Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484 proti žalovanému JUDr. Barbora Koncová, Legionárska 7158/5, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu OBUV Partizánske, a.s. v konkurze, Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO 36 320 595, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že jeho pohľadávka z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac 03/2017 v sume 3 066,68 € je v konkurze, vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40K/61/2016 na majetok úpadcu OBUV Partizánske, a.s. v konkurze, Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO 36 320 595, pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 1.2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/61/2016, zverejneným v OV č. 75/2017 dňa 19.04.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu OBUV Partizánske, a.s. Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO: 36320595. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 20.04.2017. Za správcu bola ustanovená JUDr. Barbora Koncová, so sídlom kancelárie Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín. Žalobca si v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, prihlásil Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 04.05.2017 v zákonnej prihlasovacej lehote svoje pohľadávky na neuhradenom poistnom na sociálne poistenie a penále do vyhlásenia konkurzu, vo výške 62 795,30 EUR, ktoré boli správcom v plnom rozsahu zistené. Podaním č. 37785-5/2017-BA zo dňa 17.07.2017, doručeným správcovi dňa 20.07.2017, si žalobca, v súlade s ust. § 87 ods. 7 a § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR uplatnil svoje pohľadávky proti podstate vzniknuté z titulu neuhradenia splatného poistného na sociálne poistenie podľa úpadcom predložených Mesačných výkazov poistného a príspevkov v celkovej výške 3 484,80 EUR, a to za mesiace 03/2017 v sume 3 066,68 €, za 04/2017 v sume 207,71 € a za 05/2017 v sume 210,41 €. Správca listom zo dňa 09.10.2017, doručeným žalobcovi dňa 13.10.2017, oznámil popretie prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate za mesiac 03/2017 v sume 3 066,68 €, a to čo do právneho dôvodu a výšky. Ako dôvod popretia uviedol, že poistné za 03/2017 vecne a časovo súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu a nesúvisí s prevádzkovaním podniku, ani so správou a speňažovaním podniku, a preto má byt' prihlásené riadnou prihláškou. Ostatné pohľadávky proti podstate za mesiace 04/2017 a 05/2017 uznal.

S neuznaním uplatnenej pohľadávky za mesiac 03/2017 ako pohľadávky proti podstate a s tvrdením správcu sa žalobca nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov: V zmysle ust. 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. Pre určenie, či pohľadávku neprihlásiť do konkurzu, ale je pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, ktorý presne ustanovuje v ust. § 23 ods. 1 a ust § 199 ods. 9 ZKR. Týmto momentom nastávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a v tomto prípade to bol deň 20.04.2017. Žalobca mal za to, že popretá pohľadávka za mesiac 03/2017 je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Ku dňu vyhlásenia konkurzu bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol z toho dôvodu povinný v zmysle ust. § 231 zákona o sociálnom poistení v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Podľa ust. § 231 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke: 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Podľa ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje splatnosť poistného, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Vznik pohľadávky na poistnom za zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení sa viaže na deň splatnosti poistného, určeného jednak zákonom ako aj platiteľom v predloženom výkaze, na základe ktorého sa Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a splatnosťou jej vzniká právo na plnenie vo vykázanej výške. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať' poistné za uvedený mesiac ako pohľadávka mohlo vzniknúť teda až dňom jej splatnosti , t .j . kedy ju žalovaný bol povinný najneskôr uhradiť. Splatnosť uvedeného poistného bola samotným úpadcom - žalovaným v spojení so zákonom o sociálnom poistení určená na deň 02.05.2017, čím je vznik popretej pohľadávky datovaný do obdobia po vyhlásení konkurzu (po 20.04.2017), a nie je možné ju chápať' ako pohľadávku vzniknutú v období pred jeho vyhlásením, ako to prezentuje žalovaný v popretí. Žalovaný nerozlišuje pojmy vznik poistenia a vznik pohľadávky na poistnom, čo sú dve rôzne právne kategórie a nie je možné ich stotožňovať. Poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem~ určený v zákone (§20 zákona o sociálnom poistení) a jeho obsahom okrem iného je povinnosť fyzických alebo právnických osôb povinne sociálne poistených plniť povinnosti, ktoré im zákon ukladá. Za pohľadávku sa považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká, v danom prípade predloženie výkazu poistného a príspevkov, a uplynutie splatnosti vykázaného poistného. Následne v prípade nedobrovoľného splnenia povinnosti včas a v správnej výške (po splatnosti poistného), žalobca uplatňuje a vymáha pohľadávku ďalej v zmysle zákona o sociálnom poistení a spôsobom podľa právneho režimu platiteľa, v akom sa tento v danom čase nachádza. Vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je možné posudzovať len na základe tých ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť vykázať, odviesť a platiť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Táto povinnosť zamestnávateľa je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej

výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Za týmto účelom je zamestnávateľ ovi zákonom stanovená povinnosť v ust. § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení predkladať pobočke Mesačný výkaz poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov v zákonom určenom členení. Poistné, vykázané zamestnávateľom v mesačnom výkaze poistného, je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov za príslušné, mesačné obdobie, pričom zákon o sociálnom poistení stanovuje povinnosť vykazovať a platiť najneskôr poistné v deň určený na výplatu príjmov (deň splatnosti). Úpadca si taký deň v Registračnom liste neurčil, a preto platí postup podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. - „poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné..". Úpadca predložil Sociálnej poisťovni za obdobie 03/2017 Mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 06.04.2017, vo výške 3 066,68 EUR, s určením dňa výplaty príjmov 30.04.2017. V súlade s ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (posledná veta) dátumom splatnosti bol deň 02.05.2017. Právny vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom nie je typickým záväzkovým vzťahom dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné vykázať a zaplatiť. Z uvedeného vyplýva aj právny názor žalobcu na vznik a zánik pohľadávok SP na poistnom, a preto mal zato, že vzhľadom na jeho vyslovenie aj v niekoľkých rozhodnutiach súdov všetkých stupňov, vrátane Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR č. 4Sžso/5/2011 z 28.06.2012, uznesenie NS SR č.k. 2MCdo 30/2012 z 14.08.2013, rozsudok KS Nitra č.k. 15CoKR/6/2011-181 z 10.10.2012, atď.), je názor žalobcu v súlade s právnou legislatívou a rozhodovacou súdnou praxou. Povinnosťou správcu vo veciach konkurzu, a teda aj ďalšieho pokračovania v podnikaní úpadcu je konať s odbornou starostlivosťou, a to nevynímajúc riešenie pracovnoprávnych vzťahov. S popretím právneho dôvodu správcom, že predmetná pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku, resp. so správou a speňažovaním majetku úpadcu, žalobca uviedol, že poistné na sociálne poistenie za mesiac 03/2017 by nevzniklo, keby úpadca podnik neprevádzkoval nezamestnával ľudí, neprideľoval im prácu, a teda nebol povinný následne vyplatiť im mzdy, ktoré sú vymeriavacím základom pre zákonné odvodové povinnosti voči žalobcovi, a to tak úpadcu ako zamestnávateľa ako aj samotných zamestnancov. Ak úpadca ako zamestnávateľ predložil výkaz za 03/2017 s reálnymi vymeriavacími základmi jeho zamestnancov v počte 4 (viď Príloha k MV za 03/2017), a ešte ku dňu podania žaloby dňa zamestnával 1 zamestnanca, je nesporné, že podnik ku dňu, aj po vyhlásení konkurzu, prevádzkoval a prevádzkuje doteraz. Z uvedeného preto vyplýva, že pohľadávka žalobcu za mesiac 03/2017 súvisí s prevádzkovaním podniku. Z predložených dokladov vyplýva, že úpadca zamestnával zamestnancov nepretržite, pred začatím konkurzného konania, v deň vyhlásenia konkurzu, po jeho vyhlásení a aj ku dňu podania žaloby, o čom žalobca predložil prehľad zamestnancov s uvedením dôb ich poistenia. Ak podnikajúci subjekt, zamestnával a zamestnáva zamestnancov, vyplácal im mzdové nároky, ktoré podliehajú odvodovým povinnostiam na základe úpadcom stanovených vymeriavacích základov, vykázaných Sociálnej poisťovni v predkladaných mesačných výkazoch poistného a príspevkov, potom nie je odôvodnené tvrdiť, že takýto subjekt sa ako podnik L v čase vyhlásenia konkurzu neprevádzkoval. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Slovné spojenie v ust . § 87 ZoKR „ ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ' je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných~ ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Vychádzajúc už právoplatného rozhodnutia NS SR, č.k. 1 Sžso/37/2014 z 27.10.2015, v ktorom je okrem iného aj s vyslovený zásadný právny názor na súvis zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu a prevádzkovania podniku, žalobca uvádza, že pokiaľ správca neukončil pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami úpadcu, resp. s časťou z nich ukončil po vyhlásení konkurzu, potom je irelevantné, či im bola, resp. mala alebo vôbec mohla byt' prideľovaná práca. Úpadca bol a je nepretržite aktívnym zamestnávateľom, a preto jeho tvrdenia o neprevádzkovaní podniku nemožno považovať za preukázané. Zároveň žalobca poukazoval aj na rozsudok KS Trenčín č.k. 16CoKR/1/2016-79, ktorým súd vyslovil právny názor na pohľadávky žalobcu (aj keď v danom prípade sa týka vyplatených dávok GP) ako pohľadávok proti podstate, nakoľko správca, aj keď neprideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku, vykonáva naďalej úkony vo vzťahu k Sociálnej poisťovni (v danom prípade predkladá MV), čím si plní svoje zákonné povinnosti. A tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu, a teda sú pohľadávkou proti

podstate. Žalovaný v oznámení o popretí uvedenej pohľadávky svoje tvrdenia o popretí jej právneho dôvodu - že pohľadávka nevznikla po vyhlásení konkurzu a nesúvisí s prevádzkou podniku ničím konkrétnym nezdôvodnil, iba poukazuje na skutočnosť, že predmetná pohľadávka vecne a časovo súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu - marec 2017, neberúc do úvahy právny aspekt vzniku pohľadávky na poistnom , nie vzniku poistného. S poukazom na čI. 2 ods. 2 a rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktoré žalobca poukázal vyššie, na základe uvádzaných skutočností a dôkazov mal žalobca za to, že prihlásená pohľadávka proti podstate za mesiac 03/2017 spĺňa obe kritériá pohľadávok proti podstate, definovaných a určených v ust. § 87 ZKR, a to tak kritérium časové ako aj vecné, t.j. vznikla po vyhlásení konkurzu, súvisí s prevádzkovaním podniku v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, resp. v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. I) so správou a speňažovaním majetku.

1.3. K žalobe žalobca pripojil listiny: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok žalobcu por. č. 1 zo dňa 04.05.2017, Uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 17.07.2017, vrátane doručenky, saldokonto úpadcu z IS SP, Oznámenie a výzva zo dňa 09.10.2017, mesačný výkaz poistného a príspevkov za 03/2017, prehľady zamestnancov, registračný list zamestnávateľa a písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.06.2018.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 04.07.2018 zotrval na dôvodoch popretia žalovanej pohľadávky proti podstate tak, ako boli uvedené v Oznámení zo dňa 09.10.2017. Poprel tvrdenie žalobcu, že by žalovaný prevádzkoval podnik úpadcu počas konkurzu. Uviedol, že prevádzkovanie podniku v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje presne stanovený postup, ako aj povinnosti správcu v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Avšak podnik úpadcu v žiadnom prípade prevádzkovaný nebol. Úpadca nevykonával aktívne žiadnu podnikateľskú činnosť, či už počas konkurzu alebo už v období pred konkurzom, keď od podania návrhu na konkurz (na jeseň 2016). Podnik úpadcu teda prevádzkovaný počas konkurzu nebol, a skutočnosť, že správca si ponechal v pracovnom pomere jedného zamestnanca nesvedčí o skutočnosti, že by sa podnik prevádzkoval. Uvedená zamestnankyňa mala na starosti iba zhromažďovanie, archiváciu účtovných dokladov a podobné administratívne práce. Podľa žalovaného, pojem prevádzkovanie podniku zahŕňa viac obsahových zložiek, nielen osobný substrát, ako uvádza žalobca. Predovšetkým má ísť pri prevádzkovaní o vykonávanie činnosti smerujúcich k dosahovaniu zisku podniku. K žiadnym takýmto činnostiam nedošlo. Žalovaný poukazoval pritom na rozhodnutie OS TT sp. zn. 36Cbi/27/2012.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok žalobcu por. č. 1 zo dňa 04.05.2017, Uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 17.07.2017, vrátane doručenky, saldokonto úpadcu z IS SP, Oznámenie a výzva zo dňa 09.10.2017, mesačný výkaz poistného a príspevkov za 03/2017, prehľady zamestnancov, registračný list zamestnávateľa a písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.06.2018.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/61/2016 zo dňa 10.04.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 75/2017 dňa 19.04.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu OBUV Partizánske, a.s. v konkurze, Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO 36 320 595, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.

5. Uplatnením pohľadávky proti podstate zo dňa 17.07.2017 si žalobca uplatnil v označenom konkurze pohľadávku proti podstate v sume 3 066,68 € titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 03/2017.

6. Oznámením zo dňa 09.10.2017, doručeným žalobcovi dňa 13.10.2017, žalovaný oznámil žalobcovi, že pohľadávky žalobcu proti podstate boli zistené len v sume 418,12 € (za obdobie 04/2017 a 05/2017). Zostávajúcu časť v sume 3 066,68 € (03/2017) správca neuznal čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodov:

- pohľadávka na zaplatenie poistného vecne a časovo súvisí s obdobím marec 2017, t.j. s obdobím pred vyhlásením konkurzu a má byť prihlásená v konkurze prihláškou, nakoľko konkurz bol vyhlásený dňa 20.04.2017;

- zároveň mal správca zato, že pohľadávky proti podstate vymenúva § 87 ods. 2 ZKR, pričom predmetná pohľadávka nespĺňa zákonné náležitosti § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, nakoľko nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním konkurzu.

7.1. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

7.2. Podľa § 28 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

7.3. Podľa § 87 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

7.4. Podľa § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

7.3. Podľa § 87 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

7.5. Podľa § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v

ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

7.6. Podľa § 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky na starobné dôchodkové sporenie") nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

7.7. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. predčasného starobného dôchodku, 3. invalidného dôchodku, 4. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 5. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo 1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch

na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

7.8. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu 7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, c) fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 a d) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu1c) počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.

7.9. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.10. Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

7.11. Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

7.12. Podľa § 139 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.13. Podľa § 139 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

7.14 Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.15. Podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

7.16. Podľa § 142 ods. 1 prvej vety zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.17. Podľa § 142 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

7.18. Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

7.19. Podľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

7.20. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) bodu 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

7.21. Podľa § 5 Obch. zák., podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

8. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, avšak len vtedy, ak vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pre účely posúdenia predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate sa teda súd zaoberal najmä momentom jej vzniku a splatnosti, a tiež jej vzťahom k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.

9. Splatnosť predmetného poistného na sociálne poistenie za marec 2017 mala byť v zmysle § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné, teda 30.04.2017, keďže úpadca, podľa registračného listu zamestnávateľa, nemal určený deň na výplatu príjmov, ktoré boli vymeriavacím základom zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že deň splatnosti poistného na sociálne poistenie (30.04.2017) pripadol na nedeľu, poistné bolo splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň, a to 02.05.2017.

10. Úpadca ako zamestnávateľ bol podľa § 231 ods. 1 písm. f) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity. Úpadca predložil Sociálnej poisťovni Mesačný výkaz poistného a príspevkov za 03/2017 dňa 06.04.2017, vykázané poistné v sume 3 066,68 € však Sociálnej poisťovni doteraz neuhradil.

11. Moment vzniku pohľadávky na zaplatenie poistného na sociálne poistenie zákon č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výslovne neupravuje. Upravuje však vznik jednotlivých druhov sociálneho poistenia pre zamestnanca i zamestnávateľa, pričom vznikom poistenia zamestnávateľovi za splnenia zákonných podmienok (napr. zamestnávanie pracovníkov a pod.) vzniká povinnosť platiť príslušné poistné. Pri stanovení výšky poistného uvedený zákon vychádza z vymeriavacieho základu zamestnávateľa dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné. Zamestnávateľ platí poistné buď na základe ním podaného mesačného výkazu poistného, alebo na základe predpísania poistného Sociálnou poisťovňou. Úpadcovi ako zamestnávateľovi teda síce vzniká povinnosť platiť poistné vznikom poistenia, ale jeho výška mu je známa až na základe vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku

a odviesť poistné za zamestnanca je teda povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sume uvedenej vo mesačnom výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov za príslušné mesačné obdobie, v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa preto nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Súd podotýka, že úpadca ako zamestnávateľ v registračnom liste nemal určený deň výplaty príjmov, ktoré boli vymeriavacím základom zamestnancov a v konaní nebolo preukázané, že by príjmy boli zamestnancom vyplatené pred 06.04.2017. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka v sume 3 066,68 € vznikla dňa 06.04.2017, kedy úpadca doručil Sociálnej poisťovni mesačný výkaz poistného za marec 2017.

12. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, súd žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 3 066,68 € titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za 03/2017 je v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/61/2016 na majetok úpadcu OBUV Partizánske, a.s. v konkurze, Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO 36 320 595, pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Predmetná pohľadávka vznikla 06.04.2017, pričom účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu OBUV Partizánske, a.s. v konkurze, Nádražná 891, 958 01 Partizánske, IČO 36 320 595 nastali 20.04.2017, z čoho vyplýva, že žalovaná pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pohľadávka vznikla pred vyhlásením predmetného konkurzu, nie je, podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pohľadávkou proti podstate. Súd podotýka, že podmienkou pre posúdenie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je moment jej vzniku pred vyhlásením konkurzu, pričom z tohto hľadiska je v tomto prípade jej splatnosť irelevantná. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej sú poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.06.2012 a sp. zn. 7Sžso/81/2011 zo dňa 30.10.2012.

13. V spore bolo preukázané, že žalovaná pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, nakoľko úpadca bol aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru súdu, slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. V tejto súvislosti zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa súd v tomto prípade nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cbi/27/2012 zo dňa 18.09.2013. Je tiež potrebné vziať na zreteľ, že skutočnosť, že žalovaná pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu v tomto prípade bola, podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, právne irelevantná, keďže predmetná pohľadávka vznikla už pred vyhlásením konkurzu.

14. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 proti žalobcovi priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.