Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cpr-9-2017.pdf
PDF · 175.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX/XXA, XXX XX H. - S., právne zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom kancelárie, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 XX8, proti žalovanému: Mobis Slovakia s.r.o., so sídlom MOBIS ulica 1, 013 02 Gbeľany, okres H., IČO: 35 876 557, právne zastúpeného JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Predmestská č. 8537/2B, XXX 01 H., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ je neplatné, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.208,68 eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 až do vyhlásenia rozsudku a súčasne, aby mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako so zamestnávateľom uzatvoril dňa 20.09.2010 pracovnú zmluvu a pre žalovaného vykonával prácu a pracovnú funkciu „robotník“. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, keď žalobca pracoval nepretržite na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na oddelení Injection. Na uvedenej pozícii pracoval od svojho nástupu v roku 2010 až po pracovný úraz, ktorý sa mu stal 26.01.2016 (so 100 % zodpovednosťou zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz). Dňa 15.01.2017 žalobca ukončil dlhodobú PN v dôsledku pracovného úrazu spočívajúceho v podvrtnutí ľavého kolena a následnej operácie dolnej končatiny. Po takmer ročnej PN nastúpil do zamestnania dňa 16.01.2017 a v ten istý deň absolvoval mimoriadnu lekársku prehliadku u lekára PZS (MUDr. A.), pričom lekár stanovil jeho pracovné obmedzenia v súvislosti s pracovnou pozíciou, ktorú dovtedy vykonával, a to vylúčenie práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úkony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, keď za vhodnú pozíciu pri práci bola stanovená pozícia so striedaním sed - stoj a vylúčenie práce s ťažkými bremenami, t.j. nad 5 kg. Zo záveru mimoriadnej lekárskej prehliadky vyplynulo, že práca operátora na pracovisku Injection je pre žalobcu nevhodná a podľa odborného vyjadrenia zo dňa 18.01.2017 bol žalobca uznaný ako zdravotne nespôsobilý na doterajšiu prácu na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection. Predmetný lekársky posudok žalobca odovzdal zamestnávateľovi, keď
zamestnávateľ mu poskytol čerpanie dovolenky. Dňa 31.01.2017 žalobca absolvoval operáciu ľavého kolena počas dovolenky, avšak napriek tomu bol od 30.01.2017 žalovaným dočasne preradený na inú prácu na oddelenie Parts Quality, s čím nesúhlasil najmä zo zdravotných dôvodov, pričom svoj nesúhlas vyjadril priamo v zázname o preradení na inú prácu. Poukázal na pochybnosti o tom, či odborné vyjadrenie zo dňa 14.02.2017 z formálnej stránky spĺňa náležitosti lekárskeho posudku. Následne potom, ako mu dňa 03.02.2017 žalovaný doručil vyjadrenie k jeho zdravotnému stavu od praktického lekára, žalobca dňa 06.02.2017 nastúpil do zamestnania a žalovaný ho opätovne poslal na mimoriadnu lekársku prehliadku u lekárky pracovnej zdravotnej služby MUDr. A. (ďalej len „PZS“), kde lekár potvrdil obmedzenia ohľadom výkonu práce v súvislosti s doterajšou pracovnou pozíciou a následne mu ponúkol čerpanie dovolenky. Dňa 13.02.2017 nastúpil do zamestnania, keď vedúci p. T. (manažér oddelenia Part Shop-injeciton) mu povedal, aby si sadol na oddychovú zónu a čakal na vyjadrenie z officu. Okolo obeda mu zamestnávateľ doručil záznam o preradení zamestnanca na inú prácu a po jeho preštudovaní preradenie odmietol s odôvodnením, že na zázname bol uvedený spätne dátum 30.01.2017 a nebolo dané ani vyjadrenie pracovnej zdravotnej služby k ponúkanej pozícii, či vyhovuje jeho zdravotnému stavu, keď nebola vykonaná vstupná prehliadka na ponúkanú pozíciu. Dňa 14.02.2017 ho opätovne žalovaný nechal sedieť v oddychovej zóne, a cez zmenu prišiel za žalobcom p. T., t.j. manažér oddelenia Part Shop-Injection s tým, že bol preradený na oddelenie Parts Quality, a to napriek nesúhlasu zo strany žalobcu. Následne dňa 15.02.2017 žalobca ráno nastúpil do zamestnania, kde mu vedúci oddelenia Parts Quality (t.j. p. Rzeszoto) povedal, aby začal robiť, na čo žalobca reagoval tým, že žalovaný porušuje Zákonník práce (ďalej len „ZP“). Menovaný potom žalobcu poslal sadnúť si do oddychovej zóny CKD skladu a poobede mu doručil odborné vyjadrenie k zaradeniu zamestnanca, keď žalobca následne vyjadril nesúhlas s odôvodnením, že ani ponúkaná práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu, a že pracovník PZS Pro Benefit s.r.o. (MUDr. Soňa Cisáriková) bola nepravdivo informovaná o faktických pracovných postupoch a úlohách zamestnanca na ponúkanej pozícii. Následne mu zamestnávateľ opätovne poskytol dovolenku. Dňa 21.02.2017 podal žalobca žalovanému žiadosť o pracovné voľno po dobu, kým sa situácia okolo jeho práce nevyrieši, keď žalovaný túto žiadosť zamietol. Reakcia žalovaného bola taká, že ešte v ten deň žalobcovi doručil záznam o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny, na ktorý žalobca reagoval tým, že nesúhlasí s preradením a práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. Následne žalobca dňa 21.02.2017 podal podnet na vykonanie inšpekcie práce, a dňa 22.02.2017 doručil žalovanému vyjadrenie zamestnanca ohľadne preradenia na inú prácu. Následne dňa 28.02.2017 požiadal žalovaného o nahliadnutie do osobného spisu zamestnanca z dôvodu, že si chcel overiť skutočnosti ohľadne porušovania ZP a pracovného poriadku súvisiaceho so školením BOZP a lekárskym potvrdením na výkon nočnej práce, pričom zistil, že žalovaný porušuje ako zamestnávateľ ZP, a to § 98 ods. 3 písm. b) ZP a zákon č. 124/2006 Z.z. Následne dňa 20.03.2017 pre nečinnosť HR manažéra M. N. podal žiadosť o stretnutie s prezidentom spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. ako štatutárom a dňa 23.03.2017 sa rozhodol, že prezidenta spoločnosti osloví sám, keďže p. N. sa mal vyjadriť, že prezident nemá čas na stretnutie. Ako však išiel žalobca k prezidentovi, zastavil ho p. N., nech to nerobí a ponúkol mu do vyriešenia situácie platené voľno z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Žalobca v žalobe súčasne poukázal na to, že žalovaný po jeho návrate z PN v januári 2017 nevedel, čo má s ním ako zamestnancom s pracovnými obmedzeniami po utrpenom pracovnom úraze robiť a nechcel mu dať výpoveď (nakoľko by musel platiť 10 -mesačné odstupné) a vyhľadával mu rôznu prácu mimo pracovnej zmluvy tzv. špekuloval, posielal ho na dovolenku, pričom mu častokrát dával pokyny (ústne, telefonicky cez SMS), aby do práce v ten-ktorý deň nechodil a čakal na vyriešenie celej situácie, nakoľko žalobca podal podnet na Inšpektorát práce Žilina (ďalej len „IP“), ktorý vykonával šetrenie u žalovaného a žalovaný dokonca e- mailom zo dňa 24.03.2017 uznal, že dňa 24.03.2017 a 27.03.2017 má byť žalobca uvoľnený z práce v dôsledku pretrvávajúcich prekážok na strane zamestnávateľa. Celé toto konanie žalovaného podľa žalobcu bolo zmätočné, chaotické a meniace sa. Následne mu žalovaný listom zo dňa 11.04.2017, osobne doručeným v ten istý deň, doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu opakovaného (trojnásobného) závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP a jeho pracovný pomer tak považoval za skončený. V žalobe žalobca poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné tak z vecných, ako aj z formálnych dôvodov, keď okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané zjavne účelovo a absentuje v ňom riadne skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný deklaroval, že žalobca mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, a to viacnásobne, avšak ani jeden z deklarovaných dôvodov pritom nie je závažným porušením pracovnej disciplíny, keď žalobca rozhodne nekonal spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. V okamžitom skončení
pracovného pomeru žalovaný tvrdil, že žalobca bol preradený v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) ZP k 30.01.2017 (informoval ho o tom až 13.02.2017) a dátum chcel úmyselne upraviť, aby neporušil zákon, a to so zachovaním druhu práce (reálne však ide pritom o celkom iný druh práce). Žalovaný požadoval, aby žalobca vykonával nočnú prácu, pričom on žalovaného viac-krát upozorňoval, že nemá lekársku prehliadku na prácu v noci a ani školenie BOZP. Z formálnej stránky z oznámenia o okamžitom skočení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 podľa názoru žalobcu ani nie je jasne slovne vyjadrené, že žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite končí, keď slovná formulácia použitá žalovaným je formálne nesprávna a zmätočná. Pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru tvrdí, že žalobca odmietal pracovať, tak práve žalovaný mu stále dával čerpanie dovolenky, voľno z dôvodov prekážok na jeho strane a pod.. Z preradenia pritom vôbec nevyplýva charakteristika, t.j. špecifikácia práce, konkretizovaný popis pracovného miesta, na ktoré mal byť preradený. Označenie práce pri snahe žalovaného o preradenie iba názvom pracoviska, je zjavne nedostatočné a nezákonné a nezodpovedá podľa názoru žalobcu ani pracovnému poriadku, ktorý vydal sám žalovaný. V danom prípade podľa žalobcu sa jednalo o individuálny pracovný spor ohľadne preradenia zamestnanca, keď žalovaný konal protichodne, nezákonne a na úkor žalobcu. Podľa názoru žalobcu to, že sa bránil za daného stavu nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, ak by preradenie bez výhrad akceptoval, došlo by k zmene pracovnej zmluvy konkludentne. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zázname o vykonaní pohovorov o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 21.02.2017 sám žalovaný kvalifikoval žalobcovo konanie iba ako porušenie pracovnej disciplíny (a nie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny) a upozornil žalobcu na možnosť podania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalobcu potom už zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že o závažné porušenie pracovnej disciplíny nešlo a nemohlo ísť. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 2, tak žalobca poukázal na to, že on nikdy neopustil priestory pracoviska ako tvrdí žalovaný a konanie popísané v bode 2 poprel. Navyše podľa jeho názoru vo vymedzení tohto dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru plne absentuje časové obdobie, ako aj špecifikácia konania a nie je tak zrejmé, aké konkrétne konanie v akom časovom období je vlastne dôvodom na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru a aj z uvedeného dôvodu považuje takto formulovaný dôvod za neplatný. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru špecifikovaný pod bodom 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že dňa 20.02.2017 si vyhotovil iba jednu fotografiu pre IP a pre účely konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2Cpr/1/2017, v ktorom bol zamestnávateľom žalovaný o náhradu škody, a toto jeho konanie potom nemožno rozhodne hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov potom žalovanému listom zo dňa 13.04.2017 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní žalovaným. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku podľa § 134 ZP vo výške 1.208,68 eur (brutto) mesačne od 13.04.2017.
2. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 03.07.2017 nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol, aby ju súd ako právne nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že on trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017, keď predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky zákonnom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 ZP. Žalovaný súčasne poukázal na to, že trvá i na danosti dôvodov uvedených v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené písomne a doručené žalobcovi dňa 11.04.2017, keď v ňom boli skutkovo vymedzené dôvody tak, aby tieto nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné z vecno-právnych i formálnych dôvodov, žalovaný poukázal na to, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, keď z doručeného okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmý úmysel žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom dňom 11.04.2017. Žalobcovi bol tento úmysel známy a okamžité skončenie mu bolo oznámené písomne toho istého dňa. Žalobcovi boli známe dôvody, ktoré boli dostatočne konkretizované pre okamžité skončenie pracovného pomeru a navyše bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru i odkaz na zákonné ustanovenie, a to na § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Skutočnosť, že žalobcovi uvedené bolo zrejmé, vyplýva i z písomného oznámenia žalobcu s odkazom na § 79 ods. 1 ZP doručeného žalovanému dňa 13.04.2017, v ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trval na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru bol
žalobca upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Bol upozorňovaný na skutočnosť, že pri pretrvávaní porušovania pracovnej disciplíny s ním bude rozviazaný pracovný pomer. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po jeho návrate z PN v januári 2016 (pozn. súdu správne malo byť uvedené 2017) žalovaný údajne nevedel, čo si počať so žalobcom ako zamestnancom s pracovnými obmedzeniami po utrpenom pracovnom úraze a nechcel mu dať výpoveď, nakoľko by musel platiť 10 mesačné odstupné a vyhľadával mu rôznu prácu mimo pracovnej zmluvy, tak žalovaný označil tieto tvrdenia za osočujúce, nepravdivé a zavádzajúce. Podľa žalovaného je absurdným tvrdením žalobcu, že by ako zamestnávateľ s tak vysokým počtom zamestnancov nevedel, čo má robiť, pokiaľ sa jeho zamestnanec stane pracovne obmedzený v dôsledku pracovného úrazu. Je nesporné, že práve žalovaný požiadal o lekársky posudok na okolnosť, či je po zdravotnej stránke žalobca spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, ktorá mu bola prideľovaná na pracovisku Injection, ktorú skutočnosť tvrdil, avšak nepreukázal žalobca. Bol to žalovaný, ktorý si vyžiadal odborné posúdenie, akú prácu môže vykonávať žalobca a tiež posúdenie konkrétnej pracovnej náplne, ktorú mu žalovaný mienil prideľovať na pracovisku Parts Quality v rámci dohodnutého druhu práce. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že je zdravotne obmedzený na výkon práce, ktorú vykonával pred utrpením pracovného úrazu, nepredložil žiaden lekársky posudok a nepredložil ani iný lekársky posudok, že pracovná náplň prideľovaná na novom pracovisku Parts Quality nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. Bol to teda práve žalobca, ktorý špekuloval a vyhýbal sa práci. Žalovaný s ohľadom na dĺžku pracovného pomeru (od 20.09.2010) a pracovný úraz žalobcu mal záujem riešiť situáciu. Preto, aj keď žalobca odmietal vykonávať prácu, ktorú mu žalovaný pridelil, z dôvodov, ktoré neboli relevantné (a ktoré žalobca nepreukázal lekárskym posudkom), bolo mu umožnené čerpanie dovolenky alebo na jeho žiadosť poskytnutie pracovného voľna a neboli voči žalobcovi vyvodzované dôsledky spojené s neospravedlnenou absenciu v práci. Pokiaľ žalobca namieta nedostatok konkrétnosti pri uvedení dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný poukázal na to, že v tomto smere je viacero judikátov svedčiacich k hodnoteniu dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa ktorých nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa vôbec nedalo, a to ani výkladom prejavu vôle, zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. V prejednávanom spore možno podľa názoru žalovaného bez ďalšieho vyvodiť, v akom konkrétnom závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcu videl žalovaný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod bodom 1/ okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca porušoval pracovnú disciplíny bezdôvodným odmietaním práce, na ktorú bol zaradený po vykonaných lekárskych prehliadkach dňa 13.02.2017, tak táto práca bola žalobcovi prideľovaná na základe vykonaných lekárskych prehliadok a lekárskych posudkov vydaných spoločnosťou Pro Benefit, s.r.o., s ktorou ako poskytovateľom zdravotnej služby má žalovaný uzatvorenú zmluvu. Uvedený zmluvný poskytovateľ zdravotnej služby sa k žiadosti o posúdenie zdravotnej spôsobilosti a vypracovanie lekárskeho posudku (pre činnosti - ručná manipulácia s bremenami, práca so zobrazovacími jednotkami, nočná práca, vykonávanie práce vo výškach, práca žeriavnika, práca stabilné zásobníky na sypké materiály s odkazom na príslušné normy) vyjadril, že žalobca je dočasne nespôsobilý pre prácu na linke - státie a dlhé sedenie. V odbornom vyjadrení o zaradení zamestnanca spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. zo dňa 18.01.2017 sa poskytovateľ zdravotnej služby vyjadril, že práca, ktorú žalobca vykonával do pracovného úrazu na pracovisku Injection, je pre neho nevhodná a zároveň uviedol opis vlastností, ktoré by malo mať pracovné miesto, aby spĺňalo podmienky, a to vylúčenie práce so záťažou dolných končatín, vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede - vhodná práca mala byť pri striedaní sed - stoj, vylúčenie práce s ťažkými bremenami nad 5 kg. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplynulo, že po nástupe žalobcu z PN bolo žalobcovi doručené preradenie dňa 13.02.2017, ktoré treba považovať za zaradenie, resp. pridelenie inej pracovnej náplne. Nejednalo sa o zmenu druhu práce, pretože na oboch pracovných zaradeniach vykonával druh práce „robotník“ tak, ako bol dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve. Žalobca bol zaradený na prácu v oddelení Parts Quality vzhľadom na dočasnú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa lekárskeho posudku zo dňa 16.01.2017. Žalobca však nesúhlasil s preradením, ako uviedol výslovne pri prevzatí listín zo dňa 13.02.2017, z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a uviedol, že žiada o kópiu pracovného posudku na ponúkanej pracovnej pozícii. Žalovaný doručil žalobcovi popis pracovnej náplne, pracovnej činnosti, čo žalobca prevzal rovnako dňa 13.02.2017, keď z popisu pracovnej činnosti bolo zrejmé, ktoré pracovné úlohy mal žalovaný vykonávať a zároveň bolo uvedené, že sa jedná o pracovné úkony a náplň práce v súlade s odborným vyjadrením pracovnej zdravotnej služby vzhľadom na aktuálnu zdravotnú spôsobilosť zamestnanca. Na opakovanú žiadosť žalovaného o posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobcu zo dňa 06.02.2017 vykonal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ďalšie
prešetrenie pracovnej spôsobilosti žalovaného, a následne podal odborný posudok, a to tak, že okrem výsledkov zdravotného stavu vykonal posúdenie vhodnosti práce aj ohliadkou pracoviska na vytypovanej pozícii robotníka na pracovisku Parts Quality, keď na pracovnej pozícii práca spočíva v kontrole kvality výrobkov vizuálne a hmatovou kontrolou výrobku, ich vybaľovaním z prepravných obalov, ukladaním do regálov v rozsahu 70 % pracovnej činnosti, vyraďovaním nezhodných a poškodených dielov v rozsahu 25 % pracovnej činnosti a riešenie problémov s dielmi JIT v rozsahu 5 %. Žalobcovi bola určená náplň práce pre konkrétne diely, ktorých hmotnosť neprekročila limit daný v odbornom posudku PZS. Žalobca bol oboznámený s výsledkami a obsahom odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a dňa 15.02.2017 za prítomnosti kompetentných zamestnancov I. C. a W. R., keď opakovane písomne uviedol, že práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu, čo však nedoložil, a to ani dodatočne žiadnym lekárskym posudkom a obmedzil sa iba na verbálne vyjadrenia, že práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu, keď svoje tvrdenie nijakým spôsobom nekonkretizoval. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (špecifikovaný pod bodom 2/ Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru), tak žalobca počas pracovného času sa opakovane a bez vedomia nadriadených pohyboval mimo určeného pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych iných pracoviskách, čím narušoval pracovnú disciplínu na pracoviskách rozptyľovaním zamestnancov od ich práce a nezákonne zaznamenával pracovné postupy súvisiace s podnikateľskými aktivitami žalovaného, ktoré nemôžu byť verejne prípustné. Pokiaľ ide o posledný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (špecifikovaný pod bodom 3/ Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, spočívajúci v tom, že žalobca bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa, t.j. žalovaného vyhotovoval svojím mobilným telefónom fotografie pracovísk, videozáznamy pracovísk, skladových priestorov, výrobkov a ostatných zamestnancov, ktorí sa týmto konaním cítili obťažovaní) tak žalobca, napriek nesúhlasu dotknutých zamestnancov, týmto svojím konaním narúšal pracovný režim ostatných zamestnancov, obťažoval ich, nedovoleným vyhotovovaním fotografií, ktorých účel využitia nemal odsúhlasený ani ho nezdôvodňoval. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplynulo, že pokiaľ žalobca svojím správaním porušoval pracovnú disciplínu spôsobom, ktoré možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru, tak vzhľadom na závažnosť tohto správania od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Žalobca sa podľa žalovaného dopúšťal úmyselne porušovania pracovnej disciplíny v snahe docieliť, aby s ním žalovaný skončil pracovný pomer, pričom nemal zábrany uchyľovať sa k akýmkoľvek činnostiam, ktoré boli v rozpore nielen so záujmami žalovaného, ale i zamestnancov, ktorých provokoval svojím konaním a vyrušoval ich v práci. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pri použití spôsobu rozviazania pracovného pomeru zvážil i celkový postoj žalobcu k plneniu pracovných úloh v minulosti, keď žalobca bol v minulosti pred pracovným úrazom opakovane upozorňovaný na nedodržiavanie pracovnej disciplíny, a to záznamom zo dňa 09.06.2011 a záznamom zo dňa 07.03.2013.
3. Žalobca v rámci repliky v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe, na doplnenie poukázal na to, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010 sa so žalovaným dohodol na vykonávaní práce na oddelení Injection v pozícii „robotník“. V pracovnej zmluve žalovaný ako zamestnávateľ nešpecifikoval stručnú charakteristiku druhu práce, čo je v rozpore s § 43 ods. 1 písm. a) ZP, čo potvrdil aj IP, ktorý vykonal kontrolu na základe podanej sťažnosti. Z repliky ďalej vyplynulo, že žalobca v praxi používa svojich zamestnancov na hocijaké práce, a to mimo pracovnej zmluvy a z takéhoto porušenia práv v prejednávanom spore pre seba vyvodzuje práva a výhody. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že žalobca nepredložil zdravotný posudok, tak súčasne ohľadne obmedzení na novej pozícii súčasne zamlčiava, že žalobca nesúhlasil s preradením na inú prácu, a že ponúkaná práca nie je totožná s prácou, na ktorej by sa so žalovaným výslovne dohodol v pracovnej zmluve, a ktorú vykonával viac ako 6 rokov. Žalobca poukázal na to, že on sa nikdy nevyhýbal práci, iba žiadal zamestnávateľa, aby postupoval podľa pracovnej zmluvy a ZP. Z uvedeného dôvodu namietol celé preradenie, ako aj spôsob vykonania tohto preradenia zo strany zamestnávateľa, t.j. žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že počas pracovného času sa žalobca opakovane a bez vedomia nadriadených pohyboval mimo určeného pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych iných pracoviskách, k týmto tvrdeniam o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobca uviedol, že on nič nerobil v rozpore so ZP ani v rozpore s pracovným poriadkom, tvrdenia o obťažovaní iných zamestnancov sú taktiež nezmyslom. On fotil dané miesto iba raz a fotografiu použil pri spísaní sťažnosti na IP (3 dni po podaní sťažnosti došlo na konkrétnom mieste k závažnému pracovnému úrazu, kde vodič na vysokozdvižnom vozíku prešiel po nohe druhému zamestnancovi). Súčasne poukázal na to, že on bol predsedom miestneho OZ, t.j. bol povinný dohliadať
na BOZP u žalovaného. Taktiež poukázal na to, že IP následne zistil viaceré závažné porušenia BOZP na pracovisku žalovaného. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa žalobca pohyboval v období od 13.02.2017 svojvoľne po pracoviskách žalovaného bez toho, aby vykonával prácu, uvedené zmätočné tvrdenie nedáva zmysel a logiku, keď žalobca konal iba tak, ako mu zamestnávateľ určil.
4. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v rámci dupliky zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.07.2017 v celom rozsahu, keď tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 20.08.2017 označil za nepravdivé, účelové a tendenčné, v snahe dosiahnuť v spore úspech. Pokiaľ žalobca v úvode svojho vyjadrenia tvrdí, že žalovaný má snahu dodatočne doplniť a upraviť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že vykresľuje žalobcu v negatívnom svetle a deklaruje nereálne a nadsadené skutočnosti a celá podstata problému údajne spočíva iba v tom, že žalovaný nechcel žalobcovi vyplatiť 10-mesačné odstupné, tak žalovaný sa ohradil voči týmto tvrdeniam a považuje ich za lož a výmysel žalobcu. Žalovaný po skončení práceneschopnosti žalobcu vykonal sám dobrovoľne úkony potrebné k tomu, aby mohol zadávať v rámci dohodnutého druhu práce žalobcovi takú pracovnú náplň, ktorá by plne vyhovovala jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Žalovaný požiadal o posúdenie jednak vhodnosti ďalšieho prideľovania pôvodne žalobcom vykonávanej pracovnej náplne na pracovisku Injection, následne tiež aj o posúdenie vhodnosti inej pracovnej náplne, ktorú mu zamýšľal zadávať v rámci dohodnutého druhu práce. Pracovná náplň na pracovisku Parts Quality podľa žalovaného spĺňa všetky podmienky uvedené v odbornom lekárskom posudku tak, ako bolo uvedené a pripojené k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.07.2017. Podľa tvrdení žalovaného však žalobca nemal záujem naďalej u svojho zamestnávateľa pracovať, ale mal záujem na tom, aby zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, a to z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Z uvedeného dôvodu potom odmietal vykonávať akúkoľvek zadávanú prácu, keď jeho odmietnutie vykonávať prácu bolo nepochybne nedôvodné. Žalovaný urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach, aby sa presvedčil o skutočnom zdravotnom stave žalobcu a dočasne zmenenému zdravotnému stavu prispôsobil aj jeho pracovnú náplň. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný ako zamestnávateľ porušoval pracovnoprávne predpisy nešpecifikovaním druhu práce, čo mal potvrdiť aj IP Žilina, ktorý vykonával kontrolu u žalovaného, tak uvedené tvrdenie je nepravdivé a účelové. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, a bol prijatý do zamestnania na výkon robotníckeho povolania. Pri tomto druhu dojednanej práce žalovaný zabezpečuje vo svojich výrobných priestoroch pravidelnú rotáciu všetkých zamestnancov v robotníckych funkciách na jednotlivých staniciach vo výrobe. Dôvodmi sú najmä zabezpečenie ochrany zdravia a BOZP prevenciou proti jednostrannej záťaži zamestnancov, zastupiteľnosť zamestnancov a zvyšovanie zručnosti zamestnancov. V roku 2010, teda v čase uzatvorenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným bola obsahová náplň jednotlivých druhov práce u žalovaného spracovaná iba pre vyššie ako robotnícke pracovné pozície. U robotníckych pozícií je podľa žalovaného logické, že nie všetky pracovné úkony búdu uvedené v náplni práce, a to už i s ohľadom na pravidelnú rotáciu zamestnancov v robotníckych povolaniach. Prax ukázala, že je potrebné, aby predsa len boli upravené jednotlivé pracovné činnosti i u robotníckych povolaní, preto v prílohe pracovnej zmluvy okrem dohodnutého druhu práce žalovaný dlhodobo uvádza i individuálnu pracovnú náplň zamestnanca. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že pri preradení na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve - robotník prevzal žalobca od žalovaného aj popis pracovnej činnosti, čo potvrdil žalobca, a ktorý žalovaný pripojil ako prílohu č. 6 vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 03.07.2017. Toto tvrdenie žalovaného vyplýva i zo záveru protokolu č. IZA-013-49-2.3/ P-E22, 24, 25-17 zo dňa 07.04.2017, v ktorom žalovaný uviedol, že tento nedostatok je odstránený a následne doložil IP Žilina i vzorku pracovných zmlúv na preukázanie tohto tvrdenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný zamlčuje skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s preradením na inú prácu, jedná sa taktiež o nepravdivé a účelové tvrdenie. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca zámerne a vedome zamieňa pojmy „preradenie na inú prácu“ a „pridelenie inej pracovnej náplne“. Žalovaný však opakovane považuje za potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k preradeniu žalobcu na iný druhu práce, než bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Žalobcovi bola pridelená iná pracovná činnosť v rámci dohodnutého druhu práce robotník tak, aby táto pracovná činnosť vyhovovala jeho zmenenému zdravotnému stavu. Žalovaný mal možnosť žalobcu i pri jeho zmenenom zdravotnom stave naďalej zamestnávať a práce v rámci dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve mu prideľovať. Žalovaný pridelil žalobcovi pracovnú činnosť tak, aby mu táto v súlade so závermi vyplývajúcich z lekárskych posudkov vyhovovala. Žalobca však nedôvodne, bez akéhokoľvek preukázaného dôvodu odmietal vykonávať pridelenú pracovnú činnosť, vyhýbal sa práci, čo ale neodôvodnil relevantným spôsobom, obmedzil sa iba na vyjadrenie, že pracovná činnosť nevyhovuje jeho zdravotnému stavu bez toho, aby uviedol, v čom vidí nevhodnosť pridelenej práce, a túto nevhodnosť pracovnej činnosti
doložil lekárskym posudkom. Z uvedeného potom vyplýva skutočnosť, že žalovaný jednoznačne nemal záujem pracovať, ale mal záujem, aby s ním bol skončený pracovný pomer a získal maximálnu výšku odstupného. Pokiaľ sa žalobca vyjadril k svojmu pohybu na pracoviskách, ktorý mu mal vyplývať z titulu, že bol predsedom miestneho odborového zväzu (ďalej len „OZ“), t.j. že bol povinný dohliadať na BOZP u žalovaného, tak toto sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca bol z predmetnej funkcie odvolaný už v januári 2016 a v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru už nevykonával žiadnu funkciu v OZ. Vo veci protiprávneho konania žalobcu ako predsedu ZO OZ KOVO MOBIS Žilina bolo na žalobcu ešte v marci 2016 podané trestné oznámenie zo strany OZ KOVO pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona alebo sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, keď pre toto konanie bola na žalobcu podaná obžaloba na Okresný súd Žilina pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal žiadny dôvod, aby sa pohyboval na pracoviskách žalovaného okrem pracoviska, na ktorom bol povinný vykonávať prácu podľa zadávanej práce na úseku Parts Quality. Žalobca svojím postojom zneužíval dobromyseľnosť žalovaného, ktorý namiesto toho, aby postupoval spôsobom, ktorý mu umožňoval ZP, súhlasil s čerpaním dovolenky, keď žalobca bezdôvodne odmietol vykonávať prácu, resp. s ohľadom na preverenie oprávnenosti odmietať prácu zo strany žalobcu volil poskytnutie pracovného voľna pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Súčasne pre prípad, že by súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 žalovaného so žalobcom je neplatné, navrhol, aby súd z dôvodu, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, zamietol žalobu žalobcu a rozhodol o skončení pracovného pomeru u žalovaného podľa § 79 ods. 1, dňom 11.04.2017.
5. Na pojednávaniach zotrval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu na svojich skutkových a právnych záveroch. Na pojednávaní zo dňa 04.07.2018 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.208,68 eur mesačne brutto za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018, čím zmenil znenie žaloby ohľadne nároku na náhradu mzdy, keď v žalobe sa pôvodne domáhal náhrady mzdy v uvedenej výške od 13.04.2017 do vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní súd, vyhodnotiac predmetné podanie ako zmenu žaloby (žalobca v návrhu presne špecifikoval vopred neurčitý dátum, do ktorého sa domáhal náhrady mzdy, t.j. do vyhlásenia rozsudku, na presne špecifikovaný dátum, do ktorého sa domáhal náhrady mzdy, t.j. do dňa 13.04.2018), uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v žalobcom navrhnutom znení.
6. Na pojednávaniach žalovaný, ako aj právna zástupkyňa žalovaného v celom rozsahu zotrvali na právnych a skutkových záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe, ako aj následnej duplike, pričom na pojednávaní zo dňa 04.07.2018 z dôvodu trestného stíhania vedeného voči žalobcovi, ktorého sa mal dopustiť ako predseda OO OZ pôsobiaceho u žalovaného, navrhol, aby súd pre prípad vyslovenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, žalobcovi nepriznal uplatnenú náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru po uplynutí 12 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 ZP, t.j. za obdobie od 13.04.2018 do rozhodnutia súdu z dôvodu, že žalobca nemal záujem pracovať a odmietal vykonávať prácu, ktorá bola pre neho vhodná a vyhovovala jeho zdravotnému stavu, kvalifikácii, ako aj s poukazom na to, že žalobca sa medzičasom zamestnal v Nemecku a odmietol oznámiť zamestnávateľa, ako aj druh práce a mzdu, ktorú v súčasnosti dosahuje.
7. Súd okrem výsluchu žalobcu, svedkov Ing. M. N., K. I., W. U., M. M., M. A., M. M., V. M., B. A., X. W., B. C., a Ing. U. T., vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj pripojeným spisom Inšpektorátu práce Žilina sp.zn. IZA-13-49-2.3/P-E22, 24, 25-17 (IPZA/IPZA-OPTV/Klon/2017/3480, keď na základe týchto v spore vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 20.09.2010 uzatvoril žalobca v právnom postavení zamestnanca so žalovaným v právnom postavení zamestnávateľa pracovnú zmluvu. V čl. I. bode 1.1 predmetnej pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ (žalovaný) dohodol so zamestnancom (žalobcom), že tento bude pre zamestnávateľa vykonávať pracovnú činnosť v pozícii uvedenej v Prílohe A tejto zmluvy. Z bodu 1.3 pracovnej zmluvy vyplynulo, že „podstata zamestnancových povinností bude vždy taká, aká sa zvyčajne vzťahuje na jeho pracovné zaradenie, vrátane povinností zamestnanca, ktoré sú vymedzené v Prílohe A tejto zmluvy a iných povinností, ktoré priebežne určí zamestnávateľ. Zamestnanec sa zaväzuje venovať celý svoj pracovný čas, znalosti a úsilie výlučne vykonávaním svojich povinností pre zamestnávateľa“. Z prílohy A bodu 1 k pracovnej zmluve žalobcu uzavretej so zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca ako zamestnanec bude
zastávať pracovné postavenie a funkciu robotník, keď pracovnou náplňou v zmysle bodu 2 prílohy A bolo „svedomité a zodpovedné plnenie si úloh na zverenom pracovisku Injection oddelenia, dodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny, dodržiavanie pravidiel BOZP a PO, spolupráca pri zvyšovaní kvality a kvantity produkcie, starostlivosť o zverené stroje a zariadenia, dodržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku, dodržiavanie pravidiel systému riadenia kvality podľa ISO noriem, spolupráca s ostatnými spolupracovníkmi pri zabezpečovaní plnenia úloh spoločnosti a riadenie sa pokynmi nadriadených“. Dňa 26.01.2016 utrpel žalobca u žalovaného pracovný úraz spočívajúci v podvrtnutí ľavého kolena, následkom čoho bol od 26.01.2016 do 16.01.2017 dlhodobo práceneschopný. Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca, t.j. žalobcu vypracovaného dňa 18.01.2017 spoločnosťou Pro Benefit s.r.o. vyplynulo, že žalobca bol pred nástupom na PN zaradený na pozíciu obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection, keď na pracovisku sa vykonáva rotácia cca po 2,5 hodinách práce na rôznych staniciach, pričom žalobca najčastejšie pracoval pri vstrekovacom lise MC 2/MC 3-výrobok TL Carrier/ QL carrier - stanica 1-3 a na týchto pracoviskách manipuloval s bremenami o hmotnosti do 7,6 kg (komplet nárazník TL). Prácu vykonával trvale v stoji, poprípade v stoji s popochádzaním v 3- zmennej prevádzke po 8-hodinových pracovných zmenách s celkovou dĺžkou prestávok 30 minút. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska je táto práca pre žalobcu nevhodná (trvalá práca v stoji, manipulácia s bremenami), keď vhodné pracovné miesto pre žalobcu by malo spĺňať podmienky spočívajúce vo vylúčení práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úklony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, pričom vhodná pozícia je pri práci so striedaním sed-stoj a vylúčenie práce s ťažkými bremenami (nad 5 kg). Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca (žalobcu) spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 mal súd preukázané, že žalovaný z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu žalobcu spôsobeného pracovným úrazom vytypoval žalobcovi pozíciu robotníka/workera na pracovisku Parts Quality, na ktorom bola dňa 08.02.2016 vykonaná pracovníkom PZS Pro Benefit, s.r.o. (Soňou Cisárikovou) a zástupcami zamestnávateľa (B. R., M. M., W. U.) obhliadka pracoviska, pričom bolo zistené, že práca robotníka Parts Quality je vykonávaná v 3-zmennej prevádzke po 8-hodinových pracovných zmenách a spočíva v kontrole kvality výrobkov, a to konkrétne vizuálnej a hmatovej kontrole výrobkov, ich vybaľovaní ich z prepravných obalov (prebaľovanie materiálu) a ukladaní do regálov - iných balení, krabíc (70 %), vyraďovaní nezhodných - poškodených dielov (25 %), riešení problémov s dielmi JIT ( 5 %), keď žalobcovi bola určená vyššie uvedená náplň práce pre konkrétne diely - GARNISH TAILGATE; COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH, LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH, LH, pričom hmotnosti uvedených dielov pri GARNISH TAILGATE sú 0,26 - 0,40 kg (počet ks/ balenie - 180 ks/box), pri COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH sú 0,060 kg, (počet ks/balenie
- 42 ks/box; hmotnosť jedného boxu 3,3 kg) a hmotnosť dielu LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH, LH je 0,020 kg (počet kusov/balenie - 120 ks/box; hmotnosť boxu 6,68 kg), keď priemerná hmotnosť kontrolovaných a prebalených výrobkov za jednu zmenu je 121 kg. Zo záveru predmetného odborného vyjadrenia vyplynulo, že uvedená práca robotníka na oddelení Parts Quality s vyššie uvedenými dielmi je zo zdravotného hľadiska pre žalobcu vhodná pri zabezpečení vyššie uvedených podmienok a spĺňa podmienky vyžadované zdravotným stavom žalobcu. Zo záznamu o preradení zamestnanca, t.j. žalobcu na inú prácu vyplynulo, že žalobca bol žalovaným od 30.01.2017 dočasne (do vyšetrenia situácie) preradený na inú prácu, a to na oddelenie Parts Quality v súlade s pracovnou zmluvou z dôvodu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zo dňa 16.01.2017 dočasne stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď pracovná náplň na tomto pracovnom mieste spĺňa podmienky uvedené v odbornom vyjadrení o zaradení zamestnancov zo dňa 18.01.2017 vypracovaným PZS Pro Benefit. Z predmetného záznamu o preradení zamestnanca na inú prácu datovaným dňom 30.01.2017 (žalobcom prevzatým dňa 13.02.2017) vyplynulo, že žalobca nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a požiadal zamestnávateľa, t.j. žalovaného o kópiou pracovného postupu na ponúknutú pracovnú pozíciu. Dňa 13.02.2017 si žalobca súčasne prevzal popis pracovnej činnosti, podľa ktorého mal vykonávať prácu robotníka spočívajúcu vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH. Zo záznamu o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny a prijatí rozhodnutia zo dňa 21.02.2017 vyplynulo, že žalobca v dňoch 20.02.2017 - 21.02.2017, a to počas celej pracovnej doby (napriek tomu, že z odborných vyjadrení PZS Pro Benefit vyplynulo, že je spôsobilý na výkon práce na oddelení Parts Quality) výkon práce na uvedenom oddelení opakovane odmietol s dôvodom, že daná práca môže negatívne pôsobiť na jeho zdravie, čím porušil základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 ZP, ako aj podľa čl. 7.2. bodu b) Pracovného poriadku zamestnávateľa, keďže ako zamestnanec bol povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas
na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Súčasne bol žalobca upozornený, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním skončený pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. K uvedenému pohovoru o porušení pracovnej disciplíny žalobca vyjadril nesúhlasné stanovisko s tým, že ponúknutá práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu a ohrozuje jeho zdravie. Z listiny označenej ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017“ mal súd preukázané, že zamestnávateľ, t.j. žalovaný skončil so žalobcom okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že 1/ napriek tomu, že so závermi odborných vyjadrení PZS Pro Benefit zo dňa 18.01.2017 a zo dňa 14.02.2017 bol preukázateľné oboznámený, v období od preradenia až do oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, 2/ počas pracovného času sa pritom navyše opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohyboval mimo svojho pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení, alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave jeho správania a naďalej porušoval svoje povinnosti zamestnanca, ako aj pokyny nadriadených a 3/ dňa 20.02.2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotil, prípadne aj zhotovoval videozáznam skladových priestorov, výrobkov a zamestnancov a na toto jeho konanie ho upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa ním cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, keď intenzita konania žalobcu je taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, čím mal žalobca porušiť povinnosti podľa § 81 ZP, čl. 7.2. písm. a), b), f) a čl. 7.3. písm. f), g), r), z) a aa) Pracovného poriadku žalovaného. Podaním zo dňa 11.04.2017 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného a žiada, aby mu bola prideľovaná práca v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010.
8. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce je podľa § 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. Z predmetného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 mal súd preukázané, že predmetný pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom žalovaného skončený z dôvodu prezumovaného § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí dňom doručenia predmetného oznámenia. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky spočívajúce v tom, že v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 nie je jasne uvedené, že žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite končí, súd poukazuje na to, že z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP so súčasným uvedením okamihu skončenia pracovného pomeru, t.j. deň doručenia predmetného oznámenia. Uvedený prejav vôle žalovaného jednoznačne vykazuje znaky dostatočnej jasnosti a určitosti prejavenej vôle, keď navyše tomuto prejavu vôle žalovaného bezpochyby porozumel aj samotný žalobca, ktorý na uvedené oznámenie reagoval listom zo dňa 11.04.2017 tým spôsobom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 považuje za neplatné tak z vecných, ako aj formálnych dôvodov a nesúhlasí s ním.
9. Pokiaľ ide dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedený pod bodom 1 Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom, že žalobca v období od jeho preradenia až do okamžitého skončenia pracovného pomeru neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny zakladá dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Podľa § 81 písm. a) a b) ZP je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu (písm. a), a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času (písm. b). Pokiaľ žalobca prvotne po tom, ako mu bol doručený záznam o preradení zamestnanca na inú prácu dňa 13.02.2017 nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a žiadal žalovaného o kópiu pracovného posudku na ponúknutú pracovnú pozíciu, súd poukazuje na to, že žalovaný po vyslovení nesúhlasného stanoviska s preradením na inú prácu si dal dňa 14.02.2017 dodatočne vypracovať odborné vyjadrenie k zaradeniu žalobcu spoločnosťou Pro Benefit, s.r.o. (s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v rámci pracovnej zdravotnej služby zo dňa 16.04.2013), t.j. v poradí už druhé odborné vyjadrenie, žalobcovi doručené dňa 15.02.2017 (tomuto odbornému vyjadreniu predchádzalo
odborné vyjadrenie spoločnosti Pro Benefit s.r.o., zo dňa 18.01.2017), z ktorého vyplynulo, že žalobca je zdravotne spôsobilý na prácu, na ktorú bol preradený. Žalovaný navyše nevzniesol žiadne relevantné námietky týkajúce sa obsahových alebo formálnych nedostatkov odborného vyjadrenia. Keďže žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetné odborné vyjadrenia dospeli k nesprávnym záverom ohľadne jeho spôsobilosti vykonávať prácu na oddelení Parts Quality (skutočnosť, že mu zdravotný stav neumožňoval vykonávať pracou na pôvodnej pozícii na oddelení Injection medzi stranami nebola sporná) a v konaní ani len nevyslovil žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť týchto záverov, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu zdravotný stav po pracovnom úraze bránil vykonávať práce na novej pracovnej pozícii na oddelení Parts Quality v zmysle odborného vyjadrenia spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a práve naopak, bol to žalovaný, ktorý preukázal, že žalobca bol na výkon týchto prác zdravotne spôsobilý. Pokiaľ žalobca sekundárne až v žalobe namietal neplatnosť jeho preradenia na prácu na oddelení Parts Quality, spočívajúcu v tom, že medzi ním a žalovaným išlo v podstate o individuálny pracovný spor ohľadne preradenia zamestnanca, pričom žalovaný mal konať protichodne, nezákonne a na žalobcov úkor, súd poukazuje na to, že ohľadne preskúmania tejto námietky bolo rozhodnou posúdenie otázky, či sa v danom prípade pre platné preradenie žalobcu vyžadovalo podľa § 55 ods. 2 písm. a) ZP v spojení s § 55 ods. 3 ZP uzavretie dohody o preradení na prácu iného druhu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa § 55 ods. 3 ZP, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa ods. 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Súd mal preukázané, že v pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20.09.2010 v spojení s Prílohou A k uvedenej pracovnej zmluve bol žalobca prijatý do pracovného pomeru u žalovaného na funkciu „robotník“ s uvedením miesta výkonu práce MOBIS ulica 1, 013 02 Gbeľany, s uvedením zvereného pracoviska Injection oddelenia. V predmetnej pracovnej zmluve absentuje stručná charakteristika druhu práce, na ktorý bol žalobca u žalovaného prijatý, čo konštatoval aj IP Žilina v časti Pracovnoprávne vzťahy v odseku B v bode 7 protokolu č. IZA-013-49-2.3/ P-E22, 24, 25 -17 zo dňa 07.04.2017. Bez ohľadu na absenciu stručnej charakteristiky práce v pracovnej zmluve súd dospel k záveru, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol platne. Absencia stručnej charakteristiku druhu práce v písomne uzatvorenej pracovnej zmluve nemá podľa názoru súdu v prejednávanom spore za následok neplatnosť pracovnej zmluvy, keď absenciou predmetnej náležitosti v pracovnej zmluvy došlo síce k porušeniu § 43 ods. 1 písm. a) ZP, avšak stručnú charakteristiky druhu práce, pri dojednanom druhu práce „robotník“, možno jednoznačne vyvodiť z následného správania sa strán, keď žalobca, až dokým neutrpel pracovný úraz, vykonával práce určitého druhu na základe pokynov jemu nadriadeným zamestnancom žalovaného. Absenciu stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve začal namietať až v súvislosti so vznikom sporu ohľadne jeho preradenia na inú prácu. Zákonník práce síce vyžaduje pre vznik pracovného pomeru písomnú pracovnú zmluvu (§ 42 ods. 1 ZP), avšak nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 17 ods. 2 ZP). V súvislosti s vysloveným závermi súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 460/2012-32, v ktorom je konštatované, že „...Pracovná zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzatvorená len ústne, prípadne iba konkludentne.“ Žalobca na základe predmetnej pracovnej zmluvy odo dňa nástupcu do práce, t.j. od 20.09.2010, až dokým utrpel pracovný úraz dňa 26.01.2016, vykonával práce robotníka na oddelení Injection, keď z výpovedí svedka B. A., X. W., B. C. a Ing. U. T. vyplynulo, že žalobca pracoval na uvedenom oddelení ako operátor za pásom vo výrobe, pričom podľa výpovedí svedkov X. W., B. C. a Ing. U. T. počas tohto obdobia bol iba prechodne (pri zmene prevádzky z 3-zmennej na 4- zmennú) zaradený aj na obsluhu lisov, avšak po ukončení predmetného prechodného obdobia naďalej vykonával práce ako operátor vo výrobe. Podľa výpovedí svedkov X. W. a Ing. U. T. prácu operátora vo výrobe vykonával aj pred utrpením pracovného úrazu (skutočnosť, že žalobca v čase pracovného úrazu vykonával prácu operátora za pásom vo výrobe nebola potvrdená svedkami Michalom Štaffenom a Martinom Novákom, avšak títo podľa ich výpovedí v čase pracovného úrazu žalobcu u žalovaného, a to od roku 2014 už nepracovali). Žalobca ako operátor vo výrobe vykonával práce spočívajúce v tom, že on uložil súčiastky na pás, následne stlačil tlačidlo na lise, ktorý spracoval tieto súčiastky do produktu, ktorý následne skontroloval a doplnil o ďalšie súčiastky, preložil ho do nitovacieho centra, kde bol tento výrobok doplnený o ďalšie súčiastky a po výstupe z nitovacieho centra následne skontroloval finálny výrobok, či má nejaké nedostatky a vložil ho na prepravný vozík. Predmetnú prácu vykonávajú aj pracovníci so základnou školou (táto práca nevyžadovala osobitné školenia, keď školenie spočívalo v kontrole nárazníkov, orezávaní nárazníkov, správnom lepení bar kódov a ukladaní finálneho produktu do prepravných vozíkov). Pokiaľ žalobca vykonával dočasne aj prácu obsluhy/nastavovača vstrekovacích lisov, na ktorú bolo potrebné absolvovať osobitné školenia, túto prácu vykonával iba dočasne a následne opätovne pracoval ako operátor vo výrobe. Okrem toho žalobca sekundárne (z dôvodu ochrany pred
jednotvárnou prácou) v rámci svojej pracovnej náplne obsluhoval aj vysokozdvižný vozík a žeriav. V zmysle popisu pracovnej náplne zo dňa 30.01.2017, ktorú prevzal žalobca dňa 13.02.2017, tento mal vykonávať prácu robotníka spočívajúcu vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH. S poukazom na to, že v pôvodnej pracovnej zmluve absentoval stručný popis práce a druh práce bol vymedzený iba pracovnou pozíciou robotník, avšak žalovaný následne v zmysle predmetnej pracovnej zmluvy vykonával práce (s výnimkou prechodného obdobia, kedy pracoval na odbornejšej pracovnej pozícii ako obsluha lisov) operátora za pásom (túto prácu vykonával aj v čase, keď utrpel pracovný úraz a bola zmenená jeho zdravotná spôsobilosť na výkon tejto práce), súd pri posúdení otázky, či sa pri preradení na inú prácu vyžadovala, alebo naopak nevyžadovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným, dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o preradenie zamestnanca v rámci dojednaného druhu práce v pôvodnej pracovnej zmluve, keď tak práce vykonávané pred preradením na inú prácu, ako aj po preradení na inú prácu, mali byť jednoduchými prácami, na ktoré sa nevyžadovalo žiadne osobitné vzdelanie, odbornejšie školenie, alebo vyšší kvalifikačný predpoklad. Navyše tieto práce čiastočne obsahovo súviseli, keď jednou z činností v rámci pracovnej náplne pred pracovným úrazom žalobcu bola aj následná kontrola finálneho produktu a po preradení na inú prácu bola touto náplňou kontrola dodávaných produktov. Podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo2858/2007 zo dňa 11.12.2007 „... určenie pracovnej náplne v rámci dohodnutého druhu práce nepredstavuje (nemôže predstavovať) zmenu pracovnej zmluvy v dojednaniach ohľadne druhu práce, na ktorý bol zamestnanec prijatý. V pracovnej zmluve dohodnutý druh práce zvyčajne požaduje bližší popis pracovných úloh, ktorý sa nazýva pracovná náplň. Pracovná náplň je jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým sa zamestnancovi bližšie vymedzujú úlohy v rámci dohodnutej práce v pracovnej zmluve; pracovnú náplň môže zamestnávateľ kedykoľvek meniť.“ Rozdiel medzi dojednaným druhom práce a pracovnou náplňou je potom v tom, že dojednanie o druhu práce je dojednaním v rámci dvojstranného právneho úkonu, dojednaného medzi zamestnancom a zamestnávateľom a pracovná náplň je určitým jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým sa iba špecifikujú bližšie pokyny v rámci dojednaného druhu práce. Medzi žalobcom a žalovaným došlo podľa názoru súdu k platnému dojednaniu druhu práce v pracovnej zmluve, keď samotná charakteristika tohto druhu práce vyplýva z následného konkludentného prejavu vôle žalovaného, ktorý prideľoval žalobcovi prácu s určitým obsahom a žalobcu, ktorý túto prácu vykonával. Pri porovnaní charakteru pracovnej činnosti, ktorú vykonával dobrovoľne a bez námietok žalobca predtým ako sa mu stal predmetný pracovný úraz s prácou, ktorú mal vykonávať na základe záznamu o preradení na inú prácu zo dňa 30.01.2017, súd potom dospel k záveru, že sa nejednalo o zmenu druhu práce, ale iba o preradenie zamestnanca v rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami dovtedy akceptovanom druhu práce. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaný by v danom prípade bol oprávnený dať žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP iba v prípade, ak by primárne nemohol preradiť žalobcu podľa § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 ZP na inú prácu v rámci druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve, resp. v prípade, ak by sa zo zamestnancom nedohodol na jeho preradení na prácu iného druhu. Inak by sa žalovaný vystavil nebezpečenstvu neplatnosti samotnej výpovede. Pokiaľ v pôvodnej pracovnej zmluve bolo vymedzenie práce obmedzené na oddelenie Injection, súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k jednoznačnému dojednaniu o mieste výkonu práce, ktorým bolo sídlo žalovaného a oddelenie Injection bolo určené ako pracovisko v rámci výrobnej štruktúry žalovaného, keď pri splnení podmienok prezumovaných § 55 ods. 2 písm. a) ZP, ods. 3 ZP nie je zamestnávateľ pri ponuke práce limitovaný iba na pôvodné pracovisko, ale na všetky jeho pracoviská v rámci dojednaného miesta výkonu práce. Pokiaľ žalobca súčasne namietal, že on nebol školený z BOZP, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť by odôvodňovala odmietnutie výkonu práce z jeho strany iba do 20.03.2017, kedy bol preškolený z predpisov BOZP. Aj z následného správania sa žalobcu je však zrejmé, že aj po tomto školení odmietal vykonávať práce. K uvedenému záveru možno dospieť aj ohľadne odmietania výkonu prác zo strany žalobcu z dôvodu nejestvujúceho posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu v noci, ktorému sa podrobil dňa 23.03.2017, avšak ani následne po tomto dátume nezačal vykonávať práce, čím porušoval pracovnú disciplínu. Pokiaľ žalobca súčasne poukazoval na to, že on bol zo strany žalovaného nejasným postojom a pokynmi zo strany žalovaného zavádzaný a zneisťovaný, súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané a ani len tvrdené, že by žalovaný uznal dôvody, pre ktoré žalobca odmietal vykonávať prácu po preradení na inú prácu v rámci dojednaného druhu práce. To, že žalovaný sa do určitej miery chránil voči argumentácii žalobcu spočívajúcej v neplatnosti preradenia na inú prácu (napr. poskytnutím pracovného voľna z dôvodov prekážok na strane zamestnávateľa), bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť argumentácie žalobcu o tom, že nebol povinný vykonávať práce na pracovisku Parts Quality. Žalobca si musel byť v danej situácii vedomý toho, že odmietaním výkonu prác by neporušil pracovnú disciplínu iba
v prípade správnosti jeho domnienok o neplatnom preradení na inú prácu. Navyše mu nič nebránilo v tom, keďže nesúhlasil s predmetným preradením, domáhať sa na súde, aby bolo určené, či k platnému preradeniu došlo alebo nie, čo však neučinil.
10. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 2 oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 04. 2017 spočívajúci v tom, že žalobca sa mal opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohybovať mimo svojho pracoviska, tráviť čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách, a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo u neho k náprave správania a naďalej porušoval svoje povinnosti zamestnanca, ako aj pokyny nadriadených, súd dospel k záveru, že takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nevykazuje prvky jasnosti a určitosti, keď z uvedeného popisu porušenia pracovnej disciplíny nie je zrejmé kedy a akým spôsobom sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny keď uvedený opis porušenia pracovnej disciplíny nie je vymedzený dostatočne určito tak, aby ho bolo možné jednoznačne odlíšiť od iných skutkových dôvodov.
11. Pokiaľ ide o taký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca mal dňa 20. 02. 2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotiť, poprípade aj zhotovovať videozáznam skladových priestorov výrobkov a zamestnancov, na ktoré konanie žalovaného upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, pričom intenzita konania žalobcu mala byť taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny žalovaný v spore preukázal iba čiastočne. Pokiaľ ide o údajné vyhotovovanie videozáznamu, táto skutočnosť nevyplynula zo žiadneho v spore vykonaného dôkazu, keď jedine z výpovede svedkyne K. I. vyplynul iba určitý dohad o možnom zhotovení videozáznamu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o zhotovovanie fotografií zo strany žalobcu, tak z výpovedí svedkov (K. I., W. U., M. A., M. M., M. Palkoviča a V. M.) taktiež nevyplynulo, že by niektorý zo svedkov exaktne videl, ako žalobca reálne vyhotovil fotografie, keď zasvietenie blesku na mobilnom telefóne s integrovaným fotoaparátom môže, ale na druhej strane nemusí byť spojené s vyhotovením fotografie. V súvislosti s predmetným dôvodom súd však poukazuje na tvrdenie samotného žalobcu, ktorý priznal, že on si vyhotovil fotografiu zo skladových priestorov žalovaného, keď na predmetnej fotografii zachytil aj jedného zo zamestnancov žalovaného, avšak túto fotografiu použil na vypracovanie podnetu na porušovanie predpisov BOZP žalovaného, ktorý podal na IP Žilina, čo jednoznačne vyplynulo aj zo spisového materiálu Inšpektorátu práce Žilina č. spisu IPZA/IPZA-OPPV/ KON/2017/3480, ktorého súčasťou sú aj fotografie priložené k podnetu žalobcu na Inšpektorát práce Žilina. V súvislosti s predmetným podnetom na Inšpektorát práce Žilina nie je bez významu tá skutočnosť, že na základe predmetného podnetu vydal Inšpektorát práce protokol č. IZA-013-49-2.3/P-E22, 24, 25-17 zo dňa 07.04.2017, v ktorom konštatuje viaceré nedostatky ohľadne porušenia bezpečnostných predpisov na predmetnom pracovisku žalovaného. Navyše súd poukazuje na to, že z výpovede svedka W. U. vyplynulo, že žalobca na otázku menovaného svedka, ako aj supervízora M. M. prečo vyhotovuje predmetné fotografie uviedol, že on chce takýmto spôsobom chrániť zamestnancov a chce postúpiť túto dokumentáciu na IP čo, ako vyplynulo z pripojeného spisu IP Žilina, aj následne učinil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že W. U. a M. M. boli na pracovisku nadriadenými žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd potom dospel k záveru, že uplatnenie tohto dôvodu ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom nie je porušením pracovnej disciplíny takej intenzity, pre ktoré by bol žalovaný oprávnený so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer, keď zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by žalobca použil predmetnú fotografiu na iný ako ním uvedený účel. Navyše podľa názoru súdu by za daných okolností bol takýto výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zamestnanec by bol zo strany zamestnávateľa sankcionovaný za to, že dôvodne upozornil príslušný štátny orgán na porušovanie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa.
12. Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd pre prípad, že by vyhovel žalobe rozhodol, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával resp., aby žalobcovi nepriznal náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov, súd o týchto návrhoch nerozhodoval, keďže žalobu zamietol v celom rozsahu.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.