Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoCsp-52-2021.pdf
PDF · 113.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. B. XXX, právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1526/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Csp/230/2019-99 zo dňa 23.6.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd určuje , že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.07.2011 je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedená v bode 5. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2011 je neplatná. III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2019, po jej zmene a pripustení zmeny žaloby uznesením súdu zo dňa 16.06.2021 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.07.2011 je bezúročná a bez poplatkov a ďalej aby určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedená v bode 5. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2011 je neplatná a tiež uloženia povinnosti žalovanému nahradiť jej trovy konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 18.07.2011 o 11:50 hod uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom, ktorý bol pri tomto úkone zastúpený mandatárom - I. L. písomnú zmluvu označenú ako Zmluva o úvere. Zmluva má podobu predtlačeného formulára do ktorého boli rukou vpísané jednotlivé údaje, a to v prvej časti okrem údajov ako sú variabilný symbol a číslo zmluvy aj údaje identifikujúce dlžníka, tu žalobkyňu. Najskôr sú tam uvedené kolónky pre uvedenie titulu, mena, priezviska, bydliska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, čísla účtu. Potom nasledujú kolónky s údajmi o samotnom úvere, kde je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792,- eur v 12 mesačných splátkach po 66,- eur počnúc dňom
18.08.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Pod tým je v zmluve predtlačené prehlásenie, cit.“ Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ a následne štyri kolónky ponúkajú nasledujúce možnosti vyznačenia „zamestnanie“, „povolanie“, „podnikanie“ a „iný účel“. V zmluve je zaškrtnuté políčko „povolanie“. Vedľa toho je miesto pre podpis dlžníka, kde je podpis žalobkyne. V spodnej časti formulára zmluvy, nad údajmi o dátume a čase jej podpisu a nad miestom pre podpis zmluvy dlžníkom je predtlačený text, cit. „dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.“ V bode 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, cit „ Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Poslednú časť formulára tvorí Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti z ktorého vyplýva, že žalobkyni suma úveru vyplatená bola dňa 18.07.2011. Vyššie uvedené skutočnosti zistil z písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy (č.l. 7 spisu) a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č.l. 55 spisu). Ďalej uviedol, že zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy (č.l. 8 spisu) zo dňa 27.11.2015 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne I. (v súčasnosti podnikajúcemu už pod obchodným menom I. W. s.r.o.) súd zistil, že žalovaný ňou odvolávajúc sa na zmluvu o úvere zo dňa 18.07.2011 uzavretú so žalobkyňou požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vzhľadom na neplnenie záväzkov žalobkyne voči žalovanému vykonával zo mzdy žalobkyne zrážky mesačne vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi až do úplného splatenia dlhu, ktorý v tejto žiadosti vyčíslený bol v sume 2.739,92 eura s tým, že o výške úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vznikajú a ktorých konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom bude ho žalovaný ešte informovať. Za nepreukázané považoval tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že dohoda o zrážkach mala byť obsiahnutá na samostatnom dokumente a predstavovať osobitnú listinu. Toto tvrdenie žalovaný sám vyvrátil, keď po výslovnej výzve súdu predložiť takúto dohodu o zrážkach zo mzdy v podaní súdu doručenom dňa 25.01.2021 (č.l. 45 spisu) oznámil, že takouto dohodou nedisponuje, a preto v zmysle žaloby po jej pripustenej zmene posudzoval platnosť dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Poukázal na to, že z potvrdenia vystavené zamestnávateľom žalobkyne - I. W. s.r.o. (č.l. 9 spisu) dňa 26.11.2019 zistil, že na základe žiadosti žalovaného o zaplatenie sumy celkovo 2.739,92 eura bola zamestnávateľom žalobkyne z jej mzdy v prospech žalovaného zrazená už suma 1.428,20 eura. Podľa evidencie zamestnávateľa žalobkyne ostáva na zrážky stále suma 1.311,72 eura. Uzavrel, že posudzovaná zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorú žalovaný bežne používa pri poskytovaní úverov, čo je mu známe z jeho činnosti. Poznamenal, že aj svedkyňa L. na pojednávaní potvrdila, že to žalovaný dal jej predtlačený formulár zmluvy. Text zmluvy je predtlačený, dopĺňajú sa len údaje individualizujúce konkrétneho dlžníka a konkrétny úver. Pokiaľ ide o vyhlásenie, na aký účel sa úver poskytuje, zmluva obsahuje len 4 políčka - 1. na výkon zamestnania, 2. na výkon povolania, 3. na výkon podnikania alebo 4. na iný účel. Možnosť že by mohlo ísť o spotrebiteľský úver formulár zmluvy výslovne vôbec neuvádza a nepripúšťa. Osobitne poukázal na to, že žalovaným predkladané tlačivo zmluvy - formulár ani neponúka možnosť pre spotrebiteľa vyznačiť svoju požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver. Zdôraznil, že praktiky žalovaného sa stali predmetom preskúmavania nielen súdov ale i správnych orgánov, napr. Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu SOI zo dňa 27.05.2013, číslo SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 mu bola uložená pokuta pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík v súvislosti so zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho presvedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa. V rozhodnutí pritom bolo rovnako poukázané na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa vyznačiť svoju požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver s tým, že absencia tejto možnosti poukazuje sama o sebe na snahu veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori. Toto tvrdenie oprel správny orgán o vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplýva, že posledný poskytnutý spotrebiteľský úver touto spoločnosťou bol v roku 2008. Pre úplnosť uviedol, že aj keby nešlo o spotrebiteľský úver, i tak by išlo o spotrebiteľský vzťah a aj v obchodnoprávnom režime úveru by vzhľadom na zásady poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a imperatív dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka aplikovateľný aj na
obchodné záväzkové vzťahy) bol absolútne neudržateľný stav, keď pri poskytnutej úverovej istine 400,- eur sa od dlžníka s pomocou poplatkov a sankcií žiadalo zaplatiť cez zrážky zo mzdy ako základného prostriedku k uspokojovaniu základných životných potrieb človeka 2.739,92 eura (viď žiadosť o zrážky zo mzdy na č.l.8 spisu). Podľa názoru súdu aj úplný, práva neznalý laik s minimálnym zmyslom pre spravodlivosť by uvedenú disproporciu medzi žalobkyni poskytnutým benefitom a výškou od nej žiadaného protiplnenia za tento benefit musel vnímať ako absolútne neprimeranú a nespravodlivú. Preto ani akokoľvek sofistikovaná argumentácia žalovaného nemôže nič zmeniť na tom, že súd ako orgán povolaný k ochrane práv by vzhľadom na domáhanie sa súdnej ochrany zo strany žalobkyne aj v prípade, žeby sa nejednalo o spotrebiteľský úver musel túto disproporciu korigovať. Zároveň uviedol, že po preskúmaní obsahu zmluvy je treba dať za pravdu žalobkyni, že zmluva neobsahovala všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, a že absentoval v nej aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ale aj údaj o úrokovej sadzbe či o priemernej RPMN, hoci tieto podľa § 9 ods.2 písm. i) j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch museli byť uvedené priamo v zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Mal za to, že absencia daných údajov v zmluve v zmysle § 11 ods.1 tohto zákona nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, preto žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vyhovel. Pokiaľ išlo o druhú časť žaloby, a teda určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedenej v bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2011, k tomu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 18.07.2011 uvedená v bode 5. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2011 je neplatná, a preto bolo namieste túto neplatnosť autoritatívne určiť. O trovách konania rozhodol v zmysle ust.§ 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, a preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že v Zmluve na prednej strane je uvedené nasledovné: „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792,- eur v 12 mesačných splátkach po 66,- eur počnúc dňom 18.08.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru..“ Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každá vyššie uvedená splátka je prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. V tomto prípade klient nezaplatil ani len istinu poskytnutého úveru. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Mal za to, že na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného máme za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Bol toho názoru, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Bol toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa týka dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnym
zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na svojej predošlej argumentácii a navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a podaného odvolania, na ktorých trvá v celom rozsahu. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.03.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).
7. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 18.07.2011, nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej zmluve bola vopred predtlačená veta že, „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“, s tým, že je zaškrtnuté políčko ,,povolania“. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a že poskytnuté finančné prostriedky boli použité na výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
8. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie žalobkyne a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti žalobkyne vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný ako (veriteľ) predložil dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na veriteľovi, v danom prípade žalovanom.
9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2) vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako bezúročný a bez poplatkov.
11. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úrokovej sadzbe napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v zmluve absentuje. Jej výšku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ďalej len ,,VPPÚ“ (ktoré nie sú datované ani podpísané zmluvnými stranami), čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluve nie je uvedený ani údaj o RPMN a ani priemernej RPMN, ktoré sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje údaj o úroku, údaj o RPMN a údaj o priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.).
12. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd uvádza, že týmto sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a preto túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú
13. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa týka druhého výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neodôvodnení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom prvej inštancie. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sám žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.01.2021 (čl. 45 spisu) oznámil, že takouto dohodou nedisponuje. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( § 154 CSP). Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú na samostatnom dokumente. Žalovaný teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá v bode 5 VPPÚ nedatovaných a nepodpísaných stranami sporu, ktoré mali predstavovať neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť. Žalovaný ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnula uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútila žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods. 1 OZ pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 5 OZ v relevantnom znení).
15. Súd prvej inštancie, prihliadajúc na vyššie uvedené formálne a obsahové náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, správne konštatoval, že táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel, argumentácia žalovaného, týkajúca sa prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu aj v spotrebiteľských zmluvách, bola bez právneho významu (súd prvej inštancie tento inštitút apriori nevylúčil ako neprípustný prostriedok na zabezpečenie pohľadávky v spotrebiteľských zmluvách).
17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.
18. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.