Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-1-2018.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovanej T. C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2018, takto
rozhodol:
obžalovaná T. C., nar. XX. XX. XXXX v E., trvale bytom Z. C., adresa na doručovanie R. XX, N. H. P.,
je vinná, že
1/ v období od 09. 05. 2017 až doposiaľ, si neplnila svoju povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí a to G. C., nar. XX. XX. XXXX, M. C., nar. XX. XX. XXXX a N. C., nar. XX. XX. XXXX, všetci trvale bytom C., R. L. XXX/XX, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 05. 09. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2013, na základe ktorého mala prispievať na výživu každého z detí v období do 30. 06. 2017 sumou vo výške 27,13 € mesačne a od 01. 07. 2017 na každé dieťa sumou vo výške 27,32 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z týchto detí výživným vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca detí Z. C., trvale bytom C., R. L. XXX/XX, v dôsledku čoho nezaplatila za obdobie od 09. 05. 2017 až doposiaľ Z. C. na bežnom výživnom na všetky tri deti sumu vo výške 1.173,27 € vyčíslenú do mesiaca júl 2018 vrátane, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 21. 03. 2016, právoplatným dňa 09. 04. 2016, za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdená a súčasne hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody na základe trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX za taký čin dňa 04. 02. 2017 prepustená a taktiež hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn.XT/XX/ XXXX-XX zo dňa 02. 03. 2017, právoplatným dňa 17. 05. 2017 odsúdená za ďalší prečin zanedbania povinnej výživy, teda
v bode 1/ obžaloby
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchala závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobám), hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustená,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. j) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1,5 (jeden a pol) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), b), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
v bode 2/ obžaloby
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaná T. C., nar. XX. XX. XXXX v E., trvale bytom Mesto C., adresa na doručovanie R. XX, N. H. P.,
za skutok, ktorý mala spáchať tak, že
v období od 09.05.2017 až doposiaľ, si neplnila svoju povinnosť prispievať na výživu svojho manžela Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., R. L. XXX/XX, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2016, na základe ktorého mala prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30,- € mesačne, ktoré mu mala zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, v dôsledku čoho nezaplatila za obdobie od 09.05.2017 až doposiaľ, Z. C. na manželskom výživnom sumu vo výške 232,26 € vyčíslenú do mesiaca december 2018 vrátane, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/ XX/XXXX-XX zo dňa 21.03.2016, právoplatným dňa 09.04.2016 za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdená a súčasne hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody na základe trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX za taký čin dňa 04.02.2017 prepustená a taktiež hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 02.03.2017, právoplatným dňa 17.05.2017 odsúdená za ďalší za prečin zanedbania povinnej výživy, a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona,
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona,
spod obžaloby oslobodzuje,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 10. 01. 2018 obžalobu na T. C. v bode 1/ pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým rozdielom, že nezaplatené výživné na všetky tri maloleté deti ku dňu podania obžaloby, teda do konca mesiaca december 2017 bolo vo výške 603,54 €.
Sudkyňa v predmetnej veci vytýčila tri hlavné pojednávania. Na prvé hlavné pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 19. 02. 2018 sa obžalovaná nedostavila, požiadala o odročenie z finančných dôvodov. Ďalšie hlavné pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 22. 03. 2018. Pred začatím hlavného pojednávania obžalovaná požiadala súd, aby jej poskytol lehotu na uhradenie výživného. Zo súhlasom prokurátora bol vytýčený nový termín hlavného pojednávania na deň 21. 06. 2018. Obžalovaná sa opätovne nedostavila na pojednávanie dňa 21. 06. 2018. Telefonicky požiadala súd o poslednú lehotu na možnosť uhradenia výživného, uviedla, že by mala zaplatiť aspoň časť výživného do konca júla 2018. Obžalovanej bol nový termín hlavného pojednávania na deň 02. 08. 2018 riadne doručený, zároveň bola obžalovaná poučená, že ak sa na hlavné pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia nedostaví, súd vec prejedná a rozhodne v jej neprítomnosti. Keďže sa obžalovaná na hlavné pojednávanie dňa 02. 08. 2018 nedostavila, svoju neúčasť ani neospravedlnila, súd vykonal hlavné pojednávanie podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovanej.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, ďalej vypočul svedka poškodeného otca maloletých detí a manžela obžalovanej Z. C., prečítal rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 05. 09. 2013, rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20. 06. 2016, trestný rozkaz Okresného súdu Brezno, č.k. XT/ XX/XXXX-XX zo dňa 21. 03. 2016, ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa osoby obžalovanej a poškodeného, hlavne správy z úradu práce, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že uhradila časť výživného tak, ako bola schopná zaplatiť. Je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce a nemá žiadne úspory. V podstate ju živí len jej priateľ. Uznáva aj dlh na zameškanom výživnom a bude sa snažiť v budúcnosti zamestnať, aby výživné uhradila.
Svedok poškodený Z. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná neuhradila žiadnu sumu na výživné podľa obžaloby. V predchádzajúcom období zaplatila nejaké výživné, ale tieto sumy započítal na zameškané výživné za obdobie do mája 2017. Za predchádzajúce obdobie obžalovaná v zmysle jej odsúdenia dlžila na výživnom vyše 600,- €, pričom dňa 06. 03. 2017 zaslala sumu 100,- €; 10. 03. 2017 83,- €; 05. 05. 2017 20,- €; 18. 09. 2017 10,- €; 18. 10. 2017 10,- €; 29. 11. 2017 10,- € a naposledy uhradila výživné v januári 2018 vo výške 10,- € a vo februári 2018 8,- €. Poškodený je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie už od 20. 11. 2015 a jeho evidencia naďalej trvá. Zo správy pracovníčky ÚPSVaR C. zo dňa 21. 06. 2018 vyplýva, že poškodený už tri mesiace pred týmto dátumom uvádzal, že ho zamestná kamarát, avšak žiadnu pracovnú zmluvu ani dohodu nedoniesol. Zo strany úradu práce mu bol ponúknutý kurz pre strojárov, za ktorý dostane 60,- € a dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,- € a pracovné oblečenie. Aj na pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2018 poškodený sudkyni opätovne uviedol, že je síce stále nezamestnaný, nikde nepracuje, ale už ho má zamestnať kamarát.
Zo správy ÚPSVaR ďalej vyplýva, že obžalovaná T. C. bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie len v období od 28. 03. 2018 do 06. 05. 2018, keď bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu.
Z rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 05. 09. 2013 vyplýva, že maloleté deti C. boli zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom matka, obžalovaná, bola zaviazaná prispievať na ich výživu od 17. 04. 2013 po 26,65 €, od 01. 07. 2013 po 27,13 € a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima. Matka bola zároveň zaviazaná, aby zaplatila zameškané výživné na maloleté deti od 17. 04. 2013 do 05. 09. 2013 na každé maloleté dieťa po 64,51 €. Z toho rozsudku ďalej vyplýva, že otec maloletých deti je nemajetný a už 5 rokov bez práce. Jeho mesačný príjem predstavovali dávky v hmotnej núdzi. Matka, teda obžalovaná, brigádnicky pracovala v C., pričom dosahovala minimálnu mzdu.
Z rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20. 06. 2016 súd zistil, že obžalovaná bola zaviazaná prispievať na výživu svojho manžela vo výške 30,- € počínajúc právoplatnosťou tohto
rozhodnutia dňa 29. 07. 2016. Rozsudok neobsahuje bližšie odôvodnenie, nakoľko obžalovaná s návrhom na manželské výživné súhlasila.
Zo spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že Okresný súd Brezno dňa 02. 03. 2017 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú vinnou zo zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 Trestného zákona, nakoľko v období od 22. 03. 2016 až do 02. 03. 2017 neprispievala na výživu jednak maloletých detí, ktoré boli zverené do výchovy otca, teda poškodeného, a zároveň neprispievala ani na výživu svojho manžela poškodeného Z. C.. Súd jej za to uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka, ktorý jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17. 05. 2017.
Zo spisu Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že Okresný súd Brezno trestným rozkazom zo dňa 21. 03. 2016 uznal obžalovanú vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Keďže obžalovaná nevykonala celý trest povinnej práce, súd jej nariadil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 94 dní, ktorý odsúdená vykonala dňa 04. 02. 2017.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3, 5 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Na základe hore uvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaná svojím konaním v bode 1/ obžaloby naplnila skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona, keď si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, a to G., nar. XX. XX. XXXX, M., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX, pričom tak obžalovaná konala v období od 09. 05. 2017 až do vyhlásenia tohto rozsudku, a to aj napriek tomu, že hore uvedeným trestným rozkazom sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorým bola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy, bola vo výkone trestu odňatia slobody, a hore uvedeným trestným rozkazom sp. zn. XT/ XX/XXXX bola opätovne právoplatne odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Z výsluchu tak obžalovanej, ako aj poškodeného vyplýva, že matka maloletých detí dlhšiu dobu riadne neprispieva na výživu maloletých detí. Zo spomínaného trestného rozkazu sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že naposledy bola právoplatne odsúdená za neplatenie výživného na maloleté deti v období od 22. 03. 2016 do 02. 03. 2017, pričom dlžila na výživnom celkovú sumu vo výške 653,83 €. Obžalovaná síce v roku 2017 zaplatila časť výživného, a to v marci 2017 vo výške 183,- €; v máji 2007 vo výške 20,- €; v septembri 2018 vo výške 10,- €; v októbri 2017 vo výške 10,- € a v novembri 2017 vo výške 10,- €, v januári a februári 2018 zaplatila dokopy 18,- €, ale toto výživné bolo započítané za zameškané výživné za predchádzajúce obdobie. Za obdobie v zmysle obžaloby od 09. 05. 2017 obžalovaná nezaplatila žiadne výživné. Súd viackrát odročoval hlavné pojednávanie za účelom, že obžalovaná zaplatí aspoň časť výživného, nezaplatila však žiadnu sumu. Obžalovaná je dlhodobo nezamestnaná, taktiež nie je evidovaná na úrade práce, za posledné obdobie bola len krátko v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 28. 03. 2018 do 06. 05. 2018, aj z tejto evidencie bola vyradená pre nespoluprácu. Obžalovaná nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Pred posledným hlavným pojednávaním sa sudkyňa telefonicky spojila s obžalovanou, ktorá jej uviedla, že dokonca júla bude mať finančné prostriedky na zaplatenie výživného. Obžalovaná sa však na hlavné pojednávanie nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia, a teda ani nepreukázala súdu, že by zaplatila aspoň časť výživného, čo nakoniec potvrdil aj poškodený, otec maloletých detí.
Obžalovaná teda od 09. 05. 2017 si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, keď najstarší z nich G. v čase rozhodovania má už 16 rokov, M. bude mať 15 rokov a N. 13 rokov, pričom obžalovanej bolo určené výživné v minimálnej výške, a to vo výške 30% zo životného minima, čo predstavovalo od júla 2017 sumu vo výške 27,32 €. Obžalovaná nie je evidovaná na úrade práce, bola evidovaná len krátku dobu, aj to bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Podľa názoru súdu obžalovaná laxne pristupuje k svojej povinnosti ako matky prispievať na výživu svojich detí, pričom celú vyživovaciu povinnosť v podstate preniesla na štát, ktorý vypláca otcovi maloletých detí náhradné výživné. Súd je názoru, že je v schopnostiach a možnostiach matky maloletých detí platiť na maloleté deti výživné, keď výživné na maloleté deti má prednosť pred inými jej výdavkami. Súd preto uznal obžalovanú v bode 1/ obžaloby vinnou podľa obžaloby, keď do konca júla 2018 obžalovaná dlží na výživnom na všetky tri maloleté deti sumu vo výške 1.173,27 €.
Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, súd je názoru, že v konaní nebolo preukázané, že sa predmetný skutok stal, teda, že obžalovaná má stále vyživovaciu povinnosť voči svojmu manželovi, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, poškodenému Z. C.. Je síce pravdou, že rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 20. 06. 2016 bola obžalovaná zaviazaná prispievať na výživu svojho manžela Z. C. výživným vo výške 30,- €, ale v prípade trestného stíhania za prečin zanedbania povinnej výživy, súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v civilnom konaní, ako aj rozsahom vyživovacej povinnosti. Súd musí nezávisle od civilného rozhodnutia opätovne riešiť otázku, či vyživovacia povinnosť obžalovanej v tomto prípade nezanikla vzhľadom na § 71 ods. 1 Zákona o rodine. V prvom rade treba zobrať do úvahy správy úradu práce, z ktorých vyplýva, že obžalovaná je nezamestnaná a nie je evidovaná na úrade práce. Aj poškodený je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nepretržite od novembra 2015. Poškodený od novembra 2015 nie je schopný si nájsť prácu. Okrem toho, že poberá prídavky na deti a náhradné výživné, pracuje brigádnicky, pričom v prípade dobrého počasia zarobí od 25 - 30 € denne. Z týchto skutočností je zrejmé, že životná úroveň obžalovanej, ktorá ma prispievať na výživu svojho manžela, nie je vyššia, preto vyživovacia povinnosť obžalovanej voči poškodenému zanikla. Zároveň poukazuje na to, že by to bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, keď poškodený napriek tomu, že je množstvo pracovných príležitostí v okrese Brezno, je stále evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, takže taktiež aktívne nepristupuje k tomu, aby si našiel zamestnanie. Súd preto obžalovanú podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaná bola doposiaľ päťkrát súdne trestaná, v prvých troch prípadoch sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená, posledné dva odsúdenia sú spomínané hore uvedené trestné rozkazy Okresného súdu Brezno vedené pod sp. zn. XT/XX/XXXX a XT/XX/XXXX. Obžalovaná sa teda dopustila predmetného skutku v bode 1/ obžaloby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX, keď jej bol podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17. 05. 2017. Súd u obžalovanej ďalej zvažoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zistil u nej jednu poľahčujúcu okolnosť, keď sa ku skutku priznala a svoje konanie oľutovala. Predchádzajúce odsúdenia obžalovanej súd nepovažoval za priťažujúcu okolnosť, nakoľko sú súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Súd potom ukladal obžalovanej trest podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (sadzba 1 - 5 rokov), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby § 207 ods. 3 Trestného zákona znižoval o jednu tretinu a nakoniec uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby § 207 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 1,5 roka nepodmienečne, nakoľko sa obžalovaná dopustila predmetného skutku v bode 1/ obžaloby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd je názoru, že tento trest je potrebný pre nápravu obžalovanej, keď si obžalovaná už dlhšiu dobu riadne neplní vyživovaciu povinnosť, pričom má vyživovaciu povinnosť určenú len v minimálnej výške, a to na tri maloleté deti, ktoré sú v tínedžerskom veku. Tento trest považuje súd aj za dostatočný pre jej nápravu, keď dáva do pozornosti, že jej bude s veľkou pravdepodobnosťou premenený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený predchádzajúcim odsúdením.
Súd obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aj keď obžalovaná v posledných desiatich rokoch bola vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže sa obžalovaná nedopustila žiadnej násilnej trestnej činnosti, súd je názoru, že výkon trestu odňatia slobody v ústave s nižším stupňom stráženia lepšie zabezpečí nápravu obžalovanej. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchala závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobám), hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustená,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.