Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-320-2017.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/320/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky H. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X. a otca H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, X. toho času bytom J. 3, X., o návrhu matky dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R. zveruje maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa. Súd zaväzuje otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to od 1.12.2017, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.12.2017 do 31.7.2018 predstavuje sumu 219,32 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Okresnému súdu Nitra bol dňa 20.11.2017 doručený návrh matky dieťaťa, ktorým táto požadovala, aby súd zveril maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX do jej výchovy a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80 eur od 1.12.2017. Zameškané výživné žiadala zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s dieťaťom požadovala ponechať na vzájomnej dohode rodičov. V návrhu poukázala na stav, že s otcom dieťaťa spolu nežijú od začiatku roku 2017, pričom ona na otca dieťaťa podala trestné oznámenie za sexuálne násilie, pričom otec dieťaťa je stíhaný na slobode. Uviedla, že je drogovo závislý, nikdy nemal záujem o rodinu, ku nej sa správal násilnícky, pričom ona verila, že sa zmení a k synovi sa choval pekne, ale málo s ním trávil čas, radšej chodil von za kamarátmi, hrával automaty a po finančnej stránke jej nebol nápomocný. 2.Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a pracuje ako predavačka s dosahovaným príjmom 450 eur mesačne v čistom. Poberá prídavky na maloleté dieťa a o maloletého syna sa sama stará, pretože otec sa o syna takmer nezaujíma. Príde ho pozrieť občas, možno raz mesačne a strávi s ním tak hodinu. Na výžive maloletého sa nepodieľa. Matka dieťaťa je nemajetná. Býva so synom v podnájme s priateľom K. V., ktorý je slobodný, pracuje ako skladník a zarába okolo 650 eur mesačne. Obývajú byt, ktorý majú prenajatý a uhrádzajú mesačne nájomné 560 eur vrátane energií. Maloletý je žiakom ZŠ v Nitre a v školskom roku 2018/2019 bude navštevovať tretí ročník ZŠ. Svojho otca ľúbi, chce sa s ním stretávať, pýta sa na neho, ale otec nemá o neho pravidelný a kvalitný záujem. Matka v konečnom návrhu požadovala zveriť maloletého syna do
jej osobnej starostlivosti, určiť otcovi dieťaťa minimálne výživné od 1.12.2017 a zaplatiť zo strany otca zročné výživné. Nepožadovala upraviť styk otca s maloletým synom, keďže tento mu ona umožňuje. 3.Otec dieťaťa v konaní pred súdom vypočutý nebol, na pojednávanie sa nedostavil napriek tomu, že doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd v konaní pokračoval aj bez jeho prítomnosti a s poukazom na § 31 CMP vo veci aj rozhodol. Otec dieťaťa sa v konečnom návrhu nevyjadril, keďže pojednávania v danej právnej veci sa nezúčastnil. 4.Kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadal, aby súd vyhovel návrhu matky dieťaťa čo sa týka zverenia dieťaťa do jej starostlivosti, určenia výživného otcovi dieťaťa v minimálnej výške a ponechania styku otca s dieťaťom bez súdnej úpravy na dohodu medzi rodičmi dieťaťa. 5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, lustrácie k pobytu otca dieťaťa, správy OR PZ Nitra k doručovaniu otcovi, potvrdenie o príjmoch matky zo strany jej zamestnávateľa, lustrácie k pobytu otca vo VTOS a VV, výpis z registra trestov otca, trestný rozkaz OS Nitra 33T/11/2014-377 zo dňa 3.11.2017, nájomná zmluva matky, pracovná zmluva priateľa matky, potvrdenie o jeho príjme, potvrdenie o výplate Pnd, pracovný posudok matky, potvrdenie o návšteve školy mal. dieťaťom a zistil tento skutkový a právny stav veci. 6.Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. O maloletého H. H. sa stará matka dieťaťa. Otec sa o dieťa zaujíma sporadickými kratšími návštevami, ktoré mu matka dieťaťa umožňuje. Na výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rodičia spolu nežijú, keďže podľa vyjadrenia matky dieťaťa otec nemal nikdy záujem o rodinu, je drogovo závislý a správal sa ku nej agresívne, ktorý stav vyvolal aj to, že ona podala na otca dieťaťa v minulosti trestné oznámenie. Matka sa o maloletého syna riadne stará. Matka sa vyjadrila, že má poznatky k osobe otca také, že tento má naďalej problémy s drogami, agresivitou a v minulosti bol súdne trestaný, pričom veľmi ťažko sa s ním čokoľvek rieši a komunikuje. Podľa vyjadrenia matky bol otec dieťaťa v minulosti vo výkone trestu kvôli krádežiam, podvodom a vo väzbe bol za sexuálne násilie voči nej. V súčasnej dobe matka zabezpečuje starostlivosť o syna spolu s jej priateľom K. V., ktorý je slobodný a zamestnaný ako skladník s príjmom približne 650 eur mesačne. Je otcom 8 ročnej dcéry, ktorú má z mimomanželského vzťahu a ktorá chodieva ku nim do ich domácnosti. Jej priateľ je nemajetný. Matka dieťaťa v súčasnej dobe je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a je zamestnaná ako predavačka v CBA, kde dosahuje príjem na úrovni 450 eur mesačne v čistom. Iný príjem z výkonu práce nemá. Na syna poberá prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Spolu s priateľom a maloletým synom H. obývajú prenajatý byt, ktorý je 3 izbový a nájomné vrátane energií platia 560 eur mesačne. Matka nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Maloletý je žiakom ZŠ v Nitre na Y. ulici a od 9/2018 bude navštevovať tretí ročník uvedenej ZŠ. Poplatok na ZRPŠ činí 15 eur na školský rok, poplatok za stravu je 25 eur na mesiac. Maloletý sa venoval modernému tancu a pretože jej to finančne nevychádzalo, túto aktivitu ukončil. Maloletý je zdravý. Vychádza dobre s ňou, s jej priateľom i jeho 8 ročnou dcérou. Výchovné problémy matka s maloletým nemá. Maloletý podľa vyjadrenia matky ľúbi svojho otca, chce sa s ním stretávať a tiež sa na neho pýta. Podľa vyjadrenia matky však z otcovej strany nie je o syna pravidelný a kvalitný záujem. Matka tiež uviedla, že má vedomosť, že otec má v súčasnej dobe bydlisko u jeho matky na adrese Y. XXX/XX. 7.Pomery na strane otca dieťaťa sa súdu zistiť nepodarilo, nakoľko otec, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil. Nežiadal o odročenie pojednávania, nepredložil súdu žiadne požadované doklady a preto súd v konaní pokračoval v konaní aj s prihliadnutím na vyjadrenie matky dieťaťa bez jeho prítomnosti s odkazom na § 31 CMP. Matka dieťaťa požadovala určiť zo strany otca na maloleté dieťa minimálne výživné. 8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Aktuálna výška minimálneho výživného je 28,08 eur mesačne.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
18. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
19.Súd považoval za dôvodné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že maloletého H. H., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky dieťaťa. Táto sa o maloletého riadne stará. Zabezpečuje jeho výchovu a výživu. V starostlivosti o maloletého jej pomáha jej priateľ K. V.. K tomuto má vytvorený maloletý pozitívny vzťah. Rovnako má maloletý vytvorený dobrý vzťah aj s jeho biologickým otcom, s ktorým sa stretáva sporadicky, keď o neho otec prejaví záujem. Matka dieťaťa umožňuje kontakt otca s maloletým synom. Matka dieťaťa zabezpečuje výživu maloletého z prostriedkov, ktoré dosahuje ako príjem z výkonu práce, keďže pracuje ako predavačka s mesačným čistým príjmom 450 eur mesačne. Taktiež poberá štátnu dávku na maloletého, a to prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Otec sa však na výžive dieťaťa nijako nepodieľa. Matke finančne pomáha aj jej priateľ, keďže je pracovne zaradený, má príjem z výkonu práce 650 eur mesačne, pričom spoločne uhrádzajú aj nájomné za byt, ktorý obývajú. Nájomné je vo výške 560 eur mesačne vrátane energií a ide o 3 izb. byt. Matka dieťaťa nevlastní žiadny majetok vyššej hodnoty. O dieťa sa riadne stará, zabezpečuje jeho odôvodnené potreby, ktoré súvisia s bežnými potrebami týkajúcimi sa stravy, ošatenie, obuvi, potrebami do školy. Zdravotný stav maloletého je dobrý a matka neeviduje s maloletým žiadne výchovné problémy. Otec sa na výžive syna nepodieľa, hoci má zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému H.. Možno povedať, že u maloletého existujú bežné odôvodnené potreby, avšak aj na nich by sa mal podieľať otec a nemali by byť len bremenom pre matku dieťaťa. Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo zistiť aktuálne pomery na strane otca dieťaťa, bolo súdom určené výživné pre maloletého H. zo strany jeho otca v minimálnej výške. Výška minimálneho výživného je stanovená ustanoveniami Zákona o rodine. Minimálne výživné je povinný platiť na maloleté nezaopatrené dieťa každý rodič bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti. Aktuálna výška minimálneho výživného je od 1.7.2018 28,08 eur mesačne a do 30.6.2018 bola 27,32 eur mesačne. Keďže v nadväznosti na návrh matky dieťaťa, ktorý bol podaný 20.11.2017, súd určil výživné otcovi dieťaťa spätne od 1.12.2017, vzniklo zo strany otca na maloleté dieťa zameškané výživné v celkovej sume 219,32 eur. Ide o zročné výživné za obdobie mesiacov 12/2017-6/2018. Za prvých 7 mesiacov by mal otec zaplatil v každom mesiaci zročné výživné v sume 27,32 eur, čo je spolu 191,24 eur a za mesiac 7/2018 zročné výživné v sume v 28,08 eur. Celková suma zročného výživného teda predstavuje sumu 219,32 eur. Túto sumu zročného výživného
súd povolil otcovi dieťaťa splácať spolu s bežným výživným mesačnými splátkami po 20 eur pod stratou výhody splátok.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku /CMP/ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.