Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-165-2015.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: ORTHO KEEP SMILING s.r.o., so sídlom Cyrila a Metoda 30, 071 01 Michalovce, IČO: 36 706 108, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanej: R.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, Š. X, XXX XX Bratislava, zákonný zástupca maloletého C. I. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 400,71 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 400,71 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 400,71 eur od 01.07.2013 do 17.10.2013 zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.06.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 400,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 400,71 eur od 01.07.2013 do zaplatenia.
1. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytoval v roku 2013 zdravotnú starostlivosť maloletému C. I. S. H., synovi žalovanej a to tak, že dňa 29.11.2012 ošetrujúci lekár žalobcu oboznámil žalovanú a jej syna so stomatologickým výkonom, s postupom pri nalepení fixného aparátu, oboznámil ich s liečebným postupom a aj s výškou platby za nalepenie fixného aparátu vo výške 500,71 eur podľa cenníka žalobcu. Žalovaná s uvedenou sumou súhlasila, s tým, že ju uhradí v splátkach najneskôr do 30.06.2013. Dňa 29.11.2012 vstúpil syn žalovanej do liečby, pravidelne sa zúčastňoval kontrol v termínoch 20.12.2012, 07.02.2013, 14.03.2013, 26.04.2013. Na kontrole dňa 08.08.2013 lekár žalobcu upozornil žalovanú, že doposiaľ neuhradila sumu za stomatologický výkon, na čo žalovaná prisľúbila, že dlžnú sumu uhradí. Na kontrole dňa 17.10.2013 bola žalovaná s maloletým synom posledný krát a v ten deň po opätovnom upozornení zo strany žalobcu uhradila sumu 100,- eur. Zvyšok dlžnej sumy vo výške 400,71 eur však žalovaná doposiaľ neuhradila a to napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu, preto si žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 400,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 400,71 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 30.06.2016, súdu doručenom dňa 06.07.2016, uviedla, že žalobcu pravidelne navštevovala so synom, tak, ako žalobca v podanej žalobe uvádza, a to až do času, kým neochorela a z tohto dôvodu nemala ako so synom cestovať do ambulancie žalobcu. So žalobcom bola v telefonickom kontakte a žiadala o oznámenie čísla účtu na úhradu zvyšnej časti dlžnej
sumy vo výške 400,71 eur. Číslo účtu však od žalobcu neobdržala. Predmetnú sumu nespochybňovala ani nerozporovala, uviedla, že túto sumu uhradí žalobcovi obratom po poskytnutí čísla účtu žalobcu.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2018, súdu doručenom dňa 16.02.2018, uviedol, že dňa 08.02.2017 oznámil žalovanej číslo účtu, na ktorý má uhradiť dlžnú sumu. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 07.03.2017 žalobca zaslal žalovanej opakovane list zo dňa 08.02.2017 s oznámením čísla účtu a to ako prílohu mailom, avšak žalovaná doposiaľ dlžnú sumu ani len čiastočne neuhradila.
4. Žalobca podaním zo dňa 02.08.2018, súdu doručenom dňa 02.08.2018, uviedol, že dňa 31.07.2018 žalovaná uhradila dlžnú istinu 400,71 eur, avšak neuhradila príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania a trovy konania, preto žalobca žiadal, by súd konanie v časti o zaplatenie istiny 400,71 eur zastavil. Zároveň súdu uviedol, že spresňuje úroky z omeškania, ktoré boli v žalobe uplatnené v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9% ročne, pretože správne mali byť uplatnené v súlade s citovaným ustanovením vo výške 5,5% ročne, preto upravuje výšku úrokov z omeškania tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 400,71 eur. Žalobca v podaní tak zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania pôvodne uplatnených vo výške 9% ročne a to vo výške 3,5% ročne a zároveň zobral žalobu späť v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 01.07.2013 do 17.10.2013. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd konanie v časti, v ktorej zobral žalobu späť, zastavil a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 400,71 eur od 18.10.2013 do 31.07.2018 vo výške 105,49 eur a náhradu trov konania.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť žalobca ospravedlnil písomne a zároveň dal súhlas, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná dňa 02.08.2018 písomne súdu oznámila, že dlžnú sumu 400,71 eur žalobcovi uhradila a preto žiada, aby súd konanie zastavil, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní však žiadnym spôsobom neospravedlnila a ani nežiadala, aby súd pojednávanie odročil. Súd vo veci rozhodol bez prítomnosti sporových strán.
9. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
10. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, zmluvy o dielo zo dňa 29.11.2012, poučenia a písomného súhlasu zo dňa 17.10.2013, reverzu z 29.11.2012, údajov o doručovaní zásielky z 08.02.2017, listu žalobcu z 08.02.2017, emailu žalobcu z o 07.03.2017, potvrdenia o zaplatení z 31.07.2018, ako aj písomných vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovanej; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v oblasti stomatológie. Dňa 29.11.2012 žalobca, ako poskytovateľ, uzatvoril so synom žalovanej C. I. S. H. ako objednávateľom, zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stomatologického výkonu spočívajúceho v poskytnutí fixného aparátu C. I. S. H. v cene 500,71 eur. Žalovaná ako zákonný zástupca maloletého súhlasila s uvedenou sumou a túto sa zaviazala žalobcovi zaplatiť najneskôr do 30.06.2013. Dňa 29.11.2012 vstúpil syn žalovanej do liečby, pravidelne sa zúčastňoval kontrol v termínoch 20.12.2012, 07.02.2013, 14.03.2013, 26.04.2013, čo potvrdzuje výpis z vykonaných kontrol. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy za poskytnutie stomatologického zákroku synovi žalovanej, avšak dlžná suma žalobcovi uhradená nebola. Dňa 17.10.2013 bola žalovaná s maloletým synom posledný krát na kontrole a v ten deň aj uhradili žalobcovi sumu 100,- eur z celkovej dlžnej sumy 500,71 eur. Žalovaná v konaní nerozporovala nárok žalobcu ani čo do základu a ani čo do výšky. V priebehu konania uhradila zvyšnú časť dlžnej
istiny vo výške 400,71 eur, neuhradila však príslušenstvo pohľadávky žalobcu spočívajúce v úrokoch z omeškania a v trovách konania.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
15. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh zanikne.
16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
18. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu vzniku omeškania (18.10.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu (18.10.2013) základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,5 %, preto výška úrokov z omeškania je 5,5 % ročne z dlžnej sumy.
23. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, stranami sú žalobca a žalovaný.
24. Žalobca podaním zo dňa 02.08.2018 vzal čiastočne žalobu späť, a to v časti návrhu o zaplatenie istiny vo výške 400,71 eur a v časti úrokov z omeškania nad úroky 5,5% ročne, t. j. úrokov vo výške 3,5% ročne zo sumy 400,71 eur od 31.07.2013 do 17.10.2013. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP v rozhodnutí vo veci samej a to tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 400,71 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 400,71 eur od 01.07.2013 do 17.10.2013 zastavil, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku. Predmetom konania tak zostalo príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v zaplatení úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 400,71 eur od 18.10.2013 do 31.07.2018 vo výške 105,49 eur a náhrada trov konania.
25. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese užíva pojem vecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd žalobu bez ďalšieho zamietne.
27. Z dokazovania vykonaného v predmetnom spore jednoznačne vyplýva, že žalovaná V. H. nie je v tomto civilnom sporovom konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide, je jej L. C. I. S. H., pretože on bol subjektom, ktorému bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, on bol účastníkom zmluvného vzťahu a objednávateľom v zmluve o dielo zo dňa 29.11.2012. Matka maloletého nie je nositeľom subjektívnej povinnosti, nositeľom uplatnenej subjektívnej povinnosti je maloletý C. I. S. H., ktorý mal byť označený ako žalovaný, zastúpený zákonným zástupcom.
28. Na základe uvedeného zistenia, že žalovaná nie je v danom civilnom spore pasívne vecne legitimovaná, súd žalobu bez ďalšieho (t. j. bez posudzovania ďalších prostriedkov procesného útoku žalobkyne v spore, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobkyni) zamietol v druhom výroku enunciátu rozsudku.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaná si trovy konania neuplatnila a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanej ani nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o zastavení časti konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).