Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Sa-13-2017.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: F. Q., nar. XX. T. XXXX, bytom T. B. - Y. XXX, XXX XX T. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 29.3.2017 na nepríslušný súd, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29. marca 2017, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. januára 2017 a zároveň aj preskúmania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10. 2016.
2.Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. januára 2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10. 2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.
3.Žalobkyňa v žalobe namietala, že posudkoví lekári nesprávne posúdili jej zdravotný stav, keď určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% oproti zdravej fyzickej osobe. Poukázala, že posudkoví lekári sa vo svojom posudku zo dňa 27.9.2016 a 18.1.2017 zamerali iba na posúdenie vysunutia medzistavcovej platničky v oblasti driekových stavcov L3/4 a L 4/5, pričom sa zamerali iba na prejavy nervového a svalového dráždenia a slabosť svalového korzetu chrbta s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia. Nesúhlasí s názorom posudkových lekárov, ktorí konštatovali, že prejavy nervového a svalového dráždenia často recidivujú. Z neurologických správ a kontrolných vyšetrení ktoré zaslala súdu je zrejmé, že trpí vážnymi prejavmi dráždenia, čo sa prejavuje neustálymi bolesťami. Z iných zdravotných postihnutí t. j. vedľajších prejavov spomenuli posudkoví lekári iba prieduškovú astmu. No podľa pripojených lekárskych správ je zrejmé, že žalobkyňa trpí aj inými prejavmi zdravotného postihnutia. Podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 29.06.2016 a správy odborného lekára FBLB zo dňa 09.01.2017 má paralizovanú ľavú časť chodidla s bolesťami až na stehennej oblasti. Toto postihnutie jej spôsobuje stratu rovnováhy ako aj znemožňuje dlhšie státie a sedenie. Z urologického vyšetrenia zo dňa 25.11.2016 a z kontrolného vyšetrenia zo dňa 27.02.2017 vyplýva, že u žalobkyni dôsledkom trvalého dráždenia nervov dochádza k zlyhávaniu funkcie zvieračov,
nakoľko od prvej operácie chrbtice trpí aj inkontineciou II. stupňa. Žalobkyňa poukazovala, že trpí neustálymi bolesťami vo dne aj v noci, čo jej spôsobuje trvalé dráždenia nervov v driekovej oblasti a bez liekov nie je schopná vykonávať ani bežné činnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe lekárske správy a na záver uviedla, že posudkoví lekári nesprávne posúdili súčasný zdravotný stav žalobkyne a nezhodnotili jej ďalšie zdravotné postihnutia spôsobené primárnym postihom.
4.V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie žalovaná a to dňa 29.6.2017, v ktorom uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili choroby podporného pohybového aparátu podľa Kapitoly XV., Oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č.4 k zákonu č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená táto miera poklesu schopnosti o 10%, t. j. na 55%. Žalovaná ďalej uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila lekárske správy, ktoré už mali k dispozícii aj posudkoví lekári a s týmito sa vysporiadali vo svojich posudkoch. K odborným lekárskym nálezom ktoré žalobkyňa predložila až po vydaní rozhodnutia žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom na skutočnosť, že v čase posudzovania posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a predložených lekárskych správ a nálezov.
5.K vyjadreniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie dňa 15.12.2017 žalobkyňa, v ktorom uviedla, že aj naďalej trvá na podanej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.03.2017. Má za to, že žalovaná nesprávne uvádza, že jej zdravotný stav bol objektívne zistený a že sa nezistili diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom, a preto nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Práve na základe rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2016 bola žalovaná opätovne vyšetrená dňa 24.februára 2017 neurológom a dňa 27.februára 2017 urológom, aby žalovanej preukázala, že už v čase kedy posudkový lekár posudzoval jej zdravotný stav, nezohľadnil aj ďalšie zdravotné postihnutia spôsobené primárnym postihom. V dovtedajších správach boli tam citované diagnózy spomenuté iba okrajovo, ale odborník, ktorým by posudkový lekár mal byt', má tieto postrehnúť a vedieť ako ovplyvňujú spoločenské uplatnenie posudzovanej osoby. Žalobkyňa má za to, že lekárske správy preukazujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v čase kedy bol posudok vypracovávaný o viac ako 55% voči zdravej fyzickej osobe.
6.Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2016 súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. tak, že zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č.461/20032 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 55%. Uviedol, nakoľko nedošlo u žalobkyne k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti predchádzajúcim posúdeniam zdravotného stavu, nebol dôvod ani na zmenu sumy invalidného dôchodku.
7.Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 22.11.2016 odvolanie, v ktorom namietala, že na základe nových lekárskych nálezov a na základe nových skutočností došlo u nej k zhoršeniu zdravotného stavu.
8.Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.XXX XXX XXXX X zo dňa 20.1.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že účastníčka konania, t.j. žalobkyňa je od 1. decembra 2014 poberateľkou invalidného dôchodku s
celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je stav po operácii chrbtice a medzistavcovej platničky a často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, mala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia a to 45% a za iné zdravotné postihnutia mala zvýšenú mieru poklesu schopnosti o 10%. Žalovaná ďalej skonštatovala, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, a preto považuje žalovaná prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a preto ho potvrdila.
9.Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 6.8.2018 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
10.Podľa § 70 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Podmienky nároku na invalidný dôchodok (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 73 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Určenie sumy invalidného dôchodku (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 112 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
11.Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa si dňa 12. septembra 2016 podala žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorú doručila Sociálnej poisťovni, pobočka X. M.. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne X. M. a to posudkom zo dňa 27. septembra 2016, v ktorom bola určená miera poklesu schopnosti u žalobkyne 55%. Na základe tejto skutočnosti vydala Sociálna poisťovňa, ústredie svoje rozhodnutie č.XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.
12.Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa 22.11.2016 odvolanie, v ktorom namietala, že jej zdravotný stav nebol riadne posúdený a žiadala opätovné prehodnotenie záverov lekárskych nálezov.
13.Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom svojim rozhodnutím č.XXX XXX XXXX X zo dňa 20.1.2017 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený správne,
účastníčka konania nepredložila žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Jej zdravotný stav bol posudzovaný viacerými posudkovými lekármi, bolo podané viacero lekárskych správ a diagnostických záverov od odborných lekárov, bolo vykonané vlastné vyšetrenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pričom všetky závery boli zhodné, keď určili celkovú mieru poklesu navrhovateľky naďalej na 55%.
14.V prvom rade správny súd poukazuje na to, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu ústredie a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označila aj žalobkyňa. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu alebo priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením Generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 6/2010 z 30. septembra 2010).
15.Pokiaľ ide o skutkové okolnosti a námietky žalobkyne, krajský súd poukazuje zhodne ako žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, že všetky lekárske správy ktoré boli doložené do času vydania rozhodnutia žalovanej boli zhodnotené posudkovými lekármi, pričom lekárske správy ktoré predložila žalobkyňa až pri podanej žalobe, nemohli byť zhodnotené, nakoľko s týmito správami nebol správny orgán resp. posudkoví lekári, ktorí vypracovali posudky pre účely vydania rozhodnutia oboznámení. V danom prípade platí zásada, že rozhodujúci je zdravotný stav ku dňu vydania rozhodnutia žalovanej.
16.Pokiaľ novšie lekárske správy odôvodňujú skutočnosť, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, môže žalobkyňa riešiť tento problém opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom na skutočnosť, že posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a predložených lekárskych správ a nálezov.
17.Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je v danom prípade choroba pohybového a podporného aparátu, Kapitola XV., Oddiel E, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, trpí žalobkyňa aj ďalšími ochoreniami, ktoré neboli dostatočne posúdené posudkovými lekármi a zohľadnené pri určení výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 71 os. 8 zákona č.461/2003 Z.z., podľa ktorého mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o maximálnu hranicu t. j. 10%, pričom nie je rozhodujúce či v danom prípade bola pre zvýšenie tejto miery posudzovaná len jedna choroba ako to tvrdí žalobkyňa, alebo viacej chorôb, dôležité je, že došlo v danom prípade k zohľadneniu aj ďalších chorôb pre určenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné ochorenia by mali význam pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne iba vtedy, ak by boli takého závažného charakteru, že by ich mohlo posúdiť ako primárne ochorenie, t. j. rozhodujúce ochorenie vo vzťahu k určovaniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto skutočnosť však žalobkyňa svojimi doloženými lekárskymi správami nijako nepreukázala.
18.V súvislosti s určovanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie, a to stav po operácii chrbtice a medzistavcovej platničky s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, pričom túto mieru poklesu schopnosti bolo možné určiť v rozpätí od 35% do 45 %, pričom v danom prípade bola určená na hornej
hranici zákonom prípustnej sadzby podľa Kapitoly XV., Oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č.4 k zákonu č.461/2003 Z.z.
19.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená v maximálne možnej miere aká je prípustná pre jej určenie, s prihliadnutím na rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj s prihliadnutím na iné zdravotné postihnutia.
20.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21.O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočnom prípade a tieto dôvody v danom prípade súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.