Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/212/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: CEOP Slávičie údolie, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 160, 811 02 Bratislava, IČO: 35 948 574, zast.: JUDr. Monika Ilčišinová, advokátka, so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37 870 092 proti žalovanému: GRIT STONE s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 307 273, zast. advokátskou kanceláriou: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 36.064,82 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.703,01 EUR spolu s 14 % ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 2.479,68 EUR od 16.03.2019 do 20.05.2019,

- zo sumy 1.731,94 EUR od 21.05.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 908,02 EUR od 16.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.063,05 EUR od 13.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.07.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 36.064,82 EUR s príslušenstvom.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej ako prenajímateľ dal na dobu určitú, t.j. 60 mesiacov od 18.02.2016 do nájmu nájomcovi nebytové priestory v administratívnej budove špecifikované v bode 2) predmetnej zmluvy spolu s parkovacími miestami. Žalobca mesačne vystavoval žalovanému faktúry za prenájom nebytových priestorov v zmysle bodu 7) a nasl., ktoré však žalovaný prestal uhrádzať a preto mu žalobca doručil odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných podmienok a vyzval ho k úhrade nezaplatených faktúr za nájomné a služby spojené s nájmom po započítaní zloženého depozitu vo výške 9.966,17 EUR a zároveň uplatnil aj zmluvnú pokutu. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval. Žalovaná suma predstavuje dlžnú istinu a zmluvnú pokutu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpore voči platobnému rozkazu) uviedol, že žalobca si uplatňuje istinu z faktúr č. 201900044, 201900045, 201900077, 201900141, 201900140 a 201900142.

K faktúre č. 201900044 - túto faktúru žalovaný nepopiera, uznáva ju ako aj zostatok nezaplatenej sumy 1.731,94 EUR.

K faktúre č. 201900045 - túto obdobne nepopiera a bude sa snažiť ju uhradiť.

K faktúre č. 201900077 - túto žalovaný popiera, neeviduje ju v účtovníctve. Zo strany žalobcu došlo k neprimeranému navýšeniu prevádzkových nákladov oproti predošlým rokom, pričom takéto navýšenie nebolo do súčasnej doby zo strany žalobcu riadne odôvodnené a zdokladované. Okrem toho žalobca uplatnil aj prevádzkové náklady, ktoré neboli dohodnuté v nájomnej zmluve.

K faktúre č. 201900141 - túto žalovaný neuznáva. Žalobca si ňou uplatnil u žalovaného právne služby spojené s odstúpením od zmluvy. Na jej úhradu neexistuje právny dôvod. Odstúpenie od zmluvy vyhotovil samotný žalobca a tento aj figuroval v hlavičke. Nebolo preukázané, že by toto vyhotovil právny zástupca.

K faktúre č. 201900140 - zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy vo výške v akej bola dohodnutá považuje žalovaný za neprimerane vysokú. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade dohodnutá v neobmedzenej výške. Po tom, ako bol priestor, ktorý bol predmetom nájmu odovzdaný naspäť žalobcovi, žalobca v krátkom čase našiel nového nájomníka. Neutrpel tak žiadnu ujmu a takmer kontinuálne profituje z priestorov, ktoré boli predmetom nájmu. Žalovaný je ochotný zaplatiť alikvótnu čiastku, ktorá by zodpovedala výške výpadku na zárobku u žalovaného.

K faktúre č. 201900142 - žalobca si ňou uplatnil v zmysle bodu 22.9. nájomnej zmluvy pomernú časť príspevku na rekonštrukciu. Túto faktúru žalovaný neuznáva. Je pravdou, že žalovanému bol poskytnutý príspevok na rekonštrukciu nájomných priestorov, avšak je podstatné, že za predmetný príspevok bol zhodnotený priestor žalobcu a po ukončení nájmu toto zhodnotenie ostalo. V prípade zaplatenia faktúry by sa žalobca obohatil na úkor žalovaného.

Žalovaný tiež namieta 14% uplatnený úrok z omeškania, nakoľko tento nezodpovedá ani zmluvnej dohode ani zákonu a tiež deň začatia plynutia omeškania, keďže pred tým ako žalobca zaslal žalovanému jednostranný zápočet, na základe ktorého došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, tento jednostranný zápočet poslal žalovaný žalobcovi. Žalobcovi bol tento zápočet doručený dňa 30.04.2019, čo potvrdil aj žalobca. Čiže žalobca si mal vypočítať úrok z omeškania do doručenia jednostranného zápočtu žalovaným žalobcovi, a nie do doručenia jednostranného zápočtu žalobcom žalovanému.

3. Žalobca na pojednávaní dňa 29.04.2021 uviedol, že hoci žalovaný uznal dve faktúry, do dnešného dňa ich neuhradil. Pokiaľ ide o faktúru č. 201900077, tieto faktúry chodia pravidelne v máji spoločne s vyúčtovaním nákladov podľa toho, čo bolo dohodnuté v nájomnej zmluve. Spolu s faktúrami chodili aj prílohy, ktoré obsahovali prehľadne zhrnuté vyúčtovania spoločných prevádzkových nákladov. Dôvodom navýšenia bolo zvýšenie nákladov na chod budovy a navýšenie ceny energii. V bode 10.6.1 nájomnej zmluvy, je upravené, že prenajímateľ je oprávnený jednostranne jedenkrát za rok upraviť výšku pravidelných platieb, berúc do úvahy ceny energii, služieb a prevádzkových nákladov. Bod 10.5.2 zaväzuje prenajímateľa aj nájomcu uhradiť druhej strane akúkoľvek sumu dlžnú druhej strane podľa ročného vyúčtovania. Žalobca popiera, že žalovanému riadne nezdôvodnil a nezdokladoval. Bod 10.5.3. zmluvy hovorí, že na žiadosť nájomcu je prenajímateľ povinný umožniť nájomcovi prezretie faktúry. Toto právo nájomca nevyužil. Faktúry boli doručené a tieto žalovaný nevrátil späť.

Pokiaľ ide o faktúru č. 141, tak veľká administratívna budova vyžaduje právnu pomoc. Odmena 510 Eur nie je žiadnym spôsobom navýšená oproti sadzbe iných právnických kancelárii.

K faktúre č.140 - zmluvná pokuta 22.317,12 Eur bola jasne stanovená vo výške 9 mesačného nájmu. Bola adekvátna v závislosti od toho, že zmluva bola podpísaná na dobu určitú a to 5 rokov. Ak zmluva na dobu 5 rokov pri výške mesačného nájmu 2.000 EUR, za obdobie 5 rokov by šlo o sumu 120.000 EUR. Ak by nájomný vzťah trval dohodnutú dĺžku, zvyšné 2 roky, žalovaný by zaplatil sumu 50.000 EUR. O túto sumu žalobca prišiel. Je bezpredmetné, že žalobca našiel v krátkom čase nového nájomcu.

K faktúre č. 142 vo výške 9.534,04 EUR. Žalobca poskytol žalovanému príspevok na rekonštrukciu len za zmluvných podmienok, že zotrvá vo vzťahu 5 rokov. Fakturovaná suma zodpovedá pomernej časti príspevku za zvyšné 2 roky. Tieto prostriedky žalobca poskytol žalovanému z vlastných zdrojov podľa požiadavky žalovaného. Nemôže tak ísť o bezdôvodné obohatenie. Nasadenie nového nájomcu žalobcu opäť stálo zvýšené náklady a priestory zostali po žalovanom zničené a bola potrebná rekonštrukcia v sume 13.000 EUR.

Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že namieta uplatnenú zmluvnú pokutu. Zo strany žalovaného nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda. Uplatnenie náhrad za investície do nehnuteľnosti, ktorej je ďalej vlastníkom je duplicitná sankcia a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Samotná zmluvná pokuta nebola uplatnená v zmysle zmluvy, nakoľko žalovanému nebola doručená žiadna relevantná výzva na zaplatenie pokuty. Priloženú faktúru za toto nemožno považovať.

4. Vo vyjadrení z 28.05.2021 žalovaný poukazuje, že dňa 17.02.2016 - deň pred vznikom nájomnej zmluvy, bol spísaný protokol o odovzdaní predmetu nájmu. Takýto bol spísaný aj 30.04.2019. K vyprataniu predmetu nájmu potom došlo 02.05.2019 a 03.05.2019. Žalobca vystavil dňa 30.03.2020 opravnú faktúru č. 202000100, predmetom ktorej je vyúčtovanie spoločných prevádzkových nákladov, čím vznikol preplatok žalovanému v sume 327,63 EUR, čo si žalovaný uplatňuje ako kompenzačný nárok.

Žalobcov návrh je zmätočný. Z oznámenia o odstúpení od nájomnej zmluvy vyplýva, že k 30.04.2019 došlo k splneniu podmienok oznámenia o odstúpení prenajímateľa od zmluvy čím zmluva v tento deň zanikla. List zo dňa 16.04.2019 s označením „Oznámenie o podmienečnom odstúpení od nájomnej zmluvy“ nie je možné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko v liste žalobca konštatuje, že odstúpi od zmluvy v prípade nezabezpečenia plnej úhrady všetkých pohľadávok, čo sa do dnešného dňa nestalo. Žalovaný má za to, že odstúpenie bolo neplatné. Z listu z 21.05.2019 - odstúpenie, žalobca len konštatuje, že k zániku nájmu došlo k 30.04.2019, čo však nie je možné aby prenajímateľ odstupoval spätne. Neplatným je aj „podmienečné odstúpenie“, keďže odstúpiť nemožno podmienečne. Takisto k jednému dokumentu nebolo priložené plnomocenstvo, a tak nie je zrejmé či podpisujúca osoba bola oprávnená podpisovať za spoločnosť.

5. Dňa 25.06.2021 doručil súdu svoje vyjadrenie žalobca. Uviedol, že od zmluvy odstúpil dňa 30.04.2019 po opakovaných výzvach a upomienkach ohľadom neuhradeného dlhu. List o podmienečnom odstúpení z 16.04.2019 predstavuje výzvu žalobcu, kde žalobca uviedol, že ak nedôjde k uspokojeniu žalobcovej pohľadávky, odstúpi od zmluvy. Keďže napriek upozorneniu žalovaného ani v lehote do 29.04.2019 nedošlo k uspokojeniu žalobcovej pohľadávky, ku dňu 30.04.2019 žalobca odstúpil od zmluvy. Tento dátum jasne vyplýva z komunikácie z 16.04.2019, s ktorou bol žalovaný oboznámený. Žalovaný písomne potvrdil protokol o odovzdaní nebytových priestorov, aj formálny súhlas s odstúpením.

List z 21.05.2019 iba deklaruje skoršie odstúpenie od zmluvy. Ak mal žalovaný pochybnosti o právnych účinkoch odstúpenia, mohol ho napadnúť už pred viac ako dvoma rokmi. Suma z faktúry č. 201900142 predstavujúca časť príspevku na rekonštrukciu žalovaný nikdy nerozporoval, žalobcovi ju nevrátil až do vydania platobného rozkazu. Príspevok poskytol žalobca z vlastných zdrojov. Nemôže sa obohatiť, pokiaľ ide o jeho vlastné zdroje.

6. Na pojednávaní dňa 05.10.2021 súd vykonal výsluch konateľa žalobcu B.. C. D. a konateľky žalovaného K. Q..

B.. C. D. uviedol, že v roku 2017 sa stal správcom budovy. Komunikoval s nájomcami aj s p. Q.Á.. Žalovaný neuhrádzal faktúry od začiatku nájmu. Najskôr neuhradil depozit v splatnosti, ďalšie faktúry za nájom a prevádzkové náklady. Ako správca poverený vlastníkom potom zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy. S p. Q. sa dohodli k 30.04.2019 na odovzdaní priestorov. Džentlmenskou dohodou sa dohodli, že si tam môžu nechať nábytok ešte 2-3 dni. Bol spísaný aj protokol.

V prípade omeškaných platieb boli uhrádzané väčšinou iba malé platby, resp. nájom s niekoľko mesačným omeškaním. P. Q. si bola vedomá, že zastupuje vlastníka budovy. Žalovaný bol upovedomený, že ak do 29.04 neuhradí podlžnosti, 30.04 nájom končí. Dokumenty pripravovala

právnická kancelária. Priestory žalovaný odovzdal v stave jeho trojročného opotrebovania. K ďalšiemu nájmu došlo o niekoľko mesiacov.

K. Q. uviedla, že nájomná zmluva sa podpisovala v roku 2016 v právnickej kancelárii. Kaucia nebola uhradená po dohode s pani R.. Všetky zmeškané nájomné sa uhrádzali. 18.04.2019 bolo mailom od pána D. doručené oznámenie o podmienečnom odstúpení od nájomnej zmluvy, kde boli uvedené pohľadávky, ktoré sa mali do 29.04.2019 uhradiť. Po tomto žalovaný vykonal časť úhrad a zostávajúcu časť žiadali uhradiť v splátkach. Pán D. povedal, že majú vypratať priestor. Disponovala len podmienečným odstúpením od zmluvy. Z protokolu jej nedal kópiu. Po 30.04.2019 priestor užívať nemohli, pretože odovzdali kľúče. Podľa nej zmluva doteraz nebola ukončená, protokol o odovzdaní priestorov podpísala lebo na tom trval pán D..

7. Na pojednávaní dňa 29.03.2022 strany sporu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a predniesli svoje záverečné vyjadrenia.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 01.02.2016 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému priestory v administratívnej budove v E. Ú. Č.. XXX, R..

Podľa bodu 4.1.1. prvá veta zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje zabezpečiť pre nájomcu vykonanie úprav a rekonštrukčných prác kancelárii v súlade s priestorovým plánom, špecifikáciou kancelárii a časovým harmonogramom, ktorý je pripojený ako príloha č. 7, do 17.02.2016, ale v každom prípade pred fyzickým odovzdaním prenajatých priestorov nájomcovi.

Podľa bodu 4.1.2. zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje poskytnúť nájomcovi príspevok na rekonštrukčné práce vo výške 22.700,10 EUR s DPH.

Podľa bodu 5.1. zmluvy, nájom prenajatých priestorov je dohodnutý na dobu určitú 60 mesiacov, ktorá začne plynúť od 18.02.2016.

Podľa bodu 6.1. zmluvy, nájomca sa na základe zmluvy zaväzuje odo dňa začatia nájmu platiť a) nájomné, b) podiel nájomcu na spoločných prevádzkových nákladoch, c) vlastné prevádzkové náklady.

Podľa bodu 10.5.1. zmluvy, prenajímateľ vypracuje a doručí nájomcovi vyúčtovanie spoločných prevádzkových nákladov obsahujúce jednotlivé platby a prevádzkové náklady skutočne zaplatené zo strany prenajímateľa jednotlivým dodávateľom prenajímateľa za predchádzajúci kalendárny rok spravidla do 31. mája každého roka.

Podľa bodu 10.5.3. zmluvy, na žiadosť nájomcu doručenú prenajímateľovi do tridsiatich dní od doručenia ročného vyúčtovania je prenajímateľ povinný umožniť nájomcovi jedenkrát za rok prezrieť faktúry od jednotlivých dodávateľov a ostatné náklady a účtovnú dokumentáciu týkajúcu sa energií, služieb a prevádzkových nákladov do 14 dní od doručenia žiadosti. Previerka sa uskutoční v kancelárii prenajímateľa alebo na inom vhodnom mieste určenom prenajímateľom.

Podľa bodu 10.6.1. zmluvy, prenajímateľ je oprávnený jednostranne jedenkrát za rok upraviť výšku pravidelných platieb berúc do úvahy ceny energii, služieb a prevádzkových nákladov v predchádzajúcom období ako aj skutočné alebo predpokladané zmeny cien v nastávajúcom období alebo nové dane, poplatky alebo náklady, prípadne zmeny ich platobných podmienok. Na žiadosť nájomcu je prenajímateľ povinný predložiť k nahliadnutiu nájomcovi doklady preukazujúce zvýšenie platieb dodávateľom služieb alebo energii.

Podľa bodu 20.4. zmluvy, nájomca je povinný odškodniť prenajímateľa za všetky škody a náklady vzniknuté prenajímateľovi v dôsledku porušenia akýchkoľvek povinností nájomcu podľa bodu 20.1 (upravujúce vrátanie prenajatých priestorov po skončení nájmu - pozn. súdu), vrátane za akékoľvek straty alebo škody nad rámec bežného opotrebenia do 15 dní po doručení žiadosti prenajímateľom.

Podľa bodu 22.1.1. písm. b) zmluvy, nájom podľa zmluvy a zmluva skončí písomnou dohodou strán o ukončení zmluvy ku dňu dohodnutému v tejto dohode.

10. Z nájomnej zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 201900044 splatná 15.03.2019 na sumu 2.479,68 EUR, z ktorej žalovaný uhradil 1.731,94 EUR, č. 201900045 splatná 15.03.2019 na sumu 908,02 EUR, č. 201900077 splatná 12.04.2019 na sumu 1.063,05 EUR, č. 201900141 splatná 21.05.2019 na sumu 510,65 EUR, č. 201900140 splatná 21.05.2019 na sumu 22.317,12 EUR a č. 201900142 splatná 21.05.2019 na sumu 9.534,04 EUR.

11. Z sms komunikácie medzi žalovaným a žalobcom, predloženej žalovaným zo dňa 29.04.2019 ako aj z fotografickej dokumentácie vyplýva priebeh odovzdania a vypratania predmetu nájmu.

12. Dňa 30.04.2019 spísali žalobca a žalovaný protokol o odovzdaní nebytových priestorov, ktorým žalovaný odovzdal žalobcovi predmet nájmu. V protokole je uvedené, že priestory sú v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu. Protokol je podpísaný oboma zmluvnými stranami.

13. Listom z 20.05.2019 žalobca oznámil žalovanému jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok vo výške 9.966,17 EUR. Zápočet sa týkal faktúr v období od 05.11.2018 do 13.03.2019.

14. Oznámením o odstúpení od nájomnej zmluvy z 21.05.2019, doručenej žalovanému 27.05.2019, žalobca žalovanému konštatoval, že k 30.074.2019 došlo k zániku nájomnej zmluvy a žalovanému vyčíslil uplatňované nároky, ktoré z ukončenej nájomnej zmluvy vyplynuli.

15. Dňa 30.03.2020 vystavil žalobca žalovanému opravnú faktúru č. 202000100, za vyúčtovanie spoločných prevádzkových nákladov za rok 2019 na sumu 327,63 EUR.

16. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa a , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení a , až 272, , až 289, , , , a , , , , , , , a, b, , , až 369d, , , , , , až 408, a, , , , , , , , , , , , , , , , , , až 4, , , , a, a, , ods. 1 a , , , , , a c.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa a , o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť

nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a preto jej súd vyhovel v tejto časti.

18. V predmetom konaní nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah o nájme nebytových priestorov, na podklade zmluvy zo dňa 01.02.2016, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi priestory v administratívnej budove v E. Ú.Í. Č.. XXX H. R.. Sporným medzi stranami sporu zostala predovšetkým otázka platného odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy, ako aj výška a dôvodnosť jednotlivých žalobcom uplatnených faktúr.

19. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou platnosti právneho úkonu odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný v konaní namietal. Podľa názoru súdu v danom prípade k ukončeniu zmluvy z dôvodu odstúpenia nedošlo, hoci bolo v konaní preukázané najmä výpoveďou konateľky žalovaného, že oznámenie o podmienečnom odstúpení od zmluvy bolo žalovanému doručené mailom. Žalobca však v konaní pred súdom počas celého priebehu konania nepredložil listinu, ktorou mal od zmluvy odstúpiť, pričom tvrdil, že takúto listinu mala pre žalobcu pripraviť advokátska kancelária. Ak by tomu tak naozaj bolo, predloženie takejto listiny nemohol pre žalobcu predstavovať žiadny problém. Je síce pravdou, že medzi stranami prebehla mailová komunikácia ohľadne oznámenia o odstúpení od zmluvy, čo vyplynulo aj z výpovedí konateľov pred súdom, avšak mailovú komunikáciu medzi stranami nemožno považovať za relevantné pre posúdenie platnosti úkonu odstúpenia od zmluvy a takýto spôsob odstúpenia od zmluvy z hľadiska formy právneho úkonu (emailom) nepredpokladala ani zmluva o nájme.

Súd v konaní dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo dohodou a to na podklade spísania protokolu o odovzdaní predmetu nájmu a podporne tieto závery súdu preukazuje aj sms komunikácia medzi konateľmi strán sporu v danom čase. Samotná konateľka žalovaného vo svojej výpovedi na súde uviedla, že k spísaniu protokolu a k odovzdaniu predmetu nájmu ako aj kľúčov došlo, pričom platnosť ukončenia nájomnej zmluvy takouto formou v čase jej reálneho ukončenia (teda v čase spísania protokolu) nespochybňovala žiadna zo zmluvných strán. Žalovaný začal spochybňovať platnosť ukončenia zmluvného vzťahu až v priebehu súdneho konania a v kontexte preukázaných skutočností a listinných dôkazov vyznieva špekulatívne. Súd preto vychádzajúc z uvedeného považoval nájomnú zmluvu za platne ukončenú a to na základe dohody strán ku dňu 30.04.2019.

Pokiaľ ide o list žalobcu zo dňa 21.05.2019, v súvislosti s ktorým žalovaný tvrdí, že ním mal žalobca spätne odstúpiť od zmluvy, s týmto záverom žalovaného sa súd nestotožnil. Žalobca v konaní nikdy netvrdil, že by uvedený list mal mať účinky odstúpenia od zmluvy a z jeho obsahu jasne vyplýva, že ním žalobca žalovanému len „pripomenul“, výšku žalobcovej pohľadávky voči žalovanému a mala skôr charakter predsúdnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.

20. Keďže súd ustálil, že k ukončeniu zmluvy platne došlo na základe dohody strán, následne sa musel vysporiadať s dôvodnosťou a uplatnenou výškou jednotlivých faktúr vystavených žalobcom žalovanému, ktoré tvoria základ uplatneného nároku žalobcu, a to v kontexte s dôkazmi a skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo.

21. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené nároky z faktúr č. 201900044 a č. 201900045, ktoré pozostávajú z dlžného nájomného a spoločných prevádzkových nákladov za mesiac apríl 2019, spoločne v sume 2.639,96 EUR, týmito sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko ich výška ani dôvod neboli medzi stranami sporné a žalovaný v priebehu konania dlžnú sumu z týchto faktúr voči žalobcovi uznal.

22. Pokiaľ ide o faktúru č. 201900077 na sumu 1.063,05 EUR, splatnú dňa 12.04.2019, touto žalobca žalovanému vyfakturoval spoločné prevádzkové náklady za rok 2018. Túto faktúru žalobcu súd považoval za opodstatnenú čo do dôvodu aj výšky. V zmysle uzatvorenej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa vypracovať a doručiť nájomcovi vyúčtovanie spoločných prevádzkových nákladov obsahujúce jednotlivé platby a prevádzkové náklady skutočne zaplatené zo strany prenajímateľa jednotlivým dodávateľom prenajímateľa za predchádzajúci kalendárny rok spravidla do 31. mája každého roka. Túto povinnosť žalobca splnil uvedenou vystavenou faktúrou.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca neprimerane navýšil prevádzkové náklady oproti predošlým rokom, pričom toto navýšenie ani nezdokladoval a neodôvodnil, nakoľko v čase vystavenia tejto faktúry žalovaný jej výšku a dôvodnosť nespochybnil, pričom podľa bodu 10.5.3. zmluvy, mal žalovaný ako právo na žiadosť doručenú prenajímateľovi požadovať prezretie faktúry od jednotlivých dodávateľov a ostatné náklady a účtovnú dokumentáciu týkajúcu sa energií, služieb a prevádzkových nákladov, čo žalovaný nevyužil. Relevantné pre uvedenú faktúru nebolo ani poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému opravnú faktúru č. 202000100, nakoľko táto faktúra sa týkala vyúčtovania spoločných prevádzkových nákladov za rok 2019, pričom žalobca si v konaní uplatnil prevádzkové náklady za rok 2018. Táto opravná faktúra navyše stále preukazuje nedoplatok žalovaného v sume 327,63 EUR a nie preplatok ako to uvádza žalovaný, keďže žalovaný zložil zálohu 3.632,06 EUR s DPH, no spoločné prevádzkové náklady v roku 2019 boli vyúčtované na sumu 3.959,69 EUR s DPH.

23. K faktúre č. 201900141, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému kompenzáciu za právne služby v súvislosti s odstúpením od zmluvy, súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť tejto faktúry. Žalobca nepreukázal, že v súvislosti s odstúpením od zmluvy skutočne využil právne služby, pričom tieto (keby boli aj dôvodné) neboli čo do výšky nijako preukázané a nie je zrejmé ako žalobca dospel k uplatnenej sume, keďže v konaní nepredložil ani faktúru advokátskej kancelárie vystavenú žalobcovi ani doklad o úhrade za takto poskytnuté právne služby. Navyše podľa názoru súdu nemožno dávať na ťarchu žalovanému, že žalobca pre spísanie úkonu odstúpenia od zmluvy (ktorý súdu nebol ani predložený) využil právne služby a takýto úkon nemožno posúdiť ani ako úkon týkajúci sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

24. Žalobca si voči žalovanému faktúrou č. 201900140, uplatnil zmluvnú pokutu ako sankciu za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu na zaplatenie zmluvnej pokuty v danom prípade žalobca nemal nárok. Žalobca vo svojej faktúre, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu, odkázal na ustanovenie 22.8. nájomnej zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia však prenajímateľovi patrí zmluvná pokuta jedine v prípade, ak k ukončeniu zmluvy došlo výpoveďou alebo odstúpením. Keďže však súd v konaní ustálil, že k ukončeniu zmluvy došlo dohodou strán ku konkrétnemu dátumu, nemohol žalobcovi ako prenajímateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

25. Pokiaľ ide o nárok z faktúry č. 201900142, ktorou si žalobca uplatnil pomernú časť príspevku na rekonštrukciu vo výške 9.534,04 EUR, túto takisto súd posúdil ako nedôvodnú. Je síce pravdou, že žalovaný v konaní nepoprel, že príspevok na rekonštrukciu zo strany žalobcu mu bol poskytnutý, tieto priestory však boli vo vlastníctve žalobcu a aj po skončení nájmu zostali v jeho držbe. Pokiaľ by súd takýto nárok žalobcovi priznal, uvedené by malo charakter duplicitnej sankcie za predčasné ukončenie zmluvy z viny , ktoré však už predpokladal článok 22.8. upravujúci zmluvnú pokutu. Súd tiež považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že ustanovenie 22.9., ktoré upravuje náhradu za príspevok na rekonštrukciu, vyhodnotil ako ustanovenie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle . Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému príspevok na rekonštrukciu vlastných priestorov žalobcu, a teda k zveľadeniu priestorov, ktoré patria výlučne žalobcovi došlo z vlastnej vôle žalobcu a už týmto samotným zveľadením priestorov žalobca zvýšil hodnotu týchto priestorov, nemožno považovať za spravodlivé, aby žalobca žiadal od žalovaného náhradu za príspevok, ktorý poskytol z vlastnej vôle pre zveľadenie vlastného majetku.

Žalobca v konaní tiež tvrdil, že uvedenú náhradu požaduje aj z toho dôvodu, že priestory po odchode žalovaného boli zničené a vyžadovali si ďalšiu rekonštrukciu. Toto žalobca v konaní ale nijako nepreukázal. Práve naopak aj z výpovedi konateľa žalobcu vyplynulo, že žalovaný odovzdal žalobcovi priestory v stave bežného opotrebenia po troch rokoch užívania. Tento nárok preto súd obdobne vyhodnotil ako neopodstatnený.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a žalobcovej žalobe vyhovel v uvedenej časti. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške ako si ho uplatnil, teda 14,00 % ročne.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.703,01 EUR, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie 32.361,81 EUR. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 10,00 % a vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 90,00 % a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalovaného v rozsahu 80,00 % (90,00 % - 10,00 % = 80,00 %). Súd preto rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 80,00 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).