Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-227-2018.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Subarea
68Ek/227/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného JUDr. R. F., so sídlom kancelárie A. 3, XXX XX V., správca konkurznej podstaty úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, IČO: 31 712 673, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, právne zast. Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti povinnému Ing. L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX V. - T., právne zast. JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, so sídlom Němcovej 30, 040 01 Košice, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Delfinim, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, pod sp. zn. 395EX 39/2018, o vymoženie 400.643,34,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/227/2018 zo dňa 18. júna 2018, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/227/2018 zo dňa 18. júna 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 12.2.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2Cbi/16/2015-125 zo dňa 12.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2018 a vykonateľnosť dňa 19.1.2018.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/227/2018 dňa 15.2.2018 súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Delfiniho, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 9.4.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.3.2018, ktorý mu bol doručený povinným dňa 20.3.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 5.4.2018.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu a odôvodnil ho skutočnosťou, že proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2Cbi/16/2015-125 zo dňa 12.4.2016 aj proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoKR/5/2016-177 zo dňa 12.12.2017, podal prostredníctvom právneho zástupcu dovolanie ako aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom celé znenie dovolania priložil ako prílohu k podanému návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces a bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie protistrany k odvolaniu, aby sa s ním mohol oboznámiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má povinný za to, že v danom prípade ide o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Navrhol preto exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom poukázal na to, že podanie dovolania nemá suspenzívny účinok, nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nezakladá ani odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Prípadné údajné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Náhradu trov právneho zastúpenia si neuplatnil.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/227/2018 zo dňa 18.6.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že každý exekučný titul vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou, pričom formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na to, že nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. Po preskúmaní namietaných skutočností povinným, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a zamietol ho.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 21.6.2018, podal povinný dňa 6.7.2018 sťažnosť. Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
8. Povinný sťažnosť odôvodnil tým, že okresný súd nedostatočne skúmal exekučný titul a nemohol považovať za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh v sume istina vo výške 400.643,34,-EUR s príslušenstvom. Ďalej povinný uviedol, že civilný proces sa vnútorne stratifikuje na konanie základné, tzv. nachádzacie konanie a konanie vykonávajúce - exekučné konanie. V základnom konaní súd poskytuje ochranu tvrdenému, porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu. V konaní exekučnom sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku. Základné konanie prebieha od momentu podania žaloby na súd do momentu právoplatného skončenia veci. Vykonávacie konanie je ďalšou fázou, pokračovaním civilného konania, pričom však táto fáza nie je obligatórna, ale vyslovene fakultatívna, pretože na základe právoplatného a vykonávateľného rozhodnutia mohol povinný subjekt plniť dobrovoľne. To, či civilný proces dospeje do fázy vykonávacej, je výslovne na dispozičnej úvahe oprávneného. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov ovládajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Kým ochrana povinného vyplýva z príslušných ustanovení Exekučného poriadku a prejavuje sa v automatickom rešpektovaní týchto pravidiel zo strany subjektov exekučného konania, obrana povinného spočíva v jeho aktívnom vôľovom správaní. K procesným prostriedkom obrany povinného patria námietky, v ktorých povinný môže uvádzať skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 ECdo 5/2016, zo dňa 31.10.2017). V tomto prípade má povinný za to, že sú dané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, podľa písm. d) ods. 1 § 61k Exekučného poriadku. Poukázal na to, že v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul došlo k porušeniu § 63 ods.3 ZKR, pretože povinný v tomto konaní nebol pasívne vecne legitimovaný. Oprávnený sa mohol v danom konaní domáhať iba toho, aby povinný niečo dal, konal, niečoho sa zdržal alebo niečo trpel, avšak povinný nemal čo dať, niečo konať, ničoho sa zdržať alebo niečo trpieť, pretože nikdy neobdržal sumu vo výške 400.643,34,-EUR. Sumu vo výške 400.643,34,-EUR uhradil oprávnený spoločnosti O.B.REAL
Košice s.r.o., so sídlom Kováčska 49, 040 01 Košice, IČO: 36 212 539 na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu resp. na základe jeho nároku na výplatu zisku za r. 1996 - 2008 voči úpadcovi tzn. že oprávnený neuhradil spornú sumu na základe uzatvorenej záložnej zmluvy. Preto je podľa názoru povinného, vedená exekúcia ako celok neopodstatnená, popierajúca zmysel a účel exekučného konania a vedená spôsobom a formou, odporujúcim zákonu v jeho elementárnych základoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd exekúciu vedenú voči nemu zastavil.
9. Súd dňa 18.7.2018 doručil sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, cestou jeho právneho zástupcu. Oprávnený sa k podanej sťažnosti vyjadril dňa 19.7.2018 podaním doručeným súdu dňa 24.7.2018, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie aj dôvodmi, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Aj podľa názoru oprávneného sa každý exekučný titul vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou, tak ako na ňu poukázal aj vyšší súdny úradník. Ďalej uviedol, že keď povinný ako dôvod pre zastavenie exekúcie označil ustanovenie § 61 k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku, a teda že tu sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, potom zdôraznil, že povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v podanej sťažnosti neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný odkazuje na údajné procesné pochybenia v základnom konaní, ktoré však podľa názoru oprávneného nemajú vplyv na vymáhateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd tak ako to tiež uviedol vyšší súdny úradník, ani nie je oprávnený a príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, vrátane postupu orgánu, vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je exekučný súd viazaný a musí z nich vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (ak by aj vtedy existovali) sa do exekučného konania neprenášajú, čo znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Vzhľadom na uvedené, preto oprávnený navrhol, aby súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, potvrdil ako vecne správne.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k skutočnostiam uvedeným povinným v podanej sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu oprávneným ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vyšší súdny úradník správne poukázal na to, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
t.j. preskúmavat' jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, keď sa v podstate v podanej sťažnosti domáha toho, aby exekučný súd považoval výrok rozsudku všeobecného súdu SR za materiálne nevykonateľný. Ako už súd uviedol, exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektom práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, v akej výške a v akej lehote má plniť. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že návrh na exekúciu podal ten subjekt, v prospech koho je priznané právo vyplývajúce z exekučného titulu, teda osoba aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
17. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
18. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.