Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: myWood Polomka Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, zast. Advokátskou kanceláriou MATEJKA & HALUŠKA, s.r.o. so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IBB-29-15-2.2/P-B22,23,25-17/3568 zo dňa 9. novembra 2017 v znení Dodatku z 27. novembra 2017, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal inšpekciu práce u kontrolovaného subjektu myWood Polomka Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, Polomka (ďalej len „žalobca“), ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania vybraných právnych predpisov a ostatných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 09.11.2017 Protokol č. IBB-29-15-2.2/P-B22,23,25-17/3568 (ďalej len „Protokol“). Protokol obsahuje opis predmetu činnosti žalobcu, zoznam predložených podkladov, ktoré boli žalobcom predložené pri výkone inšpekcie práce ako aj zoznam podkladov, ktoré napriek výzve žalovaného neboli žalobcom predložené. V časti „B Zistené nedostatky“ sú v bodoch č. 1 až 35 Protokolu popísané nedostatky, rep. porušenia predpisov, ktoré boli inšpektormi práce pri výkone inšpekcie zistené. V bode č. 1 Protokolu žalovaný vyčítal žalobcovi neoznačenie vnútorných komunikácií vo výrobnej hale B výroba U-platte, čo považoval za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o BOZP“) a § 2 ods. 1 a bod 2.1 a 2.2 Prílohy č. 5 k Nariadeniu vlády č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v nadväznosti na čl. 7.1.1 STN 735105:1995. V bodoch č. 2 až 5 a v bodoch č. 7 a 8 Protokolu žalovaný konštatoval, že žalobca nezabezpečil vybavenie tam uvedených technologických zariadení krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístup do zóny nebezpečenstva alebo ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, čím vzhliadol porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod č. 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. V bode č. Protokolu 6 žalovaný zaznamenal zistenie, že nožný ovládací prvok nachádzajúci sa na pracovisku kozmetika umožňuje uviesť do chodu valčekový dopravník (P-PVD-39) bez úmyselnej činnosti, pretože tento ovládací prvok nie je vybavený napríklad krytom proti náhodnému spusteniu,

čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod č. 2.2 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Bod č. 9 Protokolu obsahuje zistenie, že žalobca prevádzkoval elektrické zariadenia a nemal určenú osobu zodpovednú za prevádzku elektrických zariadení s príslušnou elektrotechnickou odbornou spôsobilosťou. V bode č. 10 a 11 Protokolu žalovaný konštatoval, že zamestnávateľ (žalobca) neviedol predpísanú evidenciu všetkých prevádzkovaných vyhradených technických zariadení elektrických s uvedením predpísaných údajov a parametrov, ako aj nezabezpečil vedenie predpísanej sprievodnej technickej dokumentácie prevádzkovaných technických zariadení elektrických. Obsahom bodu č. 12 Protokolu je zistenie, že žalobca nevykonával pravidelné kontroly stavu bezpečnosti odbornými prehliadkami a odbornými skúškami elektrických zariadení v hale B výrobného areálu v priestoroch s linkou na výrobu podkladových platní a vedľa haly B (odsávanie a vzduchotechnika), prevádzkovaných podľa projektovej dokumentácie 06/2016 a 08/2016 v určených intervaloch. Ďalej žalovaný v bode č. 13 uviedol zistený nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca nemal posúdenú konštrukčnú dokumentáciu vyhradeného technického zariadenia elektrického skupiny A/d v hale B výrobného areálu v priestoroch s linkou na výrobu podkladových platní U-platte. Podľa bodu č. 14 Protokolu žalobca nezabezpečoval overovanie, či prevádzkované vyhradené technické zariadenie elektrickej skupiny A/d v hale B výrobného areálu v priestoroch s linkou na výrobu podkladových platní U-platte podľa protokolu o určení vonkajších vplyvov z 13.01.2016 a podľa zatriedenia elektrického zariadenia podľa projektovej dokumentácie „Skreslenie prevádzkového silnoprúdu prívodov NN pre linky U-Plate a súvisiacej vzduchotechniky“ a podľa projektovej dokumentácie „Skreslenie elektroinštalácie osvetlenia, svetelných rozvodov a zásuvkových okruhov v hale U-Plate“ spĺňa požiadavky bezpečnej prevádzky a či je obsluhované bezpečným spôsobom. V bodoch č. 15 až 20 Protokolu žalovaný uviedol nedostatky prevádzkovania elektrických inštalácií žalobcom v hale B výrobného areálu v rozpore s tam uvedenými Slovenskými technickými normami, čo považoval za porušenie § 13 ods. 3 Zákona o BOZP. Obsahom bodu č. 21 Protokolu je nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca neviedol predpísanú evidenciu všetkých vyhradených technických zariadení tlakových, ktoré používal vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch. Ďalej v bode č. 22 žalovaný zistil, že potrubné rozvody v priestore novozriadenej kompresorovne od miesta zdroja po miesta spotreby nie sú označené a opatrené bezpečnostným náterom v potrebnom rozsahu podľa parametrov pretekajúcej látky (médium, smer prúdenia, tlakové pomery). V bode č. 23 Protokolu žalovaný uviedol, že je potrebné dopracovať prevádzkový predpis pre prevádzkovanie hlavnej kotolne a súvisiacich vyhradených technických zariadení tlakových aj elektrických na miestne podmienky a v súlade s novelizovanými bezpečnostnými požiadavkami. V bodoch č. 24 až 27 Protokolu žalovaný konštatoval viaceré porušenia prevádzkovania hlavnej kotolne, ktoré považoval za porušenie tam uvedených Slovenských technických noriem. V bode č. 28 vytýkal žalovanému, že počas výkonu inšpekcie práce dňa 11.10.2017 sa obsluha hlavnej kotolne s trvalým dohľadom nenachádzala na mieste obsluhy a podľa bodu č. 29 obsluha hlavnej kotolne nevykonávala predpísané záznamy do prevádzkového denníka kotla kotolne. V bode č. 30 Protokolu žalovaný uviedol zistený nedpostatok, že prevádzkovateľ hlavnej kotolne umožňoval prístup do priestoru rozvodne NN osobám bez elektrotechnickej odbornej spôsobilosti. Bod č. 31 Protokolu obsahuje informáciu, že revízny technik tlakových zariadení K. D. vystavil dňa 13.03.2017 pre zamestnancov S. S. a K. S. osvedčenia na obsluhu tlakových nádob stabilných, čo žalovaný považoval za porušenie § 16 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona o BOZP v nadväznosti na § 17 ods. 3 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Podľa bodu č. 32 Protokolu žalobca nezabezpečil overenie bezpečnosti do dňa prerokovania protokolu z výkonu inšpekcie práce pre vyhradené technické zariadenia tlakové - vzdušný kompresor rok výroby 2002 a 2005 Atlas Copco nachádzajúce sa v novozriadenej kompresovni a príslušných rozvodov. V bodoch č. 33 až 35 Protokolu žalovaný uviedol zistené vady pri vykonaní úradných skúšok technologických zariadení zo strany Technickej inšpekcie, a.s. a revízneho technika.

2. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ Zákona o BOZP nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch č. 2 až 8, 24, 25, 28, 29, 30 ihneď, v bodoch č. 1, 9 až 12, 15 až 23, 26, 27, 31, 32, 34, 35 do jedného mesiaca od ukončenia Protokolu a v bodoch č. 13, 14 a 33 do dvoch mesiacov od ukončenia Protokolu. V súlade s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a/, b/ Zákona o BOZP súčasne žalobcovi uložil povinnosť a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a b/ predložiť žalovanému informáciu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 10 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalovaný ďalej uviedol, že o výsledku inšpekcie práce bol informovaný zástupca zamestnancov pre BOZP pani E. C. a obsah Protokolu bol prerokovaný dňa 09.11.2017 s F. C., vedúcim výroby povereným na prerokovanie. V závere protokolu žalovaný žalobcu poučil, že ku skutočnostiam uvedeným v protokole sa môže vyjadriť v lehote 8 dní od jeho doručenia a ak sa v určenej lehote nevyjadrí

a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a inšpektor práce uzavrie Protokol.

3. Dňa 27.11.2017 žalovaný vyhotovil Dodatok k protokolu č. IBB-29-15-2.2/P-B22,23,25-17/3568 (doručený žalobcovi dňa 30.11.2017), kde uviedol, že ku skutočnostiam uvedeným v protokole z 09.11.2017 sa mal štatutárny zástupca, resp. splnomocnený zástupca možnosť vyjadriť v lehote 8 dní od doručenia a priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Pokračoval, že Protokol bol osobne prevzatý a jeho prevzatie bolo písomne potvrdené dňa 09.11.2017 pánom F. C., pričom štatutárny zástupca, resp. splnomocnený zástupca žalobcu sa v určenej lehote nevyjadrili, čím potvrdili, že nemajú žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemajú žiadne dôkazy, ktorými by rozporovali zistené skutočnosti. Týmto žalovaný považoval Protokol za uzavretý. Obsah administratívneho spisu žalovaného ďalej tvorila technickoprevádzková dokumentácia zariadenia: Linka na výrobu podkladových dosiek (U-Platte) - časť predúprava, Protokol č. 2016-01-01 o určení vonkajších vplyvov z 13.01.2016 s prílohami, projektová dokumentácia zariadenia: Skreslenie prevádzkového rozvodu silnoprúdu prívodov NN pre linky U-Platte a súvisiacej vzduchotechniky č. 06/2016, projektová dokumentácia zariadenia: Skreslenie elektroinštalácie osvetlenia, svetelných rozvodov a zásuvkových okruhov v hale U-Platte č. 08/2016, a iné kontrolované podklady. Napokon sa v administratívnom spise nachádza fotodokumentácia vyhotovená žalovaným, ktorá preukazuje inšpekčné zistenia, ako aj videodokumentácia zaznamenaná na CD.

4. Listom z 15.11.2017 žalobca požiadal žalovaného o predĺženie lehoty určenej na poskytnutie vyjadrenia k Protokou o 30 dní z dôvodu mimoriadnej rozsiahlosti kontrolných zistení Protokolu so zreteľom na relatívne nižšiu dynamiku niektorých rozhodovacích a riadiacich procesov v ich spoločnosti spôsobených aj častou neprítomnosťou konateľov. Žalovaný listom z 20.11.2017 žalobcovi oznámil, že od 11.10.2017 vedel o zistených nedostatkoch z výkonu inšpekcie práce a od 09.11.2017 mal možnosť sa do 8 dní vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v Protokole. Vzhľadom na to považoval žalovaný 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvedeným v Protokole za primeranú a nesúhlasil s jej predĺžením. Následne bolo dňa 04.12.2017 žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k Protokolu, ktoré k jednotlivým bodom Protokolu obsahuje námietky obdobné žalobným námietkam. Žalovaný na vyjadrenie reagoval listom z 05.12.2017, ktorým žalobcovi oznámil, že k Protokolu mu bolo umožnené vyjadriť sa do 8 dní od jeho doručenia, v ktorej lehote sa žalobca nevyjadril a inšpektor práce uzavrel Protokol dodatkom k Protokolu. Vzhľadom na to k dodatočnému vyjadreniu žalobcu neprihliadal. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza list žalobcu z 05.01.2018 označený ako „Informácia o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov“, v ktorom ku bodom č. 1 až 35 (okrem bodov 5, 13, 14 a 33) Protokolu oznámil, že tieto zistené nedostatky boli odstránené alebo bolo zabezpečené ich odstránenie. K tomuto listu priložil fotodokumentáciu, ktorá osvedčuje odstránenie zistených nedostatkov. Z listu žalobcu z 09.02.2018 ďalej vyplýva, že bezodkladne po oboznámení sa s obsahom Protokolu pristúpil k iniciácii procesu smerujúceho k rektifikácii skutkových stavov popísaných v Protokole ako príslušné kontrolné zistenia vydaním príkazu obsahujúceho záväzné pokyny adresované kompetentným zamestnancom na vykonanie opatrení na odstránenie týchto stavov. K bodom č. 13 a 14 Protokolu žalobca zistil, že o vykonanie posúdenia konštrukčnej dokumentácie a úradnej skúšky vyhradených technických zariadení elektrických v hale B s linkou na výrobu platní Uplatte, ešte v predchádzajpcom období požiadal spoločnosť Technická inšpekcia, a.s., ktorú požiada o dodatočné splnenie jeho objednávky. K bodu č. 33 predložil Osvedčenie č. 05233/2/2013-TZ vydané Technickou inšpekciou, a.s. K bodu č. 5 Protokolu žalobca vyjadril nedostatočnú určitosť Protokolu brániacu bezpečne porozumieť, ktorej indiviuálnej časti výrobnej linky by sa malo zistenie týkať a z tohto dôvodu požiadal žalovaného o ozrejmenie aké konkrétne konanie bolo žalobcovi uložené. Žalovaný odpovedal listom z 19.02.2018 kde uviedol, že počas prerokovania Protokolu boli jednolivé zistenia vrátane bodu č. 5 žalovaným žalobcovi podrobne vysvetlené a ukázané na fotodokumentácii, s ktorými vedúci výroby prejavil porozumenie. Ďalej odkázal na príkazný list konateľa žalobcu č. 09/2017 k bodu č. 5 Protokolu (navrhol zebezpečiť pohybujúce sa časti linky krytom), z ktorého vyplýva, že predmetný nedostatok bol správne pochopený.

Zhrnutie argumentov žalobcu

5. Proti opatreniu žalovaného, ktorým je Protokol v znení Dodatku z 27.11.2017 žalobca podal správnu žalobu, v ktorej po zhrnutí postupu po vyhotovení Protokolu konštatoval neprípustné a svojvoľné obmedzenie práva žalobcu na vyjadrenie zo strany žalovaného. Právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa jeho názoru predstavuje jediný prostriedok obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam inšpekcie. Preto inšpektor práce ako subjekt realizujúci kontrolu musí k námietkam obsiahnutým vo vyjadrení pristupovať zodpovedne a riadne sa s nimi zaoberať, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/19/2014, podľa ktorého dodatok k protokolu predstavuje formu skutkového a právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu orgánom kontroly. Podľa jeho názoru je ponechanie skutočnej realizácie práv kontrolovanej osoby na ľubovôli orgánu vykonávajúceho inšpekciu v príkrom rozpore so samotnou podstatou inštitútu vyjadrenia garantovaného práve normatívnym textom, ktorý podroboval výkladu, s tým, že rozhodujúcu úlohu pri nachádzaní práva v ustanovení § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) zohráva jeho interpretácia. Vyjadril presvedčenie, že jediným plauzibilným výsledkom nachádzania práva vyjadreného v tomto ustanovení je doplnenie normy oprávňujúcej inšpektorát práce určiť pre písomné vyjadrenie lehotu a zároveň ukladajúcej aj povinnosť vysporiadať sa s vyjadrením doručeným v lehote vypracovaním dodatku, o korektív primeranosti (proporcionality). Podstata úvah inšpektorátu práce pri určovaní lehoty by mala spočívať v procese optimalizácie hľadajúcom prienik v miere presadenia práv a právom chránených záujmov stojacich vo vzájomnom napätí tak, aby ani jeden z týchto záujmov, či hodnôt nebol obmedzovaný vo väčšej miere než sa javí nevyhnutná pre ochranu druhého z nich. Žalovaný podľa jeho názoru požiadavku primeranosti zásahu do práva kontrolovanej osoby na zaujatie stanoviska k Protokolu nielenže nenaplnil, ale takúto ambíciu vôbec nemal. Plnohodnotný prieskum Protokolu obsahujúceho 35 kontrolných záverov a im zodpovedajúcich uložených opatrení a povinností, nehovoriac o skoncipovaní kvalifikovaných námietok do písomného vyjadrenia, je podľa názoru žalobcu mimoriadne obtiažne a vôbec nie je možné uskutočniť v lehote do rámca ktorej spadá len 5 pracovných dní. Žalovaný nepristúpil k revízii neprimerane krátkej lehoty ani na základe osobitnej žiadosti zo strany žalobcu. Navyše žalovaný odmietavé stanovisko k požadovanému predĺženiu lehoty nijako vecne neodôvodnil, pretože sa pre opodstatnenie zásahu do práva na vyjadrenie opiera o jediný, izolovaný a to navyše typovo neprípustný argument. Žalobca mal za to, že spôsobilým dôvodom pre obmedzenie jedného z najzákladnejších procesných oprávnení kontrolovaného subjektu vo vzťahu k výkonu inšpekcie práce prostredníctvom určenia lehoty pre jeho realizáciu môže byť jedine existencia inej právom chránenej a presadzovanej hodnoty, či záujmu, ktorý sa s právom na podanie vyjadrenia ocitá vo vzájomnej kolízii. Spochybnil existenciu naliehavého záujmu alebo hodnoty kolidujúcej s právom na vyjadrenie a pokiaľ by existovali, nepovažoval za zrejmé, do akej miery prípadné obmedzenie tohto práva stanoveným časovým limitom pre jeho vykonanie bolo nevyhnutné. Poukázal na ust. § 14 ods. 3 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, ktoré vo vzťahu k určeniu lehoty považoval skôr za kompetenčnú normu oprávňujúcu inšpektora na takéto časové obmedzenie výkonu jeho subjektívneho oprávnenia adresátovi protokolu stanoviť, čo okrem iného znamená, že predmetná časť zákonného textu vypracovanie dodatku na podklade vyjadrenia doručeného oneskorene inšpektorovi v žiadnom prípade nezakazuje. Podľa jeho názoru bol žalovaný povinný, bez ohľadu na ostatné argumenty na stanovisko žalobcu ku kontrolným zisteniam ďalším dodatkom k Protokolu vecne reagovať, pretože ide o postup šetriaci oprávnenia kontrolovaného s výnimkou, že uprednostnenie odmietnutia takéhoto postupu by vyvstávalo z relevantného legitimizujúceho dôvodu. Ďalej žalobca svoje žalobné námietky formuloval tým spôsobom, že kontrolné zistenia nie sú po skutkovej stránke vyjadrené dostatočné určito, ani identifikácia právnych noriem, ktoré by podľa názoru žalovaného mali byť skutkovými zisteniami porušené nie je úplná. Podľa jeho názoru Protokol neobsahuje žiadne odôvodnenie, čo ho činí objektívne nepreskúmateľným a zároveň nespôsobilým predmetom akejkoľvek zmysluplnej polemiky. Kontrolné závery pri niektorých bodoch Protokolu narábajú vo svojom znení, spravidla pri vymedzovaní konania hodnoteného ako protiprávneho (skutková veta), výlučne s odkazmi na definované Slovenské technické normy. Ďalej mal za to, že žalobcovi boli Protokolom vytýkané niektoré kontrolné závery neopodstatnene. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/19/2014, podľa ktorého: „Napriek tomu, že nejde o sankciu predstavuje uloženie opatrenia podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť odôvodnené nielen poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz na výsledky inšpekcie. Samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t.j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej

vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia a je dôležité, aby opatrenie na nápravu bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly“.

6. K zistenému nedostatku v bode č. 1 Protokolu týkajúcemu sa neoznačenia vnútorných komunikácií žalobca namietal neidentifikovanie komunikácie, resp. cesty, ktorej by sa toto zistenie malo týkať. Podľa jeho názoru chýba v tejto časti Potokolu preskúmateľná úvaha k potrebe vyznačenia komunikácie spolu s možnosťou odstránenia rizika inými prostriedkami alebo opatreniami. Žalobcovi vzhľadom na uvedené zostalo nejasné, či sa v oblasti haly vnútorné komunikácie podliehajúce povinnému označeniu vôbec nachádzajú a pokiaľ áno, ktorých z existujúcich komunikácií sa kontrolné zistenie artikulované Protokolom týka a na akej argumentácii, na základe analýzy potrebnosti vyvolávanej požiadavkou na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, je záver o aktivizácii povinného vyznačenia vybudovaný. Taktiež chýba stanovisko žalovaného, prečo sa tak v konečnom dôsledku malo stať. Ďalej žalobca namietal body č. 2 až 5 a body č. 7 a 8 Protokolu týkajúce sa opomenutia krytu alebo iného ochranného zariadenia, najmä to, že nie sú identifikované časti individuálne sa pohybujúcich zariadení, s ktorými je možný kontakt a nie je uvedené, ktorý kontakt môže spôsobiť úraz. Namietal tým nesplnenie podmienky individualizácie pre chýbajúce ďalšie podrobnosti a individualizačné prvky. Taktiež podľa jeho názoru chýba analýza skutkových východísk pre prijatie záverov žalovaného na základe interpretácie aplikovaných častí právnych predpisov rešpektujúcej zmysel a účel príslušného pravidla a jeho existencie v systéme objektívneho práva. Samotná možnosť kontaktu a spôsobenia úrazu je krytériom interpretovaním podľa jeho názoru prinajmenšom dvoma odlišnými spôsobmi a to ako možnosť objektívna, bez akýchkoľvek ďalších obmedzení alebo naopak ako možnosť kontaktu v prípade spôsobenia úrazu v spojení s náhodným vplyvom alebo nevedomým konaním zamestnanca, ktoré navyše nie sú extrémne nepravdepodobné. Skutkové vymedzenie Protokolu podľa neho neumožňuje bezpochýb identifikovať časti výrobných prostriedkov alebo zariadení, ktorých sa majú nedostatky týkať a neobsahuje ani preskúmateľné vysvetlenie naplnenia predpokladov podľa bodu 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Žalobca namietal bod č. 9 Protokolu týkajúci sa neurčenia zodpovednej osoby s príslušnou kvalifikáciou. Poukázal na to, že podľa znenia § 6 ods. 1 písm. o/ Zákona o BOZP je zrejmé, že zamestnávateľovi ukladá výlučne povinnosť rešpektovať pri zaraďovaní zamestnanca na výkon práce tam uvedené vlastnosti, či charakteristiky a konanie zamestnávateľa rozporné s týmto pravidlom správania preto môže byť výlučne komisívne a nemôže tak mať formu opomenutia, pričom jeho podstata tkvie v zaraďovaní alebo zaradení zamestnancov na výkon práce nezodpovedajúci enumerovaným faktorom. Protokol podľa neho neobsahuje skutkové zistenie o konaní žalobcu spočívajúcom v zaradení určitého konkrétneho zamestnanca na výkon práce bez zreteľa na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, kvalifikačné predpoklady, či odbornú spôsobilosť, pričom opomenutiu, ktoré je žalobcovi vytýkané nijako neodporuje. Aj bez toho, aby akokoľvek zaujímal vecné stanovisko k jeho skutkovej koherencii vyjadril k veci záver, že ako neopodstatnený je ho potrebné rezolútne odmietnuť. Ďalej žalobca namietal inšpekčné zistenie v bode č. 10 Protokolu, a to opomenutie viesť evidenciu všetkých vyhradených technických zariadení (VTZ) elektrických. Podľa jeho názoru na podklade ustanovení § 6 ods. 1 písm. n/ Zákona o BOZP a § 8 písm. b/ vyhlášky sa rozumie, že povinnosť vedenia evidencie sa týka každého vyhradeného technického zariadenia, na rozdiel od osobitnej evidencie všetkých prevádzkovaných VTZ. Protokol podľa neho neidentifikuje žiadne iné ustanovenie, ktoré by ukladalo viesť evidenciu všetkých VTZ elektrických. K zisteniu v bode č. 12 Protokolu týkajúcemu sa chýbajúcich kontrol stavu bezpečnosti prehliadkami a skúškami žalobca uviedol, že právne normy ukladajú zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť vykonanie odborných prehliadok a odborných skúšok. Zároveň sa však javí, že určenie času, v ktorom má byť povinnosť zamestnávateľa smerujúca k ich zabezpečeniu plnená ponecháva autonómnej úprave iným normatívnym prvkom právneho poriadku. Vyjadril presvedčenie, že bez toho, aby zo strany žalovaného došlo k úplnému vymedzeniu konkrétneho obsahu právnej normy vrátane periodicity alebo konkrétneho predpísaného času prehliadok a skúšok vyplývajúcich z osobitných predpisov, súlad faktického konania žalobcu s objektívnym právom nie je možné preskúmať. Poukázal na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d/ vyhlášky, ktorá upravuje alebo časovo ukotvuje prehliadky a skúšky elektrických zariadení počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok na základe posúdenia rizika, najmenej však v ustanovených lehotách. Takýto odkaz podľa jeho názoru korektne nemôže vystihovať konkrétny čas povinných odborných prehliadok a žiadnu substanciálnu informáciu neprináša. Podľa jeho názoru z Protokolu nemožno jednoznačne identifikovať aké konkrétne odborné prehliadky a odborné skúšky mal podľa žalovaného žalobca vykonať a kedy najneskôr sa tak malo stať alebo inak povedané, bez potreby siahať k vlastným dohadom plnohodnotne porozumieť aké konkrétne opomenutie povinného

konania mu je v konečnom dôsledku Protokolom vytýkané. Žalobca predmetné zistenie nepovažoval za akceptovateľné. K bodu č. 13 Protokolu - „Konštrukčná dokumentácia bez posúdenia“ žalobca namietal, že identifikácia dotknutého zariadenia, ktorého by sa mal vytýkaný nesúlad týkať sa v Protokole obmedzuje len na uvedenie právnej charakteristiky podľa vyhlášky ako VTZ, podľa druhu ako VTZ elektrické a podľa jeho umiestnenia v rámci prevádzkových budov patriacich a využívaných žalobcom (hala B) v priestoroch s linkou na výrobu podkladových platní U-Platte, čo je však deskripcia objektívne nespôsobilá na odlíšenie dotknutých zariadení od ostatných zariadení rovnako spĺňajúcich všetky Protokolom definované znaky. K bodom č. 15 až 20 Protokolu týkajúcim sa elektrických zariadení odporujúcich Slovenským technickým normám žalobca uviedol, že všetky tieto porušenia by mali spočívať v rozpore stavu alebo činnosti s požiadavkami kladenými prípadne nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej Protokolom identifikovanými časťami definovaných technických noriem, ktoré nie sú právnym predpisom, a teda sa na ne neaplikuje nevyvrátiteľná prezumpcia všeobecnej známosti. Ďalej vyjadril presvedčenie, že poznatky o obsahu technických noriem nemajú povahu právneho predpisu, a teda nie sú poznatkami právnymi, ale naopak skutkovými. Obsah právnych noriem by preto mal nájsť svoje vyjadrenie priamo v texte Protokolu tvoriac súčasť príslušnej skutkovej vety. Navyše namietal, že podľa § 38 ods. 1 Zákona o BOZP je povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci popri spôsobe upravenom v technickej norme možné plniť aj iným primeraným spôsobom, v dôsledku čoho nenaplnenie spôsobu vyhovujúceho technickej norme bez ďalšieho, najmä bez analýzy spôsobilosti primerane dosiahnuť účel zákonnej povinnosti aj iným konaním zamestnávateľa, na ktorú žalovaný nijako neprihliadal, pre záver o porušení žalovaným identifikovaných ustanovení zákona nepostačuje. Vo vzťahu ku kontrolným záverom uvedeným v bodoch č. 17, 18 a 19 Protokolu žalobca namietal, že vlastnosti popisované žalovaným sú bez akéhokoľvek bližšieho skutkového, či právneho odôvodnenia umožňujúceho takéto tvrdenie akceptovať alebo argumentačne vyvrátiť. Podľa žalobcu nie sú vo vzťahu k dotknutým prvkom elektroinštalácie, či už s ohľadom na vonkajšie vplyvy alebo iné faktory a krytériá žiadnym všeobecne záväzným, či iným predpisom vyžadované, v dôsledku čoho sú tieto konania s aplikovanými normami plne konformné. K zisteniu uvedenému v bode č. 21 Protokolu spočívajúcemu v opomenutí viesť evidenciu všetkých VTZ tlakových žalobca len odkázal na predchádzajúci text žaloby k VTZ elektrickým pre zamedzenie neefektívnej repetície totožnej argumentácie. V bode č. 22 Protokolu žalovaný vytýkal žalobcovi neoznačenie potrubných rozvodov. Žalobca namietal, že príslušné ustanovenia zákona vyžadujú od žalobcu určité konanie a rozpor s týmito normami zakladá preto výlučne omisívne správanie (nekonanie alebo opomenutie), ktoré však skutková veta namietaného porušenia žalobcovi nepripisuje, nie samotný určitý stav objektívnej reality, tak ako predmetné kontrolné zistenie po skutkovej stránke bez ďalšieho prezentuje Protokol. Po druhé žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom absentujúce označenie ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov, hoc práve len opomenutie zabezpečiť, aby pracoviská nepredstavovali pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov riziko by bolo v zásade možné právne kvalifikovať ako porušenie záväzného pravidla vteleného do ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o BOZP. Ďalej žalobca uviedol, že toto ustanovenie je svojou povahou opätovne len blanketou vyžadujúcou od zamestnávateľa zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonaním opatrení obsahovo vymedzených osobitnými predpismi na zaistenie bezpečnosti. O porušení predmetnej časti Zákona BOZP preto je možné zmysluplne uvažovať len v nerozlučnom celku s iným predpisom, ktorý od zamestnávateľa prijatie určitého substanciálne vymedzeného opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci požaduje. Žalobca opakovane poukázal na to, že žalovaný opätovne vyslovil nedodržanie pravidiel uvedených v Slovenských technických normách, ktoré nie sú právom. K bodom č. 24 až 27 Protokolu týkajúcich sa stavu a prevádzky kotolne odporujúcej technickým normám namietal, že všetky porušenia vyjadrené Protokolom sa opierajú o úpravu v technickej norme a opätovne poukázal na svoje predchádzajúce stanoviská vo vzťahu k Slovenským technickým normám. Ďalej namietal kontrolné zistenie pod poradovým číslom 26 Protokolu, ktorým bolo žalobcovi vytýkané nezabezpečenie účinného vetrania kotolne v tom zmysle, že táto časť Protokolu neobsahuje žiadnu úvahu alebo vysvetlenie, akým spôsobom a na základe akých podkladov žalovaný dospel k záveru o absencii účinného vetrania v priestoroch kotolne a súvisiacich s prevádzkou kotla. Uviedol k tomu, že nemal dôvod pochybovať, že príslušné orgány štátnej správy, ktoré užívanie kotolne povolili, by tak neúčinili v prípade jej technologickej nespôsobilosti. K odseku č. 28 Protokolu

- „Neprítomná obsluha kotolne“ žalobca namietal, že ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ Zákona o BOZP reguluje správanie zamestnanca, nie zamestnávateľa uložením základných povinností na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci. Nemôže preto byť pochýb ani ohľadne záveru, podľa ktorého sa porušenia označeného ustanovenia môže dopustiť výlučne osoba zamestnanca, ktorým žalobca nebol ani byť nemohol. Z Protokolu podľa jeho názoru nevyplýva, na základe akého dôvodu by za tento nedostatok mal byť zodpovedný žalobca. K bodu č. 29 „Nevykonávanie predpísaných záznamov

do denníka kotla“ poukázal na § 12 ods. 2 písm. c/ body 1 a 2 Zákona o BOZP, ktoré opätovne ukladajú povinnosti práve a výlučne osobe zamestnanca a nie zamestnávateľa, teda rovnako ako v predchádzajúcom bode nemôže dôjsť k zodpovednosti žalobcu. K bodu č. 31 Protokolu „Vystavenie osvedčenia revíznym technikom“ uviedol, že v prvom rade nič nenasvedčuje tomu, že konanie popisované skutkovou vetou kontrolného zistenia je konaním žalobcu alebo aspoň žalobcovi právne pričítateľné, pretože zo skutkovej vety ani pri extenzívnom výklade nemožno vyvodiť, akým spôsobom by malo alebo mohlo dôjsť k porušeniu ustanovení právnych predpisov identifikovaných žalovaným jeho činnosťou. Žalobca ďalej namietal, že sa mu napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo spoľahlivo identifikovať, aké porušenie by mu týmto kontrolným zistením malo byť vytýkané, preto si nie je vedomý žiadneho svojho konania rozporného so zákonom. K bodu č. 32 Protokolu „Chýbajúce overenie bezpečnosti vzdušníka rozvodov“ uviedol, že nakoľko namietané porušenie spočívajúce v chýbajúcom overení bezpečnosti je typovo obdobné vytýkanej absencii kontroly bezpečnosti stavu elektrických zariadení prehliadkami a skúškami, ku ktorému už vyjadril svoj nesúhlastný postoj, ktorý je odôvodnený predchádzajúcimi časťami žaloby, obmedzil sa výlučne na deklaráciu odmietavého stanoviska. Ďalej uviedol, že Protokol žalobcovi neposkytol podklad umožňujúci bez ďalšieho jednoznačne identifikovať aké konkrétne overenie bezpečnosti mal podľa žalovaného vo vzťahu k dotknutým zariadeniam vykonať a kedy najneskôr sa tak malo stať. K odsekom č. 33 až 35 Protokolu „Vady postupu pri vykonávaní alebo výsledku skúšky a prehliadok“ uviedol, že žalobcovi bolo ako protiprávne vytýkané konanie alebo výsledky konania osôb odlišných od žalobcu, a to Technická inšpekcia, a.s. a revízny technik pán K. D., ako oprávnených tretích osôb, ktorými malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu zákona. Protokolom definované časti vyhlášky regulujú činnosť a ukladajú povinnosti práve uvedeným oprávneným tretím osobám, nie žalobcovi. Žalobca konštatoval, že získaním dokladu o overení vystaveným oprávnenou osobou sa povinnosti žalobcu vyčerpali. Zamestnávateľ nemôže kontrolovať alebo hodnotiť správnosť postupu alebo záverov oprávnenej osoby, ktorá nesie vlastnú právnu zodpovednosť. Žalobca uzavrel, že žalovaný v administratívnom konaní zavŕšenom napádaným opatrením, určením neprimerane krátkej lehoty a následným odmietnutím požiadavky na jej predĺženie neprípustne a zároveň svojvoľne obmedzil esenciálne procesné oprávnenie žalobcu poskytnúť k Protokolu svoje vyjadrenie, čím do jeho realizácie zasiahol spôsobom ekvivalentným s otvoreným popretím a zaťažil tým svoj postup podstatnou vadou, ktorá nielen mohla, ale bezpochyby tiež mala za následok nezákonnosť napadnutého opatrenia. Napádané opatrenie vo svojich kontrolných záveroch a tým nevyhnutne tiež vo výrokoch obsahujúcich ukladané opatrenia považoval za neurčité a zároveň pre takmer bezvýnimočnú absenciu skutkových alebo právnych dôvodov, na ktorých spočíva, za objektívne nepreskúmateľné. Napokon napádané opatrenie pri svojich kontrolných záveroch vedúcich v konečnom dôsledku k uloženým opatreniam a povinnostiam považoval za založené na nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Preto navrhol, aby správny súd po prejednaní správnej žaloby napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobou a uviedol, že postupoval v súlade so zákonom. Oznámil, že nemohol prihliadať na vyjadrenie žalobcu k Protokolu z 30.11.2017, pretože toto podanie mu bolo doručené dňa 4.12.2017, t.j. po ukončení inšpekcie práce. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, je inšpektor práce povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. O tomto svojom postupe žalobcu písomne upovedomil. Podľa jeho názoru mu zákon stanovuje kogentný postup upravujúci postup inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce ako i obsahové a formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Podávanie vyjadrení kontrolovaného zamestnávateľa je zákonom koncentrované na časové obdobie výkonu inšpekcie práce do jej skončenia. Ďalej uviedol, že Protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona, pričom nejde o rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu. Obsahuje popis skutkového stavu zisteného u žalobcu, ktorý je v rozpore s právnou úpravou, v čom je porušený právny predpis a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Podľa jeho názoru sú všetky nedostatky v ňom uvedené určité, zrozumiteľné a nevyvolávajú žiadnu pochybnosť o ich obsahu. K tvrdeniu žalobcu uviedol, že zákon nevyžaduje odôvodnenie protokolu, takže neukladá žalovanému povinnosť v protokole popisovať závery právneho posúdenia vecí, ani úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností riadil. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu uviedol nesúhlasné stanovisko s odôvodnením obdobným ako je uvedené v napadnutom opatrení, pričom niektoré inšpekčné zistenia žalovaný bližšie ozrejmil. Doplnil, že niektoré kontrolné zistenia dokumentuje aj fotodokumentácia, ktorá je súčasou administratívneho spisu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c/ poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

12. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce sa vykonáva a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

13. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,

14. Podľa § 7 ods. 11 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

15. Podľa § 7 ods. 12 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce.

16. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ Zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

18. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

19. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce.

20. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,

keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

22. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

23. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

24. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e/ § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

25. Podľa § 1 Zákona o BOZP tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

26. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o BOZP tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

27. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o BOZP projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.

28. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o BOZP súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave.

29. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

30. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b/ zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c/ zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d/ zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e/ zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f/ odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, g/) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 3. zrušený od 1.9.2007, i/ určovať bezpečné pracovné postupy, j/ určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k/ písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje a zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov, a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe 1, l/) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, m/ vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk 1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 3. zakázaných mladistvým zamestnancom, n/ viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o/ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, 6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, p/ zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,

31. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a/ stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, b/ či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c/ činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d/ riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení. (2) Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

32. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e/ SSP).

33. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce zároveň uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2, písm. b/, c/, g/, h/ a i/ Zákona o inšpekcii práce a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 Zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa vzťahuje (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení, voči ktorým žaloba v podstate nesmeruje.

34. Protokol je o výsledku inšpekcie práce. Z toho vyplýva, že právne významné sú len tie skutočnosti obsiahnuté v protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu. Sú to zistené porušenia právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov. V preskúmavanej veci žalobca namietal nepreskúmateľnosť Protokolu pre absenciu odôvodnenia, t.j. skutkových alebo právnych dôvodov (chýbajúca analýza východísk a pod.), na ktorých spočíva, a namietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie, na ktorých je Protokol založený. Z uvedenej právnej úpravy obsahu a náležitostí protokolu vyplýva, že táto právna úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť protokolu, aby správny orgán uviedol, z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (odôvodnenie protokolu). Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti v zmysle toho, či došlo k správne zistenému skutkovému stavu z dôvodu správneho hodnotenia dôkazov, alebo nie, nakoľko nepozná úvahy správneho orgánu, ktorými boli dôkazy hodnotené. Súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať

skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. V prípade, že správny orgán dospeje na základe protokolu a v ňom uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré sa už riadi Správnym poriadkom, má účastník právo predkladať dôkazy. Správny orgán rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle § 47 Správneho poriadku uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov, pri deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach. Z týchto dôvodov neboli dôvodné žalobné body týkajúce sa tvrdenej nezákonnosti Protokolu spočívajúcej v nesprávnosti skutkových zistení, resp. v nedostatku skutkových a právnych záverov ako aj z dôvodu, že sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 35. Nepreskúmateľným je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti (tiež nezrozumiteľnosti) napadnuté opatrenie netrpí jednak preto, že medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí a tiež z toho dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal (nedostatky č. 1-35 Protokolu a zoznam podkladov). Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože dokazovanie bude viesť až v správnom konaní o správnom delikte. Nestotožnenie sa žalobcu s obsahom alebo formuláciou zaznamenaných nedostatkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. jeho posúdenie zistených nedostatkov založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

36. Dôvodná nebola ani žalobná námietka neurčitosti Protokolu obsiahnutá vo viacerých (väčšine) žalobných bodoch spočívajúca v tom, že žalovaný podľa názoru žalobcu niektoré kontrolné zistenia po skutkovej stránke nedostatočne vyjadril alebo identifikoval, čo žalobcovi znemožnilo z Protokolu porozumieť, aké konkrétne konanie mu bolo vytýkané, zaujať k nemu kvalifikované vecné stanovisko a vykonať konkrétne kroky za účelom zjednania nápravy. Táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobcu, pri prerokovaní ktorého prítomný poverený zamestnanec - vedúci výroby p. C. nemal žiadne námietky k jeho obsahu. Konkrétne sa v spise nachádza list žalobcu z 05.01.2018 označený ako „Informácia o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov“ (č.l. 18), v ktorom ku bodom č. 1 až 35 Protokolu (okrem bodov č. 5, 13, 14 a 33) žalovanému oznámil, že tieto zistené nedostatky boli odstránené alebo bolo zabezpečené ich odstránenie. K tomuto listu priložil fotodokumentáciu osvedčujúcu odstránenie zistených nedostatkov. Z listu žalobcu z 09.02.2018 „Informácia o prijatých opatreniach a ich splnením“ ďalej vyplýva, že bezodkladne po oboznámení sa s obsahom Protokolu pristúpil k iniciácii procesu smerujúceho k rektifikácii skutkových stavov popísaných v Protokole, ako príslušné kontrolené zistenia, vydaním príkazu obsahujúceho záväzné pokyny adresované kompetentným zamestnancom na vykonanie opatrení na odstránenie týchto stavov. V ďalšom texte listu ozrejmil svoj postup pri odstránení nedostatkov. Jedine k bodu č. 5 Protokolu žalobca vyjadril pochybnosť o dostatočnej určitosti Protokolu, na čo žalovaný listom z 19.02.2018 odkázal na príkazný list konateľa žalobcu č. 09/2017 k bodu č. 5 Protokolu (navrhol zebezpečiť pohybujúce sa časti linky krytom), z ktorého vyplýva, že predmetný nedostatok bol žalobcom správne pochopený. Táto spornosť sa teda týkala skôr spôsobu odstránenia nedostatku ako jeho identifikácie. (Podľa Prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z. bodu 2.8. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.) Pokiaľ žalobca bol schopný odstrániť inšpekciou práce zistené nedostatky uvedené v bodoch č. 1 až 35 Protokolu, ktorých odstránenie, resp. zabezpečenie odstránenia označené listy žalobcu preukazujú, nemohol im nerozumieť a preto súd nemohol akceptovať túto účelovú námietku žalobcu.

37. Taktiež nebola opodstatnená námietka materiálnej nevykonateľnosti uložených opatrení, pretože tieto opatrenia, čo do zistených porušení predpisov, ktoré majú byť ihneď odstránené (resp. majú byť prijaté opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a podaná správa o ich prijatí), odkazujú na body č. 1 - 35 (všetky zistené nedostatky) a tým spôsobom zrozumiteľne funkčne nadväzujú na túto časť

Protokolu, ktorý tvorí jeden celok obsahujúci v špecifickej forme zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov aj uložené opatrenia. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie Protokolu neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 Správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené a boli spôsobilé na to, aby mohli byť odstránené. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný nebol povinní zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože Zákon o inšpekcii práce ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa nevzťahuje (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) a ani z platnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva žalovanému povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. To znamená skutkové zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. najmä z inšpekčných zistení na mieste samom. V úvahu správny súd zobral aj tú skutočnosť, že len špecifická vnútorná systematika, resp. štruktúra opatrenia - protokolu ako správneho aktu sui generis, ktorá je diametrálne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), sama o sebe nemôže znamenať nezrozumiteľnosť protokolu, t.j. opatrení nadväzujúcich na jednotlivé zistené nedostatky.

38. Žalobca namietal krátkosť určenej (8-dňovej) lehoty na vyjadrenie k Protokolu a jej nepredĺženie žalovaným. Zo žaloby primárne nie je zrejmé aký mala mať táto lehota vplyv na uloženie alebo obsah opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov, nakoľko (ako už bolo uvedené) protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Prieskumné oprávnenie správneho súdu je pritom limitované rozsahom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3, § 7 písm. e/ SSP), na čo je správny súd povinný prihliadať. Odhliadnuc od toho sú námietky žalobcu neopodstatnené, nakoľko v otázke spôsobu časového ohraničenia lehoty na vyjadrenie k Protokolu určenej žalobcovi nebol žalovaný limitovaný žiadnym zákonným rozpätím (hornou a dolnou hranicou), t.zn. použil voľnú (správnu) úvahu, ktorú je správny súd oprávnený preskúmať iba v tom rozsahu, či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Z medzí a hľadísk zákona táto úvaha nevybočila, nakoľko na určenie lehoty, ktorej vymedzenie zákon nelimituje, bol žalovaný zákonom oprávnený a súčasne určenú lehotu 8 dní nie je možné považovať za lehotu neprimeranú alebo brániacu účinnej ochrane práv žalobcu. Žalovaný pri jej určení primerane zohľadnil rozsah inšpekčných zistení (šesť strán textu) a to aj so zohľadnením skutočností, že žalobca svoj podnik a jeho špecifiká výroby detailne pozná, bol o zistených nedostatkoch informovaný už v priebehu výkonu inšpekcie (najneskôr 11.10.2017) a pri prerokovaní Protokolu boli jednotlivé nedostatky ústne ozrejmené a vysvetlené poverenému zamestnancovi - vedúcemu výroby, ktorý pri prerokovaní Protokolu nič nenamietal. Lehota stanovená v obdobnom rozsahu je bežná v praxi orgánov verejnej správy rôznych odvetví a to aj v správnych konaniach, výsledkom ktorých sú rozhodnutia, ktoré priamo zasahujú do práv alebo právom chránených záujmov účastníkov konania. Žalobca nemal povinnosť určenú lehotu predĺžiť ani jej nepredĺženie obsiahle odôvodňovať, nakoľko Zákon o inšpekcii práce mu takú povinnosť nestanovuje a sa na postup podľa § 14 cit. zákona nevzťahuje. Zavádzajúca je námietka porovnávajúca čas vypracovania Protokolu žalovaným s dĺžkou lehoty určenej žalobcovi na vyjadrenie k nemu, nakoľko žalobca sa od skončenia výkonu inšpekcie práce nemohol zaoberať výhradne inšpekciou vykonanou u žalobcu, čo preukazuje aj obsah Protokolu, kde žalovaný (v prvom odseku) uviedol, že kontrolu vykonal na inšpektoráte práce v dňoch 04., 06., 23., 24.10., 09.11.2017. Naopak prisvedčiť možno vyjadreniu žalovaného, že život a zdravie ohrozujúce zistené nedostatky si vyžadovali dynamický prístup.

39. Žalobca ďalej namietal uzavretie inšpekcie práce bez toho, aby žalovaný prihliadal na jeho dodatočné vyjadrenie z 30.11.2017. Podľa jeho názoru mal byť vypracovaný dodatok k Protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, pretože žalobca k Protokolu (dodatočne po podrobnom preskúmaní Protokolu) podal vyjadrenie, kde namietal jeho obsah. Táto námietka dôvodná nebola, pretože podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce bol žalovaný povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať len na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom počas výkonu inšpekcie práce, do prerokovania protokolu. V prípade písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa doručeného

mu v určenej lehote, má žalovaný podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce povinnosť vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedie svoje stanovisko k vyjadreniu. Z citovaných ustanovení zreteľne plynie záver (a contrario), že pokiaľ zamestnávateľ (žalobca) svoje vyjadrenie nepredloží v určenej lehote, žalovaný nemá povinnosť naň prihliadať. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 09.11.2017, kedy voči zisteniam uvedeným v N. neboli vznesené žiadne námietky. Nakoľko žiadne vyjadrenie podané nebolo ani v určenej lehote do 8 dní od prevzatia Protokolu, žalovaný vystavil dňa 27.11.2017 Dodatok k Protokolu, ktorým inšpekciu práce uzavrel. Vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu) k výsledkom inšpekcie práce je v podstate jeho jediným dostupným prostriedkom obrany proti inšpekčným zisteniam, ktoré je možné prostredníctvom dodatku k protokolu korigovať, resp. modifikovať. Vzhľadom na nepodanie vyjadrenia v lehote určenej žalovaným nebol dôvod vyhotoviť ďalší dodatok k Protokolu, ktorým by svoje zistenia - opatrenia akokoľvek prehodnocoval alebo menil. Podanie vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa je zákonom koncentrované na časové obdobie výkonu inšpekcie práce, do prerokovania protokolu, resp. do uplynutia určenej lehoty po jeho prerokovaní. Účinné podanie vyjadrenia obsahujúceho námietky tak musí konečnému prerokovaniu protokolu (vrátane dodatku), resp. následnému uplynutiu lehoty určenej inšpektorom práce, predchádzať. Vyjadrenie žalobcu z 30.11.2017 potom, čo bol Protokol dňa 09.11.2017 prerokovaný a potom, čo dňa 17.11.2017 uplynula určená lehota 8 dní na podanie vyjadrenia, teda nemohlo vyvolať povinnosť jeho posúdenia žalovaným a prípadne povinnosť vyhotovenia ďalšieho dodatku k Protokolu podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce, pretože to platná právna úprava nepripúšťa. Žalovaný tak v danom prípade nebol povinný ani (so zohľadnením zásady proporcionality) skúmať namietanú kolíziu proti sebe stojacich záujmov žalobcu a žalovaného, pretože nebol dôvod na oneskorené vyjadrenie žalovaného vecne reagovať. Po doručení dodatočného vyjadrenia žalobcu k Protokolu preto žalovaný, v súlade so zásadou súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), upovedomil žalobcu neformálnym oznámením z 15.12.2017 o tom, že na jeho dodatočné vyjadrenie neprihliadal s tým, že žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k Protokolu v lehote do 8 dní, čo žalobca nevyužil a preto žalovaný Protokol uzavrel dodatkom. 40. Žalobca namietal aj tie kontrolné závery (zistené nedostatky uvedené v Protokole pod č. 1, 9, 15 až 20, 22, 24 až 27 a 29), kde žalovaný pri vymedzení konania hodnoteného ako protiprávneho podľa neho narábal výlučne s odkazmi na Slovenské technické normy (STN), pri ktorých sa neuplatňuje domnienka všeobecnej známosti, a zároveň ktorých znenie nebolo inkorporované do obsahu Protokolu. S názorom, že STN nepredstavujú všeobecne záväzné právne predpisy, u ktorých platí, že sú známe každému koho sa týkajú, je možné sa stotožniť. Avšak z obsahu opatrení uložených Protokolom vyplýva, že žalovaný neuložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky, resp. prijať vlastné opatrenia na ich odstránenie výlučne spôsobom uvedeným v STN. Žalobca ako zamestnávateľ má pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možnosť postupovať spôsobom alebo postupom upraveným v STN, pričom toto plnenie sa v súlade s § 38 ods. 1 Zákona o BOZP vždy považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ (žalobca) má súčasne možnosť tieto povinnosti splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom, v čom mu Protokol nijako neprekáža. Je teda na ňom, či pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci využije postup podľa STN alebo sa rozhodne zabezpečiť požiadavky ochrany iným akceptovateľným spôsobom, preto nebolo potrebné obsah príslušných STN do Protokolu inkorporovať. Pokiaľ žalobca v žalobných bodoch netvrdil, že povinnosť zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola počas výkonu inšpekcie práce splnená spôsobom alebo postupom upraveným v STN, resp. iným preukázateľne primeraným spôsobom, jeho námietky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu so zistenými nedostatkami, ktoré v rámci preskúmania zákonnosti opatrenia správnym súdom v rozsahu podanej žaloby nemôžu obstáť. K námietke smerujúcej k bodu č. 26 Protokolu je potrebné dodať, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú rozhodujúce požiadavky Zákona o BOZP, prípadne iných všeobecne záväzných predpisov v tejto oblasti, pričom rozhodnutia odvetvovo odlišných orgánov štátnej správy, ktoré užívanie kotolne povolili, nemajú na nedodržiavanie jednotlivých povinností zamáestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozhodujúci vplyv. Inak povedané, pokiaľ v stavebnom, resp. kolaudačnom konaní bolo stavebným úradom povolené užívanie nedostatočne odvetranej kotolne, nespôsobuje to následok, že tento zistený nedostatok majúci vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci mal žalovaný ponechať bez povšimnutia.

41. Všeobecné tvrdenia, z ktorých plynie, že zistené nedostatky sú neurčité alebo nezrozumiteľné, bez spochybnenia ich vecného obsahu a rozsahu odôvodneným tvrdením opaku zistení (ich neopodstatnenosti) s oporou v navrhnutých dôkazoch (pokiaľ existujú), na tento účel nepostačuje. Vyjadrenie prostého nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto formulovanými žalobnými námietkami uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, resp. aj inými námietkami vo vzťahu k nedostatkom zaznamenaným v Protokole napr. pod bodmi č. 9, 15, 16, 20, 22, 24 až 27, žalobca (mimo iných námietok k týmto bodom Protokolu, ktorými sa rozsudok zaoberá v inej časti) v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. K bodom č. 9 a č. 22 Protokolu žalobca namietal zistenie, že nemá určenú osobu zodpovednú za prevádzku elektrického zariadenia a zistenie, že nemá označené potrubné rozvody bezpečnostným náterom, pričom súčasne netvrdil, že takúto osobu, resp. bezpečnostný náter má, resp. nedôvodil, prečo sa takáto osoba alebo náter nevyžadovali. Pri námietkach proti bodom č. 15, 16, 20 Protokolu žalobca netvrdil, že tam identifikované elektrické zariadenia technickým normám neodporujú, resp. sú inak zaistené na splnenie podmienok zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, resp. sa vytýkané absentujúce požiadavky na tieto zariadenia nevzťahovali a prečo je tomu tak. Obdobne absentujú takéto tvrdenia k nedostatkom vytýkaným bodmi č. 24 až 27 Protokolu. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

42. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

44. K bodom č. 10 a č. 21 Protokolu žalobca namietal zistený nedostatok vo vedení evidencie všetkých prevádzkovaných vyhradených technických zariadení (elektrických, tlakových), pričom z platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť viesť evidenciu každého vyhradeného technického zariadenia (VTZ). Obsah zistených nedostatkov v označených bodoch Protokolu nie je v rozpore s obsahom právnej povinnosti (§ 6 ods. 1 písm. n/ Zákona o BOZP, § 8 písm. b/ Vyhlášky č. 508/2009 Z.z). Pokiaľ sa Protokol odvoláva na nesplnenie vedenia predpísanej evidencie všetkých prevádzkovaných VTZ, zjavne tým žalobcovi vytýka jej nevedenie spôsobom a v rozsahu podľa právneho predpisu, ktorý vyžaduje vedenie každého jednotlivého technického zariadenia s údajmi podľa prílohy č. 4 k Vyhláške č. 508/2009 Z.z.

Povinnosťou žalobcu bolo vedieť, ktoré ním prevádzkované technické zariadenia sú vyhradené (VTZ) a viesť ich evidenciu spôsobom stanoveným zákonom. Splnenie tejto povinnosti žalobca nenamietal. Obsah Protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona (§ 2, § 5, § 6 a nasl. Zákona o BOZP) takým spôsobom, ktorý podporuje reálne zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavaním zákonných povinností kontrolovaného zamestnávateľa.

45. Žalobca ďalej namietal formuláciu skutkových zistení - nedostatkov uvedených v bodoch č. 9 a č. 22 Protokolu, ktoré podľa jeho názoru mohli byť jedine komisívne (bod č. 9), resp. omisívne (bod č 22 - formou opomenutia). Pri uplatnení týchto námietok žalobca nezohľadnil účel inšpekcie práce ani metódy a formy jej vykonávania. V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky) a nadväzujúce opatrenia uložené na ich odstránenie. Výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu) v určenom období (zisťovane skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t.zn. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľom v tejto oblasti so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 Zákona o BOZP. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného v medziach žaloby nebol zistený rozpor so zistenými nedostatkami - porušeniami právnych prepisov ani svojvôľa alebo iné zjavné zneužitie práva, pred ktorými správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri jej výkone zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý v špecifickej forme obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na uvedené je použitá formulácia týchto zistených nedostatkov (popísaným stavom zistenej objektívnej reality) v nadväznosti na platnú právnu úpravu navonok zrozumiteľná, nevzbudzujúca pochybnosti o obsahu inšpekčných zistení, čo je pre účel inšpekcie práce rozhodujúce. Tieto námietky žalobcu predstavujú len všeobecný nesúhlas s formuláciou uvedených bodov Protokolu, bez namietania obsahu zistených nedostatkov, čo nestačí na to, aby z nich súd mohol zistiť, či napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Žalobca namietal aj to, že z Protokolu nie je vôbec zrejmé akým spôsobom absentujúce označenie ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Vysvetľovanie podstaty ohrozenia bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri jednotlivých zisteniach (s poukázaním aj na body č. 34 až 37 tohto rozsudku) úlohou žalovaného nebolo. Žalobca namietal, že žalovaným označené Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z. povinosť označiť potrubné rozvody neukladá, čo je v rozpore s jeho obsahom, konkrétne s § 2 a s Prílohou č. 5 „Minimálne požiadavky na označenie nádob a potrubí“. Navyše ani k tejto námietke žalobca netvrdil (a nepreukázal), že vytýkané právne povinnosti v čase inšpekcie práce neboli nedodržané, čím sa námietka z vecného hľadiska opätovne ocitá len v rovine všeobecného tvrdenia nespôsobilého na preskúmanie správnym súdom.

46. Žalobná námietka k bodu č. 12 a č. 32 Protokolu (Chýbajúce kontroly stavu bezpečnosti elektrických zariadení prehliadkami a skúškami, resp. Chýbajúce overenie bezpečnosti vzdušníka a rozvodov), spočívajúca v názore žalobcu, že Protokol v tomto bode odkazuje na právne normy blanketnej povahy, ktoré neobsahujú substanciálnu informáciu o konkrétnom čase povinných odborných prehliadok taktiež nebola dôvodná. Pokiaľ mal byť obsahom námietky záver, že ak nie sú lehoty kontrol prehliadkami a skúškami zariadení exaktne stanovené právnym predpisom, nie je potrebné žiadne kontroly vykonávať, táto námietka je contra legem. Z ust. § 9 ods. 1 písm. a/ Zákona o BOZP v nadväznosti na § 9 ods. 2 písm. d/ Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. jednoznačne plynie povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu technických zariadení (mimo iného odbornými skúškami a odbornými prehliadkami) a to počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok na základe posúdenia rizika, najmenej v ustanovených lehotách. Žalovaný vytýkal žalobcovi nevykonávanie odborných skúšok a odborných prehliadok elektrických zariadení prevádzkovaných podľa projektovej dokumentácie 06/2016 a 08/2016 a tlakového zariadenia - vzdušníka. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, že lehoty na prehliadky a skúšky technických zariadení vyplývajú z technických, resp. projektových dokumentácií k technickým (technologickým) zariadeniam, ktoré určuje najmä výrobca, alebo projektant (čo vyplýva aj z § 4 ods. 1, 2 Zákona o BOZP), resp. ich určujú STN. Žalobca v tomto prípade netvrdil, že kontroly pred vykonaním inšpekcie práce vykonal v súlade s pokynmi výrobcu, v súlade s odporúčaniami technickej alebo projektovej dokumentácie zariadení alebo podľa STN a netvrdil ani to, že ich vykonal iným preukázateľne primeraným spôsobom (§ 38 ods. 1 Zákona o BOZP). Žalobca súčasne nenamietal, že projektová

alebo iná technická dokumentácia intervaly odborných skúšok a odborných prehliadok predmetných elektrických zariadení nestanovuje alebo tieto skúšky a prehliadky sa na ním prevádzkované technické zariadenia z iných dôvodov nevzťahujú, na základe čoho námietka nedosahuje potrebnú vecnú relevanciu na konštatovanie nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP).

47. Žalobca namietal, že Protokolom mu boli neopodstatnene vytýkané kontrolné závery spočívajúce v konaní, ktoré žalovaným identifikovanú právnu normu neporušuje, v konaní osôb odlišných od žalobcu, v porušení právnej normy, ktorá mu žiadnu povinnosť neukladá alebo dokonca v konaní iného subjektu a zároveň porušujúcom výlučne činnosť iného (body č. 9, 10, 17, 18, 19, 21, 22, 28, 29, 31 a 33 až 35 Protokolu). Správna žaloba ďalej k uvedeným bodom Protokolu obsahuje v podstate len tvrdenia a názory žalobcu vzťahujúce sa k povahe alebo obsahu platnej právnej úpravy, resp. vyjadrenie nesúhlasu so zistenými nedostatkami, avšak bez relevantnej (preukazujúcej) skutkovej a právnej argumentácie smerujúcej k tomu, že k porušeniu stavu, ktorý nie je konformný so zákonom nedošlo, na základe čoho niet vecného podkladu na prieskum správnym súdom. Nesplnenie povinností alebo iné nedostatky v činnostiach, ktoré zaťažujú iné osoby (zamestnancov, Technickú inšpekciu, a.s., prípadne revízneho technika) neboli žalobcovi vytýkané ako ním zapríčinené nedostatky v rámci jeho priamej zodpovednosti, ale ako objektívne zistený závadný stav v úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z tohto dôvodu Protokol v dotknutých bodoch neobsahuje ustanovenia právneho predpisu, ktoré by zakladali konkrétnu povinnosť porušenú žalobcom. Naopak Protokol v týchto bodoch smeruje k jeho objektívnej zodpovednosti zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a jej prevenciu, ktorá je komplexná a zahŕňa nevyhnutnú súčinnosť s vlastnými zamestnancami alebo inými oprávnenými osobami (§ 2, § 4, § 5, § 6, § 7, § 9, § 10, § 12, § 13, a nasl. Zákona o BOZP). Najmä je potrebné poukázať na § 6 ods. 10 Zákona o BOZP (povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), z ktorého vyplýva, že nesplnenie povinností, ktoré zákon ukladá zamestnancom nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Obdobne ako v bode č. 45 tohto rozsudku, je aj na tomto mieste potrené poukázať na účel zákona a formy akým je inšpekcia práce vykonávaná, ktorej cieľom je dosiahnutie požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom na uvedené je vytknutie akéhokoľvek inšpekciou práce zisteného nedostatku v úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci aj zapríčineného inou osobou, v záujme zamestnávateľa - žalobcu. Vziať v úvahu bolo potrebné aj skutočnosť, že inšpekcia práce sa vykonáva predovšetkým u zamestnávateľov, ktorý sú povinní v nevyhnutnej súčinnosti s inými oprávnenými osobami svojim zamestnancom zabezpečiť a garantovať vysokú mieru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za čo nesú objektívnu zodpovednosť. Objektom výkonu inšpekcie práce (kontrolovanými osobami) nie sú revízni technici, technická inšpekcia a už vôbec nie zamestnanci. Z tohto dôvodu by pri interpretácii zákona presadzovanej žalobcom nedostatky zistené práve u týchto osôb, ktoré taktiež nemalou mierou vplývajú na úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemohli byť navonok nijako vyjadrené (protokol ako jediný nástroj na ich zaznamenanie by v dôsledku neexistencie spôsobilej kontrolovanej osoby a následnej nemožnosti vykonať inšpekciu práce nemohol byť vyhotovený) a tým by nebol ani zabezpečený účel Zákona o BOZP spočívajúci v zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich kontrole.

48. Záverom je potrebné poukázať na to, že konštatovania obsiahnuté v Protokole, z hľadiska jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie sú je konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne v celom rozsahu zaväzovali (napr. žalovaný nebude voči žalobcovi vyvodzovať deliktuálnu zodpovednosť za nesplnenie povinností iných subjektov). Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t.j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná a členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.