Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu F. N., s.r.o., so sídlom G., S. XX, F. XX XXX XXX, zastúpeného Z.. Z. I., advokátom, so sídlom G., S. XX proti žalovanej M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXXX/X, o zaplatenie 2.368,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/128/2016-86 zo dňa 05. septembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/128/2016-110 zo dňa 01. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.09.2017 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 970,98 Eur s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy: zo sumy 1.870,98 Eur od 16.05.2016 do 02.06.2016, zo sumy 1.820,98 Eur od 03.06.2016 do 02.07.2016, zo sumy 1.770,98 Eur od 03.07.2016 do 02.08.2016, zo sumy 1.720,98 Eur od 03.08.2016 do 30.09.2016, zo sumy 1.670,98 Eur od 01.10.2016 do 01.11.2016, zo sumy 1.600,98 Eur od 02.11.2016 do 01.12.2016, zo sumy 1.530,98 Eur od 02.12.2016 do 02.01.2017, zo sumy 1.460,98 Eur od 03.01.2017 do 01.02.2017, zo sumy 1.390,98 Eur od 02.02.2017 do 01.03.2017, zo sumy 1.320,98 Eur od 02.03.2017 do 03.04.2017, zo sumy 1.250,98 Eur od 04.04.2017 do 02.05.2017, zo sumy 1.180,98 Eur od 03.05.2017 do 01.06.2017, zo sumy 1.110,98 Eur od 02.06.2017 do 03.07.2017, zo sumy 1.040,98 Eur od 04.07.2017 do 01.08.2017, zo sumy 970,98 Eur od 02.08.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 900 Eur s príslušenstvom zastavil. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 07.01.2009 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol tak poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %. Žalovaná na podklade zmluvy úver postupne čerpala a jednotlivé splátky splácala, avšak nie v dohodnutej výške a nie včas. Podľa výpisu z pôžičkovej karty súčet debetných transakcií (čerpanie žalovanou) bol vo výške 5.116,07 Eur a súčet kreditných transankcií (úhrad žalovanej) bol vo výške 2.747,45 Eur, a tak zostatok dlhu žalovanej, uplatňovaný v konaní, zodpovedal sume 2.368,62 Eur. Súd prvej inštancie nárok v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia poplatku za správu rizikovej pohľadávky, poplatku za postúpenie pohľadávky, ktorý je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vznik a výšku ktorých žalobca v konaní nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno, zamietol a žalobcovi priznal nárok v sume 970,98 Eur spolu so zákonným úrokom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V dôsledku späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie sumy 900 Eur konanie zastavil.

2. Samostatným uznesením zo dňa 05.09.2017 opravil úvod rozhodnutia v časti označenia predmetu konania na sumu 2.368,62 Eur s príslušenstvom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Výrok o trovách konania navrhol zmeniť tak, že súd prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 61,38 % v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že vo vzťahu k žalovanej bol v spore v prevažnej časti úspešný, a to v rozsahu 61,38 % čistého úspechu v spore, napriek tomu žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je tak vydané v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok, vyjadrenou v ust. § 255 CSP. Uviedol, že dôvodom zastavenia konania v časti o zaplatenie 900 Eur s príslušenstvom bolo plnenie žalovanej počas sporu (340 Eur a 560 Eur). Zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalovaná. Vyslovil, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov konania, preto je toho názoru, že správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov súd mal dospieť k záveru, že z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalovanou v časti o zaplatenie 900 Eur s príslušenstvom žalobcovi prináleží náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 61,38 %.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že „rozhodnutie súdu z 05.09.2017 plní a poctivo platí 100 Eur“.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 970,98 Eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie 900 Eur s príslušenstvom zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním vo výroku o náhrade trov konania, preto v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho preto nedotýkal.

7. V danej veci žalobca žalobou zo dňa 25.05.2016 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie 2.368,62 Eur s príslušenstvom. Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 13.06.2016, žalobca s poukazom na čiastočné plnenie žalovanej - úhradu vo výške 50 Eur - zobral návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny vo výške 50 Eur a v príslušnej časti úroku z omeškania späť.

8. Uznesením zo dňa 01.08.2016 súd prvej inštancie konanie s označením predmetu konania „o zaplatenie 2.318,62 Eur s príslušenstvom“ zastavil v dôsledku nezaplateného súdneho poplatku a uznesením zo dňa 14.09.2016 predmetné uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil, nakoľko žalobca súdny poplatok zaplatil.

9. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.12.2016, žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 340 Eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania a podaním zo dňa 25.08.2017 zobral žalobca z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 560 Eur s príslušenstvom.

10. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol dňa 05.09.2017. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, 2, a tým, že strany sporu mali úspech a neúspech v konaní nielen v nepatrnej časti.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z toho, že predmetom konania bolo plnenie o 2.318,62 Eur (rozsudok na č.l. 86 spisu), z ktorej sumy žalobcovi bol priznaný nárok vo výške 970,98 Eur, konanie v časti o zaplatenie 900 Eur s prísl. zastavené a vo zvyšku žaloba zamietnutá, možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že jeho pomerný úspech vo veci je v rozsahu 61,38 %. Tak by bolo možné súhlasiť aj s tou argumentáciou žalobcu, že mu prináleží náhrada trov konania v rozsahu 61,38 %. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.368,62 Eur, z ktorej sumy mu bol priznaný nárok vo výške 970,98 Eur (v tejto časti bol žalobca v konaní úspešný), zamietnutá bola časť o zaplatenie 447,64 Eur (v tejto časti bola procesne úspešná v konaní žalovaná), žaloba v časti o zaplatenie 50 Eur bola späťvzatá bez uvedenia dôvodu (v tejto časti mala úspech žalovaná) a žaloba v časti o zaplatenie 900 Eur bola vzatá späť v dôsledku správania sa žalovanej, ktorá po začatí konania v tejto sume žalobný nárok žalobcu uhradila (v tejto časti bol úspešný žalobca), pomerný úspech žalobcu vo veci je v rozsahu 58 %.

16. Podľa § 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 , aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 . Súd tak nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012) ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady by boli trovy uložené, a ktorá strana ich má platiť. Moderovať možno aj trovy zastaveného konania.

17. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Nie je prípustné, aby sa ust. § 257 aplikovalo a strana, ktorá by inak trovy konania získala, by sa to dozvedela až zo súdneho rozhodnutia. Súd je tak povinný vytvoriť procesný priestor, aby umožnil stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť číslo 9815/10).

18. V danom prípade súd prvej inštancie bez presvedčivej argumentácie vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že strany sporu mali úspech a neúspech v konaní nie len v nepatrnej časti, nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, z akých úvah vychádzal, keď 58 %-ný úspech žalobcu nepovažoval za dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania.

19. V danej veci sa však javí, že žalovaná si ako spotrebiteľka svoje povinnosti primerane svojím osobným a majetkovým pomerom plní. Je nepochybné, že aj po podaní žaloby čiastočne uhrádzala svoj dlh, čoho dôkazom je, že žalobca v troch podaniach čiastočne zobral v časti zaplateného dlhu žalobu späť. Žalovaná sa zúčastnila súdneho pojednávania, uznala pohľadávku žalobcu čo do základu aj výšky s tým, že túto spláca, pričom poukázala na to, že je dôchodkyňa a z dôchodku vo výške 280 Eur (starobný dôchodok) a dôchodku 120 Eur (vdovský dôchodok) si „necháva zrážať“ 100 Eur mesačne, uvádza, že je nemajetná.

20. Za daných okolností súd prvej inštancie opakovane posúdi, či čiastočný úspech žalobcu v konaní v rozsahu 58 % je dôvodom na priznanie náhrady trov konania, a či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (ust. § 257 CSP.)

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 .

22. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .