Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-613-2015.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/613/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Z. H., J.. XX.X.XXXX, G. H. - G. XXX, zast. JUDr. Stanislavou Ferkovou, advokátkou, so sídlom Jantárova 30, Košice proti žalovanému S. H., J.. X.XX.XXXX, G. H. - G. XXX, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo 11, katastrálne územie H. - G., Q. H. - G., Q. H. - okolie ako parcely registra „. K. Č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo XX - záhrady o výmere XXX S. a rodinný dom súpisné Č. XXX na parcele číslo XX.
II. Uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný zaplatiť žalovanému náhradu v sume 17.842,-eur do 45 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Návrh žalobcu na vypratanie nehnuteľností vylučuje na samostatné konanie, ktoré sa bude viesť v senáte tunajšieho súdu 16C.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na liste I. Č.. XX, H..Ú.. H.-G. s tým, že ďalej alternatívne
- určí za výlučného vlastníka nehnuteľnosti žalobcu, ktorý je povinný zaplatiť žalovanému sumu predstavujúcu jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo zložiť predmetnú sumu do súdneho alebo iného depozitu a žalovaný je povinný nehnuteľnosť vypratať v lehote 30 dní od prevzatia sumy za spoluvlastnícky podiel alebo jej zloženia do depozitu
- určí za výlučného vlastníka nehnuteľnosti žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo zložiť predmetnú sumu do súdneho alebo iného depozitu a žalobca je povinný nehnuteľnosť vypratať v lehote 30 dní od prevzatia sumy za spoluvlastnícky podiel alebo jej zloženia do depozitu. Žalobca bol ochotný prijať ktorúkoľvek z uvedenej alternatívy s právom voľby alternatívy žalovaným. K žalobe žalobca pripojil znalecký posudok zo dňa 22.4.2015 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností.
2. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil. Súhlasil s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu, požadoval však primeranú náhradu
- vyššiu ako vyplývajúcu zo žalobcom predloženého znaleckého posudku.
3. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX, H..Ú.. H. - G., Q. H. - G. sú žalobca a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parcely reg. „U. K..Č.. XX Q. I. XXX S. - zastavané plochy a nádvoria a K..Č.. XX Q. I. XXX S. - záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXX J. K. Č.. XX. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom I. K. XX/XX a žalovaný v pomere X/XX k celku.
5. Podľa ust. § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
6. Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. V danom prípade nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. Obaja podieloví spoluvlastníci žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pretože užívanie spoločných nehnuteľností je pre obe strany neznesiteľné. Žalobca tvrdil, že spolu so svojou družkou a dvomi deťmi užíva 12 rokov pivničné priestory (dve pivničné miestnosti prispôsobené na núdzové bývanie), pričom žalovaný so svojou rodinou užíva celé nadzemné podlažie pozostávajúce z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne a predsiene. Žalobca nedisponuje kľúčom od týchto priestorov. Pomer užívaných priestorov nezodpovedá spoluvlastníckym podielom ani kvalite obývaných priestorov v neprospech žalobcu. Medzi spoluvlastníkmi a ich rodinami dlhodobo vznikajú a pretrvávajú konfliktné situácie, vzájomná neznášanlivosť a rozpory, ktoré viedli k nesvárom a útokom zo strany žalovaného voči žalobcovi a jeho rodine, ktoré si vyžiadali aj ublíženie na zdraví a policajné zákroky. Žalovaný potvrdil dlhodobo prevládajúce zlé a napäté vzťahy. Spolužitie žalovaného a jeho rodiny so žalobcom je neznesiteľné, dochádza k hádkam a fyzickým útokom.
8. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. b) Prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. c) Predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo169/95).
9. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že spoločné užívanie nehnuteľností oboma spoluvlastníkmi je dlhodobo problematické a je v záujme oboch sporových strán, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je súd viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania v zmysle zásady vyplývajúcej z ust. § 216 ods.2 CSP. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Nakoľko predmetom vyporiadania je okrem pozemkov aj rodinný dom, ktorý je podľa zhodného tvrdenia strán sporu nedeliteľný (toto tvrdenie žalobcu žalovaný nerozporoval), neprichádza do úvahy reálne rozdelenie nehnuteľností. Podieloví spoluvlastníci sa zhodli na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu odstupujúcemu žalovanému. Takýto spôsob vyporiadania je v zhode s kritériami stanovenými v ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zodpovedá pomeru spoluvlastníckych podielov sporových strán, keďže žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko jeho spoluvlastnícky podiel L. XX/XX H. celku. Prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného nebolo vhodné, pretože tento podľa zhodných tvrdení strán sporu nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady žalobcovi. Navrhovaný spôsob vyporiadania zároveň znamená účelné využitie veci, keďže žalobca má záujem tieto nehnuteľnosti zrekonštruovať a s rodinou ich obývať.
10. Spornou bola výška primeranej náhrady, ktorú má žalobca vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi
- žalovanému. Žalobca navrhoval vyplatenie náhrady v sume max.13.000,-eur a žalovaný požadoval náhradu vo výške 22.194,44 eur.
11. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. 36/2015 zo dňa 22.4.2015 vypracovaný Ing. Z. G., U.., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 41.122,50 eur, z toho hodnota rodinného domu činí 25.321,40 eur, plotov 946,68 eur, studne 534,92 eur, vonkajších úprav 1.238,- eur a pozemkov 13.081,50 eur. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností bola použitá metóda polohovej diferenciácie.
12. Podľa znaleckého posudku č. 43/2017, predloženého žalovaným je všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností, za použitia rovnakej metódy 79.865,10 eur, z toho všeobecná hodnota stavieb 48.078,11 eur a pozemkov 31.786,99 eur. Cenu stavieb tvorí cena domu 37.044,34 eur, chlievu 7.474,78 eur, plotov 1.179,73 eur, studne 692,81 eur, prípojky vody 416,49 eur, vodomernej šachty 396,44 eur, vonkajšieho záchodu 64,83 eur, žumpy 590,17 eur, elektrickej prípojky 128,02 eur a spevnených plôch 90,50 eur. Znalecký posudok vypracovala dňa 30.12.2017 znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. S. O..
13. Podľa ustálenej judikatúry v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, základom pre stanovenie primeranej náhrady za podiel odstupujúceho spoluvlastníka je všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, keďže len podľa všeobecnej ceny veci možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci, ktorý bol prisúdený jednému zo spoluvlastníkov, čo zodpovedá požiadavke spravodlivého vyporiadania medzi spoluvlastníkmi. Všeobecná cena veci by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti na druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby, veku, výmery, kultúry (druhu) pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu existujúcu v danom mieste a čase. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v danom mieste (obci), kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a v danom čase (viď napr.
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Co/260/2014, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo169/95, sp. zn. 2Cdo 18/2000 a sp. zn. M Cdo 6/2003).
14. V súlade s ust. § 187, § 209 ods.1, ods.2 CSP súd oba predložené súkromné znalecké posudky považoval za rovnocenné dôkazné prostriedky.
15. V znaleckom posudku predloženom žalobcom znalec nezohľadnil cenu chlievu - hospodárskej budovy. Žalobca žiadal cenu uvedenej hospodárskej budovy nezahrnúť do ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti dôvodiac, že ide o samostatnú budovu, ktorá nebola ani predmetom dedičského konania po právnom predchodcovi podielových spoluvlastníkov a bolo by to nespravodlivé voči ďalším, do úvahy prichádzajúcim dedičom po ňom. Voči uvedenému namietal žalovaný tvrdiac, že v tomto dedičskom konaní nebola vedená prístavba ako samostatná nehnuteľnosť, ako osobitná stavba. Mal za to, že ide len o súčasť domu a zrejme takto to bolo vyhodnotené aj notárom, keďže z dedičského rozhodnutia nevyplýva niečo iné. Žalovaný tiež poukázal na geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o. dňa 14.9.2017, ktorý mal slúžiť ako podklad pre zápis stavby - hospodárskej budovy a vlastníckeho práva k nej do katastra nehnuteľnosti (č.l. 120 resp. 180 spisu). V predmetnom geometrickom pláne geodet špecifikoval pozemky takto: 18 - pozemok, na ktorom je dvor, 15 - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, 16 pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom a 4 - pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade... Z uvedeného možno podľa žalovaného vyvodiť, že aj geodet vychádzal z toho, že ide o jednu budovu, ktorá má bytovú a nebytovú časť a je označená jedným súpisným číslom, a teda nie sú žiadne pochybnosti o tom, že ide o jednu nehnuteľnosť.
16. Z uznesenia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 31.5.2006 sp.zn. 10D/489/2004 vyplýva, že predmetom dedičského konania po neb. Z. H., otcovi žalobcu i žalovaného boli okrem iného nehnuteľnosti v katastrálnom území H.-G. označené tak ako sú špecifikované na liste vlastníctva číslo 11, teda pozemok parc. Č.. XX s domom súp. číslo XXX a pozemok parc. Č. XX.
17. Je nesporné, že v prípade hospodárskej budovy ide o prístavbu k rodinnému domu, ktorá nie je v katastri nehnuteľnosti vedená ako samostatná budova. Podľa ustálenej súdnej praxe je prístavba k rodinnému domu v zásade považovaná za súčasť stavby t.j. súčasť hlavnej veci. Avšak z občiansko- právneho hľadiska môže byť prístavba považovaná za samostatnú vec. Skutočnosť, či prístavba je alebo nie je súčasťou stavby ako hlavnej veci, je právnym posúdením v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci (k tomu viď rozsudok Krajského súdu I. G. G. sp.zn. XXCo/XXXX/XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. XXCdo/XXXX/XXXX). To, či v danom prípade prístavba predstavuje súčasť stavby alebo nie, nie je podľa názoru súdu pre toto konanie právne relevantné. Nakoľko prístavba k rodinnému domu nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako samostatná stavba, nemôže a doposiaľ nemohla byť samostatným predmetom právnych úkonov. Hospodárska budova sa nachádza na pozemku, ktorý má byť vyporiadavaný, a či by išlo o samostatnú nehnuteľnosť alebo súčasť hlavnej veci, jej cena musí byť zohľadnená, pretože je potrebné vždy vyporiadať celé nehnuteľnosti.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje žalobcom predložený znalecký posudok za neúplný. K stanovenej cene nehnuteľnosti 41.122,50 eur súd preto pripočítal cenu hospodárskej budovy určenú znaleckým posudkom predloženým žalovaným. Celková všeobecná cena nehnuteľnosti tak predstavuje podľa jedného znaleckého posudku sumu 48.597,28 eur a podľa druhého sumu 79.865,10 eur. Napriek značnému rozdielu v cene nehnuteľností v zmysle predložených znaleckých posudkov, súd nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania ohľadom všeobecnej ceny nehnuteľností považuje za nehospodárne a neúčelné (a teda v rozpore s čl. 17 CSP), predovšetkým vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty medzi spoluvlastníkmi a potrebu zrušenia a vyporiadania ich spoluvlastníctva. Súd preto spriemeroval cenu nehnuteľností podľa predložených znaleckých posudkov na 64.231,20 eur, z čoho náhrada za 5/18 predstavuje sumu 17.842,-eur. Túto sumu súd ustálil ako primeranú náhradu za podiel žalovaného.
19. Žalobca navrhol v konaní vykonať dôkaz obhliadkou nehnuteľnosti, aby súd videl, v akom stave sa vyporiadavaná nehnuteľnosť nachádza. Predmetný návrh súd zamietol, pretože nehnuteľnosť bola obhliadnutá znalcami ako osobami odborne spôsobilými pre stanovenie ceny nehnuteľnosti, ktorá sa okrem iného opiera aj o posúdenie stavu nehnuteľnosti.
20. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca spočiatku navrhoval do ceny vyporiadavaných nehnuteľností nezahrnúť cenu studne, pretože táto bola podľa jeho tvrdenia vybudovaná výlučne ním. Tieto tvrdenia žalovaný popieral. Nakoľko žalobca netrval na ďalšom dokazovaní ohľadom vlastníctva studne, súd považoval za nesporné podielové spoluvlastníctvo oboch sporových strán k studni a cenu studne zahrnul do celkovej ceny vyporiadavaných nehnuteľností.
21. Na vyplatenie náhrady súd v súlade s ust. § 232 ods.3 veta druhá CSP, vzhľadom na výšku tejto náhrady, určil lehotu 45 dní.
22. V súlade s ust. § 166 ods.2 CSP súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti, pretože o tomto nie je možné rozhodovať v konaní o zrušení a vyporiadaní nehnuteľností.
23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach prejednávaného prípadu alebo v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu. V danom prípade súd zohľadnil predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí oboch strán sporu. Sporové strany sa nedohodli na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto obe strany zodpovedajú za vedenie tohto konania. Navyše, súd dospel k záveru, že nemožno hovoriť o procesnom úspechu niektorej zo sporových strán v spore, pretože súd síce na návrh žalobcu zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán, nerozhodol však o výške náhrady v zmysle jeho návrhu.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku o vylúčení nároku na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti ostatným výrokom rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).