Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-500-2003.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Subarea
2Er/500/2003
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. B. XXX, XXX XX L. B., o vymoženie 142,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súd Levice pod sp. zn. 2Er/500/2003 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3123/2003 z a s t a v u j e .
III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, náhradu trov exekúcie v sume 105,87 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd“ alebo „prvostupňový súd“) dňa 07.08.2012 vydal uznesenie č. k. 2Er/500/2003-23, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 112,51 Eur.
2. Oprávnený dňa 12.11.2013 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 2Er/500/2003-23 zo dňa 07.08.2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 7CoE/140/2014-68 zo dňa 29.09.2014 okrem iného zrušil napadnuté uznesenie v časti výrokov, ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatuje, že preskúmavaná notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, keďže notárku zápisnicu ako takú nie je možné považovať za právny úkon, o platnosti či neplatnosti ktorého rozhoduje súd. Súd môže preskúmavať splnenie zákonom vyžadovaných formálnych a materiálnych podmienok a v prípade ich nedodržania prípadne absencie dospieť k záveru, že takáto notárska zápisnica nespĺňa podmienky vykonateľného exekučného titulu.
4. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne prešetril exekučnú vec vedenú pod sp. zn. 2Er/500/2003.
5. Okresný súd Levice (ďalej len „súd) poveril dňa 23.12.2003 poverením č. 5402 021506 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom v Šali vykonaním exekúcie (EX 3123/03) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598,
proti povinnému: D. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. A., P. XX, o vymoženie 142,40 eura (4.290,- Sk) s príslušenstvom.
6. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.11.2003, teda dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Predmetným návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 142,40 eura (4.290,- Sk) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 2250/2003, NZ 67317/2003 zo dňa 05.08.2003.
7. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
8. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).
9. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 2250/2003, NZ 67317/2003 zo dňa 05.08.2003. Zo znenia notárskej zápisnice vyplýva, že povinný je zastúpený Mgr. Brunom Žlnayom, ktorý na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice. Splnomocnenec v mene povinného uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
10. Podľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
11. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
12. Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou, notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.
14. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
15. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.
18. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
19. Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii/, ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.
20. Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu (plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že takéto splnomocnenie, ktoré bolo udelené ako súčasť zmluvy o úvere je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom.
21. Súd zároveň poukazuje predovšetkým na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (pokiaľ by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného).
22. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predložených listín (zmluvy o úvere) však nevyplýva, že takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine jednak zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je však právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Z predloženej listiny napokon nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu - dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať, či a kto predmetnú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo, resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že plnomocenstvo udelené povinným je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor so zákonom, resp. sa ním obchádza zákon. Keďže takýto právny úkon je absolútne neplatný tak nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takýto zástupca v mene povinného vzniknúť právne účinné úkony, ktoré by povinného zaväzovali a teda takýto zástupca nemohol platným spôsobom uznať dlh oprávneného a ani dať súhlas s vykonateľnosťou v predmetnej notárskej zápisnici. Takéto plnomocenstvo je v rozpore so zákonom a z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 203 ods. 1 , ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
26. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
27. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 152,36 eura, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 8 hodín vynaložených na exekúciu - 63,76 eura vrát. DPH (8 x 7,97 eura), z odmeny podľa § 14 ods. 1, písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 cit. vyhl. - 27,86 eura vrát. DPH (7 x 3,98 eura), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. (poštovné - 25,31 eura, spotrebný materiál - 6,64 eura, cestovné náhrady - 24,84 eura) a z náhrady za stratu času podľa § 23 cit. vyhl. vo výške 3,95 eura (5 x 0,79 eura).
28. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. c)
29. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhl., základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
30. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
31. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
32. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
33. Podľa § 23 cit. vyhl. ods. 1 a 2, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
34. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
35. Súd po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a exekučného spisu EX 3123/2003, uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie v sume 112,51 eura (vrát. DPH), ktoré pozostávajú z odmeny 23,91 eura vrát. DPH za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu - § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z.- t.j. 3 x 7,97 eura, z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, g/ - 2x, h/, j/ cit. vyhl. vo výške 27,86 eura vrát. DPH (7 x 3,98 eura), z náhrady hotových výdavkov (poštovné - 25,31 eura, cestovné náhrady vo výške 24,84 eura /90 km x 0,23 eura + 20 % DPH) podľa § 22 cit. vyhlášky a náhrady za stratu času vo výške 3,95 eura ( 5 x 0,79 vrát. DPH ) podľa § 23 cit. vyhlášky.
36. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti : žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - Dopravný inšpektorát 2x, Register obyvateľov 2x, Sociálna poisťovňa 2x, nakoľko podľa názoru súdu ide o duplicitné uplatnenie paušálnej aj hodinovej odmeny za vykonanie tých istých úkonov. Exekučný poriadok síce neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, avšak je zrejmé, že sa nevyhnutne musí jednať o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Zároveň súd nepriznal časovú odmenu za položku špecifikovanú ako „spracovanie vzniknutých trov exekúcie“ a „vrátenie poverenia“ vzhľadom k tomu, že tieto úkony nesmerujú bezprostredne k vykonaniu exekúcie, a preto za ich vykonanie nemožno priznať odmenu ako za čas účelne vynaložený na exekúciu. Navyše spracovanie vzniknutých trov exekúcie je len predpokladom pre rozhodnutie súdu o trovách exekúcie.
37. Pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určenej časovou špecifikáciou (podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu) postupoval súd tak, že sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach, pričom skúmal účelnosť času
vynaloženého súdnym exekútorom na vykonanie toho - ktorého úkonu a túto odmenu, s prihliadnutím k súčtu 3 hodín (pri započítaní každej aj začatej hodiny) účelne vynaložených na exekúciu (príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí - 60 min., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí - 40 minút, žiadosť o súčinnosť Slovenské energetické strojárne a.s. - 20 min., oznámenie z 02.04.2008 - 20 min.), určil v sume 19,92 eura (bez DPH).
38. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spotrebný materiál vo výške 6,64 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
38. Skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť, mala význam pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie. Súd má totiž za to, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, zavinil, že exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi vo výške 112,51 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.