžalovaný T. V. dňa 05.01.2018 v čase o 18:15 h v W. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu začal vykrúcať prsty na rukách poškodenej, svojej manželky E. V., následne obžalovaný poškodenú chytil rukou za krk a začal ju škrtiť, počas čoho ju buchol o stenu a vyhrážal sa jej, že ju zabije, po tom, ako obžalovaný so škrtením prestal, začal poškodenej vsúvať prsty svojej pravej ruky do nosových dierok poškodenej a súčasne vyvíjal tlak palcom ruky na jej oko, po tom, čo s tým, obžalovaný prestal, začal po chvíli opäť poškodenú škrtiť jednou rukou, pričom prestal až po kričaní ich syna, aby s tým prestal, čím u poškodenej E. V. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní a spôsobil jej zmliaždenie hlavy v lícnej oblasti vľavo, zmliaždenie a odreniny krku mnohopočetné a podvrtnutie IV. prsta ľavej ruky, ktoré si vyžiadali ošetrenie, bez sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej, čím uvedeným konaním spôsoboval svojej manželke E. V. a svojím deťom mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX vo vyššie uvedenom období fyzické a psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol v tomto období ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodených, pričom poškodení E. V., mal. M.K., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.K., nar. XX.XX.XXXX pociťovali uvedené konanie obžalovaného T. V. ako ťažké príkorie.
Za tento trestný čin bol obžalovaný T. V. odsúdený podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, § 36 písm. l) Tr. zákona, neprihliadajúc k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu aj uložené ochranné opatrenie, a to podľa § 73 odsek 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
V adhéznom konaní, t. j. v časti trestného konania o náhrade škody, ktoré bolo s trestným konaním spojené, okresný súd výrokom v citovanom rozsudku nerozhodol.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odvolanie iba prokurátor, a to odvolanie do výroku o uloženom treste obžalovanému v jeho neprospech. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za nesprávny a neprimeraný, keď prvostupňový súd pri jeho ukladaní dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania skutku obžalovaným, jeho následok i zavinenie obžalovaného, ktorý sa hrubým a bezcitným spôsobom správal k svojej poškodenej manželke E. V. a svojim dvom maloletým synom M. K., nar. XX.XX.XXXX a P. K., nar. XX.XX.XXXX, čím im spôsobil fyzické i psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol ovplyvnený ich obvyklý spôsob života. Prvostupňový súd neprihliadol na následky fyzického násilia obžalovaného, pri ktorých poškodená E. V. v súvislosti s fyzickým útokom obžalovaného zo dňa 05.01.2018 utrpela viaceré poranenia na tele, ani na psychickú traumu u nej aj u ich dvoch maloletých synov, čo všetci poškodení pociťovali ako ťažké príkorie, keď boli opakovane vystavovaní verbálnemu i brachiálnemu násiliu obžalovaného, voči čomu sa nedokázali brániť. Pritom na podklade znaleckého dokazovania sú u nich prítomné typické známky tzv. „štockholmského“ syndrómu obete násilia, medzi ktoré patrí emociálna i ekonomická závislosť od agresora a odpustenie mu a tiež i tzv. „ochranársky“ postoj k nemu v situácii, keď mu hrozia konzekvencie za jeho konanie. V tomto prípade odpustenie poškodených obžalovanému môže byť motivované snahou obžalovaného, ktorý sa už počas väzby snažil poškodeným vysvetľovať svoje konanie vo svoj prospech a ospravedlňovať ho ako „dôvodné potrestanie“ za zlyhanie poškodených v určitých životných situáciách. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na výpoveď svedka C. A., príslušníka Policajného zboru, ktorý zasahoval ako člen hliadky po privolaní do obydlia obžalovaného a poškodených, a ďalšie dôkazy listinného charakteru, ktoré preukazujú uvádzané skutočnosti. Prokurátor ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne identifikoval poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. l), pretože obžalovaný sa počas celého konania k spáchaniu žalovaného skutku v celom rozsahu nedoznával a jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku, s jeho formálnym prejavom účinnej ľútosti je iba jeho snaha dosiahnuť čo najmiernejší trest. V danom prípade do úvahy neprichádzalo mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam a to tiež s nesprávnym argumentom prvostupňového súdu o tom, že uloženie ochranného opatrenia obžalovanému v podobe ochranného ústavného protialkoholického liečenia je dôvodom na uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody. Prokurátor vyslovil názor, že ochranné liečenie nie je sankciou, pretože jeho obsahom je terapeutické pôsobenie na páchateľa s cieľom odstrániť hroziace nebezpečenstvo recidívy u páchateľa. Prokurátor ďalej poukázal na to, že uložený trest odňatia slobody v napadnutom rozsudku nenapĺňa ani prvok generálnej ani prvok individuálnej prevencie, pretože nie je spôsobilým pôsobiť na ostatných členov spoločnosti tak, aby odradil potencionálnych páchateľov trestnej činnosti od páchania trestnej činnosti. Ďalej prokurátor uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy právoplatným rozsudkom Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 29.07.2015 za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s jeho podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a popritom i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 15 mesiacov a tiež i ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, avšak v prípade tohto odsúdenia sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V roku 2005 však bol obžalovaný odsúdený za trestný čin násilia proti skupine a obyvateľov a proti jednotlivcovi na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do I. nápravno-výchovnej skupiny a popritom i ambulantné psychiatrické liečenie, a preto aj skutočnosť, že sa obžalovaný opakovane dopúšťa trestnej činnosti pod vplyvom požívania alkoholických nápojov uvedené skutočnosti na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody, bez jeho mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a aby odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku tak, že obžalovanému T. V. uloží trest odňatia slobody podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 38 odsek 2 Tr. zákona na dolnej hranici zákonnej sadzby, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný sa k písomným dôvodom podaného odvolania prokurátora vyjadril písomne prostredníctvom obhajcu tak, že výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu považuje za vecne správny a zákonný. Podľa jeho názoru prvostupňový súd pri jeho ukladaní zohľadnil všetky zákonné kritéria. Poukázal na to, že počas hlavného pojednávania viackrát prejavil ľútosť nad spáchaním žalovaného skutku a poškodenej E. V. sa osobne ospravedlnil v pojednávacej miestnosti súdu. Uviedol, že citový vzťah poškodených nemožno zľahčovať jednoduchým konštatovaním ich emocionálnej závislosti na ňom. Počas doterajšej vzájomnej korešpondencie je evidentné, že medzi nimi je naozaj skutočný citový vzťah. Podľa jeho názoru, nemožno ignorovať postoj poškodených k nemu, keďže mu dávajú šancu do budúcnosti pod podmienkou, že už nesiahne po alkohole, ktorý aj podľa jeho poškodenej manželky bol jediným problémom, pretože inak jeho osobu hodnotila kladne. Už počas vyšetrovania veci žiadal, aby sa mohol podrobiť ústavnej protialkoholickej liečbe. Jeho doznanie sa nie je účelové tak, ako to tvrdí prokurátor. Paradoxne tvrdenia prokurátora majú charakter účelovosti. Uložený trest spolu s uloženým ochranným opatrením považuje za dostatočný z hľadiska dosiahnutia účelu trestu, ako aj individuálnej a generálnej prevencie a uloženie prísnejšieho trestu by bolo neprimerane prísne a kontraproduktívne s negatívnymi dopadmi nielen na jeho osobu, ale aj poškodených. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázala na správne dôvody odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v písomných dôvodoch tohto podaného odvolania.
Poškodená E. V. na verejnom zasadnutí uviedla, že by bola rada, keby bol obžalovanému uložený ešte miernejší trest.
Zástupca ustanovenej organizácie na pomoc obetiam - Luna, n. o., JUDr. R. V. na verejnom zasadnutí uviedol, že aj keď jeho názor by mal byť v súlade s tým, čo uviedla poškodená E. V., paradoxne považuje odvolanie prokurátora za správne a dôvodné.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na obsahu svojho písomného vyjadrenia k písomným dôvodom odvolania prokurátora a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že svoju rodinu nesmierne miluje a nesmierne všetko ľutuje.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 07. augusta 2018 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 18. júla 2018, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože okresný súd pochybil, keď uložil obžalovanému neprimerane mierny trest odňatia slobody.
Predovšetkým krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku, okresný súd v prípade žalovaného skutku právoplatným uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o nepopretí jeho viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku, ktoré bolo okresným súdom analogicky po splnení zákonných podmienok považované za vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, a po právnej stránke bol tento skutok, ktorý spáchal obžalovaný posúdený ako trestný čin zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. j), 127 odsek 12 Tr. zákona a krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu, ako aj právne posúdenie žalovaného skutku.
Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Okresný súd sa týmito ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o súvisiacich výrokoch s vinou (výrok o trestnoprávnych sankciách a výrok v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody), aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho spôsobu vykonania dokazovania i v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, pri ukladaní trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu dôsledne neriadil, keď obžalovanému vymeral trest odňatia slobody iba 56 mesiacov, pretože takto vymeraný trest odňatia slobody nezodpovedá všetkým zákonným kritériám a zásadám, ktorými sa má riadiť súd pri ukladaní trestu (§ 34 Tr. zákona) v posudzovanom prípade. Okresný súd správne identifikoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, pretože táto má podklad v tej skutočnosti, že sa obžalovaný k spáchaniu žalovaného skutku doznal a prejavil aj potrebnú účinnú ľútosť tak, že tejto bolo možné uveriť a preto v tomto smere sa nebolo možné s odvolacími námietkami prokurátora stotožniť. Tu krajský súd považuje za potrebné uviesť, že každé vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, vrátane vyhlásenia o nepopretí viny podľa písm. c) Tr. poriadku odseku 1 § 257 Tr. poriadku, ktoré je možné analogicky považovať za vyhlásenie podľa písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, má motív u obžalovaného spočívajúci v tom, že chce dosiahnuť uloženie čo najmiernejšieho trestu, pretože z už ustálenej súdnej praxe súdy na takéto dané a prijaté vyhlásenie prihliadajú pri ukladaní trestu v jeho prospech. Okresný súd však na druhej strane pochybil, keď u obžalovaného neidentifikoval, resp. neprihliadol na existujúcu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože jeho doposiaľ nezahladené odsúdenie v minulosti, Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 6T/67/2005 za násilnú trestnú činnosť voči svojim osobám blízkym, kde mu bol uložený trest odňatia slobody spojený bezprostredne s jeho výkonom, plne odôvodňuje identifikovať takúto priťažujúcu okolnosť u obžalovaného. Napokon okresný súd zásadnejšie pochybil aj v tom, že u obžalovaného aplikoval moderačné oprávnenie súdu, keď mimoriadne znížil trest obžalovanému pod zákonom určenú sadzbu podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona (7 rokov až 15 rokov) analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, čo však inak ustálená súdna prax (s prihliadnutím aj na doterajšiu judikatúru NS SR) umožňuje, pretože v posudzovanom prípade zákonné podmienky tak, ako správne prokurátor poukazoval v písomných dôvodoch odvolania, dôsledne splnené skutočne neboli. Z preukázaného skutkového stavu veci je zrejmé, že konanie obžalovaného v žiadnom prípade nie je možné hodnotiť ako jednorazové vybočenie z rámca vedenia riadneho života. Obžalovaný už v minulosti mal problémy s častým a nadmerným požívaním alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých sa dopúšťal protiprávneho konania a býval agresívny, čo zjavne preukazuje aj jeho odsúdenie v roku 2005, kde bol odsúdený za trestnú činnosť násilného charakteru vo vzťahu k svojim osobám blízkym (rodičia). Už tam mu bolo ukladané ochranné opatrenie, a to ochranné ambulantné psychiatrické liečenie v širšom spektre, avšak zamerané predovšetkým na potlačenie jeho závislosti na požívaní alkoholických nápojov a takéto obdobné ochranné opatrenie mu bolo ukladané aj v trestnej veci Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 2T/36/2015. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si dôsledky svojej závislosti, t. j. negatívny dopad na svoje správanie musel uvedomovať a ani tieto ochranné opatrenia neboli dostatočné na sebareflexiu obžalovaného, keď sa dopustil skutočne závažnej trestnej činnosti v posudzovanom prípade, kde okolnosti spáchania skutku tak, ako je tento popísaný vo výroku napadnutého rozsudku a ako vyplýva i z ďalších podrobností z vykonaného dokazovania, poukazuje na výrazne závažné okolnosti prípadu, ale napokon následky a ťažký dopad na samotné poškodené osoby, ktoré konaním obžalovaného citeľne trpeli po dlhší čas. Nebolo možné teda opomenúť to, že obžalovaný sa na poškodených dopúšťal nielen psychického násilia, ale i násilia fyzického, pričom už len výrazne fyzické dispozície obžalovaného logicky museli u poškodenej manželky obžalovaného a ich poškodených oboch deťoch vzbudzovať strach z násilia v prípade, že by kládli akýkoľvek odpor obžalovanému. Je možné uveriť tomu, tak ako to vníma i poškodená manželka, že primárnym spúšťačom protiprávneho konania u obžalovaného je bezprostredné požitie alkoholických nápojov, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade ospravedlnením jeho konania, pretože obžalovaný má dlhoročné skúsenosti s následkami, ktoré spôsobí obžalovaný svojim konaním po ich požití a doposiaľ bol opakovane varovaný ukladaním ochranného liečenia v tomto smere, ktoré zrejme ešte stále, hlavne pre nedostatočne zodpovedný prístup, a teda vinou obžalovaného, nebolo úspešné. V tomto smere tiež krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sa s vysloveným názorom prokurátora, že ochranné opatrenie nie je sankciou v dôvodoch písomného odvolania nemožno celkom stotožniť. Ochranné opatrenia majú povahu trestnoprávnej sankcie, pretože ich ukladaním a ich výkonom sa zasahuje do osobnostných práv páchateľa, ktorý sa musí niečomu podrobovať, a to s prihliadnutím na obsah konkrétneho ukladaného ochranného opatrenia. Navyše určité ochranné opatrenie, a to práve ochranné liečenie má i bližší súvis s ukladaním trestu odňatia slobody (viď § 39 odsek 2 psím. c) Tr. zákona). Možno teda konštatovať, že ochranné opatrenia spolupôsobia popri akomkoľvek ukladanom treste na dosiahnutie očakávaného účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona. V posudzovanom prípade však v zásade bolo možné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora vo vzťahu k výmere trestu odňatia slobody v napadnutom rozsudku okresného súdu a krajský súd tak dospel k záveru, že na obžalovaného je nutné pôsobiť iba trestom odňatia slobody v určenej zákonnej sadzbe, t. j. podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na vyrovnaný počet priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (§§ 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr. zákona) za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona, aj s prihliadnutím na zvolenú formu uznania viny obžalovaným, teda v sadzbe od 7 rokov do 15 rokov. So zreteľom na uvedené potom krajský súd rozhodol po zrušení napadnutého výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu v rozsudku okresného súdu podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2 Tr. poriadku tak, že sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému T. V. primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, t. j. na dolnej hranici určenej zákonnej sadzby, ktorý trest aj spolu s uloženým predmetným ochranným opatrením (ktorého výrok napadnutým odvolaním prokurátora však nebol) je trestom dostatočným na dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ako i celkového účelu trestu upraveného v ustanovení § 34 Tr. zákona. Už okresný súd správne a zákonne zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, t. j. podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pred viac ako 10 rokmi. Iné, prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona krajský súd nepovažoval za nevyhnutné a preto obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 psím. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd pripomína, že týmto rozsudkom nie je v napadnutom rozsudku okresného súdu dotknutý výrok o uloženom ochrannom opatrení, t. j. ústavnom protialkoholickom liečení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.