Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-219-2017.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., R. XX/B, o zaplatenie 1.442,48 eura s príslušenstvom a o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. októbra 2016 č. k. 13C/425/2014-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 657,50 eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 657,50 eura od 21. 05. 2012 do zaplatenia, to všetko do 31. 01. 2017. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 657,50 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl., § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 1, 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 162 ods. 3 CSP. Uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 07. 2014 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1.442,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke č. 7070681 z 12. 04. 2010 poskytla celkovú sumu pôžičky vo výške 2.502 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku 36 mesačnými splátkami po 69,50 eura. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a uhradil len sumu 941,95 eura. Preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. listom z 23. 07. 2011 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 1.442,48 eura. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 01. 10. 2014, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.456,52 eura. Súd na návrh postupníka uznesením z 29. 01. 2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Žalobca podaním z 03. 09. 2015 navrhol prerušiť konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, keď Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania neaplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súčasne poukázal na skutočnosť, že splatnosť úveru nastala k 31. 07. 2011. Podľa tlačiva spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. označeného Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičke, ktorú dňa 06. 04. 2012 podpísal žalovaný ako klient a dňa 12. 04. 2010 podpísal aj zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., žalovaný žiadal o pôžičku vo výške 1.700 eur, splatnú v priebehu 36 mesiacov. Podľa VII. časti zmluvy bola žalovanému schválená pôžička vo výške 1.700 eur so splátkou 69,50 eura a celkovou sumou pôžičky vo výške 2.502 eur, pri počte splátok 36 a konečnej splatnosti 36 mesiacov s celkovými nákladmi spotrebiteľa 802 eur, s RPMN a ročnou úrokovou sadzbou po 36,74%, pri priemernej hodnote RPMN 20,58%, Podľa bodu 6.2 Podmienok spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 Podmienok, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil svojmu veriteľovi v období od 18. 06. 2010 do 20. 08. 2011 sumu vo výške 941,95 eura a ďalšie úhrady nerealizoval. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. predžalobnou upomienkou z 23. 07. 2011 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške 1.827,16 eura do 3 dní od doručenia. Uvedená upomienka bola doručená 28. 07. 2011. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje aj uvedenú podstatnú náležitosť, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 12. 04. 2010 neobsahuje, na rozdiel od údaju o počte a termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj 36 mesiacov pri predtlačenom texte formulára zmluvy konečná splatnosť, nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru. Podľa citovaného ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatného údaja (§ 4 ods. 2 písm. g/, zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 12. 04. 2010 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona. Podľa tvrdení žalobcu a prehľadu platieb, žalovaný na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške 1.700 eur, v období od 18. 06. 2010 do 20. 08. 2011 uhradil sumu vo výške 941,95 eura a ďalšie platby nerealizoval. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nespochybnil. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1442,48 eura titulom dlžných splátok. Od splatnosti prvej splátky dňa 20. 05. 2010 do 23. 07. 2011, kedy pôvodný veriteľ mal vyhlásiť(nedovolené) predčasné zosplatnenie úveru, bolo splatných 15 mesačných splátok po 69,50 eura, čo úhrnom predstavuje sumu 1.042,50 eura, z ktorých žalovaný zaplatil sumu 941,95 eura. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa 21. 07. 2014, a tak súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku v časti splátok splatných do 21. 07. 2011 podľa § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného, a to vo výške 1.042,50 eura. Potom dlh žalovaného na neuhradených a nepremlčaných splátkach bezúročného a bezpoplatkového úveru žalovaného predstavuje sumu 657,50 eura (1700 - 1042,50). S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel do výšky 657,50 eura a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol v súlade s § 162 ods. 3 CSP, keď nemal pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie strana sporu, dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá OSP, teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP zamietol ako nedôvodný. Navyše, v tomto štádiu konania nie je ani zrejmé, že Ústavný
súd SR prijal návrh Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy sp. zn. RVP 12672/2015 na ďalšie konanie. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9,50% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.442,48 eura od 01. 08. 2011 do zaplatenia. Žalobca pri zmluvnými stranami nedohodnutej možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 565 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že by žalovaný bol k 01. 08. 2011 v omeškaní s úhradou sumy predčasne zosplatneného úveru vo výške 1.442,85 eura, preto žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky z nepremlčanej sumy dlžných splátok v úhrnnej výške 657,50 eura až po uplynutí splatnosti ostatnej splátky, a to od 21. 05. 2012, keď suma nepremlčaného prísudku vo výške 657,50 eura bola od 21. 07. 2011 splatná 10 splátkami, a to 9 x po 69,50 eura + 32 eur, a tak sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou až po uplynutí lehoty splatnosti ostatnej splátky, teda od 21. 05. 2012 až do jej zaplatenia. K 21. 05. 2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne, avšak len z prísudku a žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (45,58%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (54,42%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia v jeho napadnutej (zamietajúcej) časti tak, že súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 100,55 eura s príslušenstvom. Vytkol súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Pokiaľ chcel súd žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok, správny postup by bol taký, keby súd vypočítal istinu splátky (bez úrokov a bez poplatkov) a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok. Žalovaný z poskytnutej sumy 1.700 eur uhradil sumu 941,95 eura, tzn. neuhradená bola suma 758,05 eura. Keďže ide o nižšiu sumu ako je suma nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie práve tejto sumy vo výške 758,05 eura. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd napriek tomu, že vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu nepremlčaných splátok vo výške 69,50 eura, čo je však splátka, ktorá pozostávala nielen z istiny, ale aj z riadneho úroku. Považuje za nespravodlivé vychádzať zo sumy úveru bez úrokov a bez poplatkov a započítať naň celú výšku splátky pozostávajúcu z istiny, ako i z riadnych úrokov.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
4. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) dňa 21. 07. 2014 doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.442,48 eura spolu úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 12. 04. 2010 Zmluvu o pôžičke č. 7070681, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 2.502 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 23. 07. 2011 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, k čomu však žalovaný nepristúpil. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. 01. 2015 č. k. 13C/425/2014-25 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu Consumer Finance Holding a. s. vstúpil EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v dôsledku podaného odvolania žalobcu predmetom prejednania odvolacieho súdu v jeho zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura a v súvisiacom výroku o trovách konania.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na obsah podaného odvolania žalobcu, tento namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktoré videl v tom, že napriek tomu, že súd prvej inštancie vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu nepremlčaných splátok vo výške po 69,50 eura, čo je však splátka, ktorá pozostáva nielen z istiny, ale aj z riadneho úroku. S touto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie správne vyčíslil výšku dlžnej sumy žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a následne vo zvyšnom rozsahu správne žalobu zamietol. Tak, ako vyplýva i z obsahu podaného odvolania, spornou nie je skutočnosť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, ako ani to, že splátky úveru, vzhľadom na dátum podania žaloby, splatné do 21. 07. 2011 boli premlčané. Skutočnosť, že daný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov však nemožno vnímať v tom ohľade, že by za premlčané bolo možné považovať len splátky úveru, ktoré z výšky dojednanej splátky 69,50 eura predstavujú časť určenú na splátku istiny, tak ako namietal žalobca, keď práve skutočnosť bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamená, že dojednaná splátka úveru sa v celom rozsahu použije na splátku istiny, a nie i príslušenstva. Súd prvej inštancie potom správne postupoval, keď pri výpočte sumy premlčaných splátok vychádzal z výšky splátky 69,50 eura, tak ako bola táto dojednaná a potom správne ustálil sumu premlčaných splátok vo výške 1.042,50 eura. Práve spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami by nezodpovedalo to, ak by pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola v prospech úhrad zohľadnená len tá časť splátky, ktorá je podľa žalobcu určená na úhradu istiny, keď je zrejmé, že spotrebiteľ má realizovať splátky v rozsahu dojednanom v zmluve. Ich nezohľadnením v celom rozsahu, napriek konštatovaniu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, by sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do nevýhodného postavenia v tom, že v jeho prospech by neboli započítané ním realizované úhrady v celom rozsahu, ale len tie, ktoré podľa žalobcu prináležia na úhradu istiny. Takýto názor žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, a pokiaľ žalobca namietal, že súd vo vyššie uvedenom ohľade vec nesprávne právne posúdil, s takýmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho napadnutom rozsahu vecne správne.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).