Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-25-2022.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Subarea
15Co/25/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TOBY, s.r.o. "v konkurze", so sídlom Dolná 491/8, Podbrezová, IČO: 47 859 296, proti žalovanej: V.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo dňa 22.12.2021, č.k. 3C/54/2021-47, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
„Súd z a k a z u j e žalovanej predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom nehnuteľnosti vedené Okresným úradom A. - odbor katastrálny na LV č. XXXX pre okres A., obec W., kat. úz. W. a to
-pozemok parc.č. KN - C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, -pozemok parc.č. KN - C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, -stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. C č. KN XXX, -stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na parc. KN č. XXX.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nároky z platobných rozkazov uvedených v bodoch 26., 27., 28. sú v súčasnosti vymáhané v rámci exekučných konaní sp. zn. 302Ex/99/2021, sp.zn. 302Ex/362/2021, sp.zn. 302Ex/553/2021 u súdnej exekútorky Mgr. Evy Uhaľovej, ktorá ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevymohla dlžné sumy od žalovanej. Jedným z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia je obava, že prebiehajúce exekučné konania by boli bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozené. V tomto prípade sa žalobca domáha ochrany prebiehajúcich exekučných konaní uvedených v bode 30., v rámci ktorých sa vymáhajú nároky uvedené v bodoch 26., 27., 28., ako aj nároku vyplývajúceho z bodu 30., kde doposiaľ nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie; v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktorých istina bez trov exekúcie predstavuje sumu 74 535,46 Eur. Existencia vyššie uvedených nárokov a exekučných konaní ako aj skutočnosť, že žalovaná svoje záväzky ku dňu podania návrhu neuhradila bola osvedčená dokumentáciou doloženou zo strany
žalobcu k návrhu. Súd dospel k záveru, že žalobca predmetným návrhom osvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a je v danom prípade potrebné vydanie neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd považoval návrh na neodkladné opatrenie za dôvodný, a preto rozhodol tak, že návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietala nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov v spojitosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, keď žalovanej nebola daná možnosť pred vydaním neodkladného opatrenia vyjadriť sa k návrhu. Žalobca v rámci odôvodnenia svojho návrhu prezentuje vlastné úvahy o pohnútkach žalovanej a sledovaných zámeroch, pričom výlučne vychádza len zo zápisu plomby na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. W., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ktorých je výlučným vlastníkom žalovaná a vo vzťahu k nim prebieha vkladové konanie o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Uvedeným vkladovým konaním má byť zabezpečený záväzok žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke voči veriteľovi Bc. J. B., od ktorej si začiatkom roka 2020 požičala žalovaná finančné prostriedky. V tejto veci ju koncom roka 2021 ako veriteľ kontaktovala Bc. B. so žiadosťou o vysvetlenie, prečo na príslušnom LV nie je zapísané jej záložné právo tak ako sa na tom dohodli. Skutočným dôvodom katastrálneho konania, je teda legitímne konanie jej veriteľa, ktorý si takýmto spôsobom chce zabezpečiť možnosť pre vymoženie svojej peňažnej pohľadávky. Nie je pravdou, že v súčinnosti s treťou osobou chce previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, kedy ich kúpa má byť financovaná novým úverom zabezpečeným predmetnými nehnuteľnosťami. Žalovaná ďalej uviedla, že sa nechystá urobiť žiadny úkon smerujúci k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nemá záujem konať účelovo a poškodzovať svojich veriteľov. Záložná veriteľka v prípade, že by pristúpila k exekučnému konaniu Bc. B., by bola uspokojovaná až v 6. prípadne v neskoršom poradí za pohľadávkami žalobcu. Nie je pravdou, že sa komunikácii s exekútorom vyhýba a nie je ani pravdou, že sa vyhýba komunikácii so žalobcom. Doposiaľ sa viackrát neúspešne uchádzala o zamestnania a stále sa snaží nájsť si prácu a zabezpečiť si stály príjem. Teraz nemá finančné prostriedky na úhradu exekučne vymáhaných záväzkov. Neodkladné opatrenie neprimerane vážne zasahuje do základných práv dlžníka čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a prekračuje hranice nevyhnutnosti a verejného záujmu na obmedzení jej práv vo vzťahu k už aj tak značne obmedzenému nakladaniu s vlastným majetkom. Súd sa nevysporiadal s otázkou posúdenia, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, ako aj neporovnateľne závažnejšieho zásahu do práva dlžníka. Žalobca neosvedčil obavu, že jeho exekúcie budú ohrozené, ničím totiž nevysvetlil, na základe čoho dospel k presvedčeniu, že žalovaná ako dlžníčka sa chce zbaviť svojho majetku. 4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniu žalovanej uviedol, že je veľmi málo pravdepodobné a naviac aj neuveriteľné, aby sa veriteľ Bc. J. B., ktorá požičala žalovanej nemalý obnos peňažných prostriedkov (20 000,- Eur) o svoje peňažné prostriedky, resp. o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, nijak nezaujímala a naviac si neustriehla riadnu a včasnú registráciu záložného práva v katastri nehnuteľností. Tiež nie je uveriteľné, že sa veriteľ o registráciu záložného práva začal zaujímať až po uplynutí viac ako 21 mesiacov, od kedy došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že svojho veriteľa Bc. J. B. nikdy predtým neinformovala a svojim konaním, resp. nekonaním tak zatajila svoje existujúce záväzky, ktoré má žalovaná nielen voči úpadcovi, ale aj voči ďalším osobám. Úpadca bol vo finančných ťažkostiach minimálne od decembra 2019, pričom najneskôr 08.03.2020 vedela žalovaná o predĺžení úpadcu a požičala si od veriteľa Bc. J. B. peňažné prostriedky vo výške 20 000,- Eur, pričom žalobcovi nie je zrejmé, na čo tieto požičané peňažné prostriedky spotrebovala, keď ich nepoužila ani len na čiastočnú úhradu svojich existujúcich záväzkov, ktoré mala najmä voči úpadcovi. Žalovaná tak účelovo vyrobila ďalší záväzok voči veriteľovi Bc. J. B., čím poškodila ďalšieho svojho veriteľa. V súčasnosti sú na Okresnom súde Banská Bystrica vedené tri samostatné konania o odporovateľnosť právnych úkonov, týkajúcich sa prevodu majetku úpadcu, a to pod sp. zn. 62Cbi/16/2020; 28Cbi/16/2020 a 60Cbi/15/2020. Ak by žalobca voči účelovému konaniu žalovanej nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak by došlo k tomu, že záložné právo veriteľa , Bc J. B., by bolo zavkladované Okresným úradom A. skôr ako exekučné záložné právo úpadcu vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.09.2021, č.k. 5NcKr/8/2020, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12 500,- Eur za včas nepodaný návrh na vyhlásenie konkurzu. V uvedenej veci bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, doposiaľ však súd predmetný návrh nepridelil súdnemu exekútorovi, a tak sa žalobca doposiaľ nemohol domáhať zabezpečenia svojej pohľadávky zriadením exekučného záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. Naviac žalobca, ako správca úpadcu, je povinný chrániť majetok, z ktorého má, resp. môže byť úpadca uspokojený a ak by tak neurobil, tak by záložné právo veriteľa Bc. J. B., bolo zavkladované skôr, ako záložné právo úpadcu, čím by pochopiteľne žalovaná ohrozila vymoženie ďalšej úpadcovej pohľadávky, keďže táto by bola uspokojená neskôr ako pohľadávka veriteľa Bc. J. B.. Žalovaná sa svojim konaním snaží účelovo ohroziť vymoženie ďalšej úpadcovej pohľadávky v exekúcii. Za predpokladu, že sa speňažia nehnuteľnosti žalovanej, jednotlivý veritelia sa budú uspokojovať podľa poradia. Žalovaná sa pred podaním návrhu správala účelovo, pred vyhlásením konkurzu sa zbavila všetkého majetku , ktorý mohol podliehať konkurzu a z ktorého bolo možné uspokojiť hoc i len čiastočne dotknutých veriteľov. Žalovaná do pokladne úpadcu do dnešného dňa nevrátila peňažné prostriedky vo výške 79 929,24 Eur, nevysvetlila, kde tieto peňažné prostriedky boli použité, či spotrebované, nevysvetlila kde, kým a akým spôsobom a na aký účel boli použité peňažné prostriedky vyplývajúce z výberov z účtu za rok 2018 a 2019 v hodnote 171 300,- Eur a tiež nevrátila poskytnutú pôžičku úpadcovi vo výške 9 722,17 Eur. Účelovo sa zbavila aj prevádzkarne E.-A. K. v A. M., ktorú úpadca prevádzkoval do 06.12.2019. Pokiaľ by žalobca nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, záložné právo veriteľa Bc. J. B. by bolo zavkladované skôr, ako exekučné záložné právo žalobcu, pri exekučne vymáhanom nároku vo výške 12 500,- Eur, vyplývajúceho z právoplatného rozsudku. Je preto zrejmé, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko zriadením záložného práva, ako posledného v poradí, by sa nezabránilo žalovanej pokračovať v už začatom procese zavkladovania ďalšieho záložného práva, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.03.2020. 5. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodoch svojho odvolania. Cieľom konkurzného konania je pomerné uspokojenie jednotlivých veriteľov, no v praxi nikdy nedochádza k ich úplnému uspokojeniu, čo vychádza aj zo samotnej podstaty konkurzného konania. V prípade, že by chcela žalovaná urobiť účelovú dispozíciu s jej nehnuteľným majetkom, urobila by tak ešte pred nadobudnutím právoplatnosti exekučných titulov, na čo mala dostatok času a nemala žiadne obmedzenia v tom čase. Záväzok voči Bc. B. je jej osobným záväzkom, kedy otázky o spôsobe a čase jeho splatenia nie sú predmetnom tohto konania a rovnako predmetom tohto konania nie je ani budúci postup veriteľa Bc. B. vo veci vymáhania tohto záväzku. Poradie v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky. 6. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že aj naďalej konanie žalovanej považuje za účelové a jeho toho názoru, že jej konanie je potrebné vyhodnocovať komplexne, a teda aj v súvislosti s jej konaním pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom na účelové konanie žalovanej pred vyhlásením konkurzu nie je do dnešného dňa možné ani len čiastočne uspokojiť dotknutých veriteľov úpadcu, keďže v konkurznej podstate sa dnes nenachádza žiadny majetok, z ktorého by bolo takéto uspokojenie možné. V tomto smere poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo dňa 09.02.2022, v ktorom je detailne popísané účelové konanie žalovanej. Nie je zrejmé žalobcovi, akými úkonmi, prostriedkami, či akou formou sa úpadcu snažila dostať zo zlej finančnej situácie, nakoľko takéto skutočnosti nevyplývajú z účtovníctva úpadcu, preto jej tvrdenie v odvolacej replike je účelové. Poukázal na ust. § 171 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre katastrálne W. a okrem toho nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí, a taktiež vzhľadom k trhovej cene predmetných nehnuteľností, ako aj výške záväzkov žalovanej, vzniká žalobcovi dôvodná obava, že pokiaľ by bola jeho pohľadávka zapísaná na predmetnom liste vlastníctva ako posledná v poradí, nebude uspokojená vôbec. Je teda na mieste tvrdiť, že žalovaná svojim konaním priamo ohrozuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky, t.j. ohrozuje exekúciu vedenú žalobcom proti žalovanej. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu správne, je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, so závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V odôvodnení okresný súd zrozumiteľne poukázal na podstatné skutkové okolnosti, pričom správne dospel k záveru, že sú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. 10. Tak ako na to správne poukázal aj okresný súd ako súd prvej inštancie, v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V tomto prípade dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že exekúcia je ohrozená. Námietka žalovanej ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu nie je dôvodná. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán je naliehavá a strana dostatočne osvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie, tak ako je to v prejednávanom prípade. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. 11. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán neodkladným opatrením, keď z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z obsahu odvolania a vyjadrení strán k predmetnému odvolaniu vyplýva, že ťažiskovým dôvodom pre podanie návrhu je, že žalobca sa domáha ochrany prebiehajúcich exekučných konaní, ktoré sa vedú na základe právoplatných platobných rozkazov ako aj ďalšieho nároku vyplývajúceho z právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5NcKr/8/2020 zo dňa 07.09.2021, právoplatný dňa 20.10.2021 a vykonateľný dňa 05.11.2021, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 12 500,- Eur, kde bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom doposiaľ nebolo vydané okresným súdom poverenie. Pohľadávka na základe právoplatne priznaných exekučných titulov voči žalovanej predstavuje sumu 74 535,46 Eur bez trov exekúcie. Uvedené pohľadávky žalovaná doposiaľ žalobcovi neuhradila. 12. Žalobca zároveň osvedčil, že na Okresnom úrade A., odbore katastrálnom je na podklade podania doručeného dňa 07.12.2021 o 12:30 hod. vedené vkladové konanie pod č. V-3585/2021 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. W., obec W., okres A.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán neodkladným opatrením. Vzhľadom na to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností na LV. č. XXXX, pre katastrálne územie W. a okrem toho nie je vlastníkom žiadnych iných hnuteľných vecí, či nehnuteľností, a taktiež vzhľadom k trhovej cene predmetných nehnuteľností, ako aj výške záväzkov žalovanej, žalobcovi vzniká dôvodná obava, že pokiaľ by bola jeho pohľadávka zapísaná na predmetnom liste vlastníctva ako posledná v poradí, nebude uspokojená vôbec. Odvolací súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaná svojim konaním priamo ohrozuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky, t.j. ohrozuje exekúciu vedenú žalobcom proti žalovanej. Odvolací súd v zhode so žalobcom zdôrazňuje, že ak sa zriadi zmluvné záložné právo skôr na pohľadávku Bc. B. J., ako exekučné záložné právo, bude sa uspokojovať najskôr zmluvné záložné právo, a až následne exekučné záložné právo žalobcu (ust. § 171 ods. 2 EP). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadreniach k odvolaniu žalovanej a v podrobnostiach na ňu odkazuje. 13. Pokiaľ by žalobca nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, záložné právo veriteľa Bc. J. B. by bolo zavkladované skôr, ako exekučné záložné právo žalobcu pri exekučne vymáhanom nároku vo výške 12 500,- Eur vyplývajúceho z rozsudku okresného súdu Banská Bystrica a žalovaná by tak ohrozila ďalšiu exekúciu, ktorú voči nej vedie žalobca, a preto sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko zriadením záložného práva, ako posledného v poradí, by sa nezabránilo žalovanej pokračovať v už začatom procese zavkladovania ďalšieho záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.03.2020. Námietku žalovanej v tomto
smere teda odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a v plnom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu vyjadrenou v jeho vyjadreniach k odvolaniu žalovanej. 14. Dôvodný nie je ani argument žalovanej , že neodkladné opatrenie neprimerane vážne zasahuje do základných ústavných práv dlžníka a prekračuje hranice nevyhnutnosti a verejného záujmu na obmedzení jej práv vo vzťahu k už aj tak značne obmedzenému nakladaniu s vlastným majetkom. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosť scudziť, resp. zaťažiť, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nej nezaťažujúce, ale pokiaľ takýto úmysel mala, resp. sa snažila ohroziť exekúciu žalobcu, tak ako to bolo preukázané v konaní žalobcom, nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. V takomto prípade nariadenie neodkladného opatrenia ako povinnú osobu nezaťažuje neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, pretože neukladá jej inú povinnosť než zdržať sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd posudzoval v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany žalobcu, vzhľadom na účelové správanie sa žalovanej. Odvolací súd skúmal, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, či takouto úpravou možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V tomto konkrétnom prípade boli všetky tieto predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd preto považoval za vecne správne a potvrdil ho. 15. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.