Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/61/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2018 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a obžalovaného

M. S.,

nar. X.X.XXXX v H., bytom N. pod M., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/24/2018 z 23.3.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/24/2018 z 23.3.2018 bol obžalovaný M. S. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, pretože dňa 02.12.2017 v čase okolo 10:00 hod., ako sa jeho matka P. S., nar. XX.XX.XXXX nachádzala v mieste svojho trvalého bydliska, S. XXXX, N. pod M., v zadnej časti domu, v prístavbe, jej obvinený po tom, ako sa ho spýtala, čo tam robí, uviedol slová: „Z. sa o seba, teraz sa teš čo príde, nachystaj sa, budeš plakať", pričom sa správal voči P. S. agresívne, nepríčetné, kopal do vecí okolo seba, po zemi porozhadzoval papiere, načo poškodená bola v šoku, nakoľko sa takéto jeho správanie niekoľko krát opakovalo už v minulosti, mala obavu, že jej ublíži, a svoje vyhrážky uskutoční, pričom jej zároveň uviedol slová: „Priprav sa na najhoršie", načo poškodená P. S. hneď odišla do prednej časti domu, kde sa zamkla a plakala.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním v neprospech obžalovaného napadol prokurátor a to čo do výroku o treste. Zároveň podal odvolanie obžalovaný čo do všetkých výrokov rozsudku. Svoje odvolania aj písomne odôvodnili.

Prokurátor v písomných dôvodoch uviedol, že obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne je nezákonný, a mimo ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za rovnaký trestný čin spáchaný voči poškodenej, keďže aktuálne

mu za vinu kladený trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, táto skutočnosť znamenala aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. Má však za to, že bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože jeho neaplikovanie má za následok rozpor so základnými zásadami na ukladanie trestov. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa rovnakých skutkov voči svojej matke

- poškodenej, ktorá je osobou vyššieho veku, a nedokáže sa jeho útokom brániť. Dokazovaním bolo preukázané, že sa stal skutok tak, ako mu bol kladený za vinu obžalobou. nevylučuje použitie ustanovení § 49 ods. 2 a § 37 písm. m/ Tr. zák. Navyše ustanovenie § 37 Tr. zák. má vplyv aj na určenie výšky trestnej sadzby. Žiada preto aby krajský súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a sám vo veci rozhodol, a obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m/, 38 ods. 4,8 nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby, so zaradením do minimálneho stupňa stráženia.

Obžalovaný vo svojich písomných dôvodoch uviedol, že napáda všetky výroky rozsudku, vytýka mu nejasnosť skutkových zistení, a nesprávne právne posúdenie skutku. Nesúhlasí s tým, že z vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok popísaný v obžalobe. Poukázal na právny názor, podľa ktorého pri trestnom čine podľa § 360 Tr. zák. je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred a po spáchaní činu. Hoci sa obligatórne nevyžaduje spôsobenie fyzickej ujmy, musí ísť o vyhrážky takej kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život a zdravie iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Okolnosť, že poškodená osoba vyhľadá obvinenú osobu, tiež nemôže zostať bez povšimnutia. Je potrebné rozlišovať skutočnú reálnu hrozbu pred tzv. silnými rečami, ktoré nie sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu tohto trestného činu. K žiadnej reálnej hrozbe v uvedenom skutku nedošlo. K dispozícii je len chaotická výpoveď poškodenej, bez uvedenia konkrétnej ťažkej ujmy, ktorou sa mal obžalovaný vyhrážať. Právna kvalifikácia je teda nesprávna. Aj keby verzia poškodenej bola pravdivá, jednalo by sa maximálne o priestupok. Žiada preto rozsudok zrušiť, a vrátiť vec na nové prejednanie, alebo obžalovaného zo skutku oslobodiť.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj poškodená, ktorá uviedla, že o obžalovaného ako svojho syna aj o svoje ďalšie deti sa celý život príkladne starala. Obžalovaný však podľahol alkoholu a má agresívne správanie. Nepracuje, nemá rodinné zázemie, nestará sa ani o manželku ani o dcéru a vnučku. Pýta stále od nej peniaze, živila ho zo svojho dôchodku, jej manžel ešte aj ako dôchodca pracoval. To, čo ale vyvádzal v septembri 2017 a neskôr, keď zničil zariadenie domu, hojdačku, nebude viac tolerovať, jej dcéra ako vlastníčka nehnuteľnosti zrušila obvinenému z dôvodu jeho agresivity trvalý pobyt. Sama veľakrát chodila poza dom, alebo sa zamkla v prístavbe, kde bola, aby nevedel obvinený, že je tam. Sestra obvineného následkom stresov z neho a jeho brata ochorela vážnym ochorením. Rada by už mala kľud, má strach o život a bojí sa, čo bude nasledovať až obžalovaný vyjde z väzenia. Trest si obžalovaný zaslúži, chce aby ju viac už nekontaktoval.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka a obžalovaný na dôvodoch odvolaní zotrvali.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

K odvolacím námietkam prokurátora krajský súd uvádza, že skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia už súd prvého stupňa zohľadnil použitím ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. Pričítanie mu ešte priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. by preto bolo už dvojitým pričítaním v neprospech obžalovaného.

K odvolaním obžalovaného namietaným skutočnostiam krajský súd uvádza, že postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania v uvedenej trestnej veci bol v súlade so zákonom. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a následne z podrobne zdôvodneného písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že zisťovaniu skutkového stavu veci bola z pohľadu rozsahu dokazovania venovaná potrebná pozornosť. Takto procesne bolo postupované napriek tomu, že predmetom trestného konania bolo objasňovanie prečinu (najmenej závažný druh trestnej činnosti). Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, a produkované dôkazy aj jednotlivo, či v celku starostlivo vyhodnotil.

Ohľadom skutočností namietaných k vine obžalovaného, odvolací súd uvádza, že táto je preukázaná nielen priamym svedectvom svedkyne a poškodenej matky obžalovaného P. S., ňou podaným trestným oznámením, nepriamym svedectvom sestry obžalovaného, ktorej poškodená o uvedenom skutku povedala, a ktorá ju našla rozrušenú a v zlom psychickom rozpoložení . Rovnako listinné dôkazy, či už znalecký posudok alebo rozhodnutie o predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného a správy na jeho osobu, pokiaľ ich súd zhodnotil v kontinuite s ostatnými dôkazmi dávali ucelenú , logickú a ničím nenarušenú reťaz, vedúcu k jedinému záveru, že skutok sa stal tak, ako ho popísala poškodená, tento má všetky zákonné znaky trestného činu a spáchal ho obžalovaný M. S..

Nemožno teda súhlasiť s námietkami obžalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa skutok stal tak, ako mu je kladený za vinu. Poškodená jednoznačne popísala, akú obavu mala z konania obžalovaného, keďže už bol za skutok voči nej odsúdený. Poškodená na svojich tvrdeniach zotrvala, a tieto uvádzala od začiatku trestného konania , t.j. od podania trestného oznámenia na obžalovaného, až po dokazovania vykonané na hlavnom pojednávaní.

Ohľadom teoretických úvah uvedených k trestnému činu podľa § 360 Tr. zák. v odvolaní obžalovaného je potrebné uviesť, že obžalovaný už v minulosti porozbíjal nábytok v obydlí poškodenej, jeho agresívnemu konaniu bola vystavená dlhší čas. Obžalovaný žil záhaľčivým spôsobom života, nepracoval, živila ho matka, zneužíval alkohol, a správal sa k nej ako k matke nedôstojne, agresívne a v rozpore s akýmikoľvek zásadami slušného chovania. Poškodená ako osoba vyššieho veku mala len veľmi malé, ak nie mizivé možnosti brániť sa jeho atakom. Navyše sa aktuálne mu za vinu kladeného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu a v čase, kedy mal súdom uložený zákaz požívania alkoholu a priblížiť sa k poškodenej a k jej obydliu. Tento zákaz mu bol nepochybne uložený práve z toho dôvodu, aby zabezpečil ochranu poškodenej, a jej právo na pokojný život v starobe, ktorý jej je sústavnými atakmi obžalovaného odopretý.

K tomu, či došlo k reálnej hrozbe zo strany obžalovaného voči poškodenej je potrebné posudzovať uvedené zo strany poškodenej. Táto nevyhľadala obžalovaného, on sa ihneď po prepustení z predchádzajúceho trestu dostavil do jej obydlia, napriek súdom mu uloženému zákazu, po čom poškodenej hrozil, že sa „má pripraviť na najhoršie“, pritom kopal do vecí a ona nadobudla obavu o svoj život z jeho chovania v minulosti, kedy bol odsúdený za útok sekerou voči poškodenej.

Z celého spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou - jeho matkou, je zrejmé, že agresívnemu chovaniu obžalovaného bola poškodená vystavovaná dlhšiu dobu, mala s ním skúsenosti aj s fyzickými útokmi obžalovaného či už na ňu samotnú, alebo na zariadenie domu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že bol uznaný za vinného z priestupku, kde sa dokonca na verejnosti vyhrážal použitím zbrane. Zohľadniac celkovo osobu obžalovaného nie je možné preto verbálne útoky obžalovaného v tomto prípade považovať za ním popisované „silácke reči “.

Nesporne je zrejmé, že súdom mu v minulosti uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, spolu so zákazom požívania alkoholu a zákazom priblížiť sa k poškodenej nemali na neho žiaden prevýchovný vplyv, a ani ho neodradili od trestnej činnosti. Je potom otázne, aký dojem mohla mať poškodená z konania obžalovaného, keď ho v jeho ťažení proti nej nezastavilo predchádzajúce odsúdenie, ani zákaz priblížiť sa k nej, uložený mu súdom. Aj samotná poškodená v písomnom vyjadrení uviedla, že z obžalovaného má strach ešte aj v súčasnej dobe a nevie, čo bude, keď obžalovaný príde z väzenia.

Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, nakoľko súd prvého stupňa vo veci vykonal dostačujúce dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a premietol do právnych úvah uvedených v rozsudku, na ktoré krajský súd odkazuje.

Ohľadom výroku o treste odvolací súd taktiež postup prvostupňového súdu považuje za správny a zákonný. Trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne zohľadňuje osobu obžalovaného, charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu , ako aj zásady generálnej a individuálnej prevencie . Takýto trest zodpovedá všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods.1, ods.4 Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia a odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.