Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-343-2015.pdf
PDF · 130.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/343/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: B.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R. R., doručovacia adresa: B. XX, D.. O.. R. XX, XXX XX R. R., štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, pobočka kancelárie a doručovacia adresa: Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 47234679, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.11.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 23.11.2015, upresnenou podaním z 1.8.2016, doručeným súdu dňa 4.8.2016, domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 15.000,- eur a všetky ostatné náklady titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.
2. Žalobný nárok v žalobe, v jej doplnení a v podaní z 15.7.2018 odvodzovala od jej povinnosti uloženej jej platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-16 zo dňa 8.8.2013, na základe ktorého bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 2.047,54 eura s príslušenstvom, a od jej oznámenia zaslaného emailom žalovanému dňa 1.12.2014, ktorým žalovanému oznámila, že bude dlžnú sumu, vyplývajúcu z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/822/2014-296 splácať od januára 2015. Jej dlh voči žalovanému pozostával z istiny 339,02 eura titulom požičanej sumy a sumy 1.659,70 eura, pozostávajúcej z úžerníckych úrokov a neopodstatnených poplatkov. Žalovaný napriek tomu podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie tejto sumy proti žalobkyni ako povinnej z platobného rozkazu, v dôsledku čoho jej súdny exekútor zablokoval účet v mBanke, čím sa žalobkyňa stala pre banku nedôveryhodným klientom. Na email žalobkyne z 1.12.2014 o tom, že mu dlžnú sumu žalobkyňa uhradí v splátkach, žalovaný vôbec nereagoval, čo žalobkyňa považovala za jeho súhlas. Žalobkyňa začala dlžnú sumu splácať 24.2.2015, pričom do doručenia exekučného príkazu uhradila 205,- eur. Žalovaný vôbec zaplatenie tejto sumy neoznámil exekútorovi. Návrh na vykonanie exekúcie žalovaný podal ešte pred prijatím 1. splátky, a exekútor konal iba na pokyn žalovaného. Keďže žalobkyňa začala dobrovoľne splácať dlh, žalovaný ako veriteľ pohľadávky mal zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť. Potom by exekútor nedal príkaz na zablokovanie účtu žalobkyne v mBanke, a žalobkyňa by sa tak nestala nedôveryhodným klientom banky, čo jej dala banka najavo, keď si žalobkyňa chcela zobrať pôžičku za účelom zaplatenia dlhu žalovanému. Následkom zavineného konania žalovaného, ktorý nezobral návrh na výkon exekúcie späť, bolo poškodenie povesti žalobkyne v bankovej inštitúcii.
3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania z dôvodu, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013- 16 zo dňa 8.8.2013, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 2.047,65 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.9.2014. Nakoľko žalobkyňa nezaplatila dlžnú sumu v lehote určenej v platobnom rozkaze riadne a včas, žalovaný ako oprávnený z platobného rozkazu bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymoženia dlžnej sumy žalobkyne z predmetného platobného rozkazu. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného, a jej náprava nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či poskytnutie peňažného zadosťučinenia poškodenému, ale skôr predstavuje určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Žalobkyňa nepreukázala nijako príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou ujmou. Skutočnosť, že žalobkyňa sa stala pre banku nedôveryhodným klientom, sa priamo netýka žalovaného, pretože skutočnosť, že proti žalovanej je vedená exekúcia, žalovaný nijako svojím konaním nezavinil. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o úmyselnom zamlčaní splátok, ktoré v prospech neho uhrádzala žalobkyňa počas exekučného konania. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Ak niekto iba uplatňuje svoje práva zákonným postupom, nejde o protiprávne konanie, a preto návrh žalovaného na vykonanie exekúcie bol iba uplatnením jeho zákonných práv. Žalobkyňa vôbec nepreukázala, že by žalovaný neoprávnene zasiahol do jej práv, a tak jej spôsobil ujmu na jej osobnostných právach. Žalobkyňa sama uviedla, že žalovaný podal návrh na výkon exekúcie ešte pred zaplatením 1. splátky žalobkyňou, a teda žalobkyňa sama uznala, že návrh na výkon exekúcie bol dôvodný, a že v čase doručenia návrhu súdnemu exekútorovi neuhradila veriteľovi (žalovanému) ani časť dlžnej sumy z exekučného titulu.
4. Žalovaný zároveň poukázal na uznesenie NS SR z 29.6.2011, sp. zn. 4Cdo 232/2010, podľa ktorého podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy existencia závažnej ujmy, za ktorú treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu opráva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.)vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny- difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. Ďalej poukázal na rozsudok NSSR z 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009, podľa ktorého v právnej teórii sa ako vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzby javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí, a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porov. R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho), a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku, a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Taktiež poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo 130/2010, podľa ktorého otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí, a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013- 16 zo dňa 8.8.2013, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/822/2014-29 zo dňa 31.7.2014, uznesením Okresného súdu Banská bystrica zo dňa 9.3.2016, sp. zn. 4Er/424/2015, emailom žalobkyne zo dňa 1.12.2014, potvrdením VÚB, a. s. o zrealizovaní transakcie z 24.2.2015, potvrdeniami uskutočnenia prevodov žalobkyňou z mBank S.A., pobočky zahraničnej banky za obdobie mesiacov marec 2015 až júl 2015, september 2015 a október 2015, ako aj vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, a zistil tento skutkový stav:
6. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-16 zo dňa 8.8.2013 súd zistil, že súd uložil žalobkyni (M. E. ako žalovanej), aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalovanému (spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. ako žalobcovi) sumu 2.047,54 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania v sume 438,26 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.019,12 eura od 19.6.2013 do zaplatenia, ako aj zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (ako žalobcu) náhradu trov konania v sume 360,34 eura, alebo aby v tej istej lehote podala na súde odpor s odôvodnením vo veci samej. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2014.
7. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/822/2014-29 zo dňa 31.7.2014, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa v žalobe, ako aj v emaile z 1.12.2014, súd zistil, že nejde o rozsudok, ale o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2014, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-22 zo dňa 3.2.2014 o odmietnutí odporu Ing. M. E. proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu.
8. Z vyššie uvedených rozhodnutí súd teda zistil, že na základe predmetného platobného rozkazu bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému celú súdom uloženú sumu aj s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Keďže podala odpor proti platobnému rozkazu, túto sumu bola povinná zaplatiť v plnej výške najneskôr do 15 dní od doručenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu žalobkyne proti platobnému rozkazu. Súd žalobkyni žiadnym rozhodnutím neumožnil zaplatiť žalovanému predmetnú sumu aj s príslušenstvom a náhradu trov konania v splátkach.
9. Z uznesenia Okresného súdu Banská bystrica zo dňa 9.3.2016, sp. zn. 4Er/424/2015, ktoré súd získal zo systému právnych informácií ASPI, súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica predmetným uznesením 1.) zamietol námietky žalobkyne proti exekúcii a 2.) zastavil exekúciu v časti vymáhania pohľadávky vo výške 205,- eur. Túto sumu žalobkyňa uhradila žalovanému až po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňa 6.2.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi podaný návrh žalovaného na začatie exekúcie na základe predmetného platobného rozkazu (§ 36 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom ku dňu doručenia návrhu exekútorovi). Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol exekútorovi doručený dňa 6.2.2015. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, pretože v čase podania návrhu povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladalo vykonateľné súdne rozhodnutie, t. j. platobný rozkaz.
10. Z emailu žalobkyne zo dňa 1.12.2014 súd zistil, že žalobkyňa ho odoslala na emailovú adresu kancelar@rasovsky.cz <mailto:kancelar@rasovsky.cz> s označením predmetu správy: 16Co/822/2014-29, v ktorom oznámila adresátovi, že dlžnú sumu 2.047,54 eura pre spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. vyplývajúcu z uznesenia KS BB bude splácať od januára 2015. Výšku splátok vôbec neuviedla. Z adresáta nie je možné zistiť vecnú spojitosť medzi veriteľom pohľadávky (žalovaným) a adresátom, t. j. či ide o zamestnanca veriteľa pohľadávky alebo zamestnanca právneho zástupcu pohľadávky alebo o inú osobu oprávnenú prijímať elektronickú poštu v mene žalovaného v danom čase. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom získala predmetnú emailovú adresu, na ktorú odoslala predmetné oznámenie.
11. Z potvrdenia VÚB, a. s. o zrealizovaní transakcie z 24.2.2015, súd zistil, že z účtu G. N. bola dňa 24.2.2015 poukázaná na účet v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 30,- eur príjemcovi NOTPROVIDED s informáciou pre príjemcu: platca Ing. E..
12. Z potvrdení uskutočnenia prevodov žalobkyňou z mBank S.A., pobočky zahraničnej banky za obdobie mesiacov marec 2015 až júl 2015, september 2015 a október 2015, súd zistil, že žalobkyňa z účtu v mBanke poukázala na účet v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Citibank Europe plc, pobočke zahraničnej banky v dňoch 10.3.2015, 7.4.2015, 4.5.2015, 5.6.2015, 2.7.2015, 31.7.2015, 2.9.2015 a 2.10.2015 platby vo výške po 20,- eur. Názov majiteľa účtu príjemcu nie je možné z potvrdení zistiť. 13. Z potvrdení z bánk predložených žalobkyňou nie je možné jednoznačne zistiť, či majiteľom účtu, na ktorý boli zaslané predmetné sumy, bol veriteľ pohľadávky z predmetného platobného rozkazu,
t.j. žalovaný alebo jeho právny zástupca alebo iný subjekt oprávnený prijať plnenie od žalovanej z predmetného platobného rozkazu. Označenie príjemcu ako NOTPROVIDED v potvrdení z VÚB, a. s. nie je totožné s obchodným menom veriteľa (žalovaného).
14. Z výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 3.8.2018 súd zistil, že žalobkyňa vôbec nepreukázala, na základe akej skutočnosti si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ani neuviedla spôsob či postup, akým vyčíslila požadovanú finančnú čiastku, ktorú žalovaný považuje za neprimeranú. Situáciu, do ktorej sa dostala žalobkyňa tým, že jej bol zablokovaný účet v banke, si zavinila žalobkyňa sama, nakoľko si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu pre ňu z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.9.2014. Preto žalovaný ako oprávnený z exekučného titulu prikročil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, a to až dňa 5.2.2015, do ktorého žalobkyňa neuhradila žalovanému dlžnú sumu z exekučného titulu. Platby, ktoré žalobkyňa uhradila žalovanému po podaní návrhu na vykonanie exekúcie boli len vo výške 205,- EUR, ktoré boli zohľadnené v exekúcii. Žalobkyňa so žalovaným neboli dohodnutí na možnosti plniť dlh žalobkyne v splátkach. Neodpovedanie žalovaného na email žalobkyne z 1.12.2014 neznamená jeho konkludentný súhlas so splátkami. V občianskom práve neplatí zásada, podľa ktorej kto mlčí, ten svedčí (súhlasí). Dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie konštatoval vo svojom uznesení aj Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 9.3.2016, sp. zn. 4Er/424/2015, v ktorom zamietol námietky povinnej proti exekúcii. Rovnako zamietol aj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jej tvrdenej nemajetnosti, ktorá bola vyvrátená aj súdom, pričom predmetné rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 25.4.2018, sp. zn. 2CoE/78/2018. Na to, aby žalobkyni vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do jej osobnosti, okrem samotnej existencie zásahu vyvolávajúceho alebo aspoň spôsobilého vyvolať žalobkyni ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození jej osobnostných práv chránených zákonom, zákon vyžaduje aj protiprávnosť takéhoto zásahu, ako aj príčinnú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou, ktorá však preukázaná nebola. Nebola preukázaná ani protiprávnosť zásahu do osobnostných práv žalobkyne. V emaile, ktorý žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 1.12.2014, žalovanému oznámila, že mu uhradí dlžnú sumu v splátkach od januára 2015. Žalobkyňa nedodržala ani túto ňou uvedenú lehotu, pretože prvú finančnú čiastku uhradila žalovanému až dňa 25.2.2015.
15. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
16. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
17. Podľa § 13 ods. 2, ods. 3 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 18. Podľa § 566 ods. 1 OZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
19. Podľa § 521 OZ, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
20. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších prepisov (ďalej len „Ex. por.“ alebo „Exekučný poriadok“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu doručenia návrhu žalovaného ako povinného súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie proti žalobkyni ako povinnej z predmetného platobného rozkazu, t. j. k 6.2.2015, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
21. Podľa § 36 od. 2 Ex. por. v znení účinnom k 6.2.2015, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44)
22. Podľa § 94 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom k 6.2.2015, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
23. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že 1.) došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, a súčasne 2.) tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo chránené podľa § 11 OZ, t. j. bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach podľa § 11 OZ. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity fyzickej osoby/ občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity občana, pretože ust. § 11 a nasl. OZ chránia fyzickú osobu proti rozširovaniu nepravdivých údajov alebo znižujúcich tvrdení bez rozdielu, či k takýmto tvrdeniam došlo písomne, tlačou, rozhlasom, televíziou a pod. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 OZ. Bezvýznamná je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie.
24. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby je najmä zásah do života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ), pričom takýto zásah umožňuje poskytnúť morálne zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ), ale aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak iba za podmienky, že morálne zadosťučinenie sa nezdá byť postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti.
25. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 26. Vykonaným dokazovaním listinami, a to platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-16 zo dňa 8.8.2013, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/822/2014-29 zo dňa 31.7.2014, uznesením Okresného súdu Banská bystrica zo dňa 9.3.2016, sp. zn. 4Er/424/2015, emailom žalobkyne zo dňa 1.12.2014, potvrdením VÚB, a. s. o zrealizovaní transakcie z 24.2.2015, potvrdeniami uskutočnenia prevodov žalobkyňou z mBank S.A., pobočky zahraničnej banky za obdobie mesiacov marec 2015 až júl 2015, september 2015 a október 2015, ako aj vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver, ktorý nesplácala riadne a včas. O uzavretí úverovej zmluvy medzi stranami sporu súd nemal pochybnosti, nakoľko táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Nakoľko žalobkyňa nesplácala úver riade a včas, žalovaný ako veriteľ podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bola pridelená spisová značka 20Ro/224/2013, ktorému súd vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalobkyňa ako žalovaná z platobného rozkazu odpor, ktorý Okresný súd Banská Bystrica odmietol, pričom uznesenie o odmietnutí odporu potvrdil aj Krajský súd v konaní o odvolaní žalobkyne (ako žalovanej z platobného rozkazu) proti uzneseniu o odmietnutí odporu. Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2014. Tým istým dňom nadobudol právoplatnosť aj platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-16 zo dňa 8.8.2013, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi z platobného rozkazu) sumu 2.047,54 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania v sume 438,26 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.019,12 eura od 19.6.2013 do zaplatenia, ako aj zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (ako žalobcu) náhradu trov konania v sume 360,34 eura, alebo aby v tej istej lehote podala na súde odpor s odôvodnením vo veci samej.
27. S odstupom dvoch mesiacov od právoplatnosti potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu a predmetného platobného rozkazu žalobkyňa dňa 1.12.2014 oznámila emailom na adresu kancelar@rasovsky.cz <mailto:kancelar@rasovsky.cz>, že dlžnú sumu 2.047,54 eura pre žalovaného vyplývajúcu z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/822/2014-29 bude splácať v splátkach od januára 2015. Výšku splátok vôbec neuviedla. Žalovaná nepreukázala žiadnu spojitosť medzi adresátom emailu a žalovaným, avšak o pravdivosti skutočnosti, že tento email sa dostal do
dispozičnej sféry veriteľa, t. j. žalovaného, súd nemal pochybnosti, keďže žalovaný túto skutočnosť nenamietal. Medzi stranami sporu zostalo nesporné aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaný na predmetné elektronické oznámenie vôbec neodpovedal ani inak nereagoval. Žalobkyňa sa mylne domnievala, že žalovaný neodpovedaním na jej elektronické oznámenie prejavil konkludentný súhlas so splácaním dlžnej sumy z predmetného platobného rozkazu v splátkach v neurčenej výške.
28. Občiansky zákonník v § 566 ods. 1 upravuje síce povinnosť veriteľa prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, avšak s jednostranným vyhlásením dlžníka adresovaným veriteľovi o tom, že mu dlžník zaplatí dlh s splátkach po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá alebo bola súdom stanovená, zákon nespája žiadne právne účinky, a už vôbec nie predĺženie splatnosti/zročnosti dlhu a ani konkludentný súhlas veriteľa (žalovaného) so splátkami pre prípad neodpovedania dlžníkovi (žalobkyni) na takéto oznámenie. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť (zákonnú, zmluvnú, uloženú rozhodnutím štátneho orgánu) tým, že nereagoval na oznámenie žalovanej o tom, že bude platiť svoj dlh žalovanému z vykonateľného platobného rozkazu v splátkach, pričom neodpovedanie veriteľa na predmetné oznámenie nemožno považovať za súhlas veriteľa so splátkami, hoci to žalobkyňa mylne predpokladala. Ustanovenie § 521 OZ predpokladá výslovnú dohodu o plnení splatného dlhu v splátkach, na ktorej sa musia výslovne dohodnúť všetky zmluvné strany, ktorými sú v danom prípade strany sporu. Medzi stranami sporu nedošlo uzavretiu žiadnej výslovnej dohody o zaplatení dlžnej splatnej sumy v splátkach, a to ani písomne, ani ústne. Ani Okresný súd Banská Bystrica, ani Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd žiadnym rozhodnutím neumožnili žalobkyni zaplatiť žalovanému predmetnú sumu aj s príslušenstvom a náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých bola zaviazaná predmetným platobným rozkazom, v splátkach.
29. Žalobkyňa teda mohla, a mala predpokladať, že sa nemôže zbaviť svojej povinnosti zaplatiť celú sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná predmetným platobným rozkazom, žalovanému v lehote určenej v platobnom rozkaze, t. j. do 15 dní od jeho doručenia, príp. z povahy veci možno usúdiť, že túto dlžnú sumu aj s príslušenstvom aj náhradu trov konania bola žalobkyňa povinná zaplatiť najneskôr do 15 dní od doručenia potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvej inštancii o odmietnutí odporu žalobkyne proti platobnému rozkazu. Keďže žalobkyňa dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladalo vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol predmetný platobný rozkaz, žalovaný ako oprávnený z vykonateľného rozhodnutia iba využil svoje zákonné oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona Exekučného poriadku. Žalobkyňa uhradila časť dlžnej sumy v celkovej výške 205,- eur až po začatí exekučného konania, ktoré bola začaté dňom, kedy bol doručený návrh žalovaného na vykonanie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 6.2.2015 (§ 36 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom ku dňu doručenia návrhu exekútorovi), čo malo za následok zastavenie exekúcie v tejto časti. Exekučný poriadok ani žiadny iný zákon neukladá oprávnenému povinnosť vziať návrh na vykonanie exekúcie späť iba preto, že povinný z exekučného titulu počas exekučného konania uhradil len časť pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. K späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie nemožno oprávneného nútiť žiadnym spôsobom. Súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobkyne (ako povinnej z exekučného titulu) v banke podľa § 94 a nasl. Ex. por. V dôsledku zablokovania účtu v banke táto banka nevyhovela žiadosti žalobkyne o poskytnutie pôžičky, čo žalobkyňa pociťuje ako poškodenie jej povesti v bankovej sfére, pretože sa pre banku stala nedôveryhodným klientom.
30. Žalobkyňa zastáva názor, že ak by žalovaný zobral celý návrh na vykonanie exekúcie späť potom, čo mu žalovaná uhradila časť dlžnej sumy, súdny exekútor by nevydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky v banke, a žalobkyňa by sa tak nestala pre banku nedôveryhodným klientom.
31. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré 1.) zasahuje do práv chránených ust. § 11 OZ, t. j. smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, 2.) zároveň je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť, a ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, 3.) a zároveň je neoprávneným zásahom, t. j. je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovenými právnym poriadkom (porov. rozsudok NS ČR zo dňa 14.5.2002, sp. zn. 28Cdo 795/2002, rozsudok NS ČR z 1.10.2002, sp. zn. 28Cdo 983/2002). Fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby len vtedy, keď neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby aj skutočne vyvolala. Povinnosť
tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, zaťažujú dotknutú fyzickú osobu (rozsudok NS ČR z 23.6.2011, sp. zn. 30Cdo 3219/2009).
32. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie (úmyselné či nedbanlivostné), a preto pri dokazovaní sa súd vôbec nezaoberal zisťovaním, či žalovaný zavinil alebo nezavinil konanie, príp. opomenutie konania, na ktoré bol povinný (zo zákona, zo zmluvy, z rozhodnutia štátneho orgánu), ktoré konanie, príp. opomenutie konania by bezprostredne (priamo) vyvolalo zablokovanie účtu v banke, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala nedôveryhodnou klientkou pre banku, a teda bola poškodená povesť žalobkyne v bankovej sfére.
33. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie NSSR z 29.6.2011, sp. zn. 4Cdo/232/2010). Pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný spôsobom, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímna, že by odporovala právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti.
34. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov, či už vlastných, cudzích alebo verejných, pri výkone zákonom ustanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti (rozsudok NS ČR z 27.9.2007, sp. zn. 30Cdo 3126/2007). Za neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne nemožno považovať zákonný postup súdneho exekútora, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa § 94 a nasl. Ex. por., ktorému predchádzalo využitie zákonného oprávnenia žalovaného upraveného v ust. § 38 ods. 2 Ex. por. na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu z dôvodu, že žalobkyňa ako povinná z exekučného titulu dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú jej vykonateľným súdnym rozhodnutím.
35. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že by žalovaný sa dopustil proti nej protiprávneho konania, ani že by opomenul konanie, na ktoré bol povinný (zo zákona, zo zmluvy alebo z rozhodnutia štátneho orgánu), a že v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním vznikla (alebo objektívne mohla vzniknúť) žalobkyni ujma na jej osobnosti spočívajúca v poškodení jej povesti tým, že sa pre banku stala nedôveryhodným klientom potom, čo banka zablokovala jej účet na základe exekučného príkazu súdneho exekútora. V konaní bolo naopak preukázané, že práve žalobkyňa si neplnila riadne svoje povinnosti zo zmluvy o úvere, a neskôr ani povinnosti z platobného rozkazu, a že žalovaný ako veriteľ žalobkyne a aj súdny exekútor iba využili svoje zákonné oprávnenia. Výkon zákonných práv a povinností nemožno považovať za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby. Žalovaný nemal právnu povinnosť zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť potom, čo mu až v priebehu exekučného konania žalovaná uhradila iba časť vymáhanej sumy, a preto žalobkyňa sa nemôže odvolávať na to, že žalovaný neurobil to, k čomu ho neviaže žiadna právna povinnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa považuje väčšinu dlžnej sumy za úžernícke úroky a neopodstatnené poplatky, je v tomto konaní nepodstatná, pretože tento nesúhlas s úrokmi a s poplatkami mala, a mohla uviesť v odpore proti platobnému rozkazu v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia platobného rozkazu, čo by malo za následok zrušenie platobného rozkazu. V odpore proti platobnému rozkazu podanom v 15-dňovej lehote však tento nesúhlas s uvedením dôvodov nevyjadrila, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V tomto konaní súd už nemôže spätne preskúmavať náležitosti zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu, pretože o tomto záväzkovom právnom vzťahu medzi stranami sporu už bolo právoplatne rozhodnuté iným súdnym rozhodnutím, a to predmetným platobným rozkazom.
36. Samotný subjektívny pocit žalobkyne o spôsobení nemajetkovej ujmy žalovaným nepostačuje pre jej úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K zablokovaniu účtu žalobkyne v banke došlo k priamej príčinnej súvislosti s exekučným príkazom súdneho exekútora, a nie v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Tak žalovaný, ako aj súdny exekútor iba využili svoje zákonné
oprávnenia, a výkon ich zákonných práv a povinností nemožno v žiadnom prípade považovať za neoprávnený zásah do osobnosti žalovanej.
37. Nakoľko nebolo preukázané, že by vôbec došlo k akémukoľvek neoprávnenému konaniu zo strany žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé privodiť ujmu žalovanej na jej osobnostných právach, čo je jedným z nevyhnutných predpokladov priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd už nevykonával žiadne dokazovanie za účelom zistenia, či zablokovaním účtu v banke žalovaná utrpela ujmu na jej osobnosti, a či išlo o ujmu závažnú do tej miery, že by v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak áno, v akej výške, pretože ďalšie dokazovanie by bolo nielenže v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ale nemalo by ani žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
39. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom ku dňu podania žaloby (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“ v príslušnom tvare), od (súdneho) poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. V tomto spore mal vo veci plný úspech žalovaný, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
43. Žalobkyňa je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, pretože tento spor je spotrebiteľským sporom, a žalobkyňa je spotrebiteľom. Žalobkyňa požiadala síce súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodné, avšak oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov zo zákona, ani prípadné oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov súdnym rozhodnutím v danom prípade súd nemohol považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemusel žalovanému priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 150 OSP (pozn. teraz § 257 CSP; NS SR, sp. zn. 1M Obdo V/19/2008). V danom prípade žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti, že si neplnila svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému riadne a včas, a že neplnila ani svoje povinnosti uložené jej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, a že žalovaný má právo domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky exekúciou, pričom medzi oprávnenia súdneho exekútora patrí aj exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nevyhnutným dôsledkom ktorého je aj zablokovanie účtu povinného v banke. Žalobkyňa si musela byť vedomá aj skutočnosti, že žalovaný nie je povinný akceptovať jej jednostranné oznámenie o tom, že mu bude plniť dlh splátkach, a že s týmto vyhlásením zákon nespája žiadne právne následky, ani predĺženie lehoty na plnenie jej záväzku, a že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania tým, že využil svoje právo podať návrh na výkon exekúcie a že žalovaný nebol povinný zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť potom, čo zistil, že žalobkyňa po začatí exekučného konania uhradila žalovanému iba časť vymáhanej sumy. Pokiaľ by si aj toho žalobkyňa naozaj nebola vedomá, k tomuto si súd dovoľuje poukázať na zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, zakotvenú v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému by v danom prípade odporovalo dobrým mravom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).