Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: J.. P. G., bytom F. XX, U., v konaní zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému 1: ISTROMEX, a.s., IČO: 31 328 164, so sídlom Nobelova 9, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Nobelova 9, Bratislava, a žalovanému 2: G.S.S., s.r.o., IČO: 36 726 427, so sídlom Ovsištské námestie 1, Bratislava, v konaní zast. KRION Partners s.r.o., Palisády 50, Bratislava, o zaplatenie 27.021,49 eur s prísl., takto

rozhodol:

V časti o zaplatenie sumy 660,64 eur sa konanie zastavuje.

Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,- eur s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 28.4.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalovaný 1 a žalovaný 2 majú voči žalobcovi nárok na 86%-nú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 6.9.2012, došlou súdu dňa 11.9.2012, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží obom žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 27.021,49 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 11.6.2011 do zaplatenia, ako aj trovy súdneho konania. Podaním doručeným súdu dňa 15.4.2013 žalobca vzal žalobu v časti istiny 404,64 eur a 256,- eur späť. Na pojednávaní dňa 22.5.2018 žalobca svoj návrh upravil tak, že žalovanú sumu s úrokom z omeškania sú povinní zaplatiť obaja žalovaní s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Nárok si žalobca uplatňoval titulom zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka.

2. Žalobca tvrdil, že ako podnikateľ, IČO: XXXXXXXX, uzavrel odo dňa 1.1.2011 ako nájomca so žalovaným 1 ako prenajímateľom zmluvu o nájme č. XX/XXXX. Predmetom nájmu boli nebytové skladové priestory, nachádzajúce sa na 1. podlaží objektu na K. ul. XX v U.. Podľa článku II. bod 2.3 zmluvy sa žalovaný 1 zaviazal zabezpečiť predmetný priestor strážnou službou a za danú službu žalobca uhrádzal žalovanému 1 štvrťročne sumu 355,80 eur + DPH. V zmysle článku V. bod 5.7 zmluvy sa žalovaný 1 ďalej zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť poistenie objektu a podľa článku V. bod 5.9 sa zaviazal zabezpečiť aj výkon civilnej bezpečnostnej služby na ochranu osôb, majetku a verejného poriadku prostredníctvom tretej osoby, oprávnenej poskytovať takéto služby. Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej a strážnej služby k predmetu nájmu žalovaný 1 uzavrel so žalovaným 2. Dňa 11.6.2011, v presne nezistenom čase od 02:50 hod. do 03:25 hod., došlo v predmetnom objekte

k spáchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorého sa dopustili neznámi páchatelia tým, že z predmetných nájomných priestorov odcudzili skladový tovar v celkovej hodnote 27.021,49 eur. Výšku uvedenej sumy žalobca preukazoval uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, ČVS:ORP-518/2-OVK-B3-2011 a zoznamom chýbajúceho tovaru zo dňa 14.6.2011.

3. Žalovaný 1 odmietol svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, spôsobenú trestným činom neznámeho páchateľa. Uviedol, že neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, počas platnosti nájomnej zmluvy nepretržite zabezpečoval poskytovanie civilnej bezpečnostnej služby prostredníctvom žalovaného 2. Vznik škodovej udalosti riadne oznámil žalovanému 2, ktorý následne vykonal potrebné právne kroky a oznámil škodovú udalosť svojej poisťovni Generali Slovensko, a.s., u ktorej je škodová udalosť vedená pod č. 40 90 082 84. Vzhľadom na to žalovaný 1 navrhol žalobu voči nemu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Žalovaný 2 uviedol, že so žalobcom nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, nemohol preto porušiť žiadnu svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi. Rovnako sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, a to ani v trestnom konaní, že za vniknutú škodu zodpovedá žalovaný 2. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nezdôvodnil, z čoho pozostáva. Žalovaný 2 taktiež uviedol, že žalobca mu neposkytol dostatočnú súčinnosť pri preverovaní vzniknutej škody v poisťovni. Šetrenie poisťovne na objasnenie toho, kto za škodovú udalosť zodpovedá a v akej výške, nebolo zo strany poisťovne zatiaľ ukončené predovšetkým z dôvodu, že žalobca odmietol poskytnúť potrebnú súčinnosť. Napr. žalobca nevysvetlil rozpor medzi záznamom z knihy služieb G.S.S. a uznesením polície (objekt trestného činu neporušený, dvere, okno, OK, resp. páchateľ krádež vykonal vlámaním do skladu tak, že nezisteným predmetom vypáčil a poškodil vchodové dvojkrídlové dvere). Uvedené nezrovnalosti zakladajú odôvodnené pochybnosti, ako v skutočnosti došlo ku vzniku škody, čo môže v konečnom dôsledku negatívne ovplyvniť výsledok šetrenia zo strany poisťovne. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2 navrhol žalobu smerujúcu voči nemu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

5. Žalobca v priebehu konania postupne predkladal listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku - zmluvu o nájme č. XX/XXXX, uznesenie polície zo dňa 20.12.2011 o prerušení trestného stíhania, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.8.2012 ohľadne záznamu v knihe služieb GSS, zoznam chýbajúceho tovaru, cenník, faktúry, dodacie listy, výpisy z účtov, čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 20.4.2012, žiadosti o predloženie dokladov a poskytnutie vysvetlenia, doručenie tlačiva na vyplnenie a dotazník. Navrhol tiež výsluchy žalobcu a svedka N. G.,

6. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.

7. Z tvrdení strán a vykonaných listinných dôkazov bol nesporný tento skutkový stav:

8. V zmluve o nájme č. XX/XXXX si žalobca ako nájomca a žalovaný 1 ako prenajímateľ písomne dohodli, že prenajímateľ poskytne nájomcovi v súvislosti s nájmom za odplatu aj viaceré služby súvisiace s nájmom, okrem iných aj strážnu službu. V čl. 4.1 písm. e) zmluvy si strany dohodli úhradu (cenu) za výkon strážnej služby vo výške 355,80 eur/štvrťrok + DPH. V bode 5.9. zmluvy sa prenajímateľ zaviazal nájomcovi zabezpečiť výkon civilne - bezpečnostnej služby na ochranu osôb, majetku a verejného poriadku prostredníctvom tretej osoby oprávnenej poskytovať takéto služby.

9. Zmluvu o poskytnutí bezpečnostných služieb uzavrel žalovaný 1 ako objednávateľ so žalovaným 2 ako dodávateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie strážnej služby podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. v areáli žalovaného 1 na K. ul. XX v U.. Predmetom ochrany bola najmä ochrana majetku pred krádežou, poškodením alebo zničením, neoprávneným vstupom a výstupom osôb a techniky do a z chráneného objektu, kontrola režimu vjazdu a výjazdu osobných a nákladných motorových vozidiel, pochôdzková činnosť zameraná na ochranu chráneného objektu a vykonávanie prevencie. Výkon strážnej služby mali v nočnej službe zabezpečovať dvaja bezpečnostní pracovníci, pričom jeden z nich ako pochôdzkar. Kontrola vjazdu, výjazdu a súpis parkovania motorových vozidiel mal byť vykonávaný v dňoch pracovného voľna nepretržite a v pracovných dňoch od 18:00 hod. do 6:00 hod.. Povinnosťou dodávateľa, okrem iného, bolo viesť knihu príchodu a odchodu vozidiel. V zmluve sa tiež uvádza, že povinnosťou dodávateľa je vykonávať ochranu majetku a zamestnancov objednávateľa (čl. II.2), že dodávateľ zodpovedá objednávateľovi za škody na jeho majetku, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinností (čl. VI.1), že objednávateľ je povinný neodkladne prizvať zástupcu

dodávateľa k došetreniu každej škody na majetku klienta, ktorého ochrana je predmetom tejto zmluvy (VI.2). V čl. 2 zmluvy žalovaní 1 a 2 uviedli, že zmluva sa uzatvára s cieľom znížiť riziko vzniku škody spôsobenej objednávateľovi na hmotnom i nehmotnom majetku a tiež s cieľom zabezpečiť ochranu verejného poriadku, bezpečnosť osôb a majetku v objekte a bezporuchovosť prevádzky. Začiatok poskytovania služieb bol dohodnutý od 1.2.2009. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy sa podľa dohody mali riadiť Obchodným zákonníkom, zákonom č. 473/2005 Z. z. a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

10. Poisťovňa Generali Slovensko a.s. a žalovaný 2 uzavreli dňa 28.10.2010 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu.

11. Dňa 25.7.2011 žalovaný 2 na predpísanom tlačive oznámil poisťovni škodu z poistenia zodpovednosti za škodu, vzniknutú v sklade dňa 11.6.2011 s tým, že poškodeným je nájomca - žalobca.

12. Dňa 4.8.2011 poisťovňa zaregistrovala poistnú udalosť a žiadala od žalovaného 2 predložiť doklady na pokračovanie v šetrení, na stanovenie zodpovednosti poisteného, ako aj na posúdenie oprávnenosti nároku poškodeného na náhradu škody.

13. Uznesením vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 20.12.2011 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

14. Listom zo dňa 6.3.2012 poisťovňa oznámila žalovanému 2 ukončenie likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že škoda bola spôsobená tretej osobe odcudzením vecí, ktorá bola predmetom ochrany vykonávanej žalovaným 2, t.j. spôsobom, ktorý nie je krytý poistenými rizikami.

15. Listom zo dňa 2.8.2012 poisťovňa ešte žiadala žalovaného 2 o vyjadrenie k niektorým skutočnostiam (či dvere boli porušené alebo nie, z akého dôvodu bola otvorená cestná závora do objektu, ako sa vzhľadom na otvorenú závoru zabezpečila ochrana), ako aj o predloženie ďalších dokladov.

16. Výzvami zo dňa 30.6.2011 a 8.8.2012 žalobca žiadal od žalovaného 1 v lehote 7 dní od doručenia výzvy uhradiť sumu 27.021,49 eur. Požiadavku odôvodňoval povinnosťou žalovaného 1 zabezpečiť prenajatý priestor strážnou službou a odcudzením tovaru zo skladu dňa 11.6.2011.

17. Žalovaný 1 v stanovisku zo dňa 23.8.2012 odpovedal žalobcovi, že jeho nároky už boli prerokované na spoločných rokovaniach s tým, že nárok na náhradu škody si uplatní voči žalovanému 2, ktorý vykonával strážnu službu. Žalovaný 2 si nárok na poistné riadne uplatnil u svojej poisťovne Žalovaný 1 uviedol, že svoje povinnosti neporušil, zabezpečil stráženie areálu tak, ako sa v nájomnej zmluve zaviazal.

18. Z výpovedí svedkov neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôležité a mohli mať význam pre rozhodnutie sporu. Žalobca, ani N. G., neboli prítomní v sklade v čase pred ani bezprostredne po krádeži, ani nevykonávali inventúru. N. G. do skladu prišiel až v pondelok, nepodpisoval preto ani žiadny záznam týkajúci sa stavu dverí na sklade pri zistení krádeže, ktorá sa stala v sobotu. Svedkovia H. J., bývalý konateľ žalovaného 2 a Z.. K. U., námestník riaditeľa žalovaného 1, iba všeobecne opísali, ako na základe uzavretých zmlúv fungovala, resp. ako mala fungovať strážna služba a aké bolo zabezpečenie areálu.

19. Uplatnený nárok súd právne posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko všetky strany sú podnikatelia a ich vzťah, ktorý je predmetom sporu, súvisí s ich podnikateľskou činnosťou. Podporne súd vzťahy strán posudzoval podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a podľa Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa § 331 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

23. Podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, strážna služba je a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, c) ochrana osoby, d) ochrana majetku a osoby pri preprave, e) ochrana prepravy majetku a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta, h) vypracúvanie plánu ochrany alebo i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.

24. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Predpokladom zodpovednosti za škodu v obchodných vzťahoch sú podľa cit. § 373 porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Zavinenie sa nevyžaduje.

26. Žalovaný 1 sa v zmluve o nájme zaviazal poskytovať v areáli strážnu službu, a to prostredníctvom žalovaného 2. Povinnosťou žalovaného 1 voči žalobcovi nebolo len uzavrieť zmluvu, ako to tvrdil žalovaný 1, ale jeho povinnosťou bolo zabezpečiť, aby celý areál bol skutočne strážený. Išlo o obdobnú službu ako upratovanie spoločných priestorov, odvoz odpadu, prívod a odvod vody a pod., ktoré boli v zmluve tiež dohodnuté a súvisia s nájmom, a ktoré poskytujú iní dodávatelia, než nájomca. Povinnosť žalovaného 1 nebola obmedzená len na to, že uzavrie so žalovaným 2 zmluvu a bude ju udržiavať v platnosti. Uvedené platí o to viac, že žalobca platil cenu za strážnu službu priamo žalobcovi. Keďže na túto činnosť nemal žalovaný 1 oprávnenie, v bode 5.9. zmluvy bolo jasne dohodnuté, že tento záväzok bude žalovaný 1 plniť prostredníctvom oprávnenej osoby.

27. Podľa cit. § 331 Obchodného zákonníka, žalovaný 1 zodpovedal žalobcovi za plnenie záväzkov ohľadne strážnej služby tak, ako by ich plnil sám. Zodpovednosť žalovaného 1 voči žalobcovi je tak primárna, v prvom rade on zodpovedá žalobcovi za dôsledky porušenia povinnosti strážiť a monitorovať areál. Medzi stranami nebolo sporné, že im boli známe podmienky stráženia areálu, ktorý vlastnil žalovaný 1.

28. U ani jedného zo žalovaných neexistovali okolnosti tzv. vyššej moci v zmysle § 374 Obchodného zákonníka, ktoré by vylučovali ich zodpovednosť za škodu.

29. Podľa § 383 Obchodného zákonníka, ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

30. V zmysle zmluvy o poskytnutí bezpečnostných služieb mal žalovaný 2 plniť konkrétne povinnosti pri strážení a monitorovaní areálu. Účelom zmluvy bolo chrániť majetok žalovaného 1, no tým sa v konečnom dôsledku zabezpečovala aj ochrana majetku nájomcov, ktorý vniesli do prenajatých priestorov.

31. Keďže žalovaný 2 nezodpovedal za ochranu majetku nájomcov, jeho zodpovednosť voči žalobcovi nebola priama, ale len odvodená od zodpovednosti žalovaného 1. Žalovaný 2 naozaj nemal voči žalobcovi žiadne zmluvné povinnosti, na druhej strane však žalovaný 2 vedel, že žalovaný 1 prenajíma priestory v areáli iným subjektom, pre ktorých strážna služba predstavuje službu spojenú s nájmom.

32. Z dôkazov vyplynulo, že medzi stranami sa uskutočnili rokovania, na základe ktorých žalovaný 2 oznámil svojej poisťovni škodu z poistenia zodpovednosti a žalobca vyplnil dotazník poisťovne pre

poškodeného. Žalovaní teda informovali žalobcu o poistení zodpovednosti za škodu, čím pripustili aj zodpovednosť žalovaného 2. Poisťovňa Generali Slovensko oznámenia týkajúce sa škody prijala, zaregistrovala škodovú udalosť a následne vykonávala šetrenie na zistenie zodpovednosti žalovaného 2 a na výšku škody. Ďalšie šetrenie poisťovňa vykonávala aj po tom, čo ukončila likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia plnenia.

33. Poisťovňa Generali Slovensko, už ako vedľajší účastník, vo vyjadrení zo dňa 6.9.2013 uviedla, že vzhľadom na nezrovnalosti nie je dostatočne preskúmané, ako došlo ku vzniku škody a kto za škodu zodpovedná, a sporná je aj výška škody. Z toho dôvodu nebola likvidácia škodovej udalosti ukončená. Záverom poisťovňa uviedla, že poistné plnenie zo zmluvy PZ XXXXXXXXXX poskytne v prípade, ak bude preukázané, že škoda vznikla v dôsledku činnosti poisteného. V uvedenom vyjadrení sa poisťovňa označila ako vedľajší účastník na strane žalovaného 2

34. S poisťovňou Generali Slovensko mal zavretú poistnú zmluvu aj žalovaný 1. Predmetom poistenia bol súbor budov na K. ul. XX v U., súčasťou poistenia bolo aj poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s vlastníctvom a prevádzkou nehnuteľností. Predpokladom vzniku práva na plnenie bolo, že k úrazu, chorobe, poškodeniu, zničeniu alebo strate veci, došlo v súvislosti s činnosťou poisteného (konaním alebo opomenutím) ako vlastníka, správcu alebo užívateľa nehnuteľností.

35. Hoci návrh na vstup poisťovne do konania podal žalovaný 1, a súd uznesením zo dňa 3.6.2013 pripustil jej vstup do konania na strane žalovaného 1, bolo podľa súdu zrejmé, že poisťovňa Generali Slovensko vykonávala svoje úkony na podporu žalovaného 2, pretože poistné plnenie prichádzalo do úvahy len z poistnej zmluvy so žalovaným 2, nie zo zmluvy so žalovaným 1.

36. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti mal súd za to, že u oboch žalovaných prichádzala do úvahy spoločná zodpovednosť za škodu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, t.j. podľa §§ 373 a 383 Obchodného zákonníka.

37. Žalovaní 1 a 2 porušili svoju zmluvnú povinnosť strážiť a monitorovať areál, v ktorom mal žalobca prenajaté skladové priestory. V rámci stráženia mali priestor monitorovať kamery, pracovníci žalovaného 2 mali vykonávať kontrolu a evidenciu prichádzajúcich vozidiel a pochôdzkovú činnosť. Z výpovedí zamestnancov žalovaného 2 (R. Q. a G. W.) v rámci policajného vyšetrovania vyplynulo, že porušili takmer všetky svoje povinnosti strážnej služby. Počas celej noci nechali otvorenú závoru na vrátnici, nekontrolovali vjazd a výjazd vozidiel do a z areálu, s odôvodnením, že tam často jazdili vozidlá taxislužby. Podľa evidencie posledné vozidlo vošlo do areálu dňa 10.6.2011 o 21:45 hod. a prvé vozidlo z areálu vyšlo dňa 11.6.2011 o 5:00 hod. Okrem toho pracovník na vrátnici v noci dve až tri hodiny spal. Podľa nekvalitného záznamu jednej z fungujúcich kamier č. 5, prišla biela dodávka ku skladu žalobcu v čase o 02:53 hod., asi 18 až 19 min. sa nachádzalo pri nakladacej rampe skladu a pohybovali sa pri ňom dve osoby a v čase 03:20 hod. vozidlo odišlo od objektu.

38. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti bola v konaní preukázaná, súd o nej nemal pochybnosti. Podľa súdu existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ak by žalovaný 2 riadne vykonával strážnu službu a ak by riadne fungovali všetky kamery žalovaného 1, k vykradnutiu skladu s použitím dodávkového vozidla by nedošlo. 39. Pokiaľ ide o žalovaného 2, do úvahy prichádzala jeho zodpovednosť aj podľa § 415 Občianskeho zákonníka za porušenie preventívnej povinnosti.

40. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto predmety sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto predmetov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto predmetoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto

nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka, alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. (komentár k Občianskemu zákonníku, Peter Vojčík)

41. Súd však uznal ako dôvodnú obranu žalovaných, že nebola preukázaná škoda, konkrétne jej výška. Zhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, ako aj každého dôkazu jednotlivo, bolo dostatočne a dôveryhodne preukázané len to, že došlo k vniknutiu neznámych osôb do skladu žalobcu, s použitím dodávky pri krádeži. Bližšie okolnosti neboli zistené ani policajným vyšetrovaním. Pre rozhodnutie sporu nebolo podstatné, či krádež vykonali konkrétne osoby, prípadne bývalí zamestnanci, ktorých upodozrieval žalobca. Kamerový záznam jednej z kamier a výsluch pracovníkov žalobcu a žalovaného 2 v rámci policajného vyšetrovania preukazovali, že ku krádeži skutočne došlo.

42. Pre úspech v konaní o náhradu škody žalobca musel dostatočne dôveryhodne preukázať výšku škody. Túto dôkaznú povinnosť žalobca v podstatnej časti neuniesol.

43. Žalovaní správne argumentovali, že žalobca nepreukázal, aký tovar a v akom množstve sa nachádzal v sklade pred krádežou a po krádeži. Žalobca opakovane predložil len zoznam chýbajúceho tovaru, bez akejkoľvek špecifikácie, kto, kedy a na základe čoho zoznam vyhotovil. Takýto dôkaz nemožno považovať za dôveryhodný. Množstvo chýbajúceho tovaru sa dá preukázať spravidla inventúrou, ktorú na základe poverenia vykonajú konkrétne osoby podľa fyzicky zisteného skutočného stavu a na základe porovnania účtovných a skladových dokladov. Tieto osoby v prípade pochybností možno v konaní na návrh poškodeného vypočuť ako svedkov, príp. ako stranu. Takýto alebo obdobný dôkaz žalobca nepredložil, hoci tvrdil, že v sklade sa vykonávala inventúra vždy v sobotu. Žalobca v konaní iba neurčito uvádzal, že „sa“ vykonala, resp. „bola vykonaná“ inventúra, vôbec však nebolo zrejmé, ktoré osoby túto inventúru vykonali, žalobca ich neoznačil, nenavrhol ich výsluch v konaní. Žalobca, ani N. G., ktorí boli v konaní vypočutí, inventúru nevykonávali, nikto z nich sa ani nedostavil do skladu po zistení krádeže, z akého dôvodu, nevysvetlili.

44. Faktúry o nákupe tovaru neboli samy o sebe dostatočným dôkazom. V tej súvislosti súd prihliadal na opodstatnenú námietku žalovaných, že žalobca mal v U. viacero predajní a skladov. Predložené dôkazy (faktúry, dodacie listy) nasvedčovali tomu, že tovar bol dodávaný do iných predajní žalobcu, najmä na T. ul. v Bratislave.

45. Oprávnené pochybnosti o výške škody uvádzanej žalobcom vyvolávalo množstvo odcudzeného tovaru. Podľa žalobcov mal byť odcudzený tovar o celkovej hmotnosti 3,5 tony. Podľa dôkazov sa pri sklade nachádzalo malé až stredné dodávkové vozidlo (Citroen Jumper, Peugeot Boxer alebo Fiat Ducato) a zrejme len dve až tri osoby. Maximálna nosnosť týchto vozidiel predstavuje podľa dôkazov predložených žalovaným 2 cca 1,5 t.

46. Jediný dôkaz, ktorý svedčil o dodaní tovaru do skladu na K. ul. XX, bola dodávka masla a syrov Bambino, o celkovej hmotnosti 390 kg, od dodávateľa Milex Nové Mesto nad Váhom, dodaná v dňoch 27.5.2011 a 10.6.2011, podľa dodacích listov č. XXXX a XXXX, vyúčtovaná faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Hodnota tohto tovaru predstavovala sumu 991,40 eur plus 1.233, 36 eur, t.j. celkom 2.224,79 eur s DPH. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) zaplatená DPH nezaťažuje podnikateľa, ktorý je platiteľom DPH. Z toho dôvodu žalobcovi vznikla škoda len vo výške ceny ukradnutého tovaru bez DPH, t.j. vo výške 1.854,- eur. V tejto výške bolo žalobe vyhovené, vo zvyšku, do uplatnených 26.360,85 eur, bola žaloba zamietnutá.

47. Povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti a predložiť, príp. navrhnúť dôkazy na preukázanie sporných skutočností, platila už podľa § 120 ods. 1 OSP. Súd nemohol vykonať dôkazy, ktoré strana nenavrhla.

48. Znalecké dokazovanie nemohlo preukázať výšku škody a podľa súdu nebolo potrebné. Podľa § 207 Civilného sporového poriadku (CSP) súd nariadi znalecké dokazovanie, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky a nepostačuje odborné vyjadrenie.

Podľa súdu na preukázanie škody, spočívajúcej v odcudzení bežného obchodného tovaru, a z toho vzniknutého manka, nie sú potrebné vedecké poznatky. Ide predovšetkým o právnu otázku, a ako súd už uviedol, stačilo vykonať riadnu inventúru. Ďalším dôvodom na upustenie od už nariadeného znaleckého dokazovania bola skutočnosť, že ustanovená znalkyňa po dvoch rokoch ani nezačala posudok vyhotovovať a znalecký posudok nakoniec odmietla vykonať. Všetky strany, predovšetkým však žalobca, mali dostatok času na predloženie súkromných znaleckých posudkov, pokiaľ ich považovali za dôležité.

49. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 11.6.2011, t.j. od vzniku škody. V deň vzniku škody sa žalovaní nemohli dostať do omeškania s náhradou škody. Vo výzve na náhradu škody, ako aj v žalobe, sa žalobca odvolával na uznesenie okresného riaditeľstva policajného zboru, z ktorého mala škoda vyplývať. Uvedené uznesenie ale nie je dokladom (dôkazom) o výške škody. Na predloženie dokladov žalovaní a poisťovňa žalobcu opakovane vyzývali, aj pojednávanie bolo za účelom doplnenia dokazovania opakovane odročované. Žalobca doklady o dodaní tovaru od spoločnosti Milex preukázateľne predložil až súdu, ktorý ich doručil žalovaným dňa 23.4.2013, resp. 24.4.2013. S prihliadnutím na primeranú dobu na preverenie dokladov (cca tri dni), žalovaní mali zaplatiť preukázanú škodu najneskôr do 27.4.2013, a až nasledujúcim dňom sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výšku úroku z omeškania si strany nedohodli, v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. je uplatnená výška 9,25% ročne v rámci zákonnej výšky úroku z omeškania.

50. Po nadobudnutí účinnosti od 1.7.2016 súd v konaní pokračoval iba so stranami sporu. Automatické pokračovanie vedľajšieho účastníka v konaní po nadobudnutí účinnosti nevyplýva zo žiadneho jeho ustanovenia. To, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do účinnosti CSP, zostávajú podľa § 470 ods. 2 zachované, neznamená, že vedľajší účastník sa automaticky, bez ďalšieho úkonu, stáva intervenientom podľa § 81 CSP. Na úkony vedľajšieho účastníka, vykonané do 30.6.2016, súd prihliadal.

51. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 CSP.

52. Žalovaní mali vo veci 93%-ný úspech, po odpočítaní ich 7% neúspechu im preto bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na 86%-nú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť každému zo žalovaných, súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.