Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Co-149-2017.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. D. 2, XXX XX H., o zaplatenie 415,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/191/2015-37 zo dňa 13.11.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/191/2015-66 zo dňa 12.06.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 1C/191/2015-66 z 12.06.2017.
U k l a d á súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 10.01.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 115a ods. 2; 156 ods. 1 veta prvá ods. 3; 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, §§ 3 ods. 3, 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 261 ods. 3 písm. d); 497; 499; 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 8; ods. 3 písm. l), f); § 2 písm. a), c), g), h); 9 ods. 1, 2, 9; 11 ods. 1; 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 1; 2 písm. a), c), d), e), f); § 8 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 39; 40 ods. 1, 3, 4, 5; 41; 52; 53 ods. 1 až 5; 54 ods. 1, 2; 517; 558; 657; 658 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
5. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2013 uzavretej na diaľku po splnení zákonných náležitosti zák. č. 266//2005 Z.z, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 350,- eur s dojednanými celkovými nákladmi vo výške 0 eur, celkové náklady spotrebiteľa 350,- eur. Žalovanej bola na jej základe poskytnutá suma 350,- eur na jej účet dňa 21.11.2013.
6. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto súd prvej inštancie uzavretú zmluvu posúdil aj ako zmluvu spotrebiteľskú podľa §§ 52-54 Občianskeho zákonníka.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia, ako mu zákon priznáva, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. sa na uvedenú zmluvu vzťahuje aj tento zákon, teda aj osobitná právna úprava, a to v postavení žalobcu ako iného veriteľa poskytujúceho pôžičku (bezúročnú).
8. Čo sa týka uzavretej zmluvy, túto podľa obsahu súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ, keďže v zmluve absentuje kvalifikačný znak zmluvy o úvere, a to odplaty vo forme úrokov ( § 497 Obch. zák. ). V zmluve sa výslovne udáva, že je úver bezúročný. Preto súd prvej inštancie posúdil zmluvu podľa § 657 OZ a nasl., čo ale nevylučuje zároveň aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže za spotrebiteľský úver sa považuje aj pôžička poskytnutá zo strany veriteľa spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ). Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a v tomto prípade ani inú formu odplaty. Predložená zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o pôžičke: reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej, dočasnosť (vrátenie do 09.01.2014) a povinnosť žalovanej finančné prostriedky vrátiť.
9. Žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 350,- eur, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 350,- eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 10.01.2014 do zaplatenia, keďže je v omeškaní s jej zaplatením, a to počnúc dňom nasledujúcom po dni dohodnutom v zmluve ako deň splatnosti ( dňa 09.01.2014 ).
10. Žalobca si návrhom uplatnil aj sumu 65,- eur titulom vynaložených nákladov v zmysle rámcovej zmluvy - náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanej na úhradu jeho dlhu. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané elektronicky, a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli. Zároveň však zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.
11. V prevyšujúcej časti, vo vzťahu k nákladom vo výške 65,- eur s prísl. , vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Neakceptoval uznanie dlhu žalovanou a nerozhodol na jeho základe rozsudkom na základe uznania majúc za to, že by s poukazom na zistené skutočnosti súd vec nesprávne právne posúdil. Nemožno platne uznať dlh (vo vzťahu k nákladom sume 65,- eur ), ktorý vznikol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom.
12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku.
13. Proti tomuto rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nezobral na zreteľ to, že úveru predchádzali predchádzajúce úvery, ktoré boli neprimerane preplatené a samotný žalovaný úver vo výške 350,- eur bol uhradený v tzv. predĺženiach 13 krát v rôznych sumách v celkovej výške 708,37 eur. Žalovaná nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu, len už nebola schopná platiť neprimerane vysoký úrok. Ak by mala ešte zaplatiť 350,- eur + úrok z omeškania, tak by celkove preplatila istinu takmer štvornásobne.
14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu podáva žalovaná odvolanie, nakoľko dňa 31.07.2015 nárok čo do istiny uznala a oznámila, že bude
plne rešpektovať rozhodnutie súdu. Z podaného odvolania nie je zrejmé, čoho sa žalovaná domáha, avšak pokiaľ odvolanie smeruje len voči úroku z omeškania, tento bol priznaný v zákonnej výške 5,25 % ročne, čo nemožno považovať za neprimerané. Zároveň bola rozsudkom zamietnutá dohodnutá odplata, ako aj skutočne vynaložené náklady, teda v odvolacom konaní neexistuje nárok, ktorý by bol v konaní naďalej sporný. Ohľadom údajných predchádzajúcich úverov žalovanej, tieto nie sú predmetom tohto konania, pričom žalovaná nepredložila žiadne listiny, z ktorých by bolo možné overiť skutočnosť, či jej bol poskytnutý aj iný úver, alebo že by vykonala nejakú úhradu. V predmetnej veci žalobca neeviduje žiadne úhrady. Odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaná napáda rozsudok a čoho sa domáha.
15. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
16. Na základe odvolania podaného žalovanou bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
17. Odvolací súd uznesením č. k. 11Co/45/2016-61 zo dňa 12.04.2017 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku, a to uvedenia neprijateľnej zmluvnej podmienky do výroku rozsudku podľa ustanovenia § 153 od. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
18. Súd prvej inštancie na základe pokynu odvolacieho súdu vyhlásil dňa 12.06.2017 dopĺňací rozsudok č. k. 1C/191/2015-66, ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená v Rámcovej Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 21.11.2013 uvedená v článku IV. bod 5 v znení: „ V prípade omeškania Klienta so splátkami Úveru je Klient povinný zaplatiť Veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e- mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené Veriteľom z dôvodu omeškania Klienta (ďalej len „Náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanie tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
19. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s dopĺňacím rozsudkom č. k. 1C/191/2015-66 z 12.06.2017 ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
21. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej uvádza:
22. Zo spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21.11.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej krátkodobú, bezúčelovú a bezúročnú pôžičku vo
výške 350,- eur. Poskytnutá pôžička sa stala splatnou dňa 09.01.2014. Žalovaná dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátila. Preto si žalobca spolu so žalovanou istinou 350,- eur uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do zaplatenia.
23. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie sumy 65,- eur, čo predstavuje poplatky súvisiace s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok. Súd prvej inštancie však tento nárok vyhodnotil ako rozporný s dobrými mravmi a ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
24. Dňa 05.08.2015 doručila žalovaná súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že dáva súhlas s rozhodnutím vo veci. Uznáva nárok veriteľa, čo do výšky istiny, keďže po strate zamestnania nebola schopná splácať vysoký úrok. Má záujem o mimosúdne či mediačné riešenie veci a bude plne rešpektovať rozhodnutie OS Bardejov.
25. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd konštatuje, že je potrebné prisvedčiť argumentom žalobcu vyjadreným vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že v danom prípade sa uplatňuje nárok z rámcovej zmluvy uzatvorenej dňa 21.11.2013. Tak ako je uvedené vyššie, žalovaná listom zo dňa 05.08.2015 uznala svoj záväzok voči žalobcovi čo do výšky istiny. Predmetom tohto odvolacieho konania je len istina vo výške 350,- eur spolu s 5,25 % ročný úrokom z omeškania od 10.01.2014 do zaplatenia. Iné pohľadávky žalobcu voči žalovanej v tomto konaní nie sú uplatňované a tak ako správne namietal žalobca, žalovaná nepredložila žiadne listiny, z ktorých by bolo možné overiť skutočnosť, či jej bol poskytnutý aj iný úver, alebo že by bola vykonala nejakú úhradu.
26. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku z Rámcovej zmluvy o poskytnutí pôžičky a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,- eur, čo vyplýva z výpisu bankového účtu žalobcu. Žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 09.01.2014, žalovaná však túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Odvolacia námietky žalovanej, že žalovaný úver bol niekoľkokrát preplatený, považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko žalovaná nepreukázala, že by žalovanú istinu uhradila.
27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaná neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.
28. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 1C/191/2015-66 z 12.06.2017, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. Pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania by tu mohli byť naplnené ustanovenia §§ 255 ods. 1 v spojení s ustanovením 396 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol v konaní celkom úspešný žalobca, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V danom prípade teda sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovabcovi, z obsahu spisu sa však javí, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná. Preto odvolací súd uloži súdu prvej inštancie po dôkladnom zvážení vyššie uvedeného rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).