Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/189/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Fakultní nemocnice v Motole, V Úvalu 84/1, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 064 203, proti žalovanej: B. F., O.. XX.X.XXXX, V. - X., o zaplatenie 12.195,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -70, zo dňa 10.4.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.004,44 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 29.9.2007 do 31.12.2007, 10,50 % ročne od 1.1.2008 do 30.6.2008, 10,75 % ročne od 1.7.2008 do 31.12.2008, 9,25 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, 8,5 % ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009, 8 % ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010, 7,75 % ročne od 1.7.2010 do 31.12.2010, 7,75 % ročne od 1.1.2011 do 30.6.2011, 7,75 % ročne od 1.7.2011 do 31.12.2011, 7,75 % ročne od 1.1.2012 do 30.6.2012, 7,50 % ročne od 1.7.2012 do 31.12.2012, 7,05 % ročne od 1.1.2013 do 30.6.2013, 7,05 % ročne od 1.7.2013 do 31.12.2013, 7,05 % ročne od 1.1.2014 do 30.6.2014, 7,05 % ročne od 1.7.2014 do 31.12.2014, 7,05 % ročne od 1.1.2015 do 30.6.2015, 7,05 % ročne od 1.1.2016 do 30.6.2016, 7,05 % ročne od 1.7.2016 do 31.12.2016, 7,05 % ročne od 1.1.2017 do 30.6.2017, 7,05 % ročne od 1.7.2017 do 31.12.2017, 7,5 % ročne od 1.1.2018 do 30.6.2018, 8 % ročne od 1.7.2018 do 31.12.2018, 8,75 % ročne od 1.1.2019 do 30.6.2019, 9 % ročne od 1.7.2019 do 31.12.2019, 9 % ročne od 1.1.2020 do 30.6.2020, 7,25 % ročne od 1.7.2020 do 31.12.2020, 7,25 % ročne od 1.1.2021 do 30.6.2021, 7,50 % ročne od 1.7.2021 do 31.12.2021, 11,50 % ročne od 1.1.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,92 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2008 domáhal uloženia povinnosti právnemu predchodcovi žalovanej L. O. zaplatiť sumu 12.195,- Kč s príslušenstvom, na tom skutkovom a právom základe, že právny predchodca žalovanej bol u žalobcu v dňoch od 27.11.2006 do 4.12.2006 hospitalizovaný, pričom náklady za hospitalizáciu mu boli účtované faktúrou č. 723905/07, zo dňa 29.8.2007, splatnou dňa 28.9.2007, v sume 12.195,- Kč. Cena za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bola stanovená ako súčin hodnoty bodov a počtu bodov stanovených vyhláškou č. 134/1998 Sb. Keďže pôvodne žalovaný nebol zdravotne poistený, je povinný náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradiť sám; žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

3. Pretože pôvodne žalovaný L. O., O.. X.X.XXXX po začatí konania zomrel, súd prvej inštancie pokračoval v konaní s jeho jedinou dedičkou B. F., O.. XX.X.XXXX, ktorá prichádzala do úvahy v I. dedičskej skupine.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku ( ), súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi žalovanej faktúru č. 723905/07 na sumu 12.195,- Kč, splatnú dňa 28.9.2007, za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v období od 27.11.2006 do 4.12.2006. V zmysle článku II bod 1 smernice č. 34/2005 o poskytovaní starostlivosti samoplatcom, sa za samoplatcu považovala osoba, ktorá nie je účastná verejného zdravotného poistenia ani zmluvného zdravotného poistenia s českou zdravotnou poisťovňou, s ktorou je FN Motol v zmluvnom vzťahu. Samoplatcami boli ďalej osoby, pri ktorých poskytovaná starostlivosť svojím charakterom presahuje rozsah verejného či zmluvného zdravotného poistenia a ktorí si teda túto českými poisťovňami nehradenú starostlivosť hradia sami iným spôsobom. Žalobca prostredníctvom upomienky zo dňa 20.2.2008 vyzval právneho predchodcu žalovanej na úhradu dlžnej sumy do 30 dní. V zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. , , zo dňa 19.1.2012, žalovaná nadobudla po svojom otcovi L. O. dedičstvo v čistej hodnote 203,02 eura.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie ozrejmil, že právomoc súdu vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), konkrétne podľa Kapitoly II Právomoc, Oddielu 1 Všeobecných ustanovení, Článok 2, ods. 1. ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Keďže Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) nadobudlo účinnosť až 11. januára 2009, nebolo ho možné aplikovať na predmetnú vec. Právne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou boli v rozhodnom období upravené v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť dňa 27.8.1993 a účinnosť dňa 5.4.1993 a bola oznámená v Zbierke K uvedenej zmluve bolo prijaté Vyhlásenie o vzájomnosti medzi Slovenskou republikou a Českou republikou na použitie článku 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach aj na postup na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 31.5.2005 a bola oznámená v Zbierke . Uvedené dvojstranné zmluvy neupravovali otázky voľby práva, táto nebola riešená ani medzi stranami sporu na základe predchádzajúcej dohody, a preto súd prvej inštancie otázku rozhodného práva posúdil v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, a teda predmet sporu sa netýkal porušenia zmluvnej povinnosti, nárok na náhradu nákladov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa spravuje právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku aplikoval právne predpisy Českej republiky.

6. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že v dňoch od 27.11.2006 do 4.12.2006 bola zo strany žalobcu poskytnutá právnemu predchodcovi žalovanej L. O., O.. X.X.XXXX, zdravotná starostlivosť; žalovaná sa stala jedinou dedičkou po poručiteľovi L. O., pričom čistá hodnota nadobudnutého dedičstva predstavovala 203,02 eura, t. j. cca 5.177.62 Kč. Skonštatoval, že keby aj dospel k záveru, že je daný právny základ uplatňovanej pohľadávky, platí zásada, podľa ktorej dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do ceny nadobudnutého dedičstva. Znenie Českej republiky bolo v rozhodnom čase obsahovo totožné ako znenie účinného v Slovenskej republike; žalobe by tak bolo možné vyhovieť len do výšky 5.177,62 Kč.

7. Odhliadnuc od vyššie uvedeného však súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná s poukazom na § 11 zákona o péči o zdraví lidu. V prípade občanov Slovenskej republiky, ktorí nemali na území Českej republiky trvalý pobyt, neboli na území Českej republiky v pracovnom alebo obdobnom pomere ani samostatne zárobkovo činní, sa zdravotná starostlivosť poskytovala bez priamej úhrady z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky. Nárok na úhradu týchto

nákladov si mala Všeobecná zdravotná poisťovňa Českej republiky uplatniť u príslušného orgánu Slovenskej republiky. Žalobca neuviedol skutkové tvrdenia ani nepredložil dôkazy, podľa ktorých by pôvodný žalovaný mal mať v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti na území Českej republiky trvalý pobyt, prípadne by mal byť na jej území v pracovnom alebo obdobnom pomere. Žalobca tiež neuviedol žiadne významné skutočnosti vymedzené v ustanovení § 11 citovaného zákona, pre ktoré by mala byť v rozhodnom období zdravotná starostlivosť poskytnutá za plnú alebo čiastočnú úhradu. Žalobca ako jeden z dôkazov majúcich preukázať dôvodnosť uplatneného nároku predložil smernicu č. 34/2005 o poskytovaní starostlivosti samoplatcom, podľa ktorej sa za samoplatcu považovala osoba, ktorá nebola účastná verejného zdravotného poistenia ani zmluvného zdravotného poistenia s českou zdravotnou poisťovňou, s ktorou je FN Motol v zmluvnom vzťahu. Samoplatcami boli ďalej osoby, pri ktorých poskytovaná starostlivosť svojím charakterom presahovala rozsah verejného či zmluvného zdravotného poistenia a ktorí si teda túto českými poisťovňami nehradenú starostlivosť hradili sami iným spôsobom. Príslušné ustanovenia danej smernice však nebolo možné aplikovať na prejednávaný prípad, nakoľko priamo Zákon o péči o zdraví lidu ako všeobecne záväzný právny predpis určoval, že občanovi Slovenskej republiky sa poskytuje zdravotná starostlivosť bez priamej úhrady z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky, ktorá si mala následne uplatniť náhradu výdavkov od príslušného orgánu Slovenskej republiky a nie priamo od právneho predchodcu žalovanej, resp. od samotnej žalovanej ako dedičky. Rovnako žalobca neuvádzal a ani nepreukázal skutočnosti, že by poskytnutá zdravotná starostlivosť presahovala rozsah verejného alebo zmluvného zdravotného poistenia.

8. Na uvedenom základe za použitia , , zákona č. 86/1992 Sb., , , súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a žalovanej, hoci bola v spore úspešná, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu skutočnosť, že podľa Dennej uzávierky odmietnutých dávok, dokladov a položiek, Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietla nárok, nakoľko v prípade právneho predchodcu žalovanej sa jednalo o plánovanú hospitalizáciu. Všeobecná zdravotná poisťovňa postupovala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004, o koordinácii systému zdravotného poistenia; podľa Čl. 20 ods. 1 tohto nariadenia poistená osoba cestujúca do iného členského štátu za účelom získania vecných dávok počas pobytu je povinná požiadať o povolenie príslušnú inštitúciu (t. j. zdravotnú poisťovňu právneho predchodcu žalovanej), čo právny predchodca žalovanej neurobil a nemohol mu byť vystavený ani príslušný formulár E 112.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

11. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec sa vzťahuje Čl. 20 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, zo dňa 29.4.2004, ktorý pri doterajšom rozhodovaní použitý nebol, postupom podľa strany vyzval, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili; procesné strany právo k vyjadreniu nevyužili.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.3.2022 ( ).

13. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2008 domáhal uloženia povinnosti pôvodne žalovanému L. O. zaplatiť žalobcovi sumu 12.195,- Kč spolu s úrokom z omeškania, skutkovo

tvrdiac, že žalovaný bol od 27.11.2006 do 4.12.2006 u žalobcu hospitalizovaný, pričom náklady za túto hospitalizáciu vo výške 12.195,- Kč neuhradil a nebol v Českej republike zdravotne poistený.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

15. Podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, článku 20 (Cestovanie na účely poberania vecných dávok - oprávnenie dostať primerané ošetrenie mimo členského štátu bydliska) ods. 1, ods. 2, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, poistenec cestujúci do iného členského štátu na účely poberania vecných dávok počas pobytu si vyžiada oprávnenie od príslušnej inštitúcie. Poistenec, ktorý je oprávnený príslušnou inštitúciou cestovať do iného členského štátu na účely ošetrenia primeraného podľa jeho stavu, dostane vecné dávky poskytnuté v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta pobytu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby daná osoba bola poistená podľa daných právnych predpisov. Oprávnenie sa udelí, ak dané ošetrenie je medzi dávkami určenými právnymi predpismi v členskom štáte, kde má daná osoba bydlisko a kde daná osoba nemôže dostať takéto ošetrenie v časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený, pričom sa zohľadní jeho súčasný zdravotný stav a možný priebeh choroby.

16. Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ.

17. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný ( ) vyplýva, že právnemu predchodcovi žalovanej L. O. za jeho života vznikol dlh spočívajúci v nákladoch poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom v období od 27.11.2006 do 4.12.2006 vo výške 12.195 Kč, pričom žalovaná v konaní nepoprela žiadne skutkové tvrdenie žalobcu, teda ani tvrdenie, že jej otec nebol v Českej republike zdravotne poistený; v rámci procesnej obrany neprezentovala tvrdenie, resp. nepredložila dôkaz o tom, že by si pred vycestovaním do Českej republiky za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti zabezpečil oprávnenie príslušnej zdravotnej poisťovne v Slovenskej republike. Napokon nespornou bola tiež miera zodpovednosti žalovanej ako dedičky za dlhy dediča v zmysle , ktorá je limitovaná výškou ceny nadobudnutého dedičstva, t. j. sumou 203,02 eura.

18. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu v odvolaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalobe čiastočne vyhovel; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.004,44 Kč ( ; zodpovedajúcu ekvivalentu ceny dedičstva vo výške 203, eura podľa denného kurzového lístka ECB v deň vyhlásenia rozsudku vo výške 24,650 Kč/1 eur) spolu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle zákona č. 40/1964 Sb. v spojení s nariadením vlády č. 163/2005 Sb. a č. 351/2013 Sb. počnúc dňom 29.9.2007 a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Odvolací súd pritom vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

19. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi pomerný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,92 %, keď úspech žalovanej v rozsahu 58,96 % [(7.190,56 Kč : 12.195 Kč) x 100] krátil o úspech žalobcu v rozsahu 41,04 % [(5.004,44 Kč : 12.195 Kč) x 100].

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).