Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: F. D. Š. K. H. A. , Z. L. XX.X.XXXX, K. B. B. B. - V., L. T. B., Q. Č.. XX, v 2. rade: O. Č. H. Z. U. H. V. Á. , Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. B., R.. XX. T. Č.. XXXX/XX, L.H. T. B., Q. Č.. XX, proti žalovaným v I. rade: P. X. J. M. D. Q. D. Z. U. M. J. , Z. L. X.XX.XXXX, K. B. B., Ľ. Č.. XX, v II. rade: F.. D. K. R. J. Ň. H. V. Á. , Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. B., Ľ. Č.. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. januára 2022, č.k. -66, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. januára 2022, č.k. -66, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1., 2. rade, ktorí sú povinní, každý, v 1.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 7.1.2022, č.k. -66, I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.2. Vychádzal z návrhu doručeného súdu dňa 10.12.2021, ktorým sa obaja žalobcovia domáhali, aby neodkladným opatrením bola uložená povinnosť žalovaným v I., II. rade zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie Odberného miesta EIC kód XXZZSXXXXXXXXXXO od distribučnej sústavy; zdržať sa akejkoľvek právnej dispozície s nehnuteľnosťami, najmä zakázať im scudziť, založiť, zaťažiť, rozdeliť, prenajať, zriadiť vecné bremeno, vykonávať stavebné úpravy a zmeny na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., obec Bratislava, m.č. V., okres Bratislava II, a to byt č. XXX-B, na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v Bratislave, Q. č. XX, súpisné č. stavby XXXX, vchod Q. č. XX, postavenom na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3610/947741 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, Q. č. XX a č. XX v Bratislave, ako aj k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3610/947741 na pozemkoch parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 617 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 348 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 654 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 347 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 94 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 180 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. ; strpieť užívanie bytu č. 210-B, na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v Bratislave, súpisné č. stavby XXXX, vchod Q. č. XX, postavenom na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3610/947741 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., obec Bratislava, m.č. V., okres Bratislava II, vedených Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, zo strany oboch žalobcov a členov ich domácnosti I. D., narodená dňa XX.X.XXXX, A. D., narodený dňa XX.X.XXXX, L. D., narodený dňa X.X.XXXX, Q. D., narodený dňa X.X.XXXX a F. Q., narodená dňa XX.X.XXXX, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. . Žalobcovia v 1., 2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že zmluvou o pripojení so Západoslovenskou distribučnou a.s. zo dňa 30.10.2020, č. XXXXXXXXX, sa žalobca v 1. rade z poverenia žalobkyne v 2. rade, s ktorou majú spolu 4 deti, ako člen domácnosti a užívateľ bytu č. XXX-B, na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v Bratislave, Q. č. XX, súpisné č. XXXX, postavenom na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý byt žalobkyňa v 2. rade nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 2.10.2012 od žalovaného v I. rade a právnej predchodkyne žalovanej v II. rade, vrátane k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a príslušného podielu na pozemkoch patriacich k predmetnej stavbe, stal odberateľom elektrickej energie dodávanej do tohto odberného miesta s EIC kódom odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXO, s povinnosťou platiť za dodanú elektrickú energiu a s tým spojené služby. Poplatky spojené s dodávkou elektriny a vody žalobca v 1. rade riadne platí. Listom zo dňa 8.11.2021 spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s. žalobcovi v 1. rade oznámila, že dňa 27.10.2021 im bola doručená žiadosť žalovaného v I. rade o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy z dôvodu, že žalobca v 1. rade ako odberateľ elektriny nemá súhlas vlastníka nehnuteľnosti/stavby so zriadením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti/stavbe a s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti/stavbe do distribučnej sústavy. Uvedená spoločnosť vyzvala žalobcu v 1. rade na preukázanie, že ako odberateľ elektriny má súhlas vlastníka nehnuteľnosti/stavby, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené so zriadením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti/stavbe a s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti/stavbe do distribučnej sústavy a súčasne bol poučený, že ak vedie so žalovaným v I. rade ako žiadateľom o odpojenie spor, predmetom ktorého je odberné elektrické zariadenie a/alebo nehnuteľnosť/stavba, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, pričom žalobca v 1. rade nevie preukázať skutočnosti, na preukázanie ktorých ho uvedená spoločnosť vyzvala, má žalobca v I. rade požiadať príslušný súd (ak je to možné a dôvodné) o poskytnutie ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým príslušný súd uloží žiadateľovi o odpojenie povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy. Listom zo dňa 30.11.2021 spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s. oznámila žalobcovi v 1. rade, že nakoľko v lehote 14 dní od doručenia listu zo dňa 8.11.2021 nepreukázal, že mu bola poskytnutá minimálne súdna ochrana vo forme neodkladného opatrenia, pristupuje k odpojeniu odberného miesta a zastavuje dodávku elektriny. Ďalej poukázali na to, že žalobkyňa v 2. rade, družka žalobcu v 1. rade a matka ich maloletých detí, vedie s oboma žalovanými spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý sa vedie na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. . Nevedia odhadnúť ako dlho bude uvedený súdny spor prebiehať, pre riadne vedenie domácnosti potrebujú do bytu neprerušenú dodávku elektriny v zmysle zmluvy o pripojení, taktiež vody a časový priestor nerušene v tomto byte bývať. Žalobca v 1. rade sa stará o dve maloleté deti, L. D. a Q. D., v spoločnej domácnosti v predmetnom byte žije i dospelá dcéra I. D., syn A. D. a plne invalidná a ťažko zdravotne postihnutá jeho sestra F. Q. (ťažký poúrazový stav mozgu, 3. stupeň epilepsie), ktorá z dôvodu poškodenia zdravia vyžaduje celodennú starostlivosť. Uviedli, že na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V., sú v súčasnosti zapísané tri plomby, pričom prvá sa vzťahuje k darovacej zmluve zo dňa 16.6.2021, ktorou žalobkyňa v 2. rade medzičasom previedla predmetný byt na dcéru I. D., ktorá je súčasne ňou splnomocnená na zastupovanie vo všetkých veciach spojených s touto nehnuteľnosťou. Druhá plomba sa vzťahuje k podaniu návrhu na zápis žalobkyne v 2. rade ako vlastníčky predmetného bytu titulom uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2012, čo predstavovalo prekážku zápisu I. D. ako majiteľky predmetného bytu titulom darovacej zmluvy zo dňa 16.6.2021. Tretia plomba sa vzťahuje na kúpnu zmluvu, ktorou žalovaní v I., II. rade odpredali nehnuteľnosť v bližšie nešpecifikovaný deň, pravdepodobne v mesiaci september 2021, neznámej tretej osobe. Ďalej poukázali na to, že obaja žalovaní sa v minulosti domáhali nariadenia zákazu vstupu žalobkyne v 2. rade do predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -63, zo dňa 21.6.2019, zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č.k. -31, zo dňa 13.4.2018 tak, že návrh žalovaných (v tom konaní v postavení žalobcov) na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol z dôvodu, že neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), ani nepreukázali, že uložením požadovanej povinnosti môžu dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáhajú (princíp efektívnosti). K dôvodnosti návrhu uviedli, že žalobkyňa v 2. rade pravdepodobnosť a dôvodnosť nároku, ktorého sa podanou žalobou v konaní vedenom pod sp.zn. domáha, preukázala, nakoľko do dnešného dňa zavineným konaním zo strany oboch žalovaných k zápisu vlastníckych práv na žalobkyňu v 2. rade do katastra nehnuteľností nedošlo, ako aj vzťah navrhovaného opatrenia k predmetu konania vo veci samej je osvedčený predloženými listinami. Bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne v 2. rade je vopred očividne vylúčený. Bývanie bez elektriny a vody s maloletými deťmi a ťažko zdravotne postihnutou osobou v predmetnej nehnuteľnosti predstavuje vážny zásah do ich práv. 1.3. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2021 žalobca v 1. rade doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajúc, že dňa 17.12.2021 bola k predmetnému bytu, ktorý obýva s maloletými deťmi, ako aj s dvoma dospelými deťmi a ťažko zdravotne postihnutou sestrou, odpojená zo strany vyššie uvedenej spoločnosti dodávka elektriny, čo je neúnosný stav. V prípade vydania neodkladného opatrenia podľa oznámenia tejto spoločnosti bude dodávka elektriny opätovne obnovená. Odpojenie nenastalo z dôvodu na jeho strane, teda neplatenia, ale účelovým postupom žalovaného v I. rade.

2.1. Uznesenie prvoinštančný súd odôvodnil právne ustanoveniami ods. l, , , , , , , a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného a pripojenými listinnými dôkazmi (prvá strana zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej siete s EIC kódom Odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXO, kúpna zmluva zo dňa 2.10.2012, list Západoslovenskej distribučnej a.s. zo dňa 8.11.2021, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.6.2021, splnomocnenie na zastupovanie žalobkyne v 2. rade, lekársky posudok zo dňa 2.8.2021, list Západoslovenskej distribučnej a.s. zo dňa 30.11.2021 - odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.6.2019, č.k. -63) dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili, že sú nositeľmi nimi tvrdeného práva. Uviedol, že obaja žalobcovia v podanom návrhu uviedli, že žalobkyňa v 2. rade vedie so žalovanými v I., II. rade spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. . Z obsahu uvedeného spisu i lustrácie súdnych konaní vyplynulo, že medzi žalobkyňou v 2. rade a oboma žalovanými prebiehalo, resp. ešte stále prebieha viacero súdnych konaní týkajúcich sa predmetného bytu. Odhliadnuc od konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. , bolo vedené aj konanie pod sp.zn. o vypratanie bytu, v ktorom sa žalovaní (v postavení žalobcov) voči žalobkyni v 2. rade (v postavení žalovanej) domáhali vypratania predmetného bytu, ktoré konanie už je právoplatne skončené. Z pripojeného spisu sp.zn. zistil, že uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26.9.2018, č.k. -223, ktorým bola uložená žalovanej (O. G., t.j. žalobkyňa v 2. rade v tomto konaní) povinnosť vypratať 2-izbový byt č. XXX-B, na 3. poschodí bytového domu v Bratislave, Q. č. XXXX/ XX, katastrálne územie V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2018 a vykonateľnosť dňa 20.12.2018. Nakoľko vo vzťahu k predmetnému bytu už bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalobkyne v 2. rade vypratať ho v prospech žalovaných v I., II. rade, dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili dôvodnosť a trvanie ich práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade konštatoval, že tento ako užívateľ predmetného bytu svoje právo užívať byt odôvodňoval výlučne s poukazom na to, že je člen domácnosti žalobkyne v 2. rade a tak svoje právo užívať byt vyvodzoval len na základe jej súhlasu, pričom netvrdil a ani neosvedčil, že by bol vlastníkom bytu, resp. že by mal k bytu iné právo (napríklad právo z nájmu), ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. S ohľadom na uvedené tak v prípade, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade bola (a stále je) povinná vypratať byt v prospech oboch žalovaných, má za to, že ani žalobca v 1. rade neosvedčil dôvodnosť a trvanie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže svoje právo užívať byt odvodzoval len s poukazom na súhlas žalobkyne v 2. rade, z dôvodu ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. Poukázal na to, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení a nasl. . Na to, aby navrhovateľmi navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, je nevyhnutné preukázať danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V prejednávanej veci po zohľadnení obsahu spisu a rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ) konštatoval nesplnenie zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie práva oboch žalobcov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Absencia dôvodnosti a trvania práva žalobcov v 1., . rade, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnej podmienky pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má za následok zamietnutie návrhu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že obaja žalovaní sa v minulosti neúspešne domáhali nariadenia zákazu vstupu žalobkyne v 2. rade do predmetnej nehnuteľnosti. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -63, zo dňa 21.6.2019, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13.4.2018, č.k. -31, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaných (v tom konaní žalobcovia) zamietol a na ktoré poukázali obaja žalobcovia, uviedol, že odvolací súd konštatoval absenciu neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami aj na základe toho, že na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie o vypratanie predmetného bytu i konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorých bude súd prvej inštancie vec meritórne prejednávať a umožní stranám vyjadriť sa a navrhovať dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je ale rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v Zohľadňujúc uvedené, ak v čase vydania tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už konanie o vypratanie predmetného bytu bolo právoplatne skončené tak, že žalobkyňa v 2. rade je povinná byt vypratať v prospech žalovaných v I., II. rade, je tento skutkový a právny stav pre vydanie rozhodnutia v prejednávanej veci rozhodujúci. 2.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami , dôvodiac tým, že nakoľko návrh oboch žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešní boli žalovaní v I., II. rade, ktorým ale doteraz žiadne trovy nevznikli, z dôvodu ktorého im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. rade dôvodiac tým, že sa nestotožňujú s hodnotením skutkového stavu ako to príslušný sudca uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedli, že žalobkyňa v 2. rade vedie so žalovanými v I., II. rade spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. , ktorý nadobudla riadnou kúpnou zmluvou zo dňa 2.10.2012 a od tejto doby v predmetnom byte býva so svojou rodinou. Na Okresnom súde Bratislava II. sa viedlo pod sp.zn. konanie o vypratanie bytu, v ktorom sa obaja žalovaní (v postavení žalobcov) voči žalobkyni v 2. rade (v postavení žalovanej) domáhali vypratania predmetného bytu, avšak oni nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by toto konanie malo byť právoplatne skončené dňa 4.12.2018 a vykonateľné dňa 20.12.2018, pretože im nikdy takýto rozsudok nebol doručený. V rozhodnom čase bola žalobkyňa v 2. rade väzobné stíhaná v cudzine, súd mal o tejto skutočnosti vedomosť a tak je právne neúnosné, že predmetné rozhodnutie mohlo byť vôbec vydané. V konaní vedenom pod sp.zn. , súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.12.2017, č.k. -195, rozhodol o vylúčení uplatneného nároku o zaplatenie sumy

17.292,61 € titulom nedoplatku na nájomnom, resp. na kúpnej cene nehnuteľností, a to predmetného bytu na samostatné konanie a vylúčil na samostatné konanie i uplatnený nárok o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2012, uzatvorenej medzi stranami P. X. a K. X. (zomrela dňa 16.6.2016) ako predávajúcimi a O. G. ako kupujúcou predmetných nehnuteľností, je neplatné. Do dnešného dňa nebolo žalobkyni v 2. rade doručené žiadne predvolanie na predmetné konanie a nemá vedomosť o tom pod akým číslom konania sa toto konanie vedie, v informačnom centre uviedli, že nemajú záznam o konaní o tejto veci. Do dnešného dňa neboli ani vyzvaní zo strany žalovaných v I., II. rade na vypratanie bytu. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s prerušením dodávky elektrickej energie považujú za postup súdu v priamom rozpore s ich ústavnými právami na spravodlivé súdne konanie. Majú za to, že rozhodnutie o povinnosti žalobkyne v 2. rade vypratať ho v prospech oboch žalovaných nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže bolo vo veci vydané najskôr neodkladné opatrenie. Zavineným konaním súdu boli nútení domáhať sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam titulom ich nadobudnutia na základe platnej kúpnej zmluvy, konanie sa vo veci riadne vedie, nebolo skončené a žalovaní v I., II. rade nikdy nepodali návrh na exekučné vypratanie predmetného bytu. Oni bez prerušenia predmetný byť užívajú od roku 2012, preto tvrdenie prvoinštančného súdu, že neosvedčili dôvodnosť a trvanie ich práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je správne. Je pravdou, že žalobca v 1. rade nie je vlastníkom bytu, ale ako člen domácnosti má rovnaké právo na užívanie bytu, ako jej vlastník. Nevidia žiaden dôvod predkladať nejakú nájomnú zmluvu, ako súd prvej inštancie nesprávne požaduje. Právo užívať byt ako člen domácnosti, najmä ak je osobou, ktorá má zmluvu s dodávateľom elektriny (čo je v súlade so zákonom), ho oprávňuje domáhať sa nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Je na zvážení súdu posúdiť do akej miery došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konania vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, o ktorej prvoinštančný súd tvrdí, že je povinná vysťahovať sa z bytu na základe nikdy nedoručeného súdneho rozhodnutia, bez možnosti uplatniť svoje práva v patričnom odvolacom konaní. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.6.2019, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) -63, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13.4.2018, č.k. -31, tak, že ich návrh (v postavení žalovaných) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom konštatoval absenciu neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami aj na základe toho, že na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie o vypratanie predmetného bytu i konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, v ktorých bude súd prvej inštancie vec meritórne prejednávať a umožní stranám vyjadriť sa a navrhovať dôkazy na preukázanie ich tvrdení. S odkazom na uvedené stanovisko Krajského súdu v Bratislave i dátum jeho rozhodnutia potom považujú za nesprávny a nezákonný postup súdu prvej inštancie, aby pred rozhodnutím odvolacieho súdu vydal meritórne rozhodnutie vo veci a ukončil konanie ku dňu 4.12.2018. Domnievajú sa, že rozhodnutie o vypratanie nehnuteľnosti nemohlo byť platne vydané, keď ak súd vydal rozhodnutie skôr, ako bolo meritórne rozhodnuté v tom istom konaní o odvolaní proti nariadeniu neodkladného opatrenia, ide o postup súdu, ktorý predstavuje porušenie procesných ustanovení a ide o rozhodnutie nezákonné. Nakoľko sa vedie spor o vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a malo by sa podľa zákona viesť aj konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, nemohol prvoinštančný súd legálne dospieť k záveru, že naliehavosť neodkladnej úpravy nebola osvedčená. Žalobkyňa v 2. rade je titulom platnej kúpnej zmluvy vlastníčkou predmetného bytu, takže má právo tento byt užívať. Odvolávanie sa na vydanie nikdy im nedoručeného rozhodnutia o vyprataní bytu ako právny dôvod, na základe ktorého nebude návrhu vyhovené a za stavu kedy kúpna zmluva zo dňa 2.10.2012 je platná, považujú postup súdu prvej inštancie za nezákonný. O neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2012 nebolo dodnes rozhodnuté, oni byt dodnes užívajú, platia úhrady spojené s užívaním predmetného bytu a bolo preukázané, že k odstaveniu od dodávky elektrickej energie došlo sporným postupom žalovaného v I. rade (až v roku 2021). Ich návrh s prílohami smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť mala vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie ujmy reálne nastalo, bývajú v predmetnom byte bez dodávky elektrickej energie od 17.12.2021. Je to už neúnosný stav, žijú pri sviečkach, variť chodia k susedom, v noci si svietia baterkami, deti sa nemôžu učiť, chorá sestra, ktorá má problémy s epilepsiou 3. stupňa nemôže ísť v noci sama ani toaletu, atď. Uniesli dôkazné bremeno v tomto konaní a osvedčili nárok, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, vrátane osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci rozhodnúť v ich v prospech.

4. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím i dôvodmi tam uvedenými. Žalobkyňa v 2. rade spolu s ďalšími obyvateľmi nemá nárok

na ochranu práv k bytu v Bratislave, Q. č. XX. Rozsudok o vypratanie uvedeného bytu je právoplatný a žalobkyňa v 2. rade tak porušuje nariadenie súdu tým, že tento byt obýva. Ak treba chrániť práva, tak vlastníkov riadne zapísaných v príslušnom katastrálnom úrade, teda jeho a žalovanú v II. rade, ktorí ako vlastníci nemajú so žalobcom v 1. rade žiadnu dohodu a žalobkyňa v 2. rade nemá momentálne k bytu žiadne vlastnícke, ani iné práva, ktoré by ju oprávňovali dovoliť niekomu bývať v predmetnom byte. Žalobkyňa v 2. rade a ďalší menovaní neuhrádzajú preddavky na byt správcovi, takže vzniká na byte dlžoba, dlh je v súčasnosti cca 18.000,- €. Žalobca v 1. rade nemá žiadny právny titul k predmetnému bytu a tak neexistuje jeho právo naň, pretože nemá právo ho obývať. Dodal, že žalobkyni v 2. rade neprešiel ani jeden vklad na katastrálnom úrade.

5. Žalovaná v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade uviedla rovnaké dôvody ako žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu oboch žalobcov, týkajúce sa neoprávneného užívania predmetného bytu žalobcami v 1., 2. rade. Dodala, že na Okresnom súde Bratislava II. sa vedie spor o vlastníctvo, ktorý prebieha a tak pokiaľ nebude rozhodnuté inak, sú vlastnícke práva a ich prípadná ochrana na jej strane a žalovaného v I. rade.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, ods. l, ods. 2, ods. l, , (), ďalej len ] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade nemožno priznať úspech.

7. V danej veci sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti obom žalovaným zdržať sa konania, ktoré by malo za následok ich odpojenie od elektrickej energie (odberné miesto EIC XXZZSXXXXXXXXXXO), ako aj zdržať sa akejkoľvek právnej dispozície s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1.2. odôvodnenia tohto uznesenia a strpieť užívanie bytu č. XXX-B, nachádzajúceho sa v B., Q. č. XX a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu (špecifikované v bode 1.2. odôvodnenia tohto uznesenia) oboma žalobcami a členmi ich domácnosti, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. (konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu).

8. Odvolací súd poukazuje na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.

10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili, že sú nositeľmi nimi tvrdeného práva, ktorý záver aj riadne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a dodáva nasledovné. Z obsahu návrhu žalobcov v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu užívajú byt č. XXX-B, nachádzajúci sa v Bratislave, Q. č. XX, keď nepreukázali vlastnícke, prípadné iné právo k tomuto bytu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obaja žalobcovia predložili (okrem iného) kúpnu zmluvu zo dňa 2.10.2012, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade ako kupujúca, kúpila predmetné nehnuteľnosti od žalovaného v I. rade a právnej predchodkyne žalovanej v II. rade (K. X.) ako predávajúcich, za kúpnu cenu 25.000,- € s tým, že kupujúci zobral na vedomie, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (bod 9.1. kúpnej zmluvy); zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na základe tejto zmluvy podajú spoločne Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu po podpise tejto zmluvy (bod 9.2. zmluvy). Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak z akýchkoľvek príčin nebude povolený vklad vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho do katastra nehnuteľností, kúpna zmluva sa ruší od počiatku a zmluvné strany si v plnej výške vrátia vzájomné plnenia v lehote tam určenej (bod 9.3. zmluvy). Nebolo možné potom súhlasiť s tvrdením žalobcov v 1., 2. rade v ich odvolaní, že žalobkyňa v 2. rade je titulom platnej kúpnej zmluvy vlastníčkou predmetného bytu, pretože na to, aby sa vlastníčkou tohto bytu stala, by bolo potrebné rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ani z listu vlastníctva (č. XXXX, katastrálne územie V.) nevyplýva, že by žalobkyňa v 2. rade bola vlastníčkou predmetného bytu titulom uvedenej kúpnej zmluvy. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie , podľa ktorého ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobcovia v 1., 2. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní v predmetnom konaní, keďže nepreukázali danosť hmotnoprávneho nároku medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery, t.j. právny titul na užívanie predmetného bytu.

11. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. , v ktorom bolo rozsudkom zo dňa 26.9.2018, č.k. -223, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2018 a vykonateľnosť dňa 20.12.2018, rozhodnuté tak, že žalobkyni v 2. rade ako žalovanej, na základe žaloby oboch žalovaných ako žalobcov, bola uložená povinnosť vypratať uvedený byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Nebolo možné prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcov v 1., 2. rade týkajúce sa porušenia práva na spravodlivé súdne konanie vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, v súvislosti s konaním o vypratanie uvedeného bytu a nesprávneho a nezákonného postupu prvoinštančného súdu s konaním o vypratanie bytu, pretože v tomto konaní odvolací súd nepreskúmava konanie a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. vo veci vedenej pod sp.zn. , táto vec bola právoplatne skončená a tak je výrok právoplatného rozhodnutia v uvedenej veci záväzný pre strany.

12. Odvolací súd súhlasí i s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia ohľadne žalobcu v 1. rade, ktorý neosvedčil, že by bol vlastníkom bytu, resp. že by mal k bytu iné právo (napr. právo z nájmu), takže ani on nepreukázal svoj právny vzťah k predmetnému bytu, keď iba tvrdil, že žalobkyňa v II. rade je jeho družka a matka ich maloletých detí, čo však tiež nepreukázal. Skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy so spoločnosťou Západoslovenská distribučná a.s. (bola predložená len kópia prvej strany tejto zmluvy) ešte neznamená, že má právny dôvod na užívanie predmetného bytu. Odvolací súd z uvedených dôvodov argument oboch žalobcov uvedený v ich odvolaní, že žalobca v 1. rade ako člen domácnosti má rovnaké právo na užívanie bytu ako vlastník, vyhodnotil ako nedôvodný.

13. Žalobkyňa v 2. rade netvrdila a ani nepreukázala, kedy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obaja žalobcovia uviedli, že sú zapísané tri plomby na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. a čoho sa týkajú (druhá plomba sa vzťahuje k podaniu návrhu na zápis žalobkyne v 2. rade ako vlastníčky predmetného bytu titulom kúpnej zmluvy), ktorý list vlastníctva k návrhu pripojili a z ktorého vyplýva, že ako spoluvlastníci uvedeného bytu sú zapísaní žalovaní v I., II. rade a plomby sú vyznačené na základe V-XXXXX/XXXX, V-XXXXX/XXXX a V-XXXXX/XXXX. Odvolací súd poukazuje na to, že kúpna zmluva na predmetný byt bola uzavretá dňa 2.10.2012. Podľa ustanovenia , ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 (ak zákon neustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím), platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V citovanom ustanovení zákona je stanovená nevyvrátiteľná právna domnienka obojstranného odstúpenia od zmluvy, ktorá na svoju účinnosť vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Tomuto právnemu následku môžu strany zabrániť tým, že v 3-ročnej lehote počítanej od uzavretia zmluvy podajú návrh na rozhodnutie príslušnému orgánu. Ak nepredložia strany v tejto lehote návrh na rozhodnutie príslušnému orgánu, ktorým sa zmluva schvaľuje, potom platí zákonná rozväzovacia podmienka, že sa zmluva zrušuje a že účastníci od zmluvy odstúpili. Týmto momentom stratí zmluva zároveň aj svoju platnosť. Aj z uvedeného dôvodu by tak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení požadovanom žalobcami v 1., 2. rade nebolo možné vyhovieť. 14. Odvolací súd dodáva, že neuviedol v záhlaví tohto uznesenia zástupkyňu žalobkyne v 2. rade I. D., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom B., ul. XX. T. č. XXXX/XX, z dôvodu, že zo strany žalobkyne v 2. rade nebola predložená plná moc na jej zastupovanie v tomto konaní uvedenou zástupkyňou. Žalobkyňa v 2. rade nereagovala na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2022, aby v lehote do 10 dní od

doručenia výzvy, v prípade ak ju zastupuje v predmetnom konaní I. D., zaslala odvolaciemu súdu originál splnomocnenia zo dňa 14.6.2021, alebo jeho úradne overenú kópiu, na základe ktorého splnomocnila svoju dcéru I. D. na všetky právne úkony ohľadom bytu č. XXX-B, nachádzajúceho sa v Bratislave, Q. č. XX, pretože v spise Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. , pod ktorým sa vedie konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, sa nachádza iba jeho kópia (č.l. 93 spisu).

15. Vyjadrenie žalovaných v I., II. rade k odvolaniu oboch žalobcov odvolací súd nedoručoval žalobcom v 1., 2. rade na vyjadrenie, nakoľko ich prípadné vyjadrenie by nemalo žiaden vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil, keďže žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili nárok, ktorému by mala byť poskytnutá súdna ochrana nariadením neodkladného opatrenia v nimi požadovanom znení.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalovaným v I., II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva spoločne a nerozdielne (na ich strane ide o nerozlučné spoločenstvo, keďže sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1., 2. rade, ktorí sú povinní, každý, nakoľko na ich strane nejde o nerozlučné spoločenstvo, v 1 sa podieľať na tomto nároku. V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).