Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-2T/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného B. O. pre prečin „Zanedbanie povinnej výživy" podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.08.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

B. O., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom T. B. XXX, t.č. bytom U. M., J. 8, M. , na slobode, je vinný, že ako rodič v obci T. B. a všade tam, kde sa zdržiaval i napriek svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení a rozsah vyživovacej povinnosti bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/25/2007 zo dňa 16.07.2007 vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) svojmu synovi B. O., nar. XX.XX.XXXX vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. O., nar. XX.XX.XXXX, túto povinnosť si neplní od 01.02.2016 do 07.08.2018 s výnimkou mesiaca máj 2016, máj 2017, jún 2017, júl 2017, september 2017 a október 2017, kedy celkom uhradil 242,- eur tým, že nikde nepracuje, vážny záujem o prácu neprejavuje, dňa 26.07.2016 bol z dôvodu nespolupráce vyradený z evidencie ako uchádzač o zamestnanie, finančné prostriedky si zarábal na rôznych brigádach a tak za uvedené obdobie dlhuje najmenej 720,51 eur, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.,

a za to sa

odsudzuje:

podľa §§ 207 ods. 3, 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa §§ 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 25.10.2017 na B. O. obžalobu pre podozrenie zo spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je popísané a právne kvalifikované v predmetnej obžalobe.

Súd vo veci doručil obžalobu aj výzvu na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr. zák. ako obžalovanému, tak aj osobe oprávnenej na výplatu výživného a napokon aj prokurátorovi, pričom žiadna procesná strana návrhy na vykonanie dokazovania okrem návrhov prokurátora zhrnutých v podanej obžalobe nepredniesla. Súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie na deň 07.08.2018, obžalovaný sa napriek riadnemu poučeniu a predvolaniu na hlavné pojednávanie nedostavil, preto súd po súhlase prokurátora vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a to s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Tr. por.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne E. O., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Obžalovaný vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že od mesiaca august 2015 do 13.01.2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody, pracoval a výživné bolo uhrádzané z pracovnej odmeny. Po prepustení z výkonu trestu odišiel bývať do záhradnej chatky v L., ktorú mu poskytla matka. Nezamestnal sa, pretože „nemal kde“, bol však evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Evidencia trvala do 25.07.2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Počas evidencie mu bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Prostriedky na živobytie si zarábal na rôznych brigádach a stavbách s príjmom 3,- eur na hodinu. Peniaze použil na stravu a pivo. Nakoľko došlo k predaju záhradnej chatky, presťahoval sa od januára 2017 do jednoizbového bytu v L., za nájom ktorého platil mesačne 200,- eur. V byte býval do 17.04.2017, kedy nastúpil na detoxikačnú liečbu na psychiatrické oddelenie ÚVN Ružomberok, ktorú absolvoval do 03.05.2017. Následne odišiel do charitatívneho zariadenia Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom, kde býval a pracoval s príjmom 117,60 eur mesačne. Nepamätá si, kedy zo zariadenia odišiel, dlhodobo sa zdržiava v Senci, je poberateľom sociálnej dávky 41,- eur mesačne a privyrába si na brigádach. Žalovaný skutok v celom rozsahu priznal a úprimne ho oľutoval.

Svedkyňa E. O. uviedla, že sa rozhodla podať trestné oznámenie, pretože dva roky obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť. Presne si nespomína, kedy obžalovaný čiastočne výživné zaplatil. Bolo to niekoľko platieb poštovou poukážkou a tieto zaniesla príslušníčke PZ a sú súčasťou spisu. S obžalovaným nie je v žiadnom kontakte. S deťmi sa obžalovaný taktiež vôbec nestretáva a nekontaktuje ich. Od rozvodu manželstva sa stretli len pri nejakom súdnom pojednávaní, takže nemá vedomosť o jeho majetkových pomeroch alebo o jeho finančnej situácii. Jej príjem tvorí minimálna mzda a prídavok na jedno dieťa. Vyživovacia povinnosť trvá už len k B. a hoci má 18 rokov, ešte neukončil stredoškolské štúdium. Náklady na bývanie má 200,- eur a mnohokrát jej pomôžu rodičia, ak niečo treba synovi kúpiť. Nepožiadala o vyplácanie náhradného výživného, lebo s tým v minulosti nemala dobré skúsenosti. Keď prišla nejaká minimálna platba, musela ju vrátiť a bolo s tým veľa papierovačiek. Zvýšené výdavky ohľadne starostlivosti o syna nemá. Svedkyni boli prečítané fotokópie poštových poukážok na č.l. 76 až 81 a potvrdila, že to sú jediné platby, ktoré od obžalovaného prevzala na výživu maloletého za žalované obdobie. Syn sa nedostal z dôvodu neplatenia výživného do stavu núdze, vždy jej pomohli rodičia.

Následne súd podľa § 269 ods.1 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a to: rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.l. 35 až 36, správu Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín č.l. 54 až 55, správu Okresného úradu Dolný Kubín č.l. 58, správu Daňového úradu Dolný Kubín č.l. 59, správa VšZP Dolný Kubín č.l. 60, správu Okresného súdu Dolný Kubín č.l. 71 až 72, fotokópie poštových poukážok č.l. 76 až 81 a odpis z registra trestov č.l. 139, pričom z prečítaných listinných dôkazov bolo preukázané, že

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný sa trestnej činnosti popísanej v obžalobe dopustil ako osoba plne trestne zodpovedná, skutok je trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ( § 138 písm. b) Tr. zák.) a z trestnej činnosti je obžalovaný priamo usvedčovaný svedeckou výpoveďou E. O., ktorá potvrdila, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní od 01. februára 2016 do 07. augusta 2018 s výnimkou mesiacov máj 2016, máj 2017, jún 2017, júl 2017, september 2017 a október 2017, kedy celkom uhradil 242,- eur, hoci o svojej vyživovacej povinnosti má vedomosť a podľa vlastného vyjadrenia brigádnicky pracuje.

Ku osobe obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ štyrikrát súdom trestaný, dvakrát pre rovnaký trestný čin ( v roku 2007 a 2009, pričom sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol), jedenkrát pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky ( v roku 2015, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal 13.01.2016) a jedenkrát pre prečin krádeže (v roku 2015, kedy súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie).

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 207 ods.1 Tr. zák. prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom podľa ods. 3 písm. b) uvedeného ustanovenia, takto koná páchateľ závažnejším spôsobom - to znamená podľa § 138 písm. b) Tr. zák. po dlhší čas.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine <aspi://module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teda priamo z neho vyplýva. Preto musí ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, to znamená vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. (porovnaj R 26/1982). Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného ( R 11/1984). Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne ( § 7 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por.), a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd ( R 56/1993 a R 112/1999-II) . Rovnako súd musí nezávisle od takého rozhodnutia riešiť otázku, či vyživovacia povinnosť nezanikla v dôsledku toho, že oprávnená osoba je schopná sama sa živiť ( § 75 a nasl. ZR <aspi://module='ASPI'&link='94/1963%20Zb.%252375'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Rozhodujúce však bude, či dieťa má skutočne možnosť samo sa živiť (R 10/1977). Pokiaľ je obvinený bez zamestnania a poberá iba príslušný príspevok od štátu, súd z hľadiska § 62 <aspi:// module='ASPI'&link='94/1963%20Zb.%252362'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 63 ods. 1 ZR <aspi:// module='ASPI'&link='94/1963%20Zb.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> musí brať do úvahy aj to, či sa obvinený bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu (R 22/1992). Pokiaľ výška príspevku od štátu prevyšuje hranicu sociálnej odkázanosti, v zmysle § 9 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. treba riešiť predbežnú otázku, v akej výške mal obvinený povinnosť platiť výživné na svoje dieťa podľa hľadísk § 62 ZR <aspi://module='ASPI'&link='94/1963%20Zb.%252362'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ( R 18/1993). Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, preto pojem ,,pokračovanie v konaní" zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy hromadné. V dôsledku toho aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom, zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti, na ďalší samostatný skutok ( R 2/1997). Pokiaľ ide o otázku pokračovania v trestnom čine zanedbania povinnej výživy, podľa § 122 ods. 13 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523122'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle, že o pokračovanie konania ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. O trestný čin podľa § 207 môže ísť pri zavinenom neplnení zákonnej vyživovacej povinnosti alebo pri vyhýbaní sa takej povinnosti, ak trvá najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (kalendárnych) . Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného ( R 33/1960). Predmetom útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť (spravidla maloleté dieťa). Dlh páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252346'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., čím však nie je vylúčené uložiť obvinenému primerané obmedzenie podľa § 50 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252350'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 51 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák., aby podľa svojich síl nahradil zameškané výživné a riadne platil bežné výživné ( R IV/1968, prípadne R 55/1993). Úmyselným vyhýbaním sa plneniu svojej povinnosti sa rozumie konanie páchateľa, ktorý nielen svoju povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, ale podniká zároveň kroky na to, aby sa tejto povinnosti vyhol alebo aby zmaril či podstatne sťažil alebo oddialil možnosť vymáhania nároku na výživné (napr. častá zmena zamestnania, práca len v sezóne, zámerne uzavretie pracovného pomeru, kde sa dosahuje podstatne nižší zárobok, a pod.).

Podľa § 10 Tr. zák. ods. (1), prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 Tr. zák, ods. (2), nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Závažnosť prečinu určujú: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - pozri § 36 a 37), c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu. Na rozdiel od kritérií, ktoré boli určujúce pre vymedzenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti podľa predchádzajúceho Trestného zákona, kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty trestného činu. Tieto kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach (pozri § 36, 37). Takisto objekt trestného činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových podstatách, a preto netreba osobitne hodnotiť ani toto kritérium. Na druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku, t.j. objektívna stránka, a miery zavinenia, príp. pohnútky, t.j. subjektívna stránka, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky. Pod pojmom následok sa tu nemá na mysli len primárny následok v podobe porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných vedľajších objektov.

Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo "ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho

korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák. <aspi://module='aspi'&link='300/2005%20Z.z.%2523P10'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (R 23/2008).

Medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív), R 96/2014.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. úmyselným konaním, pretože napriek vedomosti o svojej vyživovacej povinnosti, si túto neplnil riadne a včas od 01.02.2016. Z výkonu trestu z rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/22/2015 bol prepustený 13.01.2016, podľa vlastného vyjadrenia na druhý deň po príchode v výkonu trestu odňatia slobody sa zaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a v evidencii sa nachádzal do 25.07.2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Počas evidencie mu bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi 61,60 eur, ďalšie finančné prostriedky si zarábal na rôznych brigádach, pričom jeho príjem bol 3,- eur na hodinu. Všetky peniaze použil na živobytie a „pivo“. Do decembra 2016 býval v záhradnej chatke, od roku 2017 u sestry v jednoizbovom byte, za ktorý platil nájom v sume 200,- eur mesačne. V predmetnom byte býval do 17.04.2017, kedy nastúpil detoxikačnú liečbu na psychiatrickom oddelení ÚVN Ružomberok. Detox absolvoval do 03.05.2017 a následne odišiel do komunitného centra Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom, poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 117,60 eur a náklady na bývanie uhrádzal v sume 60,- eur mesačne. T.č. sa dlhodobo zdržiava v Senci, brigádnicky pracuje a žije v ubytovni. Súd konštatuje, že napriek tomu, že obžalovaný v žalovanom období mal príjem, výživné úmyselne neplnil ani v minimálnej výške, peniaze, ktoré zarobil ako brigádnik, minul na stravu, bývanie a alkoholické nápoje, o čom svedčí aj pobyt na detoxe z dôvodu rozvinutej závislosti na alkohole. Dlhované výživné od 01.02.2016 do 07.08.2018 predstavuje sumu 720,51 eur ( 33,19 eur x 29 mesiacov = 962,51 eur - zaplatené výživné za rozhodné obdobie v sume 242,- eur).

Pri druhu a výmere trestu súd u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. súd vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný bol v minulosti súdom trestaný. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, výkon trestu podmienečne odložil a určil primeranú skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Podľa § 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlhované výživné v sume 720,51 eur.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.