Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-44-2023.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 604,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/3/2020-92 z 19. júla 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol potvrdzuje.
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Výrok rozsudku okresného súdu o čiastočnom zastavení konania zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti poplatku za expresné spracovanie úveru 100,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy 854,14 eur od 26.01.2017 do 22.10.2018, zo sumy 804,14 eur od 23.10.2018 do 29.11.2018, zo sumy 754,14 eur od 30.11.2018 do 25.03.2019, zo sumy 604,14 eur od 26.03.2019 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 180,- eur a zmluvného úroku vo výške 32,28 % ročne zo sumy 1.110 eur od 20.04.2016 do 21.05.2016, zo sumy 977,07 eur od 22.05.2016 do 22.06.2016, zo sumy 854,14 eur od 23.06.2016 do 22.10.2018, zo sumy 804,14 eur od 23.10.2018 do 29.11.2018, zo sumy 754,14 eur od 30.11.2018 do 25.03.2019, zo sumy 604,14 eur od 26.03.2019 do zaplatenia zastavil. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil konanie v časti uvedenej v prvom odseku výroku napadnutého rozsudku z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Rozhodnutie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odôvodnil absolútnou neplatnosťou právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj tým, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Citujúc § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, keďže jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
3. Okresný súd konštatoval, že dňa 20.04.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 500701940, na základe ktorej poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1.100,- eur. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah občianskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi veriteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej „obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd mal preukázané, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru bola zmluvou zo dňa 20.04.2016 dojednaná vo výške 32,28 %. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pri dojednanej úrokovej sadzbe 32,28 % sa jedná o neprimerane vysokú úrokovú sadzbu (viac ako štvornásobne vyššiu, než je priemerná sadzba úverov poskytovaných bankami v rovnakom období), odporujúcu tak dobrým mravom, pričom neprimerane vysokou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Z uvedeného dôvodu prejudiciálne vyhodnotil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 500701940 uzatvorenú dňa 20.04.2016 podľa § 39 OZ ako právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou. Konštatoval, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere by žalobcovi teoreticky prislúchal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 OZ). Dodal však, že v prípade posúdenia žalovaného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia by bol žalovaný nárok premlčaný, pričom ku premlčaniu, vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, by bol súd povinný prihliadať, v zmysle zákonného ustanovenia § 54a OZ, z úradnej povinnosti. Pre úplnosť uviedol, že v zmysle vyjadrenia žalobcu v žalobe sa dlh žalovanej, vzniknutý neplnením povinností dojednaných Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 500701940 uzatvorenou dňa 20.04.2016, stal splatným dňa 25.01.2017, pričom sa malo jednať o mimoriadnu predčasnú splatnosť, nakoľko zmluvou bolo dohodnuté trvanie zmluvy a dátum splatnosti poslednej splátky na deň 20.04.2017. Podľa okresného súdu by vzhľadom na prejudiciálne vyhodnotenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500701940 zo dňa 20.04.2016 ako absolútne neplatnej bolo možné považovať výzvu žalobcu zo dňa 25.01.2017 za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd konštatoval, že výzvy žalobcu zo dňa 04.01.2017 a dňa 25.01.2017 adresované žalovanej sú však pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby irelevantné, nakoľko skutočná vedomosť žalobcu o tom, že sa žalovaná prijatím istiny úveru bezdôvodne obohatila, teda získala majetkový prospech, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach, ktorú žalobca nadobudol už dňa 20.04.2016, teda pri uzatvorení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500701940 , a to vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku o znalosti žalobcu právnych predpisov, ako i znalosti priemerných ročných úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami alebo pobočkami zahraničných bánk. Podľa názoru okresného súdu z uvedených dôvodov musel mať žalobca vedomosť, že k platnému uzavretiu zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi platne dôjsť nemohlo. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že nie je možné žalobe vyhovieť ani v zostávajúcej časti, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby (teda istiny vo výške 604,14 eur spolu s úrokom z omeškania), nakoľko je tento nárok premlčaný. Konštatoval, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa čerpania úveru, ku ktorému došlo v čase od 20.04.2016 do 20.05.2016, t.j. najneskôr dňa 20.05.2016 nadobudol žalobca vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 20.05.2018, pričom žaloba bola podaná na súde až po jej uplynutí dňa 15.01.2020, došlo tak k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu aj vo zvyšnej časti zamietol.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPPSÚ“). Podľa jeho názoru je nepochybné, že dlžníčka podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavila vôľu byť viazaná aj VPPSÚ, z čoho vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPSÚ neprichádza do úvahy. Ďalej uviedol, že si predložením zmluvy, ako aj VPPSÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníčke a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Mal za to, že podaným žalobným návrhom jednoznačne špecifikoval svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy č. 500701940. S poukazom na bod 3. v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom dodal, že dlžníčka sa predmetnou zmluvou zaviazala k úhrade 12 splátok s vyššie špecifikovaným termínom splatnosti dňa 20.04.2017. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že daná zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním, že došlo k premlčaniu jeho nároku z dôvodu, že dňa 15.01.2020 podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Na záver uviedol, že vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 37,52 %.
Dodal, že žalovaná v zmluve o úvere vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania danej zmluvy je vo výške 21,61%.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Výrok o čiastočnom zastavení konania, nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd ponechal nedotknutý.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu.
8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), z ktorej vyplýva povinnosť odvolacieho súdu posudzovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.
9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol zvyšnú časť žaloby výlučne z dôvodu, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu. K predmetnému záveru dospel na tom základe, že dojednaná úroková sadzba vo výške 32,28 % je neprimerane vysokou úrokovou sadzbou, ktorá je viac než štvornásobne vyššou, než je priemerná sadzba úverov poskytovaných bankami v rovnakom období, a teda odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu prejudiciálne vyhodnotil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 500701940 zo dňa 20.04.2016 podľa § 39 OZ ako právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou. Konštatoval, že z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere by žalobcovi teoreticky prislúchal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu. Keďže posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú, počítal začiatok premlčacej lehoty odo dňa čerpania úveru, pričom dospel k záveru, že najneskôr dňa 20.05.2016 nadobudol žalobca vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkon obohatil. Z tohto dôvodu konštatoval, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 20.05.2018, pričom žaloba bola podaná na súde až po jej uplynutí dňa 15.01.2020. Dotknutý záver odvolateľ označil za nesprávny a len veľmi v krátkosti poukázal na to, že dňa 15.01.2020 podal návrh na vydanie platobného rozkazu a na ust. § 101 OZ. Predmetnému záveru okresného súdu sa už v odvolaní nevenoval, ani ho nijakým iným spôsobom nerozporoval. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu spočívali predovšetkým v namietaní, že žalovaná jednoznačne prejavila vôľu byť viazaná VPPSÚ, splnení si svojej informačnej povinnosti vo vzťahu k dlžníčke a splnení podmienky písomnej formy zmluvy o úvere, ako aj namietaní, že zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Uvedené odvolacie námietky predstavujú zjavné zlyhanie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. Možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru súdu) nebolo spôsobilé privodiť zrušenie, eventuálne zmenu napadnutého rozsudku.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, viazaný odvolacími námietkami vymedzenými odvolateľom v podanom odvolaní, ktoré nekorešpondovali so závermi súdu prvej inštancie, na ktorých bol založený napadnutý rozsudok a ako také boli nedôvodné, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).