Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/158/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: C.. S. Y., obchodné meno: Mgr. Alena Hromadová s miestom podnikania Nám. sv. Michala 25, 920 01 Hlohovec, IČO: 34 024 921, právne zastúpenej: I.. K. G., advokát so sídlom advokátskej kancelárie G. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Gunners spol. s r.o., so sídlom Piaristická 262/17, 911 01 Trenčín, IČO: 47 459 921, v spore o zaplatenie 33.810,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2016, č. k. 37Cb/496/2015-132, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 33.810,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.489,42 Eur od 23.07.2015 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30.320,69 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 33.810,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.489,42 Eur od 23.07.2015 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30.320,69 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,78 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 33.008,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od splatnosti do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/496/2015-100 zo dňa 10.08.2016 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby v znení: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.810,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 3.489,42 Eur od 22.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 30.320,69 Eur od 09.09.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal termín pojednávania riadne doručený, lehotu na prípravu na pojednávanie mal zachovanú a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Pred pojednávaním bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola doručená a podpísaná N. C., pričom zároveň uvedená osoba predložila do spisu písomnosť označenú ako „generálna plná moc“. Pri právnických osobách je zastúpenie v konaní fyzickou osobou bez právnického vzdelania v zmysle § 91 neprípustné, rovnako aj keby prípustné bolo, všeobecná plná moc ktorá bola predložená do spisu, nepredstavuje určitý právny úkon, ktorým by bol žalovaný splnomocnil určitú fyzickú

osobu na zastupovanie v konkrétnom civilnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd na žiadosť o odročenie pojednávanie neprihliadal a rovnako neprihliadal ani na obsah predmetného podania. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a medzi stranami uzatvorenej zmluvy, súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto. Žalobca a žalovaný uzatvorili opakovane platne kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci sa zmluvou zaviazal dodať žalovaného ako kupujúcemu predmet zmluvy a žalovaný ako kupujúci sa zaviazal predmet zmluvy prevziať a platiť zaň kúpnu cenu. Žalobca dodal žalovanému predmet kúpy, splnenie povinnosti žalobcu, a to dodanie predmetu zmluvy v konaní medzi stranami sporu nebolo sporné a žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal. Žalovaný v podanom odpore iba namietol nesprávnosť uplatneného nároku z dôvodu zániku jednej z vystavených faktúr, jej úhradou, s tým, že nárok žalobcu by mal byť správne vo výške 27.269,39 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako predávajúci, v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou, dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, teda si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci prevzal dodaný tovar, ale nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnom rozsahu teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaný po podaní žaloby uplatnený nárok, v časti jeho právneho dôvodu vzniku, splnenia povinnosti žalobcu nijak nerozporoval, namietol iba výšku uplatneného nároku z dôvodu, jeho čiastočného zániku a to na základe úhrady faktúry č. 8515 na sumu 5.739,40 Eur. Z vykonaného dokazovania však mal súd prvej inštancie preukázané, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar fakturovaný faktúrou č. 8515 v sume 5.739,40 Eur nebol predmetom sporu, nebol tento nárok uplatnený žalobou. Po podaní odporu žalobca doplnil svoje podanie o ďalšie listinné dôkazy a výpis z internej evidencie žalobcu v rámci ktorého uviedol presne, rozpis faktúr či už vystavených žalobcom, či ako dobropisy vystavené v prospech žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaným namietaná, uhradená faktúra nie je predmetom tohto konania. Tieto listinné dôkazy boli všetky doručené aj žalovanému, ktorý sa k nim nevyjadril, teda nevyjadril sa ani k výpisu z internej evidencie žalobcu, rozpisu vystavených faktúr, z ktorých nárok žalobcu v priznanej výške vyplýva. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázanú obranu žalovaného o zániku nároku žalobcu v akejkoľvek výške, súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu, v časti uplatnenej istiny vo výške celkom 33.810,11 Eur, vyhovel. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd prvej inštancie pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 9,05 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období/obdobie od 10.09.2014 do 15.03.2016/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,05 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov) od momentu omeškania vystavenej faktúry na sumu 3.489,42 Eur t. zn. od 23.07.2015, nakoľko predmetná faktúra bola splatná dňa 22.07.2015 t. zn. žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci deň od dňa splatnosti až do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania ešte aj za obdobie kedy žalovaný nebol v omeškaní, teda za deň 22.07.2015, súd žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 30.320,69 Eur, vo vzťahu ktorej súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 16.09.2015 do zaplatenia a nie od 09.09.2015. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo vzťahu k všetkým vystaveným faktúram od jedného dátumu a to od 09.09.2015 napriek tomu, že faktúra č. 8615 bola splatná dňa 09.09.2015 a faktúra č. 9015 bola splatná až dňa 15.09.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania z vystavených faktúr ako celok, pričom k omeškaniu so zaplatením poslednej faktúry došlo až 16.09.2015, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 30.320,69 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9,05 % ročne a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore úspech v časti 99,78 Eur, priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Namietal, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom na nariadenom pojednávaní dňa 13.12.2016, pretože súd prvej inštancie vôbec pri rozhodovaní ani v odôvodnení rozhodnutia neprihliadol na to, že žalovaný sa toto pojednávanie riadne ospravedlnil. Zaslanou žiadosťou o odročenie pojednávania dňa 12.12.2016 žalovaný v zastúpení J.. N. C. na základe udelenej Generálnej plnej moci zo dňa 24.03.2015 zdvorilo požiadal o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu závažných zdravotných komplikácií trvajúcich od 31.10.2016 pre ktoré bola práceneschopná. Žalovaný nesúhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti J.. N. C. z dôvodu jej osobitej spojitosti s kauzou. Pán V. C., konateľ žalovaného bol dlhodobo odcestovaný v zahraničí v dôsledku študijného pobytu o čom predložil doklad a z tohto dôvodu bola udelená pani C. aj Generálna plná moc. Žalovaný zaslal svoju žiadosť o odročenie pojednávania e-mailom. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý pani C. posúdil ako zástupkyňu žalovaného. Tá bola zamestnankyňou žalovaného a od 19.01.2017 je konateľkou žalovaného. Mal za to, že udelené Generálne plnomocenstvo malo byť súdom akceptované a na podanie zo dňa 12.12.2016 mal prvoinštančný súd prihliadať. Žalovaný sa na uvedené pojednávania riadne a včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie napriek tomu uskutočnil pojednávanie a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vo veci samej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, nepredloženie objednávok žalobcom, absenciu dátumu a podpisu žalovaného na niektorých faktúrach. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dodanie všetkého tovaru čím sa súd prvej inštancie nezaoberal a uplatnenú sumu nepovažoval za správnu pre absenciu riadne podpísaných dodacích listov. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal právnym dôvodom ani výškou uplatnenej pohľadávky. Na jednotlivých faktúrach nie je uvedené kedy boli doručené žalovanému a preto je v rozsudku nesprávne určený začiatok omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku.

3. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Proti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá odvolanie podané nebolo a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol v tejto časti právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

4. Obligatórne (§ 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku postupu súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

6. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

7. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

8. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd v tomto štádiu konania za podstatnú odvolaciu námietku odvolateľa, ktorou namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré spočívalo v

neakceptovaní žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na deň 13.12.2016. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za dôvodnú.

9. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného vyplýva, že J. bola konateľkou žalovaného so vznikom funkcie konateľa dňom 02.12.2016. Pokiaľ teda dňa 12.12.2016 písomne žiadala o odročenie termínu pojednávania, konala tak z pozície konateľa spoločnosti žalovaného, hoci o tomto súd prvej inštancie pre krátky časový priestor pravdepodobne nemal vedomosť. Z tohto dôvodu je potrebné považovať tak argumentáciu súdu prvej inštancie ako aj žalovaného v odvolaní za nesprávnu. Zároveň na túto skutočnosť je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď na uvedenú žiadosť neprihliadal, namiesto toho aby túto posúdil v zmysle ustanovenia § 183 a postupoval podľa tohto ustanovenia. J. v žiadosti o odročenie uviedla mailovú adresu a požiadala súd prvej inštancie aby bola o posúdení žiadosti informovaná, čo súd prvej inštancie nezrealizoval čím porušil ust. § 183 ods. 4 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 31.10.2016 sp.zn. 4Obo/53/2014.

10. Odvolací súd je povinný prihliadať na procesné pochybenia v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) ex offo, v dôsledku čoho je nútený konštatovať, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemal splnené procesné podmienky na rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo spoločnosti žalovaného znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b) predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

11. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

12. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými námietkami odvolateľa nezaoberal.

13. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov. Na nariadenom pojednávaní vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, vysporiada sa s argumentáciou strán sporu a následne vo veci rozhodne.

14. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u strán sporu. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .