Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/31/2018

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu : M. T., D.. XX.X.XXXX, N. S. XXX, XXX XX S., proti žalovanému : ANACO FIN s.r.o., Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO : 47 326 786, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca návrhom zo dňa 11.7.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.7.2018 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému nariadi zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka dňa 18.8.2014 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Bekaert Slovakia s.r.o., mzdové oddelenie, Veľkoúľanská cesta 1332, 925 21 Sládkovičovo, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň žiadal, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Galanta môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru Zmluvy o poistenom OTP REFINANCCE EXPRESE č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 18.8.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.

2.Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 18.08.2014 k uzavretiu úverovej zmluvy o poistenom OTP REFINANC EXPRESE Č. 060/3003/14SU, číslo zmluvy o úvere 140811379755, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá suma úveru vo výške 16 900 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 119 mesačných splátkach s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom v sume 36 369,46 Eur. V rovnaký deň došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, na zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. V zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Žalobca zastáva názor, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a tiež ustanovenie, kde by bolo výslovne uvedené, že spotrebiteľ, teda žalobca mal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, akú výšku pohľadávky táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, v akej konkrétnej výške sa budú vykonávať zrážky zo mzdy. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný." V danom prípade ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda

o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §53 ods. l a 5 Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN, nakoľko celková čiastka spojená so zaplatením úveru by mala byt' vo výške 36 124,87 Eur ( 300,73 x 119 + poplatok za spracovanie úverového obchodu 338), zmluva však uvádza údaj o celkovej čiastke vo výške 36 369,46 Eur. Keďže zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPN/IN, má to za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy uplatňuje plnenie, na ktoré nemá nárok (zmluvný úrok a rôzne poplatky), keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť, plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy." Žalobca si dovoľuje poukázať aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 06.06.2018 označeným ako „ Vykonávanie zrážok zo mzdy - Žiadosť ", prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy. V súčasnej dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy, a to na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a to dohody o zrážkach zo mzdy, na dôkaz čoho žalobca predkladá výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. V zmysle Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2013 sp. zn. 17Co/43/2013: „Pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonávať zrážky postačí, že na súde je vedené konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by súd dočasne formou nariadeného predbežného opatrenia neupravil pomery účastníkov, mohla by vec sama stratiť zmysel, ak by v priebehu tohto konania sa zrážky na základe namietanej dohody vykonávali a pohľadávka žalovaného by bola vymožená. Pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv žalovaného v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo žalobcu. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Žalobca

v súvislosti s osvedčením svojho nároku poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 21 .07.2017 sp. zn. 1Co/16/2017 v zmysle ktorého v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok, keďže nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Preukázal dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery. Odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však platnosť Dohody o zrážkach a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobcom spochybnená a namietaná. Zrážky musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami konania sporná, pretože žalobou vo veci samej v tomto konaní sa žalobca zároveň domáha určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou." V zmysle § 336 ods. 1 : „ Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“ V nadväznosti na ustanovenie § 337 ods. 1 : „ Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie.

3.K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy : Zmluvu o poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. 060/3003/14SU zo dňa 18.8.2014 podpísanú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 18.8.2014, Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, z 18.8.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.12.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava, Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov z 6.6.2018, výplatnú pásku žalobcu za mesiac jún 2018.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7.Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8.Podľa § 328 ods. 1, 2 a 3 CSP, (1) ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9.Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

11. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka dňa 18.8.2014 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Bekaert Slovakia s.r.o., Sládkovičovo, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a súčasne, aby súd poučil žalovaného, že na Okresnom súd Galanta môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zmluvy o poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 18.8.204 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Žalobca spolu s výpočtom neprijateľných podmienok v zmluve, ktoré majú za následok jeho neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, poukazuje aj na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej úrovne žalobcu, a teda tým preukazuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy

žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (žalobcu). Podľa žalobcu nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže žalovaný má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jeho zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ho prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i pripojenými listinnými dôkazmi má za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako i dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nevykazuje znaky rozporu so zákonom; zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti v zmysle zákona. V bode 5. článku II. dohody o zrážkach zo mzdy je okrem iného zakotvené, že: „Klient súhlasí s tým , aby platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy klienta a poukazoval ich banke.“ Právny titul zrážok zo mzdy existuje práve z dôvodu žalobcom podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá môže byť dohodnutá bez ohľadu na to, či existuje súdne rozhodnutie, alebo nie. Súd poukazuje i na to, že nemôže suplovať ľahostajný prístup spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy o úvere kedy žiadatelia o úver (spotrebitelia) podpisujú všetko, aj pre nich neskôr neprijateľné dohody v snahe získať čo najvyšší úver, a potom keď tento treba splácať, obracajú sa na súd často krát aj nedôvodne. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14.Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

15. Keďže súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy, v nadväznosti na vyššie uvedené zamietol i závislý návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd poučil žalovaného o podaní žaloby proti žalobcovi o zaplatenie dlžných splátok úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Súd žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že úspešný žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil a ani nežiadal žiadne výdavky v súvislosti s konaním tak, ako to predpokladá § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.