Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Tv-3-2017.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tv/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. augusta 2018 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. voj. OS SR I. B., nar. XX. X. XXXX E. D., trvale bytom D., T. XXX/X, príslušník E. XXXX P.,
2. B. B., nar. XX. XX. XXXX E. D., trvale bytom D., T. XXX/X,
3. O. S., nar. XX. X. XXXX E. D., trvale bytom D., P. XXX/XX,
sú vinní, že
v bode 1) obžalovaní voj. I. B. S. B. B.
- dňa 21. 06. 2015 v čase okolo 04.30 hod. v pohostinskom zariadení „Š. J.“ nachádzajúcom sa v D. L. A. C., fyzicky napadli poškodeného C. R., L.. XX. XX. XXXX, a to tak, že obvinený B. B. udrel poškodeného rukou do hlavy do oblasti ľavého ucha, následne spadol poškodený na zem medzi stoly a ako sa postavil, napadol ho B. B. a I. B., a to tak, že obaja ho udierali rukami do vrchnej časti tela, v dôsledku čoho poškodený zacítil bolesť v nose a spadol na zem, a obaja obvinení do neho opakovane kopali, a to do celého tela, čím mu tak obvinený I. B. svojim konaním spôsobil zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s primeranou dobou liečenia 14 dní, B. B. mu spôsobil tržnú ranu vonkajšieho zvukovodu, otras labyrintu vnútorného ucha vľavo, periférny vestibulárny syndróm s dobou liečenia 3 týždne a spoločným konaním mu spôsobili mnohopočetné pomliaždenie tváre a hlavy, pomliaždenie pravej hrudnej steny s dobou liečenia 14 dní,
v bode 2) obžalovaný O. S.
- dňa 21. 6. 2015 v čase okolo 04.30 hod. v pohostinskom zariadení „Š. J.“ nachádzajúcom sa v D. na ulici C. X, fyzicky napadol poškodeného C. G., L.. XX. X. XXXX, a to tak, že pri tom, ako chcel poškodený C. G. brániť C. R. pred predchádzajúcim útokom zo strany obvinených voj. I. B. S. B. B., tak ho obvinený chytil za hlavu tak, že poškodený mal hlavu pod jeho pazuchou, tlačil ho pomedzi stoly a snažil sa ho rukami škrtiť a po tom, ako ho obvinený pustil, si poškodený kľakol k C. R., ktorý ležal na zemi a vtedy ho obvinený udrel do tváre do oblasti hornej pery, čím tak svojim konaním spôsobil poškodenému pomliaždenie hlavy v záhlaví a tržnú ranu hornej pery s dobou liečenia 5 dní,
teda
v bode 1) obžalovaní voj. I. B. S. B. B.
- spoločným konaním dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli iného,
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
v bode 2) obžalovaný O. S.
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli iného,
čím spáchali
v bode 1) obžalovaní voj. I. B. S. B. B.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
v bode 2) obžalovaný O. S.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
Obžalovaný I. B.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Obžalovaný B. B.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Obžalovaný O. S.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 200 (dvesto) EUR.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným: I. B., nar. XX. X. XXXX E. D. a B. B.Č., nar. XX. XX. XXXX v D. povinnosť nahradiť poškodenému E. X. G.M., S.. D.., W.: XXX XXX XX, D. D. G. Q. X, J. náhradu škody vo výške 149,61 EUR a K.E. X. G., S..D.., W.: XX XXX XXX, so sídlom R. XX, XXX XX J. náhradu škody vo výške 179,34 EUR.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 4.7.2017 obžalobu na voj. I. B., B. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a na O. S. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21. 06. 2015 v čase okolo 04.30 hod. v pohostinskom zariadení „Š. J.“ nachádzajúcom sa v D. na ulici C., fyzicky napadli poškodeného C. R., L.. XX. XX. XXXX, a to tak, že obvinený B. B.T. udrel poškodeného rukou do hlavy do oblasti ľavého ucha, kedy poškodený zacítil v uchu bolesť a pískanie, zatackal sa, spadol na zem medzi stoly a ako sa postavil, napadol ho B. B. S. I. B., a to tak, že obaja ho udierali rukami do vrchnej časti tela, v dôsledku čoho poškodený padal na zem, a vtedy ho I. B. kolenom kopol do tváre do oblasti nosa, kde vtedy poškodený zacítil bolesť v nose a spadol na zem, a obaja obvinení do neho opakovane kopali, a to do celého tela, čím mu tak obvinený I. B. svojim konaním spôsobil zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s primeranou dobou liečenia 14 dní, B. B. mu spôsobil tržnú ranu vonkajšieho zvukovodu, otras labyrintu vnútorného ucha vľavo, periférny vestibulárny syndróm s dobou liečenia 3 týždne, a spoločným konaním mu spôsobili mnohopočetné pomliaždenie tváre a hlavy, pomliaždenie pravej hrudnej steny s dobou liečenia 14 dní, a O. S. dňa 21. 6. 2015 v čase okolo 04.30 hod. v pohostinskom zariadení „Š. J.“ nachádzajúcom sa v D. na ulici C. X, fyzicky napadol poškodeného C. G., nar. XX. X. XXXX, a to tak, že pri tom, ako chcel poškodený C. G. brániť C. R. pred predchádzajúcim útokom zo strany obvinených voj. I. B. S. B. B., tak ho obvinený chytil za hlavu tak, že poškodený mal hlavu pod jeho pazuchou, tlačil ho pomedzi stoly a snažil sa ho rukami škrtiť a po tom, ako ho obvinený pustil, si poškodený kľakol k C. R., ktorý ležal na zemi a vtedy ho obvinený udrel do tváre do oblasti hornej pery, čím tak svojim konaním spôsobil poškodenému pomliaždenie hlavy v záhlaví a tržnú ranu hornej pery s dobou liečenia 5 dní.
Obžalovaní I. B. S. O. S. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sú nevinní vo vzťahu ku skutku, ktorý im bol kladený za vinu, pričom B. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ale súd toto vyhlásenie neprijal vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovanému B. B. bolo kladené za vinu spáchanie skutku, na ktorom sa podieľal i Jozef Ličko, ktorý svoj podiel na skutku poprel a súd teda mal pochybnosti o miere účasti jednotlivých obžalovaných na skutku.
Na základe uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodených C. R., C. G.T. S. D. C. Y., O. P., C. Q. S. C. P., prečítaním svedeckých výpovedí J. C., C.. C. Ž., prečítaním znaleckého posudku I. P., čítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný I. B. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, s tým, že uviedol, že v ten deň bol spoločne s bratom B., O. S. a O. P. v salóniku v Š. J. a vo vedľajšej miestnosti boli poškodení C. R. S. C. G., ktorí do baru prišli spolu s P.. Okolo 3:00 hod. prišiel do salóniku C. R. za O. P., aby ich tento odviezol preč, keďže prišli s nimi, ale ten ešte nechcel odísť a uvedené sa niekoľkokrát opakovalo, že B. B. mu ponúkol, že mu zavolá taxík, čo R. odmietol. Vtedy došlo k výmene názorov medzi R. S. B. B., na čo si však obžalovaný už presne nepamätal. Následne sa konflikt stupňoval a padli i nejaké nadávky, na čo jeho brat B. B. vstal, aby šiel k R. ho vyzvať, aby opustil podnik, avšak nevedel uviesť prečo kvôli tomu musel ísť za ním. Keď prišiel k R., ktorý stál vo dverách do salónika, tak tomuto dal facku, pričom poškodený sa bránil tak, že mu tento úder opätoval, avšak obžalovaný nevedel uviesť ako. Následne R. viackrát udrel B. B. (to už spoločne s S. S. P. vstali a podišli k B. B. S. R.) až tak, že R. padol, na čo ho B. B. kopol kolenom do oblasti tváre. S O. P. a C. G. sa ich snažili od seba odtrhnúť, pričom obžalovaný nevedel uviesť, čo robil v tej chvíli, O. S., ale neskôr S. mysliac si, že G. sa zapojí do konfliktu tohto chytil okolo krku zhybom v lakti. Vtedy sa postavil obžalovaný I. B. medzi R. S. B., aby ho tento viac nebil, na čo sa poškodený postavil a išiel von za C. G.. Na inom mieste obžalovaný I. B. uviedol, že kop do nosa zo strany B. B. bol až ku koncu konfliktu, ktorému predchádzalo to, že sa medzi nich (R. a brata B.) postavil, aby im zabránil v bitke. V prípravnom konaní vypovedal, že ako prvý napadol R. brata B., a že chcel pomôcť chrániť brata a tak odstrčil R., ktorý padol na zem, k tomu roporu obžalovaný nič relevantné neuviedol (rovnako sa vyjadril, že on nevidí rozpor v tom, že v prípravnom konaní vypovedal, že strčil do R. aby sa nebili a v konaní pred súdom vypovedal, že sa postavil medzi R. a brata B. E. čase keď na zemi bol R. po tom, čo ho viackrát brat udrel) a zotrval na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom už navyše uviedol, že videl ako R. udrel jeho brata päsťou ako odvetu za jeho facku.
O. S. vypovedal o priebehu skutku po okamih, kedy sa s I. B. a C. P. postavili a podišli ku R. S. B. B., ktorých konflikt zvážnel rovnako ako I. B. s tým, že tento nevedel kto ako prvý fyzicky zaútočil na druhého, avšak vypovedal rozdielne s výpoveďou obžalovaného I. B. ohľadne toho ako prebiehal jeho konflikt s C. G., kde uviedol, že to bol práve C. G., ktorý ho chytil ako prvý okolo krku v domnení, že si myslel, že S. napadne R., keďže sa snažil spoločne s I. B. oddeliť R. a B. B., a tohto odtlačil až k východu, kde sa z jeho zovretia dostal. V inej časti svojej výpovede uvádzal, že videl ako R. kopol B. B., pričom I. B. nevidel, že by nejakým spôsobom kopol R., či ho udrel päsťou, alebo nejako inak. Rovnako nevidel, že by niekto kopal R.. Vo vzťahu k rozporu medzi jeho výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že videl ako prvý R. udrel päsťou B. B., ale na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že sa mu obaja stratili na 5 sekúnd z dohľadu, tak nevie uviesť ako bitka začala, uviedol, že v prípravnom konaní si to pamätal lepšie, pričom rovnako v prípravnom konaní vypovedal, že R. padol dva krát a že pripúšťa, že po druhom páde R. ho mohol kopnúť B. B.. Vzhľadom na iné súdom nepochybne preukázané dôkazy o priebehu skutku v bode 1 rozsudku i v bode 2 rozsudku (výpovede poškodených a svedka P.M. - viď nižšie) a na to, že obžalovaný v priebehu konania menil svoju výpoveď a vypovedal, že nevidel, že by niekto kopal poškodeného R., pričom bol v tej istej miestnosti a to, že bol kopaný inými osobami bolo nepochybne preukázané, a tak súd jeho výpovedi neuveril a vnímal ju ako účelovú v snahe vyviniť seba i spoluobžalovaných spod trestnej zodpovednosti.
B. B. vypovedal v zhode s výpoveďou jeho brata I. B. o priebehu konfliktu, pričom uviedol, že to bol on kto kopol R. a že brat I. nebil poškodeného, pričom pred kopom udieral päsťami R., kde to prišlo.
Poškodený C. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom uviedol, že v ten večer šli na pivo spoločne s C. G. S. O. P. do Š. J. E. D., pričom celý večer bol pohodový až do okamihu, kedy ho udrel B. B. bezdôvodne pravdepodobne päsťou do ľavej časti hlavy, do oblasti ucha, a to v čase keď mal ruky vo vrecku, lebo nevedel, že sa k niečomu takému schyľuje, po tomto údere spadol medzi stoly, kde zistil, že krváca, keď vstal, začal sa brániť, ale to už útočilo na neho niekoľko osôb, pričom všetko skončilo potom, čo dostal kopanec do hlavy, na viac si nepamätal. Prebral sa až na zemi v kaluži krvi, pričom utrpel zlomeninu nosa, mal
roztrhnuté ucho, mal opuchnutú ľavú spánkovú oblasť, pomliaždené rebrá a poškodený sluch. Po tom, čo sa postavil a bránil sa, vybehlo naňho viacero osôb a bili ho hlava nehlava, pričom päsťou dostal aj od inej osoby ako od B. B.. Nevedel uviesť kto ho kopol, avšak bol v tom, že niekto iný ako B. B..
Svedok poškodený C. G. vypovedal v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom jeho výpoveď bola konzistentná s výpoveďou ako poškodeného R. tak i svedka O. P. v prípravnom konaní, kde vypovedal, že v ten večer prišli s R. S. P. na pivo, pričom P. si sadol k obžalovaným do salónika, počas večera niekoľkokrát zašli za P., kedy už pôjdu domov, pričom v jednej chvíli podišiel B. B. T. R., ktorého udrel do ucha R. otvorenou dlaňou, na čo R. dal facku B. B. a zároveň zo salónika vybehlo viacero chlapcov, kde O. S. chytil poškodeného G. okolo krku tak, že kričal o pomoc O. P., pretože nemohol dýchať a tento mu na pomoc prišiel a oddelil ich. P. sa do konfliktu nezapájal. Po tom, čo chlapci vybehli zo salónika na R., tohto zhodili na zem, kde ho kopali. Následne podišiel k R. a zistil, že je v bezvedomí a povedal, že je potrebné zavolať záchranku a pritom dostal od niekoho päsťou, či kopom do tváre, ale nevedel uviesť od koho. Svedok zdôraznil, že do okamihu napadnutia pokojne komunikovali s P. ohľadne toho kedy pôjdu domov, keďže prišli spoločne.
Svedkyňa C. Y. bola v čase skutku barmankou, pričom do okamihu začiatku konfliktu vypovedala v podstate v zhode so všetkými obžalovanými i svedkami s tým, že uviedla, že ako prvý napadol R. B. B. (uvedené však mala od C. P., keďže v prípravnom konaní vypovedala, že nevedela kto koho prvý napadol), ale potom nič nevidela, lebo sa skryla.
Svedok O. P. v konaní vypovedal 3-krát (2-krát v prípravnom konaní a raz pred súdom), pričom zakaždým išlo o rozdielne výpovede. V konaní pred súdom vypovedal, že konflikt začal tak, že pristúpil B. B. T. R. a dal mu facku, na čo mu to R. vrátil a začali sa navzájom naťahovať, na čo tí, čo sedeli v salóniku pribehli k ním a snažili sa ich rozdeliť, aj sa im to podarilo, ale potom opäť do seba skočili až spadli na zem. Medzitým S. D. G. sa tiež chytili a svedok ich rozdelil, aby sa nebili. Na inom mieste uvádzal, že S. mal G. zakliesneného pod krkom. Výslovne uviedol, že nevidel, že by niekto niekoho kopol počas bitky. Nevidel žiadne údery päsťou. Naproti tomu v prvotnej (i prvej výpovedi v konaní) výpovedi krátko po skutku dňa 16.4.2016 vypovedal v zhode s výpoveďami poškodených o začiatku priebehu konfliktu i v podstatných okolnostiach i o jeho samotnom priebehu, pričom uviedol, že potom, čo B. B. napadol R. tak, sa začal R. D. B. B. hádať, na čo k nim pristúpil G., ktorý s ich snažil oddeliť, pričom S. zaútočil na G., ktorý ho volal o pomoc, na čo mu pomohol a oddelil ich. Následne si všimol ako v strede miestnosti obaja B. kopali do R. ležiaceho na zemi a oboch B. odtlačil od R.. Vo vzťahu k týmto podstatným rozporom medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak vypovedal preto, že uvedené mal od poškodených, s ktorými sa rozprával o konflikte na ceste domov, však tomu odôvodneniu súd neuveril a považoval ho ako za účelové v snahe pomôcť s odstupom času obžalovaným, keďže v inej jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 18.4.2017 vo vzťahu k zmenenej výpovedi uviedol, že nevie vysvetliť, prečo zmenil výpoveď a prečo tak vypovedal ako vypovedal, pričom jeho výpoveď sa zhoduje s výpoveďami poškodených v okolnostiach, ktoré on vnímal (v prvotnej výpovedi priamo osobne uvádzal, že odtláčal obžalovaných od R., do ktorého mali kopať, je absurdné uvedené zdôvodňovať tým, že mu to povedali práve poškodení, že do R. kopali B. a on ešte navyše sám uviedol, že ich od poškodeného odťahoval). Jeho nekonzistentné zdôvodňovanie okolnosti, prečo menil výpovede súd považoval, ako uviedol vyššie za účelové, a tak vo vzťahu ku skutku bral ako pravdivú jeho prvotnú výpoveď.
Svedkovia C. Q. a C. P. k samotnému skutku neuviedli nič, keďže boli na mieste činu len po skutku ako privolaná policajná hliadka.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Juliána Tkáča č. XX/XXXX vyplynulo, že poškodený R. utrpel v predmetný deň mnohopočetné pomliaždenie tváre a hlavy, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov (doba liečby min. 14 dní), tržnú ranku vonkajšieho zvukovodu ľavého ucha, otras labyrintu vnútorného ucha vľavo - periférny vestibulárny syndróm (doba liečby min. 3 týždne) a pomliaždenie pravej hrudnej steny (doba liečenia min. 14 dní), pričom zranenia mohli byť spôsobené spôsobom ako popísal poškodený.
Z prečítanej výpovede I.. J. C. k vlastnému skutku súd nezistil nič, avšak zástupkyňa poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila náhradu škody
vo výške 149,61 €, ktorá predstavovala vzniknuté náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému G., rovnako uvedené platí i o výpovedi svedkyne C.. C. Ž., ktorá si ako zástupkyňa poškodeného K. X. G., S..D.. uplatnila náhradu škody vo výške 179,34 €, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému R..
Pred samotným vyhodnocovaním vykonaných dôkazov súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že súd neuverí druhej, je neprípustné, a tak vyhodnocoval všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k nasledovným záverom:
Samotný priebeh skutku, ako už bolo vyššie uvedené súd ustaľoval najmä na základe výpovedí samotných poškodených R. S. G.Š., keďže ich výpovede boli nielen konzistetné s ich výpoveďami z prípravného konania, ale i navzájom sa dopĺňali a potvrdzovali každá z perspektívy jednotlivých poškodených. Dôveryhodnosť ich výpovedí len v konečnom dôsledku umocňovala prvotná výpoveď nezávislého svedka O. P., ktorý v počiatočnom štádiu trestného stíhania presne popísal podstatu konania jednotlivých obžalovaných (B. kopali do poškodeného R. S. S. chytil okolo krku G.). Tieto ich výpovede rovnako konvenovali záverom znalca z odboru zdravotníctvo ohľadne spôsobených zranení a možnej príčiny vzniku týchto zranení. Dôveryhodnosť prvotnej výpovede O. P. nepriamo posilnil samotný P., ktorý v nasledovných dvoch výpovediach (jedna v konaní pred súdom) sa snažil zmeniť svoju výpoveď v prospech obžalovaných, ale túto zmenu nevedel dôveryhodne odôvodniť (viď vyššie), a preto súd zmene vo výpovedi svedka neuveril (svedok menil dokonca i dôvod, prečo jeho výpoveď v prípravnom konaní bola iná ako tie nasledujúce
- v prvej zmenenej výpovedi ani nevedel uviesť, prečo tak vypovedal a v druhej uviedol ako „dôvod“, že tak vypovedal preto, že mu to tak popísali poškodení, pričom súd sa vyššie zaoberal prečo tento dôvod sa javí ako účelový). Pokiaľ ide o to, že to bol práve I. B., ktorý kopol poškodeného R. do nosa, uvedené vyvstáva z jeho prvotnej výpovede pri podaní trestného oznámenia. V konečnom dôsledku uvedené nie je podstatné, keďže podstatné je to, že minimálne I. S. B. B. (viac nebolo preukázané) kopali spoločne R., a tak sú obaja zodpovední za spôsobený následok. Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných B. B. S. I. B., Č. O. S., tieto výpovede obsahovali rozpory jednak s ich výpoveďami z prípravného konania a jednak i navzájom. Súd na tomto mieste poukazuje na rozobratie rozporov pri popise ich výpovedí.
Na základe vyššie rozvedených skutkových úvah mal súd za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené bode 1/ a v bode 2/ skutkovej vety tohto rozhodnutia.
Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok v bode 1) rozsudku ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože obžalovaní B. B. S. I. B. sa spoločným konaním dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli iného, spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví, a v bode 2) rozsudku ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože obžalovaný O. S. sa spoločným konaním dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, tam mal súd za to, že všetci obžalovaní konali v priamom úmysle.
K osobe obžalovaného I. B. súd ďalej zistil, že tento bol v čase skutku vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je slobodný a doposiaľ nebol súdne prejednávaný, priestupkovo bol riešený 3 krát, nikdy pre násilné konanie. Z miesta bydliska a práce je hodnotený všeobecne.
K osobe obžalovaného B. B. súd zistil, že tento je slobodný, nezamestnaný. Doposiaľ bol raz súdne trestaný (Trestný rozkazom Okresného súdu Michalovce 4T/94/2016 zo dňa 1.8.2016 pre druhovo rovnakú trestnú činnosť ako bol prejednávaný v tomto konaní, pričom bol odsúdený k 6 mesiacom podmienečne so skúšobnou dobou na 12 mesiacov.) a nikdy nebol priestupkovo prejednávaný. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
K osobe obžalovaného O. S. súd zistil, že je slobodný, pracuje ako kuchár a doposiaľ nebol riešený, priestupkovo bol riešený 1 krát v roku 2014 pre verejné pohoršenie. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
Obžalovaným B. B. a I. B. bol ukladaný trest odňatia slobody podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí až na tri roky, pričom v § 156 ods. 1 Trestného zákona zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až dva roky. Páchateľom poľahčovalo, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život a (§ 36 písm. j) Tr. zák.), pričom priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že spáchali viac trestný činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). U B. B. súd nevyhodnotil jeho priznanie ako poľahčujúcu okolnosť, keďže súčasťou tohto priznania má byť aj úprimná ľútosť, ktorá je spojená s presným a pravdivým popisom priebehu skutku, čo v danom prípad nenastalo. Po ustálení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1-1 súd neupravil trestné sadzby v nadväznosti na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, pričom dolná hranica trestnej sadzby bola minimálne 6 mesiacov (ustanovenie § 156 ods. 1 Tr. zák.) a horná hranica trestnej sadzby bola 3 roky (§ 364 ods. 1 Tr. zák.).
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Súd mal za to, že účel trestu možno dosiahnuť u oboch trestom odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov (berúc do úvahy, že pred spáchaním skutku neboli súdení a ide v podstate o prvo - trestaných páchateľov). Zároveň mal súd za to, že okamžitý výkon trestu odňatia slobody nie je nateraz nevyhnutný, a tak jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Obžalovanému O. S. bol ukladaný trest vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí až na tri roky. Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe až na 2 roky.
Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a doterajší život obžalovaného) a následok (pomliaždenie hlavy v záhlaví a tržnú ranu hornej pery) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom peňažným na spodnej hranici trestnej sadzby vo výške 200 € a pre prípad, že by bol výkon trestu zo strany obžalovaného úmyselne zmarený mu súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových častiach tohto rozhodnutia.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovni, a. s., vo výške 149,61 EUR a spoločnosť K. X. G., S..D.. vo výške 149,61 EUR. Keďže výška uplatneného nároku vo vzťahu k predmetným nárokom zodpovedala poskytnutej zdravotnej starostlivosti a vyplateným dávkam zo strany poškodenej spoločnosti, súd k náhrade tejto škody zaviazal obžalovaných. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.