Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-68-2018.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/68/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. XXXX/X, občan SR, zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 174 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Csp/24/2017-41 zo dňa 6. novembra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.05.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 174eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že dňa 20.01.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401800399, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300 eur. Jeho celkové náklady s úverom predstavovali 444 eur. Ďalej uviedol, že po bližšom oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná, nakoľko nespĺňa ani len obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na jednotlivé prvky zmluvy o úvere, ktoré by v zmysle zákona mala obsahovať, ďalej poukázal na vysokú úrokovú sadzbu a vysokú RPMN a tiež aj na skutočnosť, že musel žalovanému uhradiť zmluvnú pokutu napriek skutočnosti, že takáto sankcia medzi nimi dohodnutá nebola.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 04.07.2017 potvrdil, že dňa 20.01.2014 uzavrel so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401800399, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 300,- EUR a žalovaný ho mal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok 144 eur. Namietal, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalobca zaviazal celkovú čiastku úveru 444 eur, ak nie je dohodnuté inak, zaplatiť na účet veriteľa do 20.05.2014. Je zrejmé, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti nastal až dňa 20.05.2014. Až následne (v ten istý deň) žalobca požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Žalobca sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v štyroch pravidelných mesačných splátkach vo výške 111 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.02.2014. Popieral, že by sa bol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 01.08.2017 uviedol, že naďalej zastáva názor, že v zmluve absentujú ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) o spotrebiteľských úveroch, tiež trvá na svojom názore, že zmluva obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, nesprávnu výšku poplatkov a vysokú ročnú úrokovú sadzbu. Okrem iného poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka.
4. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.09.2017 uviedol, že sa plne stotožňuje s prvým vyjadrením k žalobe a preto považuje opakované tvrdenia za nedôvodné. Aj v tomto vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 174 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
6.1. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovný:
6.2. Dňa 20.01.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401800399, v ktorej žalobca vystupoval na strane spotrebiteľa (dlžníka) a žalovaný na strane veriteľa. Podľa uvedenej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 444 eur, ak nie je dohodnuté inak do 20.05.2014.Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli podľa zmluvy tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 39,15 eura a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 104,85 eura.V zmluve bolo ďalej uvedené, že dlžník - spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 75,53 %.
6.3. V ten istý deň uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, podľa ktorej dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa (zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401800399) zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ mesačne z jeho mzdy uhradil veriteľovi sumu 111 eura na účet veriteľa, vedený v Poštovej banke.
6.4. V ten istý deň t.j. 20.01.2014 strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach, ktorou došlo k zmene Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 zo dňa 20.01.2014, podľa ktorej sa žalobca ako spotrebiteľ zaviazal uhradiť veriteľovi celkovú sumu 444 eura, v 4 pravidelných mesačných splátkach vo výške 111 eura splatných k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.02.2014. V uvedenej dohode spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 611,12 %. Spotrebiteľ ďalej potvrdil prevzatie 4 kusov vkladových listov. Okrem iného vzal na vedomie, že výška RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 75,53 %.
6.5. Dňa 20.01.2014 strany sporu uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda, že všetky spory, vzniknuté zo zmluvy o úvere č. 401800399, uzatvorenej dňa 20.01.2014, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie ako aj v ďalších prípadoch zabezpečuje Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.
6.6. Z potvrdenia žalovaného zo dňa 29.05.2014 o prevzatí finančných prostriedkov je zrejmé, že žalobca uhradil žalovanému v súvislosti so zmluvou č. 401800399 celkom sumu 474,- EUR, ktorá pozostáva zo splátky úveru vo výške 444 eura a zo zmluvnej pokuty 30 eura.
6.7. Žalobca okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným dňa 20.01.2014, nespĺňa obligatórne zákonné náležitosti. Výška úrokov z omeškania dohodnutá v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. V čase, keď boli žalobcovi poskytované finančné prostriedky sa úroková sadzba pohybovala v rozmedzí 12 až 13 % ročne. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku ktorej skutočnosti je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 eura a žalobca mu v tejto súvislosti zaplatil celkom 474 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 174 eur. Tiež uviedol, že až z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný vystavil dňa 29.05.2014 zistil, že žalovanému uhradil aj zmluvnú pokutu vo výške 30 eur. Potvrdil, že žalobca dlžnú sumu uhradil žalovanému jednou splátkou dňa 29.05.2014. Vo svojej výpovedi namietal aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
7.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 544 ods. 1), ako aj citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2) odôvodnil nasledovne:
7.2. Z predložených listinných dôkazov súd považoval za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 20.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 na základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 300 EUR. Na predmetný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný pri poskytovaní úveru a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej činnosti nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
7.3. Z bankovej úrokovej štatistiky NBS (voľne dostupnej na internete), konkrétne z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách súd považoval za preukázané, že ročná úroková sadzba pri poskytovaných spotrebiteľských a ostatných úveroch v dobe splatnosti do 1 roka bola 8,75% a v dobe splatnosti v rozmedzí od 1 do 5 rokov bola 12,91%. Je preto zrejmé, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 žalovaným určená úroková sadzba niekoľkonásobne prekračovala ročnú úrokovú sadzbu obvyklú v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru. Súd zastáva názor, že výška úrokov určených v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 (39,15%) je neprimerane vysoká, odporuje uznávaným pravidlám a je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné dojednanie súd vyhodnotil s poukazom na ust.§ 39 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon.
7.4. Po oboznámení sa s obsahom vyššie špecifikovaných listín súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 zo dňa 20.01.2014 obsahuje celkovú sumu ktorú je žalovaný povinný zaplatiť (444 eur) s tým že uvedenú sumu tvoria úroky z poskytnutého úveru 39,15 eura a administratívne náklady 104,85 EUR. K zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 zo dňa 20.01.2014 došlo hneď dňa 20.01.2014 a to uzavretím dohody o plnení v splátkach zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 401800399 zo dňa 20.01.2014. Táto dohoda neobsahuje zákonom požadované náležitosti. Neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Obsahuje len určenie, že dlžnú sumu 44,- EUR dlžník vykoná v 4 pravidelných mesačných splátkach vo výške 111 eur , k 20.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 20.02.2014.
7.5. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi žalovaným za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené bol žalobca povinný vrátiť žalovanému titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru sumu 300,- EUR a nie 444,-EUR ako to vyplýva z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov , ktoré vystavil žalovaný ( resp. osoba ním poverená ) dňa 29.05.2014.
7.6. Vykonaným dokazovaním súd ďalej nezistil, že by bola v prejednávanej veci zmluvnými strany dohodnutá sankcia - zmluvná. V prípade zmluvnej pokuty zákon vyžaduje obligatórne písomnú formu, ktorá v danom prípade nebola splnená. Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov , ktoré vystavil žalovaný (resp. osoba ním poverená) dňa 29.05.2014 však súd zistil, že žalobca v tento deň uhradil žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 30,-EUR.
7.7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru , že žalovaný sa prijatím plnenia nad sumu 300,- EUR bezdôvodne obohatil a preto je sumu 174 eur (144 eur + 30 eur) povinný žalobcovi vydať.
7.8. Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci súd zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce.
7.9. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
7.10. Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
7.11. Žalobca je oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a to podľa § 4 ods. 2 písm. u) Zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení. Žalovaný nemal v konaní úspech, súd mu preto uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eura (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).
8. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný, žiadajúci o zrušenie a vrátenie veci (sporu) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím mu odňal možnosť konať pred súdom, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K týmto bodom odvolania poukázal len na nevyhnutné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, keď nekonkretizoval, čo konkrétne nepovažuje za dostatočne (v rozsudku) odôvodnené, ktoré konkrétne skutkové a právne zistenia a závery súdu považuje za nesprávne a v čom ich nesprávnosť podľa neho spočíva. Ďalším dôvodom odvolania žalovaný označil námietku premlčania, na ktorú si z opatrnosti dovoľuje poukázať. V predmetnom prípade je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný, keď on razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. V predmetnom prípade je potrebné poukázať na zákonné ust. § 107 ods. 2 OZ. Poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 29.05.2016, pričom žalobca svoj nárok na súde uplatnil až 25.05.2017. Uhradením istiny 29.05.2014 mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko jemu mal uhrádzať sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny, keď skutočná vedomosť žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach, pričom podľa ust. § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalostí vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak to nemôže byť ani v tomto prípade, ohľadom vedomosti žalobcu, že zmluva neobsahovala ním tvrdené požadované údaje. O bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy mal tak žalobca vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy a od svojho právneho zástupcu získal informácie iba o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely vzniku bezdôvodného obohatenia.
9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahovala konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda úverový vzťah bol bezúročný a bez poplatkov, keď dojednané úroky považuje za neprimerane vysoké a z toho dôvodu je zmluva absolútne neplatná v dojednaní o úrokoch.
10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, kde zotrval na svojom stanovisku k podanej žalobe a odvolacích dôvodoch.
11. Na výzvu odvolacieho súdu sa strany sporu vyjadrovali aj k možnému použitiu ust. § 107 OZ o premlčaní plnenia z bezdôvodného obohatenia.
12. Žalobca poukázal na to, že sa reálne o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v deň podpísania plnomocenstva pre jeho právneho zástupcu, a teda od tohto momentu počítaná subjektívna 2-ročná lehota bola zachovaná, keď za zachovanú považuje aj objektívnu lehotu, u ktorej má za to, že je 10- ročná, keďže konanie žalovaného považuje za úmyselné. Poukázal tiež na to, že námietku premlčania mohol žalovaný vzniesť najneskôr vo svojom odpore voči podanému platobnému rozkazu, prípadne na prvom pojednávaní, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu námietku a je preto potrebné, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii obsiahnuté v ust. § 153 CSP sa vzťahujú aj na námietku premlčania o to viac, keď bol žalovaný zastúpený advokátom. Neprihliadanie na námietku premlčania by preto nepredstavovalo porušenie práv žalovaného, ale zákonnú sankciu za to, že nedodržal povinnosť chrániť a uplatňovať si svoje práva včas.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na svoj záver - odvolací dôvod ohľadom premlčania a počítania lehôt, keď poukázal aj na judikatúru súdov spred účinnosti Civilného sporového poriadku.
14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, s prihliadnutím na prípustnosť novôt v odvolacom konaní, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom v zmysle ust. § 396, § 255 a § 262 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku bude dodatočne konať a rozhodovať súd prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany (ktoré v zmysle ust. § 154 CSP možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí) sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany (§ 152 CSP). Námietka premlčania (§ 100 ods. 1 OZ) je hmotnoprávnou námietkou, nakoľko ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
18. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (§ 153 ods. 3 CSP).
19. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
20. Ak strana poprie skutkové tvrdenia (výslovne nepopreté sa považujú podľa ust. § 151 ods. 2 CSP za nesporné), ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (článok 8. CSP).
21. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
22. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody sú konečným výpočtom uvedené v ust. § 365 ods. 1 a 2 CSP, keď ich (a dôkazy na ich preukázanie) možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 a ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie odmietne (§ 386 písm. d/ CSP).
23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a obsahu podaného odvolania žalovaného mal odvolací súd za to, že odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v jeho hmotnoprávnej námietke premlčania je, pre jej vznesenie až v priebehu odvolacieho konania, neprípustnou novotou v odvolacom konaní, nakoľko nejde o prípad, že túto námietku bez svojej viny (zavinenie z nedbanlivosti) odvolateľ nemohol včas uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo v odvolaní ani netvrdí. V súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) nebolo časovo obmedzené uplatnenie hmotnoprávnej námietky premlčania ako prostriedku procesnej obrany, Civilný sporový poriadok však v ust. § 153 ods. 1 vety prvej a v § 154 takéto obmedzenie má. Odvolací súd nevzhliadol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľným a vecne nesprávnym pre nedostatočnosť jeho odôvodnenia (viď v bodoch 7.3. až 7.6. zvýraznené prijaté právne závery) s dôsledkom odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom - nemožnosti žalovaného v odvolaní (odvolacích dôvodoch) argumentovať proti neexistujúcim dôvodom rozsudku, naopak podané odvolanie žalovaného - jeho odvolacie dôvody (na doplnenie ktorých súd strany sporu nevyzýva) vzhliadol pre ich všeobecnosť a nekonkrétnosť za také, že spôsobujú vadu odvolania neumožňujúcu v odvolacom konaní pokračovať, čo by, nebyť odvolacieho dôvodu spočívajúceho vo vznesení námietky premlčania, viedlo odvolací súd k odmietnutiu odvolania. Odvolací súd je (v odvolacom konaní) odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), keď je viazaný (tiež) skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP), za splnenia zákonných podmienok z ustanovenia § 384 CSP. Pokiaľ preto žalovaný v podanom odvolaní len stroho vyčítal súdu prvej inštancie to, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak bez toho, že by konkretizoval v čom vidí nedostatočnosť odôvodnenia a ktoré konkrétne skutkové zistenia a právne závery (právne posúdenie) považuje a z akých dôvodov za nesprávne (v čom ich nesprávnosť spočíva), nevymedzil odvolaciemu súdu rozsah jeho prieskumnej činnosti vo vzťahu k (ne)označeným chýbajúcim alebo nesprávnym skutkovým tvrdeniam a právnym záverom (k obom zložkám žalovanej sumy - 144 a 30 eur). Pri neúplnej apelácii (viazanosti odvolacími dôvodmi) a obmedzeniach procesného útoku alebo obrany v spore odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude sám zisťovať nesprávnosti a vady a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude (nemôže) na ne prihliadať (okrem vád týkajúcich sa splnenia procesných podmienok), nakoľko by inak porušil právo strán sporu na prístup (a rozhodnutie) k nestrannému súdu.
24. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).