Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Pc-22-2017.pdf
PDF · 126.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Pc/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v právnej veci navrhovateľky - matky G.. R.S. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42109264, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené C.. Q. T., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX T., o určenie otcovstva k maloletej R.R. J., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, 052 21 Spišská Nová Ves, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že C.. Q. T., L.. XX.X.XXXX, je prirodzeným otcom mal. R. J., L.. X.X.XXXX, z matky G.. R. J., L.. XX.X.XXXX.
II. Mal. R. J.Č., L.. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, G.. R. J., ktorá sa bude o maloletú starať a spravovať jej majetok.
III. Otec dieťaťa, C.. Q. T., je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. J. výživným vo výške 160 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci na účet matky dieťaťa, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX od X.X.XXXX.
IV. Zaostalé výživné od 2.5.2017 do 6.8.2018 vo výške 2.420,60 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
V. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený sa stýkať s dieťaťom každú nedeľu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, pričom otec si dieťa prevezme a matke odovzdá pred M. K. Q. E. T..
VI. Otec dieťaťa je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves preddavkované trovy štátu a súdny poplatok vo výške 100 %, do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
VII. Otec dieťaťa je p o v i n n ý nahradiť matke dieťaťa, na účet jej právneho zástupcu, JUDr. Romana Škerlíka, 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
VIII. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa dňa 16.6.2017 podala návrh na určenie otcovstva s príslušenstvom. Uviedla, že dňa X.X.XXXX sa jej narodila dcéra R., na Gynekologicko - pôrodníckom oddelení v D. čím je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves. Za otca dieťaťa označila C.. Q. T., s ktorým sa
zoznámila v roku 2015, kedy nastúpil pracovať ako X. G. W.. D. L. X. Š. E. T.. V apríli 2016 po súkromnom rozhovore sa stretli mimo pracoviska, muž označený za otca dieťaťa uviedol, že má 10-ročný nefunkčný vzťah a chcel by si založiť rodinu. Nechcel tento vzťah zverejniť, stretávali sa vo večerných a nočných hodinách. V čase od mája 2016 do októbra 2016 udržiavali nechránený pohlavný styk.
2. Dňa 11.10.2016 oznámila odporcovi, že je tehotná. Tento zo začiatku javil o ňu záujem, neskôr sa pýtal len na dieťa, v práci jej nijako nepomáhal. Bez jej vedomia oznámil E. Š., že bude otcom dieťaťa, čím sa ocitla pod silným psychickým tlakom kolegov. Počas doby trvania ich pohlavného styku ju odporca nakazil pohlavnou chorobou - genitálnymi bradavicami, čím bol ohrozený aj plod a musela byť počas tehotenstva dvakrát operovaná. V 7. mesiaci tehotenstva odporca formou e-mailu jej oznámil, že zo zdravotných dôvodov absolútne vylučuje možnosť otcovstva na jeho strane a otcovstvo zaprel. Navrhovateľka sa s odporcom naposledy stretla 9.2.2017. Vyhlásila, že v rozhodnom čase pred narodením dcéry nemala pohlavný styk s iným mužom a ani neudržiavala známosť s iným mužom.
3. Pracuje ako A. L. X. Š. E. T., t.č. je na materskej dovolenke s príjmom materskej dávky 694,60 eur mesačne a prídavok na dieťa poberá vo výške 23,52 eur. Výdavky na dieťa predstavujú cca 230 eur mesačne, a to na plienky, Nutrilon, hygienické potreby, kvapky Infacol, náklady k detskému lekárovi, oblečenie a iné. V súvislosti s narodením dieťaťa jej vznikli výdavky na zakúpenie výbavičky vo výške 987,34 eur a náklady súvisiace s pôrodom - ubytovanie a operačný zákrok 57 eur.
4. Býva u rodičov, ktorým na domácnosť prispieva sumou 120 eur. Jej ďalšími výdavkami sú náklady na stravu a oblečenie, hygienické potreby, splátka pôžičky z V. A. vo výške 69,07 eur mesačne, spotrebný úver 61,41 eur a mobil 40 eur.
5. K návrhu na určenie otcovstva sa odporca písomne vyjadril. Vyslovil zásadný nesúhlas s návrhom z dôvodu, že na jeho strane sú vážne okolnosti, ktoré nateraz vylučujú jeho otcovstvo k maloletej R.. Svoje pochybnosti o otcovstve uplatnil aj voči matke dieťaťa už v čase, keď otehotnela a označila ho za domnelého otca dieťaťa. Poukázal na ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Nemal deti ani s manželkou, s ktorou sa rozviedol aj z dôvodu nemožnosti splodiť potomkov a nemá deti ani s priateľkou. Okrem uvedeného jeho otcovstvo vylučuje aj fakt, že matka dieťaťa mala aj iné vzťahy, s inými mužmi v rozhodnom období, pričom pred kolegyňami v X. na otázku, s kým čaká dieťa, sa zmienila, že má známosť s G. X. T.. Prejavil ochotu podrobiť sa krvným testom.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to s rodným listom dieťaťa, znaleckým posudkom č. 2/2018, ktorý vypracoval G.. O.. W. J., K.., mesačnými výdavkami na dieťa, čiastočným výpisom z LV č. XXXX T. Ú. T. a LV č. XXXX T. Ú. C., predpismi mesačných úhrad za poskytované plnenia spojené s bývaním a za služby spojené s užívaním bytu v T. S. C., výpisom VÚB a.s. o splátkach úveru odporcom, mzdovými listami odporcu za obdobie máj 2017 až apríl 2018 a zistil tento skutkový stav:
7. Matka v účastníckej výpovedi v celom rozsahu zotrvala na písomnom návrhu. Poprela tvrdenie, že udržiavala vzťah aj s inými mužmi. Tvrdila, že v rozhodnom čase udržiavala intímny vzťah len s odporcom, preto jedine on môže byť otcom dieťaťa. Nakoľko odmieta otcovstvo žiadala, aby toto otcovstvo určil súd. Odporca trval na testoch DNA.
8. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2018 znalcom G.. O.. W. J.C., K.., vo veci vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva so záverom: na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo C.. Q. T.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovacích znakov v našej populácii, má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 2 698 401,39. Otcovstvo C.. Q. T., L.. XX.X.XXXX k maloletej R. J., L.. X.X.XXXX možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pravdepodobnostné hodnotenie záveru: kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 2 698 401,39 tzn. že otcovstvo C.. Q. T. k maloletej R. J. je viac ako 2 698 401 krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa R. J. a pravdepodobného otca C.. Q. T., bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich
testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej R. J. potvrdené. Na základe záverov znaleckého posudku odporca súhlasil s výrokom vo veci určenia otcovstva k dcére R..
9. Kolízny opatrovník k meritu veci uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo určené otcovstvo a aby sa biologický otec podieľal na jeho výchove a výžive, preto s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania odporučil súdu, aby určil, že biologickým otcom maloletej je C.. Q. T.. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej R. doporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť. Odporca vyslovil súhlas so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
10. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
11. Vzhľadom na to, že matka sa o dieťa riadne stará, súd so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril maloletú R. do starostlivosti matky. Otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, na dieťa vôbec neprispel, a to ani po tom, čo bolo jeho otcovstvo prakticky dokázané a potvrdené znaleckým posudkom.
12. Matka podaním zo dňa 12.2.2018 upravila výšku výživného na maloleté dieťa na sumu 200 eur mesačne od 2.5.2018, pričom táto suma zodpovedá skutočným nákladom na maloleté dieťa, ktoré predstavujú približne 400 eur mesačne. K úprave návrhu v časti výšky výživného pristúpila po ustálení výdavkov a zohľadnení aktuálnych potrieb dieťaťa. V čase podania návrhu mala maloletá R. jeden mesiac a až s odstupom času došlo k ustáleniu pravidelných mesačných výdavkov na dieťa.
13. Matka s dieťaťom býva v rodinnom dome u svojich rodičov a celkom im mesačne prispieva sumou 120 eur. Momentálne poberá rodičovský príspevok 213,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Bežné mesačné náklady na potreby dieťaťa vyčíslila sumou vo výške 396,86 eur, ktoré pozostávajú z týchto položiek: Nutrilon 6 ks 90 eur, dojčenská voda Lucka 24 ks 16,56 eur, plienky 5 balení (96 ks) 75 eur, podložky 4 balenia 14 eur, vlhčené utierky 5 balení 6 eur, sáčky mikroténové 4 balenia 1,20 eur, príkrmy 12 ks 21,60 eur, výživy 20 ks 14 eur, kaše 8 ks 20 eur, čaje ovocné granulované 2 ks 7 eur, bylinkový čaj 2 ks 5 eur, ovocné šťavy 12 ks 12 eur, Sudokrém, Indulona, olivový olej, vatové tampóny, tyčinky spolu 21,50 eur, oblečenie, dupačky a ďalšie oblečenie v hodnote 35 eur. Náklady na lieky činia 28 eur - vitamín D, B, očné kvapky, framykoinová masť, Infacol, Paralen SUS, Nurofen. Cestovné náklady k lekárovi v T. S. E. T. činia 30 eur. Inak je dieťa zdravé, až na jeden operačný zákrok hernie. Okrem uvedeného, v pravidelných mesačných nákladov pre potreby dieťaťa bol zakúpený digitálny teplomer, cumlíky, kojenecké fľaše, termoska, všetko v hodnote 100 eur. Zakúpenie výbavičky pre novorodenca vrátane kočiara a postieľky činili 987,34 eur. Matka spláca pôžičku z V. G. A. vo výške 69,07 eur, spotrebný úver 61,41 eur, TV Skylink 3,99 eur, mobil 40 eur, spolu ostatné bežné výdavky vo výške 324,47. Prezentované pravidelné aj nepravidelné výdaje matky zdokladované v spise na č. l. 97 až 154.
14. Odporca navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa vo výške 80 eur mesačne z dôvodu, že potreby dieťa, v tom čase vo veku deväť mesiacov, nezakladajú výšku výživného v sume 150 eur a vôbec nie 200 eur. Deklaroval príjem v X.Á. Š. T. oznámením o výške funkčného platu z 28.12.2017 ktorý je 1 619 eur brutto a predložil rozpis nevyhnutných výdavkov spojených so zabezpečením bývania a stravovania jeho osoby. Predpis poplatkov za užívanie 2-izbového bytu v T., na ulici D. Č.. XXXX/ X, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, zapísaný na LV č. XXXX T. Ú.X. T., je nasledovný: mesačný predpis 118 eur, internet 9,96 eur, koncesionársky poplatok 4,64 eur, dodávka elektriny 17 eur, splátka hypotekárneho úveru za byt 183,65 eur mesačne. Zároveň je vlastníkom 3-izbového bytu na C. A. Č.. XX E. C., kde mesačný predpis poplatkov činí 130 eur, koncesionársky poplatok 4,64 eur, elektrina 26 eur, plyn 11 eur. Ako iné mesačné výdavky uviedol sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni 10 eur, sporenie VÚB 25 eur, životné poistenie Ageon poisťovňa 35,73 eur, mobilný telefón O2 21,60 eur, vedenie účtu vo VÚB a.s. 6 eur, doprava do práce osobným automobilom - pohonné hmoty cca 70 eur, strava cca 400 eur, iné neočakávané výdavky cca 120 eur.
15. Navrhol, aby sa s dcérou stýkal každú nedeľu v týždni v čase od 14. hod. do 16 hod. bez prítomnosti matky, pričom dieťa si prevezme z neutrálneho miesta, a to z parkovacej plochy pred Obecným úradom E. T. a dieťa matke vráti späť na rovnakom mieste.
16. Matka s navrhovanou výškou výživného 80 eur zo strany otca nesúhlasila, trvala na výške výživného 200 eur. Suma 80 eur nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ale ani možnostiam odporcu, ktoré vysoko prevyšujú ním navrhovanú výšku výživného. Odporca má príjem v hrubom cca 1 600 eur, v čistom sa tento príjem pohybuje na úrovni cca 1 200 eur mesačne. Pri takejto výške príjmu nemôže byť problém na jeho strane platiť výživné 200 eur na maloleté dieťa, nakoľko aj tak mu ostane mesačne cca 1 000 eur na živobytie. Pritom udáva výdavky, ktoré sú prezentované, nie preukázané, pričom pri týchto výdavkoch možno konštatovať, že si žije nadštandardne. Poukázala na to, že odporca udáva výdavky na dva byty, čo je neúčelné. Súd by nemal prihliadať na výdavky na byt v C., nakoľko pokiaľ je odporca vlastníkom tohto bytu, môže ho predať a zlepšiť si svoje majetkové možnosti, prípadne prenajať a tak si zvýšiť svoj príjem. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o nákladoch na tento byt ako o účelne vynaloženom výdavku. Odporca pracuje v T., býva v T., takže vlastníctvo bytu v C. nemôže byť výdavkom na úkor maloletého dieťaťa. Prezentované výdavky na stravu vo výške 400 eur mesačne, t. j. približne 13,30 eur na deň, boli matkou označené za nadhodnotené. I matka pracovala na tom istom pracovisku ako otec, teda má vedomosť, že počas pracovných dní sa v prevažnej časti na nákladoch za obed podieľal zamestnávateľ a zamestnanci doplácali 0,86 eur denne, pri 20 pracovných dňoch to nie je ani 20 eur na obed mesačne. Odporca prezentoval iné neočakávané výdavky vo výške 120 eur mesačne, teda na tieto výdavky je ochotný míňať 120 eur mesačne, ale pre dieťa považuje za adekvátnu sumu 80 eur mesačne, po ďalšom zvážení maximálne 130 eur mesačne, čo neskôr odvolal. Podľa názoru matky mal by pristupovať hospodárnejšie k nakladaniu so svojim príjmom a bez problémov by si vytvoril rezervu na matkou navrhovanú výšku výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
17. Odporca sa vyjadril, že na nákladoch na dieťa mu záleží, ale niektoré náklady, ktoré predložila matka, podľa jeho názoru nie sú nákladmi spojenými s výchovou a výživou dieťaťa, nie sú ani vo všetkých prípadoch jej nákladmi, napr. inkaso. V nákladoch sú tiež položky, ktoré sú iba jednorázovými nákladmi napr. zakúpenie vaničky pre dieťa, kočík. Spochybnil tiež niektoré platby napr. poštovú poukážku na 66 eur, pokladničný blok na 20 eur, napr. chlapčenské kombinézy a dupačky - zakupované v niekoľkých mesiacoch, teda spochybnil mesačné náklady dieťaťa predložené matkou. Pokiaľ ide o príjem matky má vedomosť, že zamestnávateľovi nahlásila nástup do práce od augusta 2018, teda je predpoklad zvýšenia jej príjmu. Keďže sa mimosúdne nedohodli, naďalej trval na výške výživného 80 eur a čo sa týka styku s dieťaťom, nesúhlasil s miestom styku v T., nakoľko to nie je jeho trvalé bydlisko, predpokladá zmenu zamestnania aj bývania, preto trval na styku s dieťaťom v mieste trvalého bydliska matky. Berúc do úvahy vek dieťaťa, súhlasil so stykom s dieťaťom za prítomnosti matky. V mieste trvalého bydliska matky je detské ihrisko, tam navrhol sa stretávať s tým, že dieťa prevezme pred bydliskom matky a styk môže prebiehať na detskom ihrisku. Nesúhlasil, aby sa stretával v T. pred obchodným centrom, kde sa zgrupujú neprispôsobiví občania. Keď bude časom vhodné ísť s dieťaťom napr. aj do cukrárne alebo na prechádzku, nebráni sa tomu.
18. K vyššie uvedenej argumentácii odporcu ohľadom výdavkov na dieťa matka uviedla, že dupačky sú veci, ktoré dieťa potrebuje na každodenné použitie, tak v obchode kupovala aj chlapčenské. Všetky pokladničné doklady sú jej, nezháňala ich od nikoho. Miesto stretnutia navrhla pred obchodným centrom, kde sa žiadni Rómovia nezgrupujú, je to dobrá lokalita, vie, že za tým je niečo iné, ale nebude to na súde rozvádzať. Zobrať dieťa na ihrisko, kde nie je pokosená tráva, kde sa pasú zvieratá, nie je vhodné.
19. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka nesúhlasila s návrhom odporcu, aby sa s dieťaťom stretával každú nedeľu v týždni od 14.00 hod do 16.00 hod. bez jej prítomnosti z viacerých dôvodov. V prvom rade zdôraznila a dala do pozornosti, že odporca viac ako dva mesiace má prakticky dokázané otcovstvo a svoje otcovstvo už ani nepopiera. Napriek tomu za ten čas neurobil jediný úkon, ktorým by sa o dieťa zaujímal, neprejavil vôľu s matkou a dieťaťom sa stretnúť, prispieť nejakým spôsobom na dieťa. Jediný kontakt otca s dieťaťom spočíval v tom, že jej poslal balíček. O prístupe odporcu hovorí to, že keď ju stretol s dieťaťom na ulici v T., otočil hlavu nabok a ignoroval ich. Za daného stavu nemôže súhlasiť, aby styk otca s dieťaťom prebiehal bez jej prítomnosti, dieťa bude mať rok, za celý čas sa s otcom nestretlo, nepozná ho a vzhľadom na tak nízky vek ani nedokáže pochopiť, kto je jeho otec, pritom dieťa už rozoznáva ľudí, ktorých pozná a nepozná. Nie je možné styk ani od 14.00 do 16.00 hod., nakoľko dieťa cca do 14.00 hodiny spí, treba ho vychystať, keby sa otec o dieťa zaujímal, vedel by, aký má režim. Styk by mohol prebiehať od 15.00 hod. do 17.00 hod. každý víkend v párnom týždni za prítomnosti matky. V kontexte uvedeného matka navrhla úpravu styku tak, že otec maloletej R. je oprávnený stýkať sa s maloletou každú nedeľu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, pričom otec si dieťa prevezme a matke odovzdá pred Obchodným domom Q. E. T..
20. Kolízna opatrovníčka podporila návrh matky ohľadom styku s dieťaťom. Čo sa týka výšky výživného, v podstate sa tiež stotožnila s návrhom matky, aj keď sa suma 200 eur môže sa zdať vysoká, ale práve u tak malého dieťaťa ide o kvalitu stravy, ktorá je finančne náročná a tiež nevyhnutným výdavkom sú plienky.
21. Odporca k bytu v C. uviedol, že je v jeho výlučnom vlastníctve, je zapísaný na LV č. XXXX T. Ú. C. a momentálne v ňom bývajú jeho rodičia. Otec je vážne chorý, poberá invalidný dôchodok, matka je zamestnaná, ale výdavky na liečbu otca sú vysoké, preto tieto náklady spojené s bytom v C. znáša on. Neuvažuje o predaji alebo prenájme bytu, nemieni vylúčiť rodičov z jeho užívania. Touto formou vypomáha rodičom, uhrádza poplatky za byt namiesto rodičov, ďalší brat platí náklady za ďalšiu nehnuteľnosť rodičov, pretože rodičia nie sú v stave to zvládať finančne a plní si svoju povinnosť vo vzťahu k nim.
22. Pokiaľ ide o stretnutie s matkou v T., ktorému sa vyhol ako tvrdí matka, vylúčil úmysel, lebo matku nevidel. Nevyvíjal aktivitu, aby dieťa videl, mal za to, aby najprv bolo rozhodnutie súdu. Nemá problém dohodnúť sa s matkou dieťaťa na úprave styku, plánuje sa v budúcnosti s dcérou stretávať aj mimo toho, čo rozhodne súd a dohodnúť sa s matkou na stretávaní.
23. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
30. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
35. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
36. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
37. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 231 CMP, ak rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná do času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
39. Podľa § 232 ods. 4 CMP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
40. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
41. Na základe znaleckého posudku č. 2/2018 vypracovaného znalcom G.. O.. W. J., K.., bolo otcovstvo muža označeného za otca dieťaťa prakticky dokázané. Keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, otcovstvo na návrh matky určil súd. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, čo medzi rodičmi dieťaťa nebolo sporné.
42. Dieťa zo zákona má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok vychádzajúc z demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v ustanovení § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
43. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
44. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
45. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, preprava, poplatky, teda náklady primerané veku dieťaťa. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
46. Súd pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému dieťaťu vychádzal z reálnych potrieb dieťaťa a vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa zo strany matky ako aj vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb považoval za reálne, v rozsahu ako sú špecifikované v bode 13 odôvodnenia a preukázané dokladmi založenými v spise na č. l. 97 až 154, pridržiavajúc sa základných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu ako je to konštatované v bode 45 odôvodnenia. Preukázateľne otec dieťaťa v období od mája 2017 do apríla 2018 mal čistý mesačný príjem vo výške 1 214,99 eur. Má možnosť stravovania na pracovisku, na obed zamestnávateľ prispieva sumou 2,57 eur a zamestnanec hradí 0,83 eur, mesačné náklady tak na obed činia cca 20 eur. Je potrebné vziať v úvahu i majetkové pomery odporcu, ktorý je vlastníkom 3-izbového bytu č. X L. C. XXXX/XX E. C. a 2-izbového bytu č. XX, D. X E. T., v ktorom aj momentálne býva. Súd nevzal v úvahu náklady na 3-izbový byt nachádzajúci sa v C., hlavne položku 130 eur ako náklady spojené s užívaním bytu, ktorý reálne užívajú rodičia odporcu a okrem toho jeho rodičia vlastnia aj inú nehnuteľnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to hradiť náklady na bývanie svojim rodičom, ktoré súd čiastočne vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Taktiež mesačné náklady na stravu vo výške 400 eur, keďže nebola spomenutá nutnosť diétneho stravovania alebo zvláštneho diétneho režimu na strane odporcu, súd považuje za nadhodnotené. I rezerva na iné neočakávané výdavky mesačne vo výške 120 eur je značná a v podstate ju možno považovať za sporiacu položku z príjmu.
47. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, zákonných ustanovení a úvah, súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
49. Matka si časť vyživovacej povinnosti plní aj osobne vynakladanou starostlivosťou o dieťa, vecným plnením, hradí všetky náklady spojené s jeho potrebami.
50. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu matky čiastočne vyhovel, priznal výživné počnúc dňom narodenia dieťaťa, t.j. od X.X.XXXX vo výške 160 eur mesačne, ktorá výška podľa názoru súdu v čase rozhodovania je dostatočná na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa a je v možnostiach povinného. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej R.. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
51. Zaostalé výživné za obdobie od narodenia dieťaťa od X.X.XXXX ku dňu rozhodnutia 6.8.2018 činí 2 420,60 eur. Výpočet: rok 2017 zaostalé výživné vo výške 1 269,64 eur, alikvótna časť za obdobie 2.5.2017 do 31.5.2017 =149,64 eur (160 eur mesiac : 31 dní = 1 deň 5,16 eur x 29 dní = 149,64 eur), obdobie jún až december 2017, 7 x po 160 eur = 1 120 eur, spolu 1 269,64 eur. Zaostalé výživné obdobie 1.1 až 6.8.2018 činí 1 150,96 eur. Výpočet: január až júl 2018, 7 x po 160 eur = 1 120 eur a alikvotná časť za obdobie od 1.8. do 6.8.2018 činí 30,96 eur, 6 dní po 5,16 eur, spolu nedoplatok za rok 2018 predstavuje sumu 1 150,96 eur.
52. Pri rozhodovaní o úprave styku s dieťaťom súd vychádzal z veku dieťaťa, zo skutočnosti že otca nepozná, preto je nutná prítomnosť matky, ktorý fakt si osvojil i otec dieťaťa. Primerané je aj časové rozpätie kontaktu. Sporné bolo miesto kontaktu. Súd sa priklonil na stranu argumentácie matky, že vhodným miestom stretnutia dieťaťa s otcom je priestor pred Obchodným domom Q. E. T.. Predstava odporcu, aby styk prebiehal na ihrisku v obci T. je nevhodná. Je to malá obec a iné vhodné miesto nie je.
53. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinností rodičov a detí.
54. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O trovách konania súd v danom prípade rozhodol v intenciách ustanovenia § 55 CMP a vyslovil, že otec dieťaťa je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi matky dieťaťa vo výške 100 % do troch dní od ich vyčíslenia súdom a tiež ho zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok z návrhu a preddavkované trovy v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.