Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-59-2018.pdf
PDF · 96.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Zachara a prísediacich MVDr. Ladislava Langa a Mgr. Vojtecha Eleka v trestnej veci obžalovanej D. R., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. augusta 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaná: D. R. L. Q. S. Á. P. Z. R. Á., nar. XX.XX.XXXX R. U., trvale bytom U., okres Rimavská Sobota, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
j e v i n n á, ž e
1.
dňa 01.03.2018 v čase od 20.50 h do 21.30 h v Z., v byte na druhom poschodí č. XXX po predchádzajúcom spoločnom požívaní alkoholických nápojov bola obvinená D. R. fyzicky napadnutá svojím nebohým druhom E. D., nar. XX.XX.XXXX, keď tento fyzicky útok ukončil, zobrala z kuchynskej linky nôž s drevenou rúčkou o dĺžke čepele 165 mm a v úmysle postrašiť druha, ho bodla do oblasti hrudného koša vpravo, čím mu spôsobila zranenia - otvorenú ranu hrudníka s dĺžkou 26 mm x 10 mm a bodným kanálom v dĺžke 13 cm s poranením stredného laloka pravých pľúc a veľkých vetiev pľúcnych ciev a vetvy pravej priedušky, ktorým zraneniam nebohý E. D. v dôsledku úrazovokrvácavého šoku podľahol,
2.
dňa 23.11.2017 o 08.45 h v Z. odišli spolu so svojím nebohým druhom E. D., nar. XX.XX.XXXX, ako rodičia - zákonní zástupcovia svojich maloletých dcér E..D.., nar. XX.XX.XXXX, L..D.., nar. XX.XX.XXXX, z bytu na druhom poschodí obytného domu č. XXX do mesta U. pre sociálne dávky, dcéry nechali v postieľkach bez dozoru a starostlivosti, zamkli ich v byte, v meste U. si privodili podnapilosť konzumáciou alkoholických nápojov a o 16.45 h ich hliadka PZ predviedla na OO PZ U. a následne cestou pracovníkov Okresného úradu, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Rimavská Sobota bolo zistené, že deti v byte sú v poriadku, boli prebalené, nakŕmené, nebola im spôsobená žiadna ujma, voči obvinenému nebohému E. D. bolo zastavené trestné stíhanie uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku s použitím § 9 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, nakoľko trestné stíhanie nie je prípustné proti tomu, kto zomrel, t e d a
v bode 1.
v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 2.
opustila dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavila ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví a taký čin spáchala na dieťati mladšom ako šesť rokov,
t ý m s p á c h a l a
v bode 1.
zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona,
v bode 2.
zločin opustenie dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd ukladá obžalovanej trest prepadnutia veci: 4 ks kuchynské nože.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvinenú D. R. pre zločin zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona a zločin opustenie dieťaťa podľa § 206 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. XPv/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaná D. R. sa k spáchaniu skutkov priznala, vyhlásila, že sa cíti byť vinnou a svoje konanie oľutovala.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutkov, súd v tomto rozsahu postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a zistil formou otázok či obžalovaná: c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, d) bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaná D. R. na všetky otázky odpovedala „áno“.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej prokurátor sa vyjadril, že súhlasí s prijatím jej vyhlásenia.
Poukazujúc na hore uvedené skutočnosti súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: odpis z registra trestov obžalovanej, trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XT/XX/XX, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov a správy na obžalovanú.
Prokurátor kládol obžalovanej za vinu skutky, ktoré sú popísané v obžalobe, že sa mala dopustiť zločinu zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona a zločinu opustenie dieťaťa podľa § 206 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že 1. dňa 01.03.2018 v čase od 20.50 h do 21.30 h v Z., v byte na druhom poschodí č. XXX po predchádzajúcom spoločnom požívaní alkoholických nápojov bola obvinená D. R. fyzicky napadnutá svojím nebohým druhom E. D., nar. XX.XX.XXXX, keď tento fyzicky útok ukončil, zobrala z kuchynskej linky nôž s drevenou rúčkou o dĺžke čepele 165 mm a v úmysle postrašiť druha, ho bodla do oblasti hrudného koša vpravo, čím mu spôsobila zranenia - otvorenú ranu hrudníka s dĺžkou 26 mm x 10 mm a bodným kanálom v dĺžke 13 cm s poranením stredného laloka pravých pľúc a veľkých vetiev pľúcnych ciev a vetvy pravej priedušky, ktorým zraneniam nebohý E. D. v dôsledku úrazovokrvácavého šoku podľahol, 2. dňa 23.11.2017 o 08.45 h v Z. odišli spolu so svojím nebohým druhom E. D., nar. XX.XX.XXXX, ako rodičia - zákonní zástupcovia svojich maloletých dcér E..D.., nar. XX.XX.XXXX, L..D.., nar. XX.XX.XXXX, z bytu na druhom poschodí obytného domu č. XXX do mesta U. pre sociálne dávky, dcéry nechali v postieľkach bez dozoru a starostlivosti, zamkli ich v byte, v meste U. si privodili podnapilosť konzumáciou alkoholických nápojov a o 16.45 h ich hliadka PZ predviedla na OO PZ U. a následne cestou pracovníkov Okresného úradu, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Rimavská Sobota bolo zistené, že deti v byte sú v poriadku, boli prebalené, nakŕmené, nebola im spôsobená žiadna ujma, voči obvinenému nebohému E. D. bolo zastavené trestné stíhanie uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku s použitím § 9 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, nakoľko trestné stíhanie nie je prípustné proti tomu, kto zomrel,
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, lebo v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe a zločin opustenie dieťaťa podľa § 206 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, lebo opustila dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavila ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví a taký čin spáchala na dieťati mladšom ako šesť rokov.
Podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov. V odseku 2 písm. a) odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 206 ods. 1 Tr. zákona kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. V odseku 2 písm. a) odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovanej jednoznačne preukázaná. Uvedené vyplýva najmä zo samotného priznania obžalovanej, súdom prijatého vyhlásenia ako aj z výpovedí vypočutých svedkov, zo zabezpečených listinných dôkazov a vykonaného znaleckého dokazovania. Súd bez pochýb ustálil právne kvalifikácie prokurátora a stotožnil sa s nimi.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovaná D. R. v mieste bydliska nie je bližšie hodnotená. Z ústavu na výkon väzby je hodnotená vcelku pozitívne. Doposiaľ bola súdom jedenkrát potrestaná a to Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. XT/XX/XX z XX.XX.XXXX za prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, kde jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka na skúšobnú dobu jedného roka do XX.XX.XXXX. V evidencii priestupkov má jeden záznam - blokovú pokutu zo dňa XX.XX.XXXX, keď v pohostinstve požívala alkohol v prítomnosti maloletého syna.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovanej D. R. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a v zmysle písm. n), že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti. Boli u nej vzhliadnuté aj dve priťažujúce okolnosti to v zmysle § 37 písm. m), že bola v minulosti odsúdená za trestnú čin a v zmysle písm. h), že spáchala viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V odseku 2 súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovanej D. R. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním zločinu doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody v posledných 10 rokoch za úmyselný trestný čin. Zároveň jej bol uložený trest prepadnutia veci, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Takto uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne, pokladá súd za primeraný, ktorý je potrebný k ochrane spoločnosti, ako aj k prevýchove obžalovanej. Ani predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody resp. hrozba trestom počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu za majetkovú trestnú činnosť, nesplnila u obžalovanej prevýchovný účel. Následne sa dopustila závažných trestných činností, kedy nechala svoje dve X-mesačné dvojčatá doma samé v Z.Ď. a ona odišla v ranných hodinách so svojím nebohým druhom do U., kde požívali alkoholické nápoje a privodili si podnapitosť. Až policajná hliadka toto ich konanie v podvečerných hodinách zastavila. V skutku zo dňa XX.XX.XXXX obžalovaná obdobne požívala alkoholické nápoje spoločne so svojím druhom, kde došlo medzi nim ku konfliktu, ktorý mal fatálny následok. Obžalovaná bodla kuchynským nožom o dĺžke čepele 165 mm svojho nebohého druha do oblasti hrudného koša, čím mu spôsobila zranenia v dôsledku ktorých podľahol.
Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovanej u oboch skutkov spočíva v porušení záujmu chráneného Trestným zákonom, ako je ochrana života a zdravia fyzických osôb a ochrana maloletých detí pred nezodpovedným správaním sa zákonných zástupcov v oblasti rodičovskej výchovy a starostlivosti.
Z uvádzaných dôvodov súd nevyhovel obhajobe a pri ukladaní trestu nepoužil ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zákona, pretože ani okolnosti prejednávaného prípadu, ani pomery páchateľa nezakladajú dôvod, aby súd uvedené zákonné ustanovenie aplikoval. Aj závery znaleckého posudku (č.l. 417-452) jednoznačne konštatujú, že obžalovaná v čase spáchania trestných činov netrpela žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k svojmu duševnému stavu (kumulovaný afekt, vyústivší do vystupňovaného afektu za facilitácie alkoholom v stave stredne ťažkej jednoduchej opitosti) vedela len v podstatne forenzne významne zmenšenej miere rozpoznať protiprávnosť svojho konania a v podstatne forenzne významne zmenšenej miere vedela toto svoje konanie ovládať. Jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli podstatne zmenšené, nie však vymiznuté - pri skutku v bode 1/ obžaloby. Pri skutku v bode 2/ obžaloby boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej prítomné v plnej miere. Boli u nej zistené tendencie k účelovému a alibistickému obviňovaniu nebohého druha a určitá bagatelizácia - zľahčovanie svojho trestného konania. Znalci nenavrhli súdu, aby obžalovanej uložil akékoľvek ochranné liečenie. Uložený trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe v trvaní sedem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pokladá súd za spravodlivý.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na uvedenom základe preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. v bode 1. v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 2.
opustila dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavila ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví a taký čin spáchala na dieťati mladšom ako šesť rokov,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.