Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11Csp/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej V. K., N.. XX. XX. XXXX, A. M. Č. XXX, XXX XX M. Č., o zaplatenie 1.253,34 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 827,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 827,10 Eur počnúc od 18. 10. 2015 až do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania vo výške 32 % voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. 1. 7255773 republika, IČO Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.03.2018 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.253,34 EUR spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 11.03.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.140,-- EUR. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 40,34 EUR, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 4 o viac ako tri mesiace aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu straty výhody splátok dňa 18.10.2015, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, od nasledujúceho dňa bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková dlžná suma žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a predstavuje čiastku 1.253,34 EUR, z ktorej žalovaný do dňa doručenia žaloby uhradil 198,90 EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.253,34 EUR od 18.10.2015 až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p.a. z nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.140,-- EUR, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 1.253,34 EUR do zaplatenia. Žalovaný nereagoval na opakované výzvy žalobcu a svoje zmluvné záväzky si voči žalovanému nesplnil.

2. Tunajší súd dňa 30.04.2018 žalobu doručil žalovanému a vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril v lehote do pätnástich dní. Žalovaný sa k žalobe v určenej lehote písomne nevyjadril a súdu nedoručil žiadne stanovisko.

3. Súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 03.08.2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd prihliadol na obsah spisu a listinných dôkazov.

4. Súd sa oboznámil s listinami a to so žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 11. 03. 2015 č.l. 2-3, zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spol. PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. č.l. 4-7, oznámenie o zosplatnení zo dňa 24. 09. 2015 č.l. 11, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11. 03. 2015 č.l. 9, výpis z úverového účtu žalovanej ku dňu 20. 02. 2018 č.l. 10, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 11. 03. 2015 na č.l. 12, súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých úveroch za 4. štvrťrok 2014 ku dňu 31. 12. 2014 č.l. 27, priemerné úrokové miery z úverov za rok 2015 č.l. 28.

5. Na uvedenom základe súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný dňa 09.03.2015 požiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu vo výške 1.140,-- EUR, ktorá žiadosť súčasne bola Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému schválený úver vo výške 1.140 EUR s tým, že mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala 66,30 EUR. Žalovaný mal zaplatiť 36 mesačných splátok po 40,34 EUR s tým, že celková čiastka, ktorú mal zaplatiť predstavovala 1.566,24 EUR. Podľa zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba 17,76 % a RPMN predstavovala 26,87 %. Zároveň bol zmluvou stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 114,-- EUR. Ďalej predmetom zmluvy bolo dojednanie o celkovej čiastke, ktorú žalovaný mal zaplatiť vo výške 1.566,24 EUR a priemernej RPMN za úver 34,42 %. V čl. 8 zmluvy sú uvedené sankcie v prípade omeškania dlžníka a to zmluvná pokuta v výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 11.03.2015 žalobcom bolo vydané oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi podľa vyššie dohodnutých podmienok. Mesačná splátka úveru v zmysle oznámenia bola uvedená vo výške 40,34 EUR a pozostávala z úhrady istiny vo výške 31,67 EUR a úrokov 8,67 EUR. Splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne bola 25,96 EUR, preto výška celkovej mesačnej splátky na úhradu bola 66,30 EUR. Podľa oznámenia vyplýva, že splatnosť prvej splátky úveru bola určená na 12.04.2015, pričom splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá ku dňu 12.03.2018. Podľa prehľadu platieb uskutočnených z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovanému bol dňa 11.03.2015 na účet poskytnutý úver vo výške 1.026,- EUR (z celkového úveru 1.140 EUR bol ihneď odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 114 EUR) a žalovaný ďalšími splátkami zaplatil sumu 198,90 EUR. Listom zo dňa 24.09.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania splátok č. 4, 5 a 6. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené 01.10.2015 a suma omeškaných splátok bola vo výške 198,90 EUR.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy do 31.03.2015 (ďalej len „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 11 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( do 31.03.2015); zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č.129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s/, z) a aa), a podľa písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Nesporne bolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na ktorú sa aplikujú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1.140,-- EUR s tým, že mal povinnosť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 114,-- EUR, ktorý bol ihneď žalobcom odpočítaný od sumy úveru a na účet žalovaného bola pripísaná len čiastka 1.026,-- EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať úver v 36 mesačných splátkach po 40,34 EUR a zmluva špecifikuje jednotlivé splátky, čo do výšky istiny a úroku, Zo zmluvy a oznámenia veriteľa o schválení úveru vyplýva dlžníkovi, že žalovaný mal mesačne splácať nielen samotný úver, ale platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 66,30 EUR. Žalobcom nebola dohoda o poskytnutí služby predložená a súd tým nemohol preskúmať jej obsah. Zo zmluvných dojednaní, ktoré tvoria prílohu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktoré boli vyjadrené v čl. l4 vyplýva, že veriteľ poskytoval aj služby, ktoré boli doplnkové bez bližšej špecifikácie na základe samostatnej dohody o poskytovaní služieb a podľa dlžníkom prejavenej vôle. Výška odplaty za tieto služby sa riadila sadzobníkom poplatkov. Súd však nemal preukázané podpísanie dohody o poskytnutí doplnkových služieb, na základe ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky vo výške 25,96 EUR. Žalobca nedoložil dohodu o poskytnutí služieb, preto keď žalovaný mal uhrádzať splátku spolu 66,30 EUR, výška splátky bola stanovená bez platne uzatvorenej dohody o poskytovaní služieb. V zmluve o spotrebiteľskom úvere tým bol nesprávne uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť. Ak mal žalovaný zaplatiť 36 mesačných splátok po 66,30 EUR (žalovaný aj uhradil tri splátky), spolu by celková suma, ktorú mal zaplatiť predstavovala čiastku 2.386,80 EUR, k čomu ale bolo potrebné pripočítať aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 114 EUR. Následne celková čiastka predstavovala sumu 2.500,80 EUR. V zmluve bola nesprávne vyčíslená celková čiastka vo výške 1.566,24 EUR. Z týchto skutočnosti možno vyvodiť záver, že žalovaný ako dlžník bol zavádzajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú bol povinný veriteľovi zaplatiť. Uvedený nedostatok mal vplyv na určenie výšky RPMN. Podľa zmluvy bola RPMN vo výške 26,87 %, aj keď reálna RPMN bola na úrovni 90,81 % (https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky- uver-rpmn-rpsn.php? pozicka=1140&splatka=66%2C30&doba=36&doba_interval=4&interval =4&naklad1=114&dni1=&naklad2=0%2C00&dni2=0). Zmluva uvádza nesprávny údaj o priemernej RPMN na úrovni 34,42%, pritom RPMN podľa štatistických údajov zverejnených Ministerstvom financií SR bola za 4. štvrťrok 2014 na úrovni 19,37 % pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe a do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte RPMN a ak žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul aj náklady spojené s dohodou o poskytnutí služby, RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pretože žalobca nepredložil dohodu o poskytnutí služby a z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretie dohody nevyplýva, súd vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve boli nesprávne uvedené údaje o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ bol povinný zaplatiť a o výške RPMN a priemernej RPMN.

15. Okrem vyššie konštatovaných vád náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd poukazuje zvlášť na zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. SANKCIE, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.03.2015. Jedná sa o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétne uvedenej výške. Súd uvedený text hodnotí ako predtlačený a vopred naformulovaný, bez možnosti, aby spotrebiteľ mohol do textu, konkrétnej výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť. Zmluvná pokuta predstavuje osobitný sankčný nástroj, ktorý by mal byť medzi stranami vždy individuálne vyjednaný. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, ktorá bola uvedená v neprehľadnom texte zmluvy v bode 8.1 písanom drobným písmom, nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O individuálnom dojednaní nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvolil určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. Zároveň je potrebné uviesť, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahovalo údaj o zmluvnej pokute, pritom sa ako sankcia za omeškanie vo formulári uvádza úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Spotrebiteľ bol týmto dodávateľom zavádzaný a mohol sa preto mylne domnievať, že jedinou sankciou za omeškanie bol úrok z omeškania. Uvedené ustanovenie jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku v prípade omeškania. Neprimeraná bola aj výška zmluvnej pokuty 0,04 % denne z dlžnej sumy, resp. 14,6 % ročne za stavu, keď sadzba zákonného úroku z omeškania bola na úrovni 5,0 %. Súd preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal.

16. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 84,30 EUR, pozostávajúcich z nákladov za zasielanie upomienok, výziev, pokusu o zmier pred začatím súdneho konania, žalobca nepreukázal zaslanie týchto upomienok a ani reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť s uplatňovaním pohľadávky. Súd preto žalobný nárok aj v tejto časti považoval za nedôvodný a žalobu zamietol.

17. Z dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.140,-- EUR, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi uvedenú sumu úveru (istinu). Žalovaný doposiaľ zaplatil splátkami čiastku 198,90 EUR a okrem toho hneď pri poskytnutí úveru bol zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 114 EUR. Po zohľadnení týchto platieb celková suma, ktorú mal žalovaný ešte zaplatiť žalobcovi bola 827,10 EUR (1.140,-- EUR - 198,90 EUR - 114,-- EUR). Z uvedeného dôvodu súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 827,10 EUR.

18. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5,05% ročne, ktorá výška bola v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy 827,10 EUR od 18.10.2015 (Oznámenie o zosplatnení doručené dňa 01.10.2015), pričom dlh mal žalovaný splatiť do 15 dní od doručenia zosplatnenia. Keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úrokov súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ku dňu 18.10.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a., preto úroky z omeškania predstavovali 5,05 % ročne.

19. Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené vo výške 827,10 EUR s prísl. v rozsahu ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Z pôvodne uplatnenej sumy 1.253,34 EUR s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 827,10 EUR spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobca teda mal úspech v rozsahu 66 % a v rozsahu 34 % bol neúspešný. Úspešnejšiemu žalobcovi po odrátaní neúspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 % (66 % - 34 % = 32 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).