Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-23-2021.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu: ERES property, s.r.o., so sídlom Trenčín, Bratislavská 16, IČO: 47 977 591, právne zastúpeného: JUDr. Jiří Choutka, advokát, so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121, proti žalovanému: BYTTHERM, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Hollého 148/46, IČO: 31 446 639, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1Cb/1/2021-58 zo dňa 9. augusta 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vydania veci zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca sa žalobou domáhal vydania veci - dokumentácie týkajúcej sa správy domu súp. č. XX na ulici J. Y. v F. nad F. od žalovaného, ktorý ako správca v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. vykonával správu bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.06.2010. Zmluvu mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu ukončiť výpoveďou ku dňu 31.12.2018.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie veci - dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu súp. číslo XX na ul. J. Y. v F. nad F., je v celom rozsahu nedôvodná. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie žalobcovho vlastníckeho práva k týmto veciam. V tomto súdnom konaní sa žalobca ako nový správca bytového domu domáhal v mene vlastníkov bytov predmetného bytového domu voči žalovanému ako predchádzajúcemu správcovi bytového domu, vydania dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu, a to za celé obdobie výkonu správy bytového domu pôvodným správcom - žalovaným. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva (vlastníckeho práva k uplatňovaným hnuteľným veciam). Žalovaný listom zo dňa 11.01.2019 oznámil väčšinovému vlastníkovi bytov v bytovom dome, že končí správu bytového domu. S poukazom na znenie článku X. bod 3 Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.06.2010, k vypovedaniu tejto zmluvy, uzatvorenej na dobu neurčitú, nedošlo v súlade s dohodnutými podmienkami, a teda táto zmluva nezanikla. V zmysle § 9 ods. 6 zákona
č. 182/1993 Z.z., povinnosť doterajšieho správcu predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu vzniká v prípade, ak zaniká zmluva o výkone správy, alebo ak správca končí svoju činnosť. Táto povinnosť vzniká najneskôr v deň zániku zmluvy, pričom v rovnakej lehote je predchádzajúci správca povinný odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu (najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady, technickú dokumentáciu domu, vyúčtovanie úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, zápisnice a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ďalšie dokumenty nevyhnutne potrebné na riadny výkon správy domu novou osobou). V danom prípade Zmluva o výkone správy zo dňa 01.06.2010 doposiaľ nezanikla, resp. nebola vypovedaná spôsobom v nej dohodnutým a rovnako aj pôvodný správca svoju správcovskú činnosť stále vykonáva, t. zn. stále je zapísaný v zozname správcov bytových domov. Samotná skutočnosť, že v dôsledku dlhodobých vzájomných problémov medzi správcom - žalovaným a väčšinovým vlastníkom bytov v bytovom dome, sa správca rozhodol ukončiť svoju činnosť (listom zo dňa 11.01.2019), avšak bez toho, aby pri vypovedaní Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.06.2010 postupoval v zmysle dojednaných záverečných ustanovení čl. X. bod 3 zmluvy, nezakladá nárok žalobcu na vydanie hnuteľných vecí - dokumentácie týkajúcej sa správy predmetného bytového domu. Navyše predmetom tohto konania nebolo posúdenie platnosti, či neplatnosti Zmlúv o výkone správy zo dňa 01.06.2010 a zo dňa 18.04.2019, ale posúdenie, či je za súčasného stavu oprávnený nárok žalobcu na vydanie veci, t.zn. či žalobca je nositeľom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa touto žalobou domáha. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže žalobca najmä nepreukázal svoje vlastnícke právo k dokladom, ktoré žiada vydať od žalovaného, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj navrhovaným petitom a dospel k záveru, že petit žaloby, tak ako ho špecifikoval žalobca, je pre účely prípadného neskoršieho výkonu rozhodnutia, nevykonateľný. Je nevyhnutné, aby petit žaloby o vydanie hnuteľnej veci obsahoval úplne presnú špecifikáciu tej - ktorej hnuteľnej veci, ktorej vydania sa žalobca domáha, bez toho, aby vznikli akékoľvek pochybnosti o tom, o akú konkrétnu vec ide a aby táto nemohla byť zameniteľná s inou vecou. V danom prípade žalobca žiada vydanie účtovnej evidencie obsahujúcej účtovné doklady, vyúčtovanie úhrad za plnenia a vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a výpisy z bankových účtov, pričom nie je zrejmé o aké účtovné doklady má presne ísť (existuje viacero dokladov, ktoré možno označiť pojmom účtovný doklad) a ani výpis z akého bankového účtu žiada vydať (číslo účtu, v akej banke je vedený, za aké účtovné obdobie). Taktiež nie je zrejmé, že o vydanie akých konkrétnych dodávateľských a poistných zmlúv žalobca žiada, t.zn. uzatvorených medzi akými účastníkmi s akým predmetom plnenia, za aké konkrétne obdobia. Rovnako, ak žalobca žiadal o vydanie dokladov o vykonaní odborných kontrol nebolo z petitu žaloby, a to ani po vykonanom doplnení, zrejmé, o aké odborné kontroly, kým, kedy a kde vykonané sa má jednať.
5. Súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za potrebné skúmať platnosť a dodržanie zákonných ustanovení pri uzatváraní Zmluvy o výkone správy zo dňa 18.04.2019, nakoľko toto nebolo potrebné pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie veci - dokladov, o vydanie ktorých v tomto konaní žalobca žiadal, a preto návrh žalovaného na vykonanie takéhoto dokazovania zamietol. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bol žalovaný úspešný a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti predmetného rozsudku.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca s dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k tvrdeniu, že právny zástupca považuje Zmluvu o výkone správy zo dňa 1.6.2010 za platnú. Ak by tomu tak bolo, nemohla by byť uzatvorená zmluva medzi vlastníkmi bytov bytového domu na ulici J. Y.. XX a žalobcom ako správcom a neprichádzalo by do úvahy ani podanie predmetnej žaloby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nie je vlastníkom požadovanej dokumentácie bytového domu a že vlastníkom tejto dokumentácie sú vlastníci bytov, ktorých žalobca ako správca bytového domu zastupuje v súlade s § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. Žalovaný dal jednoznačne a preukázateľne najavo ukončenie správy bytového domu, zrušil všetky zmluvy o dodávke elektrickej energie, vody a plynu pre bytový dom a vyúčtoval si poplatok za ukončenie správy. V konečnom dôsledku prestal vykonávať činnosť správcu pre bytový dom. Vlastníkom bytov nezostávalo nič iné ako túto situáciu akceptovať a bezodkladne uzatvoriť nové zmluvy a hľadať spôsob aj novej správy bytového
domu, de facto teda došlo k ukončeniu správy bytového domu dohodou. Žalovaný už viac ako 2 roky nevykonáva správu bytového domu. Ustanovenie § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. ustanovuje spôsob, na základe ktorého dochádza k realizácií výkonu správy bytového domu. Vlastníci bytov uzatvárajú so správcom zmluvu o výkone správy, pričom ide o povinný dvojstranný právny úkon. Vlastníci bytov vstupujú do tohto zmluvného vzťahu ako spotrebitelia a preto je potrebné pre platnosť zmluvy dodržiavať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv uvedených v § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o výkone správy má spotrebiteľský charakter vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a správcom a úlohou súdu prvej inštancie malo byť aj zaoberanie sa abstraktnou kontrolou spotrebiteľskej zmluvy a jej neprijateľnými podmienkami. Na základe uvedeného žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie neaplikoval príslušné ustanovenia CSP upravujúce spotrebiteľský spor a to najmä vo vzťahu k čl. X bod 3 Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.6.2010. Hnuteľné veci o ktorých vydanie žalobca žiada sú v žalobe dostatočne špecifikované. Žalobcom požadovaná dokumentácia má výrazný význam a to nielen pre ďalšie fungovanie správy v súvislosti s predchádzajúcim obdobím ale rovnako aj z pohľadu kontroly vykonanej správy, či bola vykonávaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, či nedošlo na strane vlastníkov bytov konaním správcu ku škode, ktorá by v prípade plynutia 5 ročnej výpovednej lehoty bola nevymožiteľná. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že správu bytového domu ukončil len tým, že vypovedal zmluvy o dodávke plynu a vody, nakoľko väčšinový vlastník p. F. neplatil za plyn, vodu ani poplatok za správu žalovanému. Žalovaný si nevyúčtoval žiaden poplatok za ukončenie správy a žalobca vedome uvádza nepravdivé informácie. Žalobca (poznámka odvolacieho súdu: Väčšinový vlastník) nedal za svojich 24 bytových jednotiek mesačný preddavok predpisu do fondu opráv a neplatil za ne mesačne do fondu opráv, čím vedome a hrubo porušil zákon č. 182/1993 Z.z. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie žalobcu odporuje dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K skončeniu zmluvy o výkone správy nedošlo a to hlavne pre nezáujem žalobcu. Všetky doklady, ktoré požadoval žalovaný predložil, ďalšie doklady nežiadal. Väčšinový vlastník mal možnosť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy bytového domu, ani raz tak nevykonal. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný potvrdiť.
9. Žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
12. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania postupoval v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 23.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z. žalobu žalobcu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza :
15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k otázke tvrdeného zániku Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.06.2010. Zmluva bola uzavretá medzi E. F. ako vlastníčkou bytov a nebytových priestorov v dome J. Y. XX, byty č. X - XX a spoločnosťou F. s.r.o. ako správcom vykonávajúcim správu domu vlastníkov bytových a nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená písomne a keďže nejde o obchodnú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. Písomne uzavretú zmluvu je možné vypovedať len písomne. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie čl. X. bod 3 uzavretej zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli výpovednú lehotu 5 rokov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný vypovedal zmluvu v súlade s uzavretou zmluvou a ustanoveniami zákona, vzťahujúceho sa na predmetný zmluvný vzťah.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu svedčilo akékoľvek právo k veciam, vydania ktorých sa predmetnou žalobou domáhal. K námietke neuplatnenia ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich spotrebiteľský charakter sporu odvolací súdu uvádza, že predmetom sporu nebolo skúmanie platnosti/neplatnosti uzavretej zmluvy o výkone správy v súvislosti s dohodnutou výpovednou lehotou, ale predmetom sporu bolo vydanie veci. Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola žaloba zamietnutá v spojení s odvolacou námietkou žalobcu, týkajúcou sa riadnej špecifikácie vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, odvolací súd uvádza, že hnuteľné veci uvedené v žalobe, upravenej podaním zo dňa 27.01.2021 (č.l. 26), neboli špecifikované tak, aby bol prípadný vyhovujúci výrok súdu vykonateľný. Petit je najdôležitejšia časť žaloby. Je to presná formulácia, akého výroku sa žalobca domáha, t. zn. návrh toho, ako má podľa žalobcu súd rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, prevezme požadovaný výrok do svojho rozhodnutia. Formulácia petitu vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Čo i len čiastočne neurčitý petit odsudzuje neskoršie rozhodnutie k tomu, že úspešná strana sporu nebude v exekúcii úspešná (nebude možné výrok vymôcť).
19. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.
20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).