Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/73/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného S. Z., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2017, č. k. 3PP/126/2017-65, na neverejnom zasadnutí dňa 02.08.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2017, č. k. 3PP/126/2017-65 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený S. Z. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.09.2013, sp. zn. 3T/109/2013 vo výmere 5 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že v rámci diferenciácie bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“. Správanie a vystupovanie menovaného v tamojšom ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa menej závažné nedostatky v jeho správaní, v pedagogickej dokumentácií sa vyskytli negatívne poznatky v dodržiavaní interných noriem. Disciplinárne tresty vykázané nemá. Disciplinárne odmenený bol 1-krát. Resocializačná prognóza odsúdeného vzhľadom na riziko sociálneho zlyhania sa javí ako menej priaznivá z dôvodu, základne vzdelanie, opakovanej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému riaditeľ ÚVTOS Hrčiarovce nad Parnou záverom konštatuje, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že dospel k záveru, že síce formálna podmienka podmienečného prepustenia v danom prípade bola splnená, keďže odsúdený vykonal viac ako dve tretiny uloženého trestu, avšak pokiaľ ide o materiálne podmienky, splnená bola čiastočne len jedna, nakoľko resocializačná prognóza odsúdeného nie je priaznivá z dôvodu, základne vzdelanie, opakovanej trestnej činnosti, od odsúdeného nemožno očakávať, že po prepustení na slobodu bude viesť riadny život s poukazom na viaceré záznamy z odpisu RT, ide o recidivistu. Súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní prihliadol aj na charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj na sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti (doposiaľ bol 7-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť). Z uvedeného vyvodil záver, že páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane

pácha trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený Okresným súdom Martin, sp. zn. 13PP/118/2012, avšak aj po tejto možnosti nápravy odsúdený opakovane ďalej páchal trestnú činnosť, keď bol opäť 3 krát súdne trestaný. Z tohto záveru, súd prvej inštancie nenadobudol presvedčenie, že by odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život.

Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Podanú sťažnosť neskôr bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý v odôvodnení namietal, že návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného spĺňa ako materiálne, tak aj formálne podmienky na prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň zdôraznil, že odsúdený má po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zabezpečené zamestnanie a bývanie. Súčasne súdu navrhol, aby podanej sťažnosti vyhovel sťažnostný súd a rozhodnutie Okresného súdu Trnava o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody zrušil, odsúdeného prepustil na slobodu a určil mu primerané povinnosti a obmedzenie.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. V posudzovanom prípade bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňom 15.09.2017. Odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 05.10.2017, a preto môžeme konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená. Druhou podmienkou je splnenie dvoch materiálnych podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie, a súčasne, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život Aj napriek skutočnosti, že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni a počas výkonu trestu sa dopustil jedného menšieho nedostatku, ako vyplýva z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, súd vyhodnocuje tento nedostatok ako porušenie ústavného poriadku menej závažného charakteru. Súd má preto za to, že odsúdený splnil prvú materiálnu podmienku. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, musí súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená, a to s poukazom na jeho trestnú minulosť. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, vzhľadom na to, že sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený má 7 záznamov. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, a teda mal možnosti preukázať polepšenie a skutočnosť že trestná činnosť bola len vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených

právnych poriadkom. Napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas výkonu celého nariadeného trestu. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať jednak správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

V odôvodnení sťažnosti odsúdeného jeho obhajca namietal, že návrh spĺňa ako formálne, tak ako materiálne podmienky, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody odsúdený preukázal polepšenie zodpovedným plnením povinností. Vo vzťahu k uvedenému, krajský súd uvádza, že správanie odsúdeného je len jednou z podmienok pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. V zmysle zákona je nevyhnutné splnenie všetkých troch vyššie uvedených podmienok špecifikovaných zákonom, tzn. pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu.

Námietky, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza obhajca odsúdeného, v jeho prípade neodôvodňujú vyhovenie jeho žiadosti. Zabezpečenie ubytovania a zamestnania po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nie sú samé o sebe dôvodom v zmysle Trestného zákona, s ktorým zákon spája možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, nebola uvedená žiadna skutočnosť spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného S. Z. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.