Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-33-2018.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/33/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., V. XXX/XX, proti osobe povinnej platiť výživné: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., o určenie výživného na nevydatú matku, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. februára 2018, č. k. 6Pc/45/2017-84, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach - okrem zamietajúceho výroku z r u š u j e a vec v r a c i a v týchto častiach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zaviazal P. L. prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 05. 2018 mesačne sumou 40 eur, a to vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred a to k rukám navrhovateľky. Druhým výrokom zameškané výživné za čas od 01. 06. 2016 do 28. 02. 2018 v sume 840 eur povolil súd P. L. splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným a ďalej vždy do 15-teho dňa v mesiaci splácať po 40 eur mesačne a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Tretím výrokom zaviazal P. L. zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za návrh vo výške 57,60 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon č. 71/1992 Zb.“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, súdnym spisom vedeným pod sp. zn. 10P/74/2017 a zistil tento skutkový stav: Podľa navrhovateľky jej partnerstvo s povinným trvalo od novembra 2015, pričom od októbra 2016 do konca júla 2017 žili spolu v jednom byte. Z ich vzťahu pochádza maloletá U., nar. XX. XX. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. 09. 2017, č. k. 10P/74/2017-64 bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 70 eur s účinnosťou od 01.08.2017. Zročné výživné za čas od 01. 08. 2017 do 30. 09. 2017 súd neurčil. Súčasne bol upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každú párnu kalendárnu sobotu od 14:00 hod. do 16:00 hod. a v nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14:00 hod. do 16:00 hod., vždy za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 10. 2017. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura, vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu, na ktoré poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eura. Spolu s maloletou U. žije navrhovateľka v prenajatom 1 izbovom byte, za ktorý platí mesačne 280 eur, v čom sú zahrnuté platby za elektrinu a plyn. Povinný, ako to vyplýva zo správy jeho zamestnávateľa, mal v období od januára 2017 až december 2017 čistú mzdu vo výške 3 930,27 eura, čo v priemere predstavuje sumu 327,52 eura. Z jeho príjmu mu boli vykonávané zrážky na exekúcie spolu za uvedené obdobie vo výške 5 147,85 eura.
Takže mesačný príjem povinného s čistou mzdou spolu s exekučnými zrážkami bol 9 078,12 eura, čo v priemere za 12 mesiacov predstavuje priemerný mesačný zárobok 756,51 eura. Žije u matky v jej 3 izbovom byte, ktorej dával za bývanie 150 eur a v súčasnosti prispieva na bývanie mesačne po 100 eur. Vzhľadom na vážny zdravotný stav matky, táto je hospitalizovaná v Banskej Bystrici, kde ju navštevuje povinný 1x alebo 2x do týždňa, pričom za jednu cestu platí 15 eur s tým, že zo svojho platu okrem platenia výživného na dieťa, kupuje matke veci do nemocnice. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu. Z výpovede účastníkov vyplýva, že svoju vyživovaciu povinnosť si povinný voči maloletej U. plní riadne a stretáva sa s ňou podľa rozhodnutia súdu o úprave styku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný i keď nie v celom rozsahu. Narodením dieťaťa navrhovateľke pribudla vyživovacia povinnosť, zvýšili sa jej náklady v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa. Navrhovateľka od 22. 01. 2017 do 07. 10. 2017 poberala materské dávky a následne začala poberať rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura a k tomu poberá rodinné prídavky na dieťa 23,52 eura. Navrhovateľka v konaní preukazovala a to predloženými pokladničnými dokladmi jej mesačné výdavky na potraviny, oblečenie. Tieto vzniknuté náklady odôvodňujú priznať navrhovateľke príspevok na jej výživu. Pokiaľ ide o výšku priznaného príspevku, súd zohľadňoval náklady na strane navrhovateľky, jej príjem, vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, avšak na starne druhej musel prihliadnuť na pomery na strane povinného teda jeho schopnosti a možnosti riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Povinný pracuje s priemerným mesačným zárobkom 756,51 eura, po vykonaní exekučných zrážok je jeho priemerný čistý príjem 327,52 eura. Je pravdou, že zadlženie povinného a následné exekúcie súvisiace najmä s jeho dlhmi voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, keďže bol 4 roky bezdomovcom, bolo zapríčinené samotným povinným, avšak k tomuto došlo, ako to vyplýva z dokazovania, ešte pred samotným vzťahom s navrhovateľkou. Teda nedošlo k zadlžovaniu povinného počas ich vzťahu alebo po ukončení spolužitia napríklad tým, že by si vzal úver, pôžičky, kedy by došlo k zvýhodňovaniu jeho majetkových pomerov voči navrhovateľke. Povinný žil so svojou matkou, ktorá bola v tom čase hospitalizovaná v Banskej Bystrici s čím ako vyplynulo z dokazovania mal tiež spojené výdavky. Preto súd zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 40 eur vychádzajúc pritom z kritéria primeranosti pri rozhodovaní o nároku na príspevok na výživu navrhovateľky. Príspevok na úhradu výživy navrhovateľky ako nevydatej matky možno priznať na dobu najdlhšie 2 rokov. Súd tento nárok navrhovateľky priznal tak, ako to navrhovala od 01. 06. 2016 a to do 31. 05. 2018. Zameškané výživné za čas od 01. 06. 2016 do 28. 02. 2018 v sume 840 eur povolil súd povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, ktoré bolo určené do 31. 05. 2018 mesačne sumou 40 eur s tým, že od 01. 06. 2018 by povinný ďalej splácal zameškané výživné už sumou po 40 eur mesačne až do splatenia zameškaného výživného, pričom nič mu nebráni uhrádzať aj vyššie splátky. Vo zvyšku z dôvodov uvedených vyššie, súd návrh zamietol. Nakoľko navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb., podľa § 2 ods. 2 tohto zákona prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na povinného, ktorému súd uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z priznaného plnenia (položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré bolo v celkovej sume 960 eur. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý namietal výšku sumy výživného, ako aj výšku mesačnej splátky zročného výživného. Tvrdil, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné mesačne vo výške 40 eur. Uviedol, že si je vedomý svojich povinností voči matke aj dieťaťu, avšak zastáva názor, že jej majetkové pomery sú lepšie, ako prezentovala v konaní. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť si plnil podľa svojich možností aj v čase, keď žili s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, pričom spoločne hospodárili, pretože jej dával zvyšok zo mzdy po úhrade exekúcií, čo bolo cca 300 eur. Po uhradení exekúcií mu zostane čistý príjem okolo 300 eur a z tejto sumy mesačne hradí výživné vo výške 70 eur, príspevok na domácnosť vo výške 100 eur, stravu cca 100 eur a sumu 60 eur, ktorú potrebuje, aby mohol dochádzať za hospitalizovanou matkou a zabezpečovať jej starostlivosť. Pri akýchkoľvek úsporách a privyrobení je v jeho schopnostiach uhrádzať matke dieťaťa sumu maximálne 27,32 eura, čo je minimálne výživné pri maloletom dieťati a to po dobu dvoch rokov. Vzhľadom na uvedené požiadal odvolací súd o opätovné prejednanie sporu a rozhodnutie, v rámci ktorého bude zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky maximálne sumou 27,32 eura v mesačných splátkach od rozhodnutia súdu. Zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
3. Navrhovateľka k vyjadreniu povinného uviedla, že jej majetkové pomery nie sú lepšie ako majetkové pomery povinného. Poukázala na to, že s maloletou býva v jednoizbovom byte, ktorý hradí sama. Namietala, že výdaje otca maloletej na bývanie nie sú také, ako uvádza, pričom ich v konaní
nepreukázal. Poukázala na skutočnosť, že situácia okolo matky otca maloletej sa zmenila. Už nie je hospitalizovaná v Banskej Bystrici, ale býva cca 15 km od bydliska povinného. Sumu, ktorú navrhuje povinný - 27,32 eura nepovažuje za dostačujúcu, pretože jej výdaje a výdaje maloletej sú vyššie, čo hodnoverne preukázala aj na súdnom pojednávaní.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) dospel k záveru, že odvolanie povinného vo vyhovujúcej časti je dôvodné. Navrhovateľka odvolanie do zamietajúcej časti nepodala, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
5. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, nevydatej matky, ktorým sa domáha voči povinnému, ako otcovi ich dieťaťa, nar. dňa 22. 02. 2017, určenia výživného v sume 100,- euro mesačne od 01. 06. 2016 dôvodiac tým, že od novembra 2015 boli partnermi, od októbra 2016 do júla 2017 žili v spoločnej domácnosti, je na materskej dovolenke a je poberateľkou len materskej dávky, neskôr rodičovského príspevku. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel do sumy 40,- euro, keď zaviazal povinného platiť výživné navrhovateľke od 01. 06. 2016 do 31.05.2018 a vo zvyšku návrh zamietol.
6. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
7. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
9. Nevydatá matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach manželov (z predmetného hľadiska predovšetkým povinnosť uspokojovania potrieb rodiny, vzájomná vyživovacia povinnosť). Konkrétne práva a povinnosti takýmto osobám vyplývajú z faktu rodičovstva. Práve z tejto skutočnosti vychádza aj ustanovenie § 74, ktoré upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, ktoré z uvedených dôvodov nie sú uhrádzané v rámci vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka (súčasne sa tým prejavuje záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva). Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami.
10. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Rovnaké terminologické vymedzenie rozsahu výživného už zákon uvádza aj pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ako sme už uviedli, podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku; väčší význam bude mať nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie je relevantné, či matka vykonávala zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo poberala príspevky zo systému sociálneho zabezpečenia. Podľa týchto zistení by
mal súd následne určiť primerané výživné za jednotlivé mesiace. Výživné v zmysle všeobecnej úpravy sa určí v pravidelných opakujúcich sa sumách.
11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne vyššie uvedenou právnou úpravou a výkladom. Navrhovateľka tvrdila, že od novembra 2015 boli s otcom dieťaťa partnermi, od októbra 2016 do júla 2017 zdieľali spoločnú domácnosť v prenajatom byte, ale spolu nehospodárili. Súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmov navrhovateľky od 22.01.2017 - materského príspevku , ktorý poberala v sumách okolo 600 - 700 eur mesačne a rodičovského príspevku 213,20 eur, ktorý jej bol priznaný od 08.10.2017. Napriek tomu, že výživné určil od 01. 06. 2016, neskúmal, aké mala navrhovateľka príjmy počas tehotenstva, resp. v období od 01. 06. 2016 do 21.01.2017, nemal preukázanú výšku rodičovského príspevku, ktorý navrhovateľka poberala do 07. 10. 2017 (vychádzal len z jej vyjadrenia). Taktiež neskúmal, aké mala navrhovateľka náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a neporovnával jej životnú úroveň počas tehotenstva a po pôrode. I keď priznanie výživného nie je podmienené odkázanosťou matky, podmienkou priznania tohto príspevku je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane nevydatej matky. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo znamená, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Účelom tohto výživného teda nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca. Súd má teda skúmať a porovnávať majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom a počas neho, ako aj po pôrode. Porovnáva teda, ako mala zabezpečené svoje existenčné potreby pred týmto rozhodným období a po ňom. Majetkové pomery povinného sa skúmajú do tej miery, že či povinný je schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť.
12. V posudzovanej veci neboli preukázané ani príjmy povinného od 01.06.2016 do 01.01.2017, teda nie je zrejmé, či a v akej výške si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, pokiaľ by nežili v spoločnej domácnosti. Napriek tomu, že povinný viackrát tvrdil, že žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a poukazoval na konanie o úprave práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu, mal. U. P., v ktorom konaní mali byť tieto jeho tvrdenie preukázané, súd prvej inštancie na túto obranu povinného jednak v konaní neprihliadol a ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmto tvrdením povinného vysporiadal. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom inštitútu výživného pre nevydatú matku je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve, preto ak by rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, argumentácia navrhovateľky, že mal nízky príjem (a zrejme preto podľa nej nežili v spoločnej domácnosti) neobstojí.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej a súvisiacich výrokoch o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery opätovne vec preskúma, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).