Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-86-2018.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovanej Y. R., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2018, takto
rozhodol:
obžalovaná Y. R., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom Z. B. V., L. Č.. XX, prechodne bytom a adresa na doručovanie písomností X. X., U. L. Č.. XX,
je vinná, že
ako matka mal. H. Ď., nar. XX. XX. XXXX a mal. U. Ď., nar. XX. XX. XXXX aj napriek tomu, že jej povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 26. 10. 2015, právoplatného dňa 17. 02. 2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoP/X/XXXX- XXX zo dňa 27. 01. 2016, ktorým bola zaviazaná s účinnosťou od 01. 07. 2015 prispievať na výživu mal. H. Ď., nar. XX. XX. XXXX a mal. U. Ď., nar. XX. XX. XXXX na každé dieťa zvlášť výživným vo výške 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu zodpovedajúcu 30% z takto zmeneného životného minima určeného na nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá predstavovala od 01. 07. 2017 sumu vo výške 27,32 Eur na každé dieťa zvlášť, ktoré bola povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca T. Ď., nar. XX. XX. XXXX, si od 21. 03. 2017 do súčasnosti túto svoju povinnosť neplnila, čím mu celkovo nezaplatila na bežnom výživnom na H. Ď. sumu vo výške 446,18 Eur vrátane mesiaca júl 2018 a na U. Ď.Ú. sumu vo výške 446,18 Eur vrátane mesiaca júl 2018 a tohto konania sa dopustila aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu v Brezne č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 08. 2016, právoplatným dňa 29. 03. 2017 odsúdená za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok do 30. 03. 2018,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 06. 06. 2018 obžalobu na Y. R. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým rozdielom, že nezaplatené výživné na všetky maloletú H. bolo do konca mája 2018 vo výške 391,54 € a na maloletú U. taktiež vo výške 391,54 €.
Po podaní obžaloby došiel na Okresný súd Brezno list od obžalovanej, ktorá vo svojom liste poukázala na svoju zlú rodinnú situáciu. Priznala, že neplatí výživné, ale nie je žiadny zločinec, ktorý pácha zlo, pre ktoré by musela ísť na odsúdenie. Prosí len o milosť a šancu. Nič viac nechce, len aspoň jeden a pol roka odklad. Môže jej byť aj pridelený kurátor, ktorému sa bude pravidelne hlásiť. Vie len jedno, že to posledné, čo jej ostalo, stratiť nechce, teda, aby jej deti stratili nádej na svoju matku. Sudkyňa vytýčila termín hlavného pojednávania na deň 02. 08. 2018. Pred hlavným pojednávaním dňa 30. 07. 2018 zaslala obžalovaná na súd list, v ktorom žiadala, aby súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej. Zároveň sa obžalovaná dňa 01. 08. 2018 spojila s asistentkou senátu, pričom jej uviedla, že je schopná zaplatiť na výživné sumu 500,- €. V deň hlavného pojednávania 02. 08. 2018 sa však obžalovaná na pojednávanie nedostavila, nepredložila potvrdenie o zaplatení výživného a po telefonickom rozhovore s asistentkou senátu uviedla, že na pojednávanie nepríde a výživné nezaplatila.
Súd vykonal vzhľadom na hore uvedené skutočnosti hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej. Prečítal výpoveď obžalovanej aj poškodeného z prípravného konania a oboznámil sa aj s ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec a osobu obžalovanej, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaná vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 09. 05. 2018 uviedla, že sú pravdivé skutočnosti, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Neprispieva na výživu svojich maloletých detí, nie je evidovaná na ÚPSVaR a ani nikde nepracuje. Bude sa snažiť zamestnať, aby mohla výživné platiť, chce sa zaevidovať na úrade práce. Akonáhle dôjde k nejakej zmene ohľadne jej finančnej situácie, bude o tom informovať orgány. Ďalej uviedla, že nekupuje maloletým dcéram žiadne dary k sviatku ani na Vianoce. Len dňa 05. 02. 2018 bola v škole, kde dievčatám priniesla nejaké oblečenie.
Poškodený otec maloletých detí T. Ď. uviedol, že obžalovaná si od marca 2017 až do dňa výsluchu neplní svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Obžalovaná zaplatila dňa 20. 04. 2018 výživné vo výške 106,72 €, ale toto výživné poškodený započítal na zameškané výživné za predchádzajúce obdobia rokov 2015 a 2016. Obžalovaná sa s maloletými dcérami nestretáva, nie je s nimi v kontakte od 27. 06. 2015, nekupuje im žiadne dary, len v zimných mesiacoch im priniesla tašku s oblečením. Dcéra H. má 9 rokov a dcéra U. má 7 rokov, obidve navštevujú základnú školu, pričom v dôsledku neplatenia výživného zo strany matky dcéry neboli vystavené nebezpečenstvu núdze, nakoľko obžalovaný je riadne zamestnaný v spoločnosti Železnice SR - Cargo - nákladná doprava.
Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že obžalovaná nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jej posledná evidencia bola v období od 28. 01. 2015 do 26. 05. 2015. Obžalovaná nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Brezno, č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 08. 2016 súd zistil, že obžalovaná bola právoplatne uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keďže neplatila výživné na svoje maloleté dcéry v období od 14. 11. 2015 do mesiaca júl 2016 v celkovej výške 672,96 €. Obžalovanej bol za to uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29. 03. 2017 a skúšobná doba obžalovanej uplynula 29. 03. 2018.
Z rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 26. 10. 2015, právoplatného dňa 17. 02. 2016 súd zistil, že maloleté deti H. a U. Ď. boli zverené do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 01. 07. 2015. Matka maloletých detí, obžalovaná, bola od 01. 07. 2015 zaviazaná prispievať na ich výživu vo výške 27,13 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa zodpovedajúcej 30% zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa v mesiaci. Zároveň bola zaviazaná, aby zaplatila dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01. 07. 2015 do 26. 10. 2015 vo výške 104,14 € na každé dieťa zvlášť. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaná nie je zamestnaná a nepoberá žiadne dávky, preto jej určil výživné len v minimálnej výške.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3, 5 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Na základe vykonaného dokazovania v zmysle hore uvedenej právnej úpravy dospel súd k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, keď si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, a to H., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, pričom obžalovaná tak konala v období od 21. 03. 2017 až do vyhlásenia rozsudku, a to napriek tomu, že hore uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 08. 2016 bola právoplatne odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy. Z výpovede obžalovanej ako aj poškodeného, otca maloletých detí T. Ď. mal súd preukázané, že obžalovaná riadne neprispieva na výživu svojich maloletých detí. V apríli 2018 síce zaplatila sumu 106,70 €, ale táto suma bola započítaná na zameškané výživné za predchádzajúce obdobie, za ktoré bola obžalovaná právoplatne odsúdená, za prečin zanedbania povinnej výživy, a to za obdobie od 14. 11. 2015 do konca júla 2016, keď dlžila na výživnom sumu vo výške 672,96 €. Obžalovaná nikde nepracuje, nie je evidovaná na úrade práce a hore spomínaným rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 26. 10. 2015 jej bolo určené výživné na maloleté dcéry len vo výške 30% zo sumy životného minima, čo bolo od júla 2017 vo výške 27,32 € na každú dcéru zvlášť. Ďalej súd poukazuje na to, že obžalovaná uviedla súdu, že uhradí výživné, ale na hlavné pojednávanie sa nedostavila a ani svoju neúčasť nejakým spôsobom neospravedlnila.
Obžalovaná si teda vzhľadom na obžalobu od 21. 03. 2017 až do konca júla 2018 neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým dcéram napriek tomu, že jej bolo určené výživné v minimálnej výške v zmysle zákona o rodine. Súd je názoru, že je v schopnostiach a možnostiach
obžalovanej, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnila. Obžalovaná za toto obdobie nebola evidovaná na úrade práce, nikde nepracovala, pričom nepoberala ani dávku v hmotnej núdzi. Obžalovaná teda laxne pristupuje k svojej povinnosti ako matky prispievať na výživu svojich detí, celú vyživovaciu povinnosť preniesla na štát, ktorý vypláca otcovi maloletých detí náhradné výživné. Súd je názoru, že neschopnosť obžalovanej sa zamestnať, musí vyplývať aj z jej životného štýlu, keďže v súčasnej dobe je v okrese Banská Bystrica ako aj Brezno množstvo pracovných príležitostí. Súd preto uznal obžalovanú vinnou podľa obžaloby, keď do konca júla 2018 obžalovaná dlží na výživnom sumu 446,18 € na každú dcéru zvlášť. Obžalovaná si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že hore uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX bola právoplatne odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná, a to hore uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX, keď jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka do 30. 03. 2018. Obžalovaná sa dopustila predmetného skutku v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Súd u obžalovanej zisťoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovanej nezistil ani priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, keď sa síce obžalovaná ku skutku priznala a svoje konanie neoľutovala a predchádzajúce odsúdenie nie je priťažujúcou okolnosťou, nakoľko je súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Súd potom ukladal obžalovanej trest podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (sadzba 1 - 5 rokov) a nakoniec jej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby § 207 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 1 rok nepodmienečne, nakoľko obžalovaná sa dopustila predmetného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný, ale aj potrebný pre nápravu obžalovanej, keď obžalovaná si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aj keď v minimálnej výške voči dvom maloletým deťom a predchádzajúce odsúdenie neviedlo u obžalovanej k náprave a neprispelo k tomu, aby obžalovaná začala zodpovedne pristupovať k svojej povinnosti ako matky prispievať na výživu svojich maloletých detí. Súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.