Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ingrid Kovalčuková, správca konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 27, IČO: 36 698 598, sídlo kancelárie správcu v Košiciach, Štúrova 33, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kukučínova 108/23, IČO: 47 232 439, proti žalovanému: V.. I. X., T..: X.X.XXXX, U. H. D. Y., H. XX, právne zastúpený JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rosná 5, v konaní o zaplatenie 1.683,40 € s prísl. t a k to

rozhodol:

1. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.683,40 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.683,40 € od 1.6.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalovaný j e p o vi n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1683,40 € s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy od 31.5.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na majetok úpadcu CK Fenícia, s.r.o. bol vyhlásený konkurz dňa 17.9.2012 a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Pri šetrení účtovných dokladov úpadcu bolo zistené že žalovaný ako konateľ úpadcu dňa 31.5.2012 uskutočnil z pokladne úpadcu výdaje v hotovosti vo výške 1.683,40 €, a to výdavkovým pokladničným dokladom č. V 0048, ako úhradu faktúry č. 25915- F. XXXXXXXX dodávateľa Jannis Anthis Travel zo dňa 30.11.2010 splatnú 30.11.2010 za nákup zájazdov. V pokladni úpadcu nebol tento výdaj zdokladovaný príjmovým dokladom spoločnosti Jannis Anthis Travel. Žalobca preto vyzval žalovaného na vrátenie platby vo výške 1.683,40 € vrátane úrokov z omeškania odo dňa neoprávnene uskutočnenej platby z pokladne úpadcu. Žalovaný dňa 26.10.2012 sa vyjadril, že bude predložené potvrdenie o tom, že úpadca má uhradené všetky pohľadávky, avšak ku dňu podania žaloby žiaden doklad žalobcovi nepredložil, ktorý by preukazoval, že skutočne predmetnú sumu vyplatil spoločnosti Jannis Anthis Travel z pokladne dňa 31.5.2012. Keďže ide o sumu fiktívne vyplatenú z pokladne úpadcu dňa 31.5.2012, je žalovaný povinný túto sumu vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.11.2012 platobný rozkaz č. k. 39Ro/20/2012-10, voči ktorému však žalovaný podal dňa 17.12.2012 odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva dlžnú sumu voči žalobcovi, pretože túto sumu uhradil dňa 31.5.2012, ešte pred podaním návrhu na konkurz, aby v čo najmenšej miere splnil

si svoje povinnosti voči zahraničným veriteľom, s ktorými mal niekoľkoročné dobré obchodné vzťahy. Peniaze boli odovzdané v hotovosti pri jeho návšteve Grécka v máji 2012 pri obhliadke nových kapacít na ďalšiu sezónu. O tom, že tak urobil mu odberateľ túto skutočnosť potvrdil e-mailom, a tento poslaný príjmový blok v prílohe priložil k tomuto odporu.

3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.1.2013 a uviedol, že žalovaný uvádza v odpore nepravdivé skutočnosti, pretože žalovaný zavádza súd a vedome prekladá súdu doklady, o ktorých veľmi dobre vie, že tieto nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti a získal ich tak, že spoločnosť Jannis Anthis Travel uviedol do omylu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dňa 31.5.2012 zaúčtoval vyplatenie peňažnej hotovosti z pokladne úpadcu ako úhradu pohľadávok viacerým obchodným partnerom, pričom tieto výdavky neboli podložené žiadnymi dokladmi údajných príjemcov týchto platieb, pričom medzi tieto pokladničné doklady patril aj predmetný výdavkový pokladničný doklad č. V0048 na sumu 1.683,40 €. Všetky tieto subjekty žalobcovi písomne potvrdili, že žalovaným deklarované úhrady ich faktúr im žalovaný v skutočnosti nikdy nevyplatil a faktúry, ktorých zaplatenie žalovaný v dokladoch uvádza evidujú ako neuhradené. Spoločnosť Jannis Anthis Travel spočiatku na výzvy žalobcu o poskytnutie súčinnosti nereagovala. Dňa 9.10.2012 kontaktoval žalobcu telefonicky veriteľ Jannis Anthis Travel, ktorý oznámil, že ho žalovaný oslovil so žiadosťou, aby mu dodatočne vystavil príjmový doklad o tom, že dňa 31.5.2012 od neho prijal v hotovosti peniaze na úhradu jeho faktúry, ktorá v skutočnosti nie je zaplatená s tým, že ak mu takýto doklad vystaví, následne mu bude suma uvedená na doklade preplatená žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu. Následne veriteľ uviedol, že žalovanému takýto doklad už aj vystavil a mu ho poslal e-mailom. Keď ho však žalovaný žiadal o to, aby mu originál doručil aj poštou, to sa mu nepozdávalo, a preto sa rozhodol kontaktovať žalobcu, aby si informácie od žalovaného overil. Žalobca o tomto vyhotovil úradný záznam a z uvedených dôvodov žalobca písomne ešte toho istého dňa 9.10.2012 upozornil všetkých zahraničných veriteľov o nezákonnosti konania žalovaného a vyzval ich, aby žalovanému takýmto spôsobom nevystavovali žiadne príjmové doklady, pretože správca im ich určite nepreplatí, resp. nech mu neposielajú originály poštou. Dňa 26.10.2012 doručil konateľ spoločnosti Jannis Anthis Travel žalobcovi vyjadrenie, že suma 1.683,40 € ako úhrada faktúry 259/15 zo dňa 27.8.2010 im bola uhradená bankovým prevodom dňa 11.10.2012. Z toho vyplýva, že žalovaný predmetnú sumu neuhradil 31.5.2012.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to: Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2012 č. k. 30K/3/2012-139, Fotokópiu výdavkového pokladničného dokladu č. 48 zo dňa 31.5.2012 na sumu 1.683,40 € (č. l. 5), Výzva správcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 12.10.2012, Oznámenie k listu zo dňa 26.10.2012, Úradný záznam z 9.10.2012 ( č. l. 19), E-mailovú komunikáciu medzi Jannis Anthis Travel a žalobcom, Faktúru č. 259/15 zo dňa 27.8.2010 znejúcu na sumu 1.683,40 €, Fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.5.2012 na sumu 1.683,40 € za úhradu faktúry č. 259/15 zo dňa 27.8.2010, Reakciu Jannis Anthis Travel resp. konateľa tejto spoločnosti na požiadavku žalobkyne ohľadom poskytnutia informácií o platbách od CK Fenícia spolu so stavom účtu za obdobie od 5.2.2010 do 12.10.2012 (č. l. 30), stav účtu Jannis Anthis Travel. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu s podaným odporom dňa 17.12.2012 fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.5.2012 na sumu 1.683,40 € ako úhradu faktúry č. 259/15 zo dňa 27.8.2010 (č. l. 13).

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom oboch sporových strán a oboznámením s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a tiež vyjadrením pána Jannisa Anthisa na základe výzvy súdu prostredníctvom e-mailu a zistil tento skutkový stav:

6. Uznesením zo dňa 17.9.2012, č. k. 30K/3/2012-139 Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CK Fenícia, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Mlynská ulica č. 27, IČO: 36 698 598 a žalobcu ustanovil za správcu konkurznej podstaty.

7. Žalobca vo svojej výpovedi v podstate zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré predložil súdu aj písomne, a to v žalobe ako aj vo vyjadrení k odporu, ktorý podal žalovaný proti platobnému rozkazu. Tvrdil, že aj keď žalovaný predložil alebo predloží originál príjmového pokladničného dokladu na zaplatenie sumy 1.683,40 € č. V0048 zo dňa 31.5.2012 od dodávateľa Jannis Anthis Travel, že tento prijal platbu za faktúru č. 25/915, ide o fiktívny doklad, pretože žalovaný v skutočnosti tieto finančné prostriedky z pokladne úpadcu dňa 31.5.2012 vybral, avšak v skutočnosti ich dodávateľovi Jannis Anthis Travel nevyplatil dňa 31.5.2012. Žalobcovi to potvrdil sám Jannis Anthis, ktorý je konateľom spoločnosti Jannis Anthis Travel. Zároveň predložil žalobcovi prehľad platieb, z ktorého je zrejmé, že 30.9.2010 došlo ku

zníženie dlhu úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. voči spoločnosti Jannis Anthis Travel o 3.203,40 € a zostatok dlhu ku dňu 30.9.2010 predstavoval 3.000,- €. Platba v sume 1.683,40 € bola na účet Jannis Anthis realizovaná dňa 12.10.2012 a to bankovým prevodom, pričom žiadna platba v hotovosti z 31.5.2012 nie je zaznamená v tomto prehľade príjmov v knihe stav účtu od Jannisa Anthisa. Žalobca poukázal na úradný záznam z 9.10.2012, v ktorom jednoznačne Jannis Anthis uviedol, že ho dodatočne kontaktoval pán Chlebák s tým, že by mu poslal doklad o prijatí peňazí s tým, že ak mu takýto doklad pošle, správca mu preplatí sumu tam uvedenú, z toho dôvodu doklad vystavil a poslal ho e-mailom. Následne ho žalovaný kontaktoval, aby mu poslal originál poštou a preto zavolal do kancelárie žalobcu.

8. Žalovaný okrem tvrdení, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu vo výpovedi tvrdil, že spoločnosti Jannis Anthis Travel dlhoval úpadca CK FENÍCIA s.r.o., sumu 3.000,- €. Túto sumu žalovaný zaplatil Jannisovi Anthisovi na dvakrát. Prvýkrát to bolo 31.5.2012 vo výške 1.683,40 €, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad, ktorého fotokópiu súdu predložil, a ktorého originál predložil súdu aj na pojednávaní na nahliadnutie, (pričom súd konštatoval, že ide skutočne o originál fotokópie, ktorá sa nachádza aj v spise). Druhá časť tejto sumy - 1683,40 € ( do výšky dlhu 3.000,- €) bola vyplatená Jannisovi Anthisovi prevodom na účet v októbri 2012. Išlo tam už aj o nejaké omeškanie, preto tá suma mala byť rovnaká ako prvá časť. Spočiatku žalovaný navrhoval Jannisovi Anthisovi, aby si túto druhú časť dlžnej sumy uplatnil v konkurznom konaní. On to však neurobil, ale keďže žalovaný sa chcel zbaviť dlhov voči svojim zahraničným partnerom, rozhodol sa, že mu tú dlžnú sumu uhradí zo svojich peňazí, a to vo výške 1.683,40 € v októbri 2012. Poukázal na to, že v prípade, že by Jannisovi Anthisovi úpadca dlhoval nejakú sumu, určite by si ju bol Jannis Anthis prihlásil do konkurzného konania.

9. Právna zástupkyňa žalovaného poukazovala na to, že žalovaný disponuje jednoznačným príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.5.2012 od spoločnosti Jannis Anthis Travel, z ktorého je zrejmé, že tohto dňa bola uhradená suma 1.683,40 €, na základe faktúry 259/15, a to v hotovosti. Teda to čo bolo vyplatené dňa 12.10.2012, išlo pravdepodobne o inú sumu, a táto nesúvisí s predmetným konaním. Poukázala na to, že podľa žalobcu mal žalovaný získať neoprávnený majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, resp. teda tým, že si vybral finančnú sumu z pokladne spoločnosti úpadcu, ktorú nepoužil na účel, na ktorý to bolo uvedené, a na ktorý účel to použiť mal v zmysle zaúčtovaných dokladov. Žalovaný vybratú sumu z pokladne spoločnosti však použil na zaplatenie faktúry v prospech veriteľa Jannis Anthis Travel, ktorý potvrdil, že táto faktúra č. 259/15 mu bola uhradená, a to príjmovým pokladničným dokladom. Z uvedeného dôvodu teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, keďže vybraté peniaze z pokladne spoločnosti úpadcu použil presne na ten účel, na ktorý je to aj v účtovných dokladoch uvedené. Navrhla preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Z e-mailovej komunikácie, ktorá prebiehala medzi žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu CK Fenícia, s.r.o. a konateľom spoločnosti Jannis Anthis Travel pánom Jannisom Anthisom zo dňa 17.10.2012, vyplynulo, že tento potvrdil žalobcovi, že čiastka 1.683,40 €, čo je úhrada faktúry č. 259/15 zo dňa 27.8.2010 mu bola zaplatená. V prílohe poslal žalobcovi aj oskenovanú faktúru č. 259/15 a potvrdenie o zaplatení. Ďalším e-mailom zo dňa 25.10.2012 potvrdil, že čiastka 1.683,40 € mu bola zaplatená bankovým prevodom dňa 11.10.2012. V ďalšej komunikácii žalobcovi potvrdil, že prakticky všetky platby zo strany CK Fenícia boli realizované bankovým prevodom a neboli k nim vystavované z ich strany ďalšie doklady. Uviedol, že mu bol v roku 2008 ukradnutý počítač a žiadny dlh nebol prevedený do ďalšej sezóny. Sezóna 2010 bola poslednou sezónou, kedy cestovná kancelária CK Fenícia spolupracovala s Jannis Anthis Travel, a keďže došlo k nestabilnej politickej situácii v Grécku, bola malá obsadenosť, pre CK Feníciu táto sezóna nedopadla dobre, preto CK Jannis Anthis Travel odpustila CK Fenícia časť dlhu vo výške 3.203,40 €, a tým pádom sa celá dlžná suma znížila na 3.000,- €. Z tejto čiastky uhradila CK Fenícia v októbri 2012 sumu 1.683,40 €.

11. Zo stavu účtu v účtovníctve Jannis Anthis Travel, ktorý žalobcovi poskytol Jannis Anthis a ktorý následne žalobca predložil súdu vyplýva, že Jannis Anthis Travel vyfakturoval úpadcovi CK Fenícia s.r.o. rôzne sumy, ktoré sú v tomto stave účtu uvedené, a to počnúc dňom 5.2.2010. Dlh úpadcu ku dňu 30.8.2010 kedy mu bola vystavená predmetná faktúra č. 259/15 - za služby 6.8.-7.9.2010 na sumu 1683,40 €, bol 2.400 € a po vystavení predmetnej faktúry dlh činil 4.083,40 €. Úpadcovi bola ešte vystavená posledná faktúra č. 266/15 - ako 9. splátka 2010 na sumu 2.120,0 €, t.j. celkový dlh úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. voči Jannis Anthis Travel ku dňu 20.8.2010 bol 6.203,40 €. Následne došlo k zníženiu dlhu dohodou dňa 30.9.2010 o sumu 3.203,40 € a zostatok dlhu bol 3.000 €. Z tohto stavu účtu ďalej súd zistil, že spoločnosti Jannis Anthis Travel bola dňa 12.10.2012 bankovým prevodom prevedená suma

1.683,40 €. Nie je tam však uvedené, či išlo o úhradu nejakej konkrétnej faktúry. Zostatok dlhu teda ku dňu 12.10.2012 bol 1.316,60 €.

12. Vzhľadom na rozdielne skutkové tvrdenia strán sporu súd prostredníctvom e-mailu vyzval pána Jannisa Anthisa, aby sa vyjadril k sporným skutočnostiam. Prvýkrát na výzvu súdu Jannis Anthis uviedol, že s istotou si pamätá, že ku dňu ukončenia spolupráce s úpadcom CK FENÍCIA s.r.o., mu úpadca dlhoval čiastku 1.683,40 € a túto čiastku mu žalovaný poslal prevodom na účet iba raz a toto potvrdenie poslal už žalobcovi ( č.l. 111). Následne súd Jannisa Anthisa opätovne vyzval, aby konkretizoval sporné skutočnosti, a síce, aby uviedol, či vystavoval dňa 31.5.2012 príjmový doklad spoločnosti CK FENÍCIA, s.r.o. na sumu 1.683,40 €, aby uviedol, čo bolo dôvodom vystavenia predmetného príjmového dokladu, ďalej kedy bola táto suma v skutočnosti zaplatená a akým spôsobom resp. pokiaľ bola táto suma zaplatená v inom termíne ako je vystavený príjmový doklad, alebo ak bol dôvod zaplatenia iný ako je uvedený na príjmovom pokladničnom doklade, aby vysvetlil tieto dôvody resp. aby objasnil pravdivé skutočnosti. Po urgencii pán Jannis Anthis dňa 26.2.2016 súdu doručil prostredníctvom e-mailu svoje vyjadrenie ( č.l. 130) a uviedol, že: „1. Áno, dňa 31.5.2012 som vystavil príjmový doklad pánovi Milanovi Chlebákovi - CK Fenícia s.r.o. o zaplatení čiastky 1.683,40 € ako úhradu faktúry č. 259/15 z 27.8.2010. 2. Táto čiastka mi bola uhradená pánom Milanom Chlebákom bankovým prevodom dňa 11.10.2012.“

13. Z faktúry č. 259/15 zo dňa 27.8.2010 súd zistil, že táto faktúra bola vystavená spoločnosťou Jannis Anthis Travel zákazníkovi CK FENÍCIA s.r.o. za služby v termínoch 6.8. až 7.9.2010 a to Transfery vo výške 735,50 €, Stravování - Acharavi 242,00 €, Stravování - Sidari 495,00 € a Delegátske služby ( 57 osôb x 3,70 €) 210,90 €, celkovo v sume 1.683,40 €. Na tejto faktúre však nie je uvedená splatnosť. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 48 zo dňa 31.5.2012 súd zistil, že bola tohto dňa vyplatená Jannis Anthis Travel, Korfu suma 1.683,40 € ako úhrada došlej faktúry. Na tomto výdavkovom pokladničnom doklade však nie je uvedené konkrétne o akú faktúru išlo. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného Jannis Anthis Travel, Korfu zo dňa 31.5.2012, ktorého fotokópiu súdu predložil žalobca ako aj žalovaný, a ktorého originál súdu predložil žalovaný na pojednávaní, súd zistil, že predmetná suma mala byť uhradená Jannis Anthis Travel dňa 31.5.2012, vo výške 1.683,40 € I. X. - CK FENÍCIA s.r.o., ako úhrada faktúry č. 259/15 zo dňa 27.8.2010.

14. Žalobca uviedol, že z pokladničnej knihy žalobcu bolo zistené, že predmetná suma vo výške 1.683,40 € bola zaúčtovaná ako výdavok pod číslom V0048 v hotovosti v uvedenej výške ako úhrada faktúry č. 25915 - F. od dodávateľa Jannis Anthis Travel zo dňa 30.11.2010, splatná 30.11.2010 za nákup zájazdov.

15. Na základe takto vykonaného dokazovania Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom č.k.: 41C/135/2013-139 z 20.9.2016 tak, že žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal s ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Na základe odvolania, ktoré voči rozsudku podal žalobca, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k.: 3Co/447/2016 - 161 zo dňa 14.11.2017 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd v citovanom uznesení v ods. 20. odôvodnenia uviedol, že skutočnosť týkajúca sa bankového prevodu žalovanej sumy na účet spoločnosti Jannis Anthis Travel žalovaným dňa 11.10.2012 t.j. po vydaní uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2012 č.k. 30K 3/2012 - 139, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CK Fenícia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, IČO: 36 698 598, má podstatný dopad vo veci, keďže od doby vyhlásenia konkurzu v zmysle § 44 ods. 1 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1, 2 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ods. 21 odôvodnenia cit. uznesenia odvolací súdu, v zmysle § 391 ods. 2, 3 uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle napádanej skutočnosti zo strany odvolateľa, týkajúcej sa skutočnosti, že až dňa 12.10.2012 t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti CK Fenícia s.r.o., kedy už žalovaný nebol oprávnený konať v majetkových veciach za úpadcu, došlo bankovým prevodom k prevodu finančnej čiastky, ktorá je predmetom konania a to v zmysle od 1.7.2016 účinných procesných ustanovení CSP, týkajúcich sa hodnotenia dôkazov súdom, so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v

zmysle právneho posúdenia veci taktiež aj podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

8. Po vrátení veci súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 7.8.2018, na ktorom boli prítomné obe strany sporu aj so svojimi právnymi zástupcami a doplnil dokazovanie vyjadreniami žalobcu i žalovaného.

19. Žalobkyňa tvrdila, že argumenty žalovaného, sú jednoznačne účelové, a vôbec nekorešpondujú s tým, čo bolo vykonané dokazovaním, ktoré bolo realizované v tomto konaní. Poukázala na skutočnosť, že dňa 31. mája 2012 bolo učinených z pokladne úpadcu viacero výdavkov, a to úhrady faktúr ako domácim, tak aj zahraničným veriteľom, Grécko, Bulharsko, pričom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 41C/134/2013, kde súd rozhodoval vlastne rovnako o jednom z takýchto výdavkov, žalobe vyhovel. Pripomenula, že skutočnosť, že došlo k fiktívnym úhradám faktúr, bola zistená práve z telefonátu spoločnosti Jannis Anthis Travel, ktorý úradný záznam je aj založený v spise, a práve táto spoločnosť informovala správcu o tom, že žalovaný ako konateľ žiada o vystavovanie dokladov. Spoločnosť Jannis Anthis Travel tiež reagovala na dotazy žalobcu, ako úradnej osoby, správkyne, kde bola povinná poskytnúť pravdivo súčinnosť. Konateľ tejto spoločnosti jednoznačne uviedol, že medzi úpadcom a jeho spoločnosťou boli realizované platby výlučne formou bankových prevodov, čo možno dohľadať na bankovom účte.

20. Právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že suma, ktorá bola zaplatená žalovaným 12.10.2012 spoločnosti Jannis Anthis Travel, nebola čiastka, ktorú žalovaný vybral z pokladne úpadcu, pretože to bola suma, ktorú zaplatil žalovaný tejto gréckej spoločnosti z vlastných finančných zdrojov. Suma, ktorá bola vyplatená, teda ktorú vybral žalovaný z pokladne úpadcu použil na úhradu záväzku voči spoločnosti Jannis Anthis Travel, a uhradil záväzok dňa 31.5.2012. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ku dňu 30.9.2010 bol záväzok spoločnosti CK Fenícia voči tomuto gréckemu partnerovi vo výške 3.000,- €. Zo správania gréckej spoločnosti, ktorá si neprihlásila žiadnu pohľadávku v konkurznom konaní sa dá usudzovať, že minimálne od októbra 2012 už žiadna pohľadávka tejto spoločnosti voči úpadcovi neexistovala, to znamená, že minimálne rozdiel medzi tým, čo bolo zaplatené 12.10.2012 a sumou 3.000,- €, ako záväzkom spoločnosti Jannis Anthis Travel musela byť uhradená. O tom svedčí aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.5.2012, z ktorého je zrejmé, že bola tejto spoločnosti zaplatená čiastka 1.683,40 €, preto sa nemohol žalovaný bezdôvodne obohatiť tým, že vybral bez právneho dôvodu finančnú čiastku z pokladne úpadcu, pretože ju použil na úhradu právneho záväzku.

21. Žalovaný tvrdil, že to čo správkyňa uviedla do úradného záznamu je jedna vec, avšak o tom, že skutočne uhradil sumu 1.683,40 € Jannisovi Anthisovi svedčí jednoznačne príjmový pokladničný doklad vystavený Jannisom Anthisom dňa 31.5.2012, o tom, že skutočne táto suma mu bola zaplatená, čo je jednoznačný dôkaz, že v tento deň túto sumu od žalovaného obdŕžal. Tento príjmový pokladničný doklad je originál, ktorého fotokópia bola predložená aj súdu, a rovnako tak tento príjmový pokladničný doklad žalovaný predložil spolu so všetkým účtovníctvom žalobkyni, a to po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, dňa 30.7.2012, čiže už vtedy ním disponoval, a predložil ho správkyni. O tom svedčí aj listina s názvom „Odovzdanie dokumentov“, zo dňa 30.7.2012, ktorú prevzal priamo žalobca ako správca konkurznej podstaty dňa 30.7.2012.

22. V reakcii na tvrdenia žalovaného žalobca poukázal na list od žalovaného, zo dňa 26.10.2012, ktorý mu bol doručený ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., 2.11.2012, v ktorom žalovaný uvádza, že potvrdenie od JANNIS ANTHIS TRAVEL, že CK FENÍCIA má uhradené všetky pohľadávky bude doložené, pričom je tam uvedená suma pohľadávky 1.683,40 € ( založený v spise na č.l. 8). Žalobca uviedol, že žalovaný nemohol disponovať príjmovým pokladničným dokladom od Jannis Anthis Travel z 31.5.2012 na uvedenú sumu už v máji 2012 ako tvrdí, a ani ho neodovzdal správcovi dňa 30.7.2012 ako tvrdí, keď v tomto liste sám uviedol, že takéto potvrdenie ešte len správcovi predloží, pričom to bolo v októbri 2012. Žalobca trval na tom, že tento príjmový pokladničný doklad sa 30.7.2012 v odovzdanej účtovnej dokumentácii nenachádzal ani v originále, keďže tento originál má žalovaný stále u seba a správcovi ho doposiaľ neodovzdal, ale ani vo fotokópii.

23. Žalovaný na otázku súdu, či vie súdu preukázať kedy skutočne mu bol odovzdaný príjmový pokladničný doklad od Jannis Anthis Travel z 31.5.2012 na sumu 1.684,40 € a či mu bol odovzdaný osobne alebo mailom, tak ako to uvádzal v odpore voči platobnému rozkazu z 16.12.2012, nevedel

jednoznačne odpovedať. Tvrdil, že mu bol odovzdaný osobne pri návšteve Korfu, a že nevie prečo je uvedené v odpore, že mu bol tento doklad doručený mailom. Žalobca poukázal na to, že v rámci iných konaní, ktoré vedie so žalovaným bolo preukázané, že žalovaný sa dňa 31.5.2012 nachádzal v Bulharsku a teda nemohol tento doklad v uvedený deň prevziať na Korfu. Túto skutočnosť následne žalovaný potvrdil a uviedol, že netvrdí, že tento doklad prevzal presne v tento deň, ale že to bolo niekedy v máji 2012, pretože v tom období chodil po rôznych krajinách. Strany sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd vec právne posúdil takto:

24. Podľa § 5 zák. č. 7/2005 Z.z., ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

25. Podľa ust. § 23 ods. 1, zákona č. 7/2005 Z.z., vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

26. Podľa ust. § 40 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z., správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi. (2) Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

27. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

28. Podľa ust. § 57 ods. 1,2,3,4 zák. č. 7/2005 Z.z., (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

29. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd mal za preukázané, že na majetok úpadcu CK Fenícia s.r.o. bol vyhlásený konkurz uznesením zo dňa 17.9.2012 č. k. 30K/3/2012-139 Okresným súdom Košice I a žalobca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Z výdavkového pokladničného dokladu terajšieho úpadcu zo dňa 31.5.2012 vyplýva, že suma 1.683,40 € mala byť vyplatená spoločnosti Jannis Anthis Travel dňa 31.5.2012. Žalovaný v priebehu konania predložil súdu príjmový pokladničný doklad od dodávateľa Jannis Anthis Travel o uhradení sumy 1.683,40 € dňa 31.5.2012 v hotovosti za úhradu faktúry

č. 259/15 zo dňa 27.8.2010, pričom súdu na nahliadnutie predložil aj originál tohto dokladu. Súd však dospel k záveru, že tento príjmový pokladničný doklad je iba fiktívnym dokladom, pretože v skutočnosti k úhrade uvedenej sumy spoločnosti Jannis Anthis Travel zo strany žalovaného, resp. spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., dňa 31.5.2012 nedošlo. Z viacerých vyjadrení konateľa spoločnosti Jannis Anthis Travel, pána Jannisa Anthisa, ktoré adresoval jednak žalobcovi, ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. a tiež súdu v priebehu tohto konania, mal súd za preukázané, že spoločnosť Jannis Anthis Travel síce vystavila príjmový pokladničný doklad na sumu 1.684,40 € pre CK FENÍCIA s.r.o., (zrejme na základe žiadosti žalovaného), avšak uvedenú sumu dňa 31.5.2012 neobdŕžala. V skutočnosti táto suma bola spoločnosti Jannis Anthis Travel poukázaná až dňa 12.10.2012, a to prevodom na účet, priamo od žalovaného. Sám žalovaný v priebehu konania, ako aj na pojednávaní 7.8.2018 nevedel konkretizovať, kedy presne tento doklad, a akým spôsobom originál tohto dokladu od Jannisa Anthisa obdŕžal. V odpore žalovaný najprv tvrdil, že peniaze odovzdal pri svojej návšteve Grécka v máji 2012 v hotovosti, pričom odberateľ mu túto skutočnosť potvrdil mailom a poslaný príjmový blok (doklad) v prílohe predložil, pričom ide o ten istý príjmový pokladničný blok (doklad) od Jannis Anthis Travel z 31.5.2012 na sumu 1.684,40 EUR, ako ten, o ktorom v priebehu konania tvrdil, že mu ho Jannis Anthis osobne odovzdal pri prevzatí peňazí na Korfu niekedy v máji 2012. Žalovaný trval na tom, že tento príjmový pokladničný doklad odovzdal spolu s ostatným účtovníctvom dňa 30.7.2012 žalobcovi. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom ( na č.l. 8 v spise) však mal súd za preukázané, že žalovaný týmto dokladom ešte v máji 2012 a ani v júli 2012 nedisponoval, pretože sám v tomto liste adresovanom žalobcovi 26.10.2012 uviedol, že potvrdenie o tom, že CK FENÍCIA má uhradené pohľadávky voči JANNIS ANTHIS TRAVEL vo výške 1.684,40 € bude doložené. Pritom originál tohto dokladu má žalovaný doposiaľ u seba. Súd nemal za preukázané ani tvrdenie žalovaného, že suma, ktorú poslal v októbri 2012 na účet Jannis Anthis Travel, vo výške 1.683,40 €, bola v skutočnosti druhá časť dlhu, ktorý ešte ostal úpadca dlžný spoločnosti Jannis Anthis Travel, keďže celý dlh bol v sume 3.000,- € (po odpustení časti dlhu). Pokiaľ by skutočne išlo o druhú časť tejto sumy, ak bol pôvodný celkový dlh vo výške 3.000 €, a sumu 1684,40 € by žalovaný Janis Anthis Travel uhradil 31.5.2012 v hotovosti, ako tvrdil, dlžná suma by zostala už iba vo výške 1.316,60 €. Preto je nelogické, aby v októbri uhradil žalovaný Jannisovi Anthisovi opäť sumu vo výške 1.684,40 €, keď dlh už mal činiť iba 1.316,60 €. Navyše z účtovníctva Janisa Anthis Travel takisto nevyplýva, že by dňa 31.5.2012 bola uhradená suma 1.683,40 € na účet tejto spoločnosti, alebo v hotovosti. Takáto suma je evidovaná v účtovníctve spoločnosti Janis Anthis Travel ako uhradená až dňa 12.10.2012 a zostatok dlhu je naďalej uvádzaný vo výške 1.316,60 €. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 1.683,40 €, ktorú neoprávnene resp. bez právneho dôvodu z pokladne úpadcu vybral dňa 31.5.2012. Túto sumu žalovaný nepoužil na ten účel, na ktorý ju zaúčtoval, a teda podľa § 451 Občianskeho zákonníka je povinný sumu 1.683,40 € vrátiť žalobcovi, nakoľko dňa 31.5.2012 túto sumu nevyplatil spoločnosti Jannis Anthis Travel, ponechal si ju a týmto dňom sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil. Týmto jeho konaním došlo k ukráteniu uspokojenia ostatných veriteľov, keďže na spoločnosť CK Fenícia bol vyhlásený konkurz. Zaúčtovanú sumu vyplatil žalovaný spoločnosti Jannis Anthis Travel až v októbri 2012, teda v čase kedy už nebol žalovaný ako konateľ spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. oprávnený konať v mene spoločnosti, keďže už bola v konkurze. Súd mal za to, že správkyňa účinne odporovala právnym úkonom žalovaného, ktorý vybral túto sumu z pokladne úpadcu, ako úhradu faktúry, ktorá bola v evidencii úpadcu evidovaná v roku 2010 ako neuhradená, a túto v skutočnosti nezaplatil. Taktiež argumentácia žalovaného, že ak by spoločnosť Jannis Anthis Travel evidovala ešte po októbri 2012 nejaký dlh voči úpadcovi, určite by si prihlásila pohľadávku do konkurzného konania, čo sa však nestalo, preto je zrejmé, že už žiadny dlh neexistoval, podľa názoru súdu neobstojí a ide iba o dohady zo strany žalovaného. Je na každom veriteľovi či si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlási do konkurzu alebo nie, nie je to jeho povinnosť si pohľadávku do konkurzu prihlásiť.

32. Súd poukazuje v celom rozsahu aj na argumentáciu žalobcu v odvolaní zo dňa 31.10.2016, s ktorou sa celom rozsahu stotožňuje, že žalovaný svojím konaním svojvoľne rozhodol o použití peňažného majetku, patriaceho do konkurznej podstaty, bez ohľadu na všetky pravidlá pomerného uspokojenia len tých veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky do konkurzu prihlásili, keďže uspokojil ním vybratého veriteľa v rozsahu podľa svojho svojvoľného rozhodnutia a bez toho, aby si tento veriteľ vôbec prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu. Apeloval na skutočnú úhradu pohľadávky až dňa 12.10.2012 t.j. až po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti CK Fenícia s.r.o., kedy už žalovaný nebol oprávnený konať v majetkových veciach za úpadcu a toto právo prešlo zo zákona na žalobcu, ako súdom ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty. Keďže z účtovných záznamov spoločnosti Janis Anthis Travel s.r.o je nesporné, že spoločnosť má zaúčtovanú len platbu bankovým prevodom z októbra 2012, došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor úpadcu. Preto žalovaný nekonal dobromyseľne a je povinný z

tohto dôvodu vydať aj všetky úžitky, ktoré žalobca uplatňuje titulom príslušných úrokov z omeškania odo dňa 31.5.2012. Existencia formálne vystaveného dokladu na peniaze v hotovosti, nemôže na faktických okolnostiach vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného nič zmeniť okrem iného aj preto, že peniaze v hotovosti sa riadia režimom hnuteľných vecí a ak nedošlo k ich reálnemu odovzdaniu, naďalej zostali v majetku úpadcu, nech by aj bolo vystavených 1000 formálnych pokladničných dokladov o ich fiktívnom použití s poukazom na citované ustanovenia §119, § 132, § 133 Občianskeho zákonníka. Nakoľko dňa 31.5.2012 nedošlo k fyzickému odovzdaniu peňažnej hotovosti spoločnosti Jannis Anthis Travel tak, ako je to formálne deklarované pokladničnými dokladmi, vlastnícke právo k ním zostalo zachované v prospech úpadcu a to aj v čase vyhlásenia konkurzu (§ 23 ods. 1 a § 67 ods. 1 písm.a/ . Ak aj v októbri 2012 t.j. po vyhlásení konkurzu, žalovaný uhradil spoločnosti Jannis Anthis Travel bankovým prevodom nejaké peniaze, mohol tak urobiť len ako súkromná osoba, zo svojich súkromných finančných prostriedkov, pričom táto skutočnosť sama o sebe a bez ďalšieho nemôže znamenať zánik jeho povinnosti vydať do konkurznej podstaty bezdôvodné obohatenie, t.j. to, o čo sa obohatil na úkor úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Nakoľko peniaze úpadcu boli zaplatené nie v hotovosti dňa 31.5.2012, ale až dňa 11.10.2012 bankovým prevodom, po vyhlásení konkurzu, žalovaný namiesto vydania peňažnej hotovosti úpadcovi túto poukázal na účet spoločnosti Jannis Anthis Travel, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať v zmysle § 451, 456 a 458 OZ.

33. Na základe uvedeného a tiež s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 41C/134/2013 z 19.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/367/2016 z 16.6.2017 a tiež s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/113/2017 z 15.3.2018, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 40C/92/2013 z 16.11.2016, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1683,40 €.

34. Keďže žalobca požadoval aj úrok z omeškania, z dlžnej sumy, súd v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % z priznanej sumy a to od 1.6.2012, nakoľko to je deň nasledujúci po dni, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu ( t.j. 31.5.2012). V prevyšujúcej časti úroku z omeškania nárok zamietol, keďže omeškania nastalo až 1.6.2012 a nie už 31.5.2012 ako to požadoval žalobca.

O trovách konania súd rozhodol takto:

35. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

37. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

38. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).