Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-14-2021.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: T. Š., nar.: XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., zastúpená zákonnou zástupkyňou Ing. R. J., bytom H. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/3005 zo dňa 18.02.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/3005 zo dňa 18.02.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. O žiadosti žalobkyne zo dňa 28.08.2020 o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím číslo KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2020/147736-6 zo dňa 20.10.2020 podľa § 22 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevyhovel tejto žiadosti a žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V konaní bol vypracovaný komplexný posudok referátu posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE0/RPČ/SOC/2020/144704 zo dňa 23.09.2020, ktorým bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy na 60% čím sa menovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Prvostupňový správny orgán za to, že z lekárskeho posudku vyplynulo, že posudzované dieťa nie je odkázané na pomoc inej soby pri úkonoch pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona. Zároveň uviedol, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár ústredia vypracoval po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v dokumentácii úradu ako aj doloženého lekárskeho nálezu v odvolacom konaní - psychologické vyšetrenie zo dňa 01.12.2020, lekársky posudok zo dňa 07.01.2021 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2021/2869, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy posudzovanej žalobkyne pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie na 60% tak, ako prvostupňový správny orgán
podľa časti V.8 písmeno c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre difúzne poruchy CNS (encefalopatie rôznej etiológie) - ťažkú poruchu (vzhľadom na následky encefalopatie v procese komplexnej rehabilitačnej liečby bola miera funkčnej poruchy stanovená pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 60 - 80 %. Žalobkyňa je liečená aj pre slabozrakosť č. V 6/60-6/18) - deti do skončenia povinnej školskej dochádzky s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa časti VI.4. písmeno a) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ďalej pre poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie - ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa časti IV.2. písmeno c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a pre záchvatové poruchy - epilepsiu (závažnosť postihnutia podľa frekvencie záchvatov a prítomnosti straty vedomia - strednú poruchu za rok viackrát GM alebo PM s pauzami týždňov, avšak toto ochorenie nedosahuje 50 % miery funkčnej poruchy. Posudkový lekár ústredia uzavrel, že osobná asistencia poskytovaná deťom nemá slúžiť ako náhrada rodičovskej starostlivosti. Osobný asistent má pomáhať dieťaťu vykonávať tie aktivity, ktoré by dieťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia vykonalo bežne samo, bez asistencie a pomoci inej osoby. Posudzovaná osoba z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri rovnakých činnostiach tak, ako zdravé dieťa rovnakého veku. Potrebnú pomoc a starostlivosť v rozsahu, na ktorú je posudzovaná maloletá osoba odkázaná zabezpečujú rodičia v rámci rodičovských povinností. Napriek svojmu zdravotnému postihnutiu podľa žalovaného žalobkyňa nespĺňa kritéria § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pretože by sa nedosiahol účel ustanovenia § 20 ods. 2 citovaného zákona. Na základe stanovenej miery funkčnej poruchy vo výške 60 % sa žalobkyňa podľa posudkového lekára ústredia považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaná na peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaná osoba je odkázaná na sprievodcu. II. Správna žaloba
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa (v žalobe označená ako Ing. R. J., bytom H. XX, W., zákonný zástupca maloletej T. Š., nar.: XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W.) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie nevyšlo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu nakoľko úplne opomenulo vyjadrenia lekárov a psychológov, napadnuté rozhodnutie žalovaného použilo chybný a v právnom štáte neprípustný argument, napadnuté rozhodnutie žalovaného odporuje Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým je Slovenská republika viazaná, napadnuté rozhodnutie žalovaného zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobkyne.
4. V žalobe ďalej uviedla, že má za to, že tak ako úrad ani žalovaný nepochybujú, že žalobkyňa je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak aj napriek tomu žalovaný potvrdil, že žalobkyňa je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri rovnakých činnostiach tak, ako zdravé dieťa rovnakého veku. Hlavnou príčinou toho, prečo nie je umožnené žalobkyni využívať pomoc odborného asistenta je presvedčenie žalovaného ako aj úradu, že všetku náležitú pomoc a starostlivosť majú zabezpečovať rodičia v rámci svojich rodičovských povinností. S týmto záverom sa žalobkyňa nestotožňuje. Poukázala na to, že úradu ako aj žalovanému boli známe všetky informácie uvádzané v lekárskych správach, pričom všetky tieto správy potvrdzujú, že na ďalší vývin T. je potrebná súčinnosť osobného asistenta ako aj pravidelné rozvíjanie zmyslov a motoriky. Argumentácia a samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je samé o sebe bizarné a nelogické, nakoľko uznáva fakt, že T. potrebuje súčinnosť iných osôb pri vykonávaní bežných denných aktivít, potrebuje pomoc s úkonmi, ktoré sú uvedené v prílohe že avšak to všetko je zároveň podľa žalovaného irelevantné, nakoľko T. má oboch rodičova ich starostlivosť sa ničím nelíši od starostlivosti o dieťa zdravé a tým pádom nemá nárok na priznanie peňažného príspevku na asistenciu. Žalovaný autoritátorsky určil, že podmienkou nie je len splnenie zákonných podmienok na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ale dokonca je potrebné aby nezaopatrené dieťa nemalo zákonných zástupcov s povinnosťou starostlivosti o maloleté dieťa. Dôkazom toho, že tak žalovaný ako ani úrad nevzali pri rozhodovaní do úvahy lekárske správy, a preto rozhodnutie nevyšlo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je existencia samotných lekárskych správ, v ktorých zdravotnícki pracovníci jasne deklarovali, že okrem konvenčnej a medikamentóznej liečby je nutné T. stav zlepšovať prostredníctvom terapií, ktoré aj v súčasnosti podstupuje a explicitne v nich uvádzajú potrebu pomoci osobného asistenta. Z týchto lekárskych správ jasne vyplýva, že každý odborník, ktorý má vedomosť o zdravotnom stave T. jednoznačne odporúča to, aby T. mala k dispozícii osobného asistenta. Žalobkyňa má za to, že spĺňa všetky podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. a jediná prekážka v tom, aby jej bol priznaný peňažný príspevok na asistenciu
je svojvoľný, ničím nepodložený a účelne vykonštruovaný argument žalovaného, že všetky aktivity, ktorým sa T. musí venovať sú povinní vykonávať rodičia, pretože T. je ich dieťa , o ktoré majú povinnosť sa starať.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že táto nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia žalobkyne, že rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv posudzovanej osoby. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v rámci svojej diskrečnej právomoci v súlade s Ústavou SR, dotknutým dohovorom, platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Skutkové okolnosti z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úvahy vecne správne, zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Komplexný lekársky posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že posudzovaná osoba nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie požadovaného peňažného príspevku. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých právne závery sú podľa neho aplikovateľné na tento prípad. Žalovaný vo vyjadrení namietal nesprávne označenie žalobkyne, nakoľko ako žalobkyňa bola označená matka maloletej T., ktorá nie je účastníkom administratívneho konania a v konaní vystupuje len ako zákonný zástupca účastníka konania a podľa § 5 ods. SSP v spojení s § 68 Civilného sporového poriadku v konaní pred správnym súdom koná ako jeho zákonný zástupca.
6. K tomuto vyjadreniu žalovaný predložil súdu aj Stanovisko MUDr. X. W., posudkovej lekárky k žalobe. Táto k námietkam žalobkyne uviedla, že maloletá T. bola posudzovaná vo veku 3 rokov, na základe predložených lekárskych správ bolo dokumentované a uznané ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 60% a pokiaľ žalobkyňa namieta, že starostlivosť o jej zdravotné postihnutie majú vykonávať jej rodičia iba v rámci riadnej rodičovskej starostlivosti a to bez nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, k tomuto uviedla, že každý rodič dieťaťa je povinný mu poskytovať nezištnú a riadnu rodičovskú starostlivosť. K námietke žalobkyne ohľadom jej nesúhlasu s tým, že potrebuje rovnakú pomoc ako zdravé dieťa v tom istom veku a pri vykonávaní rovnakých činností poukázala na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že o poskytovaní nároku peňažného príspevku na osobnú asistenciu rozhoduje posudkový lekár. Poukázala na neurologický nález zo dňa 18.02.2020, kde je hodnotené zlepšenie neurologického statusu, dieťa rehabilituje, stimulované liečbou. Vykonávanie týchto činností nie je viazané ma osobného asistenta, ale prebieha v špecializovaných rehabilitačných a výchovno-vzdelávacích centrách a liečebné procedúry, ktorých zoznam predložila žalobkyňa nie je možné podmieňovať potrebou priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ale je vhodné ich financovanie zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poukázala aj na to, že už prvostupňovým orgánom bola žalobkyni priznaná kompenzácia peňažným príspevkom na kúpu motorového vozidla. Posúdením žalovaného bolo zhodnotené, že pomoc inej osoby nie je nevyhnutná, hlavne ak je posudzované 3 ročné dieťa, so zatiaľ obmedzenými výchovno-vzdelávacími procesmi, teraz skôr orientovanými na zlepšovanie motorickej obratnosti, zmyslového vnímania a osvojovania hygienických návykov, čo bolo žalovaným posúdené ako náplň riadnej rodičovskej starostlivosti. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na lekárske správy, k tomuto posudková lekárka uviedla, že doporučenia uvedené v odborných lekárskych nálezoch majú pre posudkového lekára charakter odporúčací, nie záväzný. Posudkový lekár sa svojim úsudkom snaží eliminovať prípadné zneužívanie sociálneho systému štátu, pričom na tomto princípe bolo posudkovým lekárom vypracované posúdenie zdravotného postihnutia u žalobkyne s nepriznaním nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu z dôvodu, že posudzovaná maloletá je odkázaná na starostlivosť inej fyzickej osoby rovnako ako iné dieťa v jej veku. Napriek svojmu postihnutiu nespĺňa žalobkyňa kritéria ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o peňažnom príspevku na kompenzáciu.
7. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.07.2021 zotrvala na podanej žalobe a na všetkých jej dôvodoch.
8. Žalovaný na repliku ani napriek výzve súdu duplikou nereagoval.
IV. Priebeh správneho konania
9. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazajúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 29.03.2022 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
10. Na pojednávaní obe strany zotrvali na svojich podaniach a vyjadreniach.
V. Relevantná právna úprava
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ), ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %
16. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe 4 a osobnou asistenciou dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2
17. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.
18. Podľa ust. § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľno-časových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
20. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
21. Podľa § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
22. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
23. Medzi účastníkmi konania ostalo v tomto konaní sporné to, či žalobkyňa vzhľadom na jej zdravotné postihnutie popísané v predložených lekárskych správach a na posudkom určenú mieru funkčného postihnutia vo výške 60 % spĺňa hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
24. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
25. Súd má vychádzajúc z administratívneho spisu za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti vo vzťahu k vyhodnoteniu predložených lekárskych správ a v súvislosti s týmto je tak namieste aj námietka žalobkyne ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok v tomto konaní zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
26. Podmienky priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o fakultatívnu dávku, ktorú orgán verejnej správy môže, ale nie je povinný priznať, t. j. nie je na ňu právny nárok. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy posudzuje to, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk zákona. Samotná správna úvaha musí vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, čo v preskúmavanom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti žalobcu na požadovanú kompenzáciu z hľadiska splnenia zákonom stanovených kritérií na jej priznanie, pričom rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, okrem iného musí byť náležite odôvodnené.
27. Zákon č. 447/2008 Z. z. definuje osobnú asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci určený pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú schopné samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. Podľa tejto právnej úpravy (zákon č. 447/2008 Z. z.)
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 tohto zákona (§ 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent a účelom osobnej asistencie je v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, voľno-časových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je jedným z kompenzačných prostriedkov vymedzených § 9 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom podkladom pre rozhodnutie o tomto príspevku je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý je vypracovaný na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z..
28. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol Komplexný posudok prvostupňového správneho orgánu č. KE0/RPČ/SOC/2020/144704 zo dňa 23.09.2020, ktorý bol vypracovaný na podklade lekárskeho posudku vyhotoveného referátom posudkových činností č. KE0/RPČ/SOC/2020/144704 zo dňa 17.08.2020. Z obsahu tohto lekárskeho posudku je zrejmé, že obsahuje objektívny nález - diagnózy žalobkyne vyplývajúce z predložených lekárskych správ (pozápalová encefalopatia, DMO-hypotonická forma, hypopituitarizmus, stav po strepkokovej meningitíde - epilepsia, centrálna porucha zraku, difúzne poruchy CNS - ťažká porucha V/8.c 60-80%. Miera funkčnej poruchy podľa u ostatných ochorení nedosahuje 50%. Celková miera funkčnej poruchy určená podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. je: za rozhodujúce zdravotné postihnutie: V/8.c 60-80%, za iné zdravotné postihnutie s navýšením miery funkčnej poruchy o 10% - 0% a celková miera funkčnej poruchy bola stanovená na 60 %. Ďalej tento posudok obsahuje záver, že sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a obsahuje aj závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z. z. (formou zakrúžkovania na predtlači).
29. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tieto obsahujú citáciu príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. ako aj prepis textu Lekárskeho posudku a Komplexného posudku vrátane celého jeho odôvodnenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, toto taktiež obsahuje prepis textácie tak lekárskeho posudku ako aj Komplexného posudku posudkového lekára žalovaného, citáciu príslušných ustanovení zákon č. 447/2008 Z. z. a v krátkosti len jednú vetu k odvolacím námietkam žalovanej o tom, že posudkový lekár žalovanej vychádzal pri posudkovej činnosti z diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spise ako aj z doloženého lekárskeho nálezu v odvolacom konaní a to bez uvedenia skutočností, ktorými sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a bez uvedenia ako sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Súd tu na tomto mieste poukazuje na to, že Komplexný posudok je len jedným z podkladov, resp. dôkazov, ktoré musí správny orgán vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi.
30. Na tomto mieste dáva súd žalovanému do pozornosti aj to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov a Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie vo veciach sociálnych musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Komplexný posudok a lekársky posudok), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Vychádzajúc tak z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj z rozhodnutia žalovaného mal súd za to, že ani z jedného rozhodnutia nevyplýva správna úvaha (nestačí opis textácie komplexného posudku a lekárskeho posudku), na základe ktorej oba orgány verejnej správy prijali svoj záver. Súd dáva do pozornosti, že žalovaný mal tento nedostatok odstrániť v rámci odvolacieho konania, avšak tak neučinil a z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje len na obsah Komplexného posudku a na obsah Lekárskeho posudku a prakticky cituje celé ich odôvodnenie bez toho, aby z napadnutého rozhodnutia vyplývala akákoľvek správna úvaha druhostupňového správneho orgánu - žalovaného, takéto rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia a trpí vadou nepreskúmateľnosti. Zároveň súd poukazuje na to, že v konaní žalovaný nedostatočne zisťoval zistený skutkový stav veci, keď sa vôbec nezaoberal odporúčaniami
ošetrujúcich lekárov žalobkyne vo vzťahu k potrebe osobnej asistencia vzhľadom na jej zdravotný stav a jeho progres. A vôbec sa takýmto posúdením nezaoberal ani správny orgán prvého stupňa.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že je žaloba žalobkyne dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno d ), e ) a f) SSP.
32. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadne zistiť skutkový stav a to posúdením zdravotného stavu žalobkyne a potreby jej osobnej asistencia vzhľadom na odporúčania ošetrujúcich lekárov, ktoré vyplývajú zo všetkých predložených lekárskych správ, riadne sa vysporiadať s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a na základe toho opätovne vo veci rozhodnúť. Žalovaný je zároveň povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť nielen textáciu komplexného a lekárskeho posudku a citáciu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ale aj dôsledne uviesť svoju správnu úvahu, ktorou sa bude spravovať pri prijatí svojho záveru a rozhodnutí vo veci.
33. Súd dáva žalovanému do pozornosti ustanovenie § 191 ods. 6 prvá veta Správneho súdneho poriadku podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
34. Záverom ešte súd uvádza, že v konaní nebola úspešná námietka žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu označeniu žalobkyne. Túto súd nepovažoval za dôvodnú nakoľko sa v tomto prípade jedná o správnu žalobu vo veciach sociálnych, kde platí princíp ochrany slabšej strany v spore a jednak platí princíp zákazu prílišného formalizmu. Zo samotného administratívneho spisu je zrejmé, že žiadateľom o peňažný príspevok na osobnú asistenciu bola maloletá T. Š., ktorú v administratívnom konaní zastupovala jej matka: R. J.. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a na charakter samotnej žaloby a prejednávanej veci by bolo prílišným formalizmom odmietnutie tejto žaloby pre právny názor žalovaného, že žalobkyňa označená ako R. J. zákonná zástupkyňa maloletej T. Š. nemá aktívnu legitimáciu v konaní, keď je možné z kontextu prejednávanej veci ustáliť, že R. J. vystupuje v tomto konaní ako zákonná zástupkyňa žalobkyne T. Š. .
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
36. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie . Vvo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).