Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-24-2018.pdf
PDF · 120.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: S.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/X, B. právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Šancova 48, Bratislava, IČO: 50 187 309 proti žalovanému: S.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/X, B. právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou so sídlom Fr. Mojtu 43, Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Pc/1/2017-133 zo dňa 07. decembra 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje byt č. XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vo vchode B, bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X00 m2 , evidovaný na LV č. XXXX, vedený pre Okres B., Obec B., katastrálne územie Topoľčany, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 178/10000, v hodnote 63.174,35 eur.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 8.590,59 eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1 895 eur, na účet súdu prvej inštancie, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vo vchode B, bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 , evidovaný na LV č. XXXX, vedený pre Okres B., Obec B., katastrálne územie B., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 178/10000, v hodnote 63 174,35 eur.. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 27 603,91 eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1 895 eur, na účet tunajšieho súdu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.2. Rozhodnutie práve odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, ktorým mal preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa 03.09.1994, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/368/2015-37 zo dňa 12.04.2016, právoplatným dňa 08.06.2016. Uvedeným dňom zároveň zaniklo aj BSM sporových strán. Ku dňu zániku manželstva boli strany bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie popísaného bytu.
1.3. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 20.01.1994 nadobudla členský podiel v Stavebnom bytovom družstve, Mojmírova 2 Topoľčany (ďalej len bytové družstvo) na základe dohody o prevode členských práv a povinností, ktorú uzavrela s prevodcami - Ing. E. K. a R. K.. Manželom K. vyplatila za odstúpenie sumu 12 500 DM. S vlastníctvom členského podielu v družstve bolo spojené právo na pridelenie družstevného bytu do užívania, na základe čoho stavebné bytové družstvo pridelilo žalobkyni dňa 20.01.1994 byt do užívania a odovzdaný jej bol 01.02.1994. Cenu členského podielu zaplatila v celosti z vlastných finančných prostriedkov. Manželstvo so žalovaným uzavrela až po nadobudnutí predmetného členského podielu v bytovom družstve a po pridelení družstevného bytu do užívania, pričom členský podiel nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný nebol členom bytového družstva a nemal ani nárok na pridelenie bytu do užívania. Následne počas manželstva dňa 02.12.2010 uzavreli strany ako nadobúdatelia s bytovým družstvom ako prevodcom, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej nadobudli predmetný byt do BSM. Žalobkyňa zároveň uviedla, že po tomto nadobudnutí bytu do BSM so žalovaným uhradili zo spoločných finančných prostriedkov iba sumu 1012,41 eur, ktorá predstavovala nesplatenú časť investičného úveru podľa § 25 Zákona o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Hodnota bytu však ku dňu jeho nadobudnutia do BSM bola 47 011,67 eur čo podľa žalobkyne predstavuje hodnotu, ktorú vložila zo svojho výlučného majetku do nadobudnutia bytu do BSM. Podľa žalobkyne tento vklad do nadobudnutia spoločného majetku je nevyhnutné pri vyporiadní BSM k bytu zohľadniť, a žiadala, aby bola táto hodnota v celom rozsahu nahradená ako jej vklad z jej výlučného majetku do nadobudnutia spoločného majetku. Podľa žalobkyne takýto záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 537/2012 z 13.03.2013. V rámci vyporiadania BSM navrhla, aby bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva a žalovanému priznaná finančná náhrada za odstúpenie jeho podielu na byte vo výške 8081,34 eur pri výpočte ktorého vychádzala z aktuálnej hodnoty bytu 63 174,35 eur, od ktorého odpočítala, ako svoj vklad do nadobudnutia spoločného majetku sumu 47 011,67 eur.
1.4. Žalovaný súhlasil s rozsahom masy BSM a navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania tak, že byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom pozemku. Nesúhlasil však s navrhovanou sumou finančného vyrovnania 8 081,34 eur. Potvrdil, že žalobkyňa nadobudla členstvo v bytovom družstve, ako aj predmetný byt do užívania pred uzavretím manželstva. K uzavretiu manželstva však došlo v relatívne krátkej dobe potom, teda je zrejmé, že k zhodnoteniu bytu a k splateniu hodnoty bytu prispeli obaja počas manželstva. Rovnako počas manželstva spoločne celý byt zrekonštruovali a investovali do neho značné finančné prostriedky. Žalovaný nerozporoval aktuálnu všeobecnú hodnotu bytu určenú znalcom vo výške 63 174,35 eur, ani všeobecnú hodnotu bytu ku dňu jeho odkúpenia do BSM, t.j. 47 011,67 eur. Nesúhlasil však s tým, aby uvedenú sumu - všeobecnú hodnotu bytu ku dňu jeho nadobudnutia do BSM bolo možné považovať za výlučný vklad žalobkyne do spoločného majetku. Žalobkyňa totiž sumu 47 011,67 eur reálne nikdy na nadobudnutie spoločného bytu zo svojich prostriedkov nevynaložila, nakoľko táto predstavuje iba všeobecnú hodnotu bytu po jeho zhodnotení, zrekonštruovaní a odčítaní dlhu na investičnom úvere splateného oboma počas manželstva. Preto žiadal, aby mu žalobkyňa titulom vyporiadania bola zaviazaná zaplatiť sumu 31 587,17 eur.
1.5. Súd konštatoval, že predmetný byt strany sporu nadobudli do BSM počas trvania manželstva na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 02.12.2010 za cenu 1 012,41 eur t.j. za podstatne nižšiu než trhovú cenu z dôvodu, že žalobkyňa sa pred uzavretím manželstva stala členkou bytového družstva a nájomníčkou tohto bytu. Uvedenú skutočnosť však podľa názoru súdu nie je možné považovať za zásluhovosť na strane žalobkyne v tom zmysle, že za jej výlučný prínos do BSM by mala byť považovaná trhová hodnota daného bytu ku dňu jeho nadobudnutia do BSM vo výške
47 011,67 eur na základe hodnoty určenej znalcom v žalobkyňou predloženom znaleckého posudku; a takýto záveru podľa súdu nevyplýva ani z nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 537/2012 či rozhodnutia NS SR sp. zn. 7M Cdo 1/2011, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nakoľko uvedené rozhodnutia riešia otázku vyporiadania BSM v súvislosti s oceňovaním a vyporiadaním členského podielu v bytovom družstve, čo však nie je prejednávaný prípad, keďže je nesporné že dňa 02.12.2010 t.j. viac ako 16 rokov po uzavretí manželstva strany uzavreli s bytovým družstvom zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej byt nadobudli byt do BSM. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že po uzavretí manželstva strany sporu hradili náklady spojené s bývaním a údržbou resp. rekonštrukciou bytu zo spoločných finančných prostriedkov.
1.6. Podľa súdnej praxe za prínos jedného z manželov do BSM, t.j. to, čo tento manžel vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu bolo uhradené, treba považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zaobstaranie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale aj hodnotu majetku , ktorá bola použitá na rovnaký účel. Treba teda prisvedčiť žalobkyni v tom, že aj výlučný členský podiel jedného z manželov v bytovom družstve, ktorý použil na získanie družstevného bytu pre oboch účastníkov, predstavuje tiež majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku jedného z manželov na spoločný majetok. Hodnotu tohto prínosu (alebo vnosu) však treba zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený. Je tomu tak z dôvodu, že pri nadobudnutí členského podielu v bytovom družstve zo strany žalobkyne, tento (ňou nadobudnutý) podiel reálne nebol ohodnocovaný tzv. trhovou cenou, ale sa vychádzalo z tzv. zostatkovej hodnoty tohto členského podielu. Je teda zrejmé, že trhovú cenu bytu (určenú znalcom) vo výške 47 011,67 eur žalobkyňa zo svojho výlučného majetku nikdy reálne nevynaložila, preto sa nemôže ani domáhať toho, aby túto sumu súd u nej zohľadňoval pri vyporiadaní resp. pri určení sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie.
1.7. Pokiaľ je teda hodnota veci, na ktorej získaní sa jeden z manželov podieľal svojimi oddelenými prostriedkami v čase vyporiadania vyššia, než jej pôvodná hodnota, na toto zvýšenie sa pri určení náhrady nákladov vynaložených z prostriedkov jedného z manželov neprihliada. Inak povedané, rovnako ako nie je možné vychádzať z inej, než v tom čase vynaloženej finančnej čiastky, nemožno vychádzať ani z inej čiastky, než vtedajšej hodnoty výlučného majetku jedného z manželov investovanej do spoločného majetku (rozsudok NS ČR 22Cdo 2160/2004, KS v Nitre 9Co/74/2013).
1.8. V danom prípade súd nezistil ani dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových strán. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že jej podiel na spoločnom majetku by mal byť väčší ako podiel žalovaného. Súd nezistil dôvody, ktoré by mohli byť základom takéhoto rozhodnutia. Obaja bývalí manželia boli počas manželstva zamestnaní, mali svoje príjmy, z ktorých sa hradili náklady spojené s bývaním a rekonštrukciou bytu. Žalovaný sa v rámci svojich schopností podieľal aj na údržbe a oprave bytu. Ani zo spisu o rozvode manželstva nevyplýva, že za rozvod manželstva bol vinný výlučne žalovaný. V konaní teda nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že sa žalovaný k veciam tvoriacim BSM správal nezodpovedne.
1.9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa pri nadobudnutí členského podielu v bytovom družstve reálne vyplatila ustupujúcej členke S.. E. K. sumu 240.000,- Sk v mene DM. Túto sumu reálne vynaložila zo svojho výlučného majetku (získaného darom od rodičov) na nadobudnutie spoločného majetku a túto sumu bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM strán - pri určení sumy výplaty určenej na vyrovnanie, ktorú má žalobkyňa zaplatiť žalovanému. Na základe zhodného vyjadrenia strán súd zaniknuté BSM strán vyporiadal tak, že predmetný byt , vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ako aj podielu na zastavanom pozemku prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej na vyrovnanie podielu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27 603,91 eur.
1.10. Vychádzajúc z rovnosti podielov sporových strán v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka súd vypočítal sumu, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému ako 1 zo všeobecnej hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom t.j. 63 174,35 eur : 2 = 31 587,18 eur, od ktorej odpočítal 1 zo sumy 240 000 Sk t.j. 7 966,54 eur ako prínos žalobkyne do spoločného majetku t.j. 31 587,18 - 3 983,27 = 27 603,91 eur čo je suma, ktorú je povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu.
1.11. Stranám súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zároveň uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1 895 eur podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, keď súdny poplatok je 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku, t.j. zo sumy 63 174,35 eur.
1.12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní boli vyporiadané spoločné majetkové práva oboch sporových strán.
2. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmeniť tak, že bude zaviazaná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 8.081,34 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Namietala nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd odmietol zohľadniť jej vklad do spoločného majetku, hodnotu členského bytu spojenú s právom užívať byt, ale zohľadnil iba zostatkovú hodnotu tohto členského podielu. V bode 13 odôvodnenia súd prvej inštancie argumentuje rozhodnutím KS Nitra sp. zn. 9Co/74/2013, podľa ktorého po vyporiadavaní spoločného majetku sa vklad jedného z manželov posudzuje podľa vtedajšej hodnoty tohto vkladu, t. j. v okamihu jeho vloženia do spoločného majetku a neprihliada sa na zvýšenie tejto hodnoty v čase vyporiadania. Toto ale ona nepožadovala. Žiada, aby súd ako jej vklad do spoločného majetku posúdil vtedajšiu trhovú hodnotu členského podielu, nie aj zvýšenie hodnoty tohto podielu, medzi obdobím od nadobudnutia bytu do BSM a zánikom BSM. Judikatúra, ktorú súd cituje, je v súlade s tým, čo navrhuje v konaní. Súd sa tiež nevysporiadal s tým, prečo hodnotu členského podielu, ktorý investovala do nadobudnutého spoločného majetku, ocenil zostatkovou a nie trhovou hodnotou, neaplikoval aktuálnu ustálenú judikatúru, a preto nerozhodol v súlade s právnym názorom súdu vyššej inštancie. Takýmto postupom nastal rozpor s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Ďalej poukázala na časť odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp. zn. I.ÚS/537/2012 z 13. marca 2013, v ktorom súd konštatuje, že znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadnuc aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci a to tak, že prikáže do vlastníctva vec jednému z manželov, ktorý sa o nadobudnutie zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o nadobudnutie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovnakého vysporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne vysporiadať sa s druhým manželom. Ďalej ústavný súd konštatuje, že je nepochybne prínosom jedného z manželov do BSM, teda tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby sa mu započítalo zo spoločného majetku, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale aj hodnotou jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. Poukázala tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2000, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 4/2002 a sp. zn. 7Mcdo/1/2011, v ktorých je vyslovený názor, že hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú cenu a nie ako zostatkovú. Hodnota podielu sa určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť na prevod členského podielu v danom mieste a čase. Hodnota členského podielu bezprostredne pred nadobudnutím bytu do BSM bola, ako vyplýva zo znaleckého posudku, 47.011,60 Eur. Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2160/2004, na ktorú sa súd prvej inštancie odvoláva, posudzuje situáciu keď jeden z manželov nadobudol členský podiel v družstevnom byte pred rokom 1989, teda v odlišnej spoločensko-politickej situácii, kedy existovali iné hospodárske vzťahy. Navyše, išlo o nadobudnutie členských práv výmenou za členské práva spojené s právom užívania iného bytu ako bol pôvodný byt jedného z manželov, kde medzi obdobím nadobudnutia prvého bytu a jeho výmeny za druhý byt došlo k pádu režimu. Ona však byt nadobudla až po roku 1989 a dostala do užívania vďaka nadobudnutiu členského podielu v družstve; ide teda o ten istý byt, ktorý je predmetom vyporiadania, nešlo o výmenu. Poukázala na ustanovenie § 24, 25 zákona o úprave majetkových vzťahov a vyporiadanie majetkových nárokov v družstvách. V tej súvislosti uviedla, že členský podiel v družstve, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva, nie je hocijaký podiel, jeho hodnota spočívala práve v tom, že týmto podielom bolo spojené právo na pridelenie bytu do užívania. Ak by byt nezískala pred uzatvorením manželstva, v roku 1989 by sa nestali vlastníkmi bytu a nezískali do BSM hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania. Žalovaný by teda ani nebol spoluvlastníkom bytu. V roku 2010, keď nadobudla byt, bola výlučnou vlastníčkou členského podielu, na základe ktorého mala právo na užívanie bytu, a tento podiel mohla predať za cenu stanovenú znalcom, t. j. za 47.000,-Eur. Pred nadobudnutím bytu do BSM bola teda vlastníčkou majetkovej hodnoty v uvedenej sume a celú túto investovala do spoločnej nehnuteľnosti - bytu. Jej podiel sa rovná sume 47.000,- Eur. Súd konštatuje, že na nadobudnutie bytu nevynaložila sumu, ktorú požaduje, aby ju zohľadnil ako
vklad do spoločného majetku, ale nevysvetlil, prečo žalovanému priznal ako náhradu 27.000,-Eur, ktorú taktiež na nadobudnutie bytu nevynaložil a to ani zo svojich ani spoločných finančných prostriedkov. Súdy o podielovom spoločnom majetku posúdil odlišne. Kým jej odmietol priznať náhradu jej vkladu do spoločného majetku s argumentom, že túto sumu nevynaložila na nadobudnutie členského podielu, žalovanému priznal ako náhradu sumu, ktorú taktiež nevynaložil. K zásluhám žalovaného na udržaní a zveľadení nehnuteľnosti poukázala na to, že zavesenie zrkadla, či pomoc pri kladení dlážky je neporovnateľná so zásluhou nadobudnutia trojizbového bytu do vlastníctva. Navyše, ako v konaní vyšlo najavo, rekonštrukčné práce hradila ona, čo žalovaný nepoprel. Je pravda, že niektoré práce vykonávali spoloční známi, ale nie zadarmo. Napriek tomu od začiatku navrhovala priznať žalovanému polovicu sumy, o ktorú stúpla hodnota bytu medzi jeho nadobudnutím do BSM a zánikom BSM. Nepochybne zvýšenie hodnoty bytu bolo dosiahnuté rekonštrukciou, keďže ide o pomerne značné zhodnotenie za obdobie približne 6 rokov. Z týchto dôvodov zastáva názor, že jej vklad do nadobudnutého spoločného majetku sa rovná trhovej hodnote členského podielu v družstve v čase získania bytu do BSM, ktorý požaduje pri vyporiadaní zohľadniť v celej výške a jednak jej zásluhovosť na spoločnej nehnuteľnosti je 100 %. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky hodnoty jej vkladu do BSM súd potom nesprávne určil sumu, ktorú je povinná uhradiť žalovanému za odstúpenie spoluvlastníckeho podielu. Súd pri výpočte odplaty zohľadnil v jej prospech iba sumu 7.966,54 Eur (bývalých 240.000,-Sk), pričom mal zohľadniť sumu 47.011,67 Eur.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že požiadavka žalobkyne ohľadom výšky jej vkladu do spoločného majetku je v rozpore so zmyslom ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobkyňa opätovne argumentuje rozhodnutiami Najvyššieho a Ústavného súdu, hoci súd prvej inštancie v bodoch 11 až 17 vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné modifikovať princíp rovnosti podielu vrámci vyporiadania BSM, a prečo započítal na podiel žalobkyne len sumu 7.966,54 Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyni nie je možné pričítať žiadne výnimočné zásluhy, ktoré by odôvodnili započítať na jej vklad požadovanú sumu 47.011,67 Eur, keďže reálne na nadobudnutí členského podielu v roku 1994 pred uzavretím manželstva vynaložila zo spoločného majetku len sumu 7.966,54 Eur. Sporný byt, evidovaný na OÚ B., kat. odbore, vyberali ho spoločne, on bol pri všetkých úkonoch, ktoré smerovali k jeho získaniu do užívania a následne do vlastníctva. Jediné, čo žalobkyni možno pričítať ako zásluhu, je zaplatenie čiastky, ktorú jej poskytli rodičia. Žiadne iné prostriedky reálne nevynaložila do svojho výlučného vlastníctva na ich spoločný majetok. O zhodnotenie trhovej hodnoty bytu sa zaslúžili rovnakou mierou obidvaja, a preto v roku 2010 byt odkúpili do BSM len za zostatkovú hodnotu 1.012,41 Eur. V tom čase žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky, keď ich OSBD vyzvalo na odkúpenie do vlastníctva. Nájomné od začiatku chodil platiť výlučne sám a po zriadení internetbankingu ho uhrádzali zo spoločného účtu. Finančné prostriedky a investičný úver poskytnutý bytovým družstvom počas manželstva uhrádzali tiež spoločne so žalobkyňou. Byt rekonštruovali podľa ich finančných možností, a preto zásluhu na zhodnotení bytu a jeho súčasnej trhovej hodnote majú obaja. Poukázal aj na názor citovaný v Náleze Ústavného súdu sp. zn. 1ÚS/537/2010, kde Ústavný súd prijal právne závery z dôvodu, že sťažovateľovi nebol zo strany všeobecných súdov vôbec zohľadnený vklad, ktorý vložil, ktorý vložil zo svojho majetku na spoločný podiel. V danom prípade všeobecné súdy nepovažovali členský podiel za predmet vyporiadavania BSM, ale len za spoločnú nehnuteľnosť. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že bola vlastníčkou členského podielu v hodnote 47.000,-Eur iba vlastným pričinením. Síce pri nadobudnutí bytu vlastnila členský podiel v bytovom družstve, ale jeho hodnota bola výsledkom spoločného hospodárenia, spoločnej rekonštrukcie bytu a splácania.
4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na dôvodoch odvolania, vyjadrila sa k priebehu zamestnaní žalovaného, z ktorých vyplýva, že počas pomerne dlhého obdobia v manželstve on prispieval do spoločných financií iba minimálne, prípadne vôbec, ona ho podporovala a financovala celý chod domácnosti a výchovu syna. Živnostenský list nepreukazuje skutočný výkon zárobkovej činnosti, žalovaný podnikal v období od februára 2009 do decembra 2009 a príjem mal na úrovni minimálnej mzdy. Počas roku 20010 nebol zamestnaný vôbec; rešpektuje, že sa staral o ťažko chorého otca, aj to malo nepriaznivý dopad na finančnú situáciu rodiny. V poisťovni Amslico pracoval ako predajca poistných produktov a jeho príjem nebol pevný, bol súčtom provízií, ktoré sa pohybovali v minimálnych sumách. Je zrejmé, že 2,5 roka do spoločnej domácnosti takmer neprispieval, resp. minimálne, výrazne nižšie ako vyplýva z jeho možností, schopností pracovať. Ide o obdobie, v ktorom rekonštruovali byt. Dostatok príspevkov na rodinu nekompenzoval ani iným spôsobom, napríklad starostlivosťou o spoločnú domácnosť. V byte zavesil zrkadlo, asistoval pri pokládke podlahy a podobne.
5. Žalovaný v duplike reagujúc na repliku žalobkyne poprel jej tvrdenia. Dodal, že celé konanie sa ho snažila vykresliť ako neschopného partnera, ktorý nevedel rodinu finančne a materiálne zabezpečiť, pričom tvrdí, že iba ona prispievala po finančnej stránke a všetko zastrešovala, čo nie je pravda. Trvalý pobyt v spornom byte má žalobkyňa od 28.04.1997 a on od 27.02.1995. Nielen on bol nezamestnaný, aj žalobkyňa bola časť roku 2007 nezamestnaná a teda riadne neprispievala do rodinného rozpočtu, čo jej však nikdy nevyčítal. Podľa svojich schopností a možností počas celého trvania manželstva riadne prispieval do domácnosti. Pokiaľ bol zamestnaný, jeho mzda bola uhrádzaná na spoločný účet. Po ukončení zamestnania obdržal od zamestnávateľa odstupné vo výške 1.883,-Eur, tieto peniaze použil pre rodinu. Jeho matka predala v decembri 2008 lukratívne pozemky a každému dala 3.300,-Eur, na čo však žalobkyňa zrejme zabudla. Aj tieto peniaze išli do rodiny. Minimálne v roku 2005 od smrti jeho otca sa staral a pomáhal matke s otcom, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý a ležiaci. Jeho matka mala zdravotné problémy, posledný rok života otca bol denne u rodičov. Diaľkovo si robil Vysokú ekonomickú školu v Bratislave a od 16.02.2010 mal vydaný živnostenský list. Od 13.05.2011 do 06.06.2011 pracoval na Meste Topoľčany s dennou mzdou 40,20 Eur, od 05.09.2011 vykonával práce na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť Kristokol a.s. Čo sa týka rekonštrukcie bytu uznáva, že nie je technicky zručný, aby zvládol celú prerábku bytu, určite však nikdy pri jednotlivých prácach nebol pasívny, vždy sa aktívne snažil pomáhať majstrom. Dodávateľov na rekonštrukčné práce hľadali obidvaja a to cenovo najvýhodnejších. Alibisticky si neodkladal objednávky a rozpočty, zachovala sa mu v počítači ponuka od spoločnosti Slovaktual s.r.o. Topoľčany o výmene okien. V tom čase ani nepomyslel na to, že by mohlo byť ich manželstvo rozvedené. Na spoločnom účte mali vždy dostatok finančných prostriedkov, od roku 2009 to boli sumy vyššie ako 11.000,-Eur mesačne. S ohľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
7. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu po rozvode ich manželstva. Predmetom vyporiadania bola nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vo vchode B, bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 , evidovaný na LV č. XXXX, kat. úz. B..
8. Medzi stranami sporu bola sporná otázka výšky hodnoty vkladu žalobkyne do BSM, keďže byt nadobudla do nájmu od SBD Topoľčany pred uzatvorením manželstva so žalovaným. Za byt zaplatila predchádzajúcim nájomcom z výlučných prostriedkov sumu 240.000,- Sk a žiadala, aby bol v jej prospech započítaný vklad do BSM vo výške trhovej hodnoty bytu ku dňu jeho prevodu do BSM, k 01.12.2010, v sume 47 011,67 eur. Žalovaný žiadal ako vklad žalobkyne do BSM započítať sumu, ktorú zaplatila za členský podiel, t.j. 99,58 eur. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalobkyne na určenie hodnoty jej vkladu do BSM vo výške trhovej hodnoty bytu; mal za to že jej vklad bol v sume 240.000,- Sk, ktoré vynaložila zo svojho výlučného majetku na nadobudnutie spoločného majetku.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia (bod 12) cituje časť odôvodnenia rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/2160/2004, ktoré ale na daný prípad nie sú aplikovateľné, pretože predmetom posúdenia boli právne vzťahy týkajúce sa výmeny bytov v 80-tich rokoch, kedy nebolo možné členský podiel v bytovom družstve oceňovať trhovou cenou. Uvedené rozhodnutie ale vychádzalo z rozhodnutia NS ČR 22 Cdo/2457/2004, v ktorom bol vyslovený právny názor, že hodnotu vkladu do BSM je potrebné zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený. To, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, čo má právo
požadovať, aby zo spoločného majetku mu bolo hradené, a to nielen peniaze, ale aj hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu.
10. Výlučný členský podiel bytu teda predstavuje majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku žalobkyne na spoločný majetok strán sporu - byt, ktorý k 01.12.2010 nadobudli v tom čase ako manželia, do BSM. Odvolací súd preto aj s poukazom na závery uvedené v cit. rozhodnutí NS ČR, rozhodnutie NS SR sp. z. 7MCdo/1/2011 zastáva názor, že hodnotu vkladu do BSM je potrebné zisťovať ku dňu nadobudnutia bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do uvedeného dátumu totiž bol byt „len“ v spoločnom nájme manželov z dôvodu uzatvorenia manželstva strán sporu, pričom členkou družstva bola žalobkyňa, ktorá k bytu nadobudla právo nájmu pred uzatvorením manželstva so žalovaným. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola uzatvorená 02. 12. 2010. Hodnota členského podielu žalobkyne je majetkovým právom, ktoré investovala do nadobudnutého spoločného majetku - do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; bol to jej prínos, ktorý bol predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva k bytu. Hodnota vkladu žalobkyne zodpovedá všeobecnej, t.j. trhovej cene členského podielu, ktorý sa rovná cene, za ktorú bolo možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti polohy, vybavenia, veku a pod. Všeobecná cena bytu k 01.12.2010 bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. Róberta Kršiaka č. 13/2017 sumou 47.011,67 eur a ku dňu vyporiadania BSM, k 10.01.2017, sumou 63.174,35 eur. Žalovaný s hodnotou bytu stanovenej znaleckým posudkom (oboma) výslovne súhlasil a tieto nenamietal. Tvrdil, že hodnota bytu v sume 47.011,68 eur bola výsledkom ich spoločného hospodárenia, rekonštrukcie a spoločného splácania investičného úveru.
11. Žalobkyňa v priebehu konania uznala argument žalovaného týkajúci sa spoločnej úhrady investičného úveru. Navrhla úver vo výške 1, splatený ku dňu prevodu bytu do BSM, t.j. v sume 509,25 eur započítať v prospech žalovaného. Spoločné hospodárenie manželov vo všeobecnosti nemá za následok zhodnotenie bytu. Pokaľ ide o investície, žalobca tvrdil, že vykonali spoločné investície pred prevodom bytu do BSM, čo žalobkyňa popierala s tvrdením, že tieto boli v byte vykonané až po nadobudnutí bytu do BSM. Podľa znaleckého posudku bol predmetný byt bol k 01.12.2010 prevažne v pôvodnom stavebno-technickom stave. K 10. 01. 2017 boli v byte vymenené okná za plastové, nové plávajúce podlahy a keramické dlažby, nové fóliované dvere, murované jadro a ďalšie. Žalovaný nepreukázal zásadné investície (nad rámec bežnej údržby) a s ohľadom na neurčitosť jeho vyjadrení potom nepreukázal, že k investíciám došlo pred prevodom bytu do BSM; obsah znaleckých posudkov v tomto smere nenamietal, preto je možné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že strany sporu počas trvania manželstva hradili okrem nákladov spojených s bývaním a údržbou aj rekonštrukcie bytu po nadobudnutí do BSM.
12. Odvolací súd vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov strán sporu podľa § 150 prvá veta Obč. zákonníka, keď v konaní neboli dané dôvody pre určenie týchto podielov v inom pomere (disparita), titulom finančného vyporiadania - vyrovnania podielov zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 8.590,59 eur /(63.174,35 - 47.011,68 + 1018,50) :2 keď suma 1018,50 eur predstavuje čiastku zaplatenú na investičnom úvere zo spoločných prostriedkov od uzatvorenia manželstva do prevodu bytu do BSM.
13. Odvolací súd strany sporu zaviazal v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb zaplatiť súdny poplatok v sume 1. 895 eur podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, t.j. 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku, t.j. zo sumy 63 174,35 eur.
14. O trovách konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní boli vyporiadané spoločné majetkové práva oboch sporových strán.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).