Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci manžela - otca: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, proti manželke - matke: S. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: Y. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/256/2016-92 z 16.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Manželstvo účastníkov konania T. F., nar. XX.XX.XXXX a S. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

· Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti Y. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať ich majetok.

· Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. Y. sumou vo výške 70,00 Eur mesačne a na výživu mal. Q. sumou vo výške 50,00 eur,- mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.

· Matka má právo stretávať sa s mal. deťmi n e o b m e d z e n e, podľa vzájomnej dohody matky s maloletými deťmi.

· Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 23, § 24 ods. 1,3,4, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania ustanovením § 52 CMP.

3. Vychádzal zo zistenia, že obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva, v manželstve nechceli zotrvať. V konaní bolo preukázané, že ich manželstvo je hlboko rozvrátené, manželka už veľmi dlhú dobu s manželom nekomunikuje, obaja manželia nemajú záujem, aby ich manželstvo trvalo naďalej,

pričom vypätá situácia medzi nimi negatívne vplýva aj na maloleté deti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie ich manželstvo rozviedol.

4. Na čas po rozvode manželstva zveril súd prvej inštancie maloleté deti Y. a Q. do osobnej starostlivosti otca. Pri tomto rozhodnutí vychádzal z dôkaznej situácie zistenej počas konania. Staršia dcéra Y. má bližší citový vzťah k otcovi, trpí pocitmi smútku a sklamania z toho, že matka uprednostňuje mladšiu sestru, ktorú berie na výlety, venuje jej voľný čas, pričom o staršiu dcéru takýto záujem neprejavuje. Sama maloletá Y. pred súdom uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti otca s ktorým má bližší vzťah. Matka uviedla, že by chcela mať deti vo svojej starostlivosti, avšak staršiu dcéru nebude k tomu nijakým spôsobom nútiť, chce, aby sa sama rozhodla. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol o zverení oboch detí do starostlivosti otca, kde prihliadol k tomu, že je potrebné zabezpečiť, aby maloleté deti, sestry vyrastali spolu a súrodenecké puto medzi nimi nebolo pretrhnuté, kde zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že ich vzájomný vzťah je intímny a srdečný. Zároveň tu súd prvej inštancie prihliadol na stabilitu a kontinuitu výchovného prostredia v ktorom maloleté deti doposiaľ vyrastali, pričom hlavne pri staršej Y. je dôležité ju z tohto prostredia nevyčleňovať. Mladšia dcéra je viac naviazaná na matku, avšak veľa času trávi s otcom a ak matka nie je prítomná v domácom prostredí ostáva pokojná. Z uvedeného súd prvej inštancie vychádzal pri úprave styku maloletých detí s matkou, kedy rozhodol, že matka má právo sa s deťmi stretávať neobmedzene podľa vzájomnej dohody rodičov. Touto úpravou styku je potrebné docieliť to, aby boli deti v čo najčastejšom kontakte s matkou, nestrádali jej neprítomnosťou, hlavne pri maloletej Q. aby mohli deti kedykoľvek aj viac dní byť pri matke, prespať u nej tráviť s ňou aj voľný čas ako aj prípravu do školy. Zároveň takouto úpravou styku by malo dôjsť postupne aj k upevneniu vzťahov medzi matkou a staršou dcérou Y., kedy už deti nebudú svedkami konfliktov v rodine, matka by mala byť pokojnejšia a tým venovať viac pozornosti staršej dcére, ktorá to, že matka sa o ňu nezaujíma v rozsahu v akom by to maloletá dcéra potrebovala veľmi bolestivo prežíva a túži po pozornosti matky.

5. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov a potrieb maloletých detí. Otec spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, pričom manželia si počas manželstva postavili rodinný dom, ktorý je pred dokončením, kde sa chce otec s maloletými deťmi presťahovať. Príjem otca je vo výške 655,- eur mesačne, pracuje v spoločnosti v mieste bydliska. Maloleté deti navštevujú základnú školu v mieste bydliska, je potrebné im uhrádzať stravu v škole a školský klub detí pre maloletú Q.. Deti navštevujú krúžky len v rámci školy, nie sú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o deti. Matka momentálne nastúpila do nového zamestnania , jej príjem je vo výške 685,81,-eur brutto. Súd prvej inštancie na základe takto zistených skutočností určil výživné zo strany matky na staršiu dcéru Y. vo výške 70,-eur mesačne a na mladšiu dcéru vo výške 50,-eur mesačne, takto určené výživné považoval za primerané súčasným potrebám detí ako aj príjmovým schopnostiam na strane matky.

6. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o rozvode manželstva a výroku o trovách konania, podala odvolanie matka. Matka má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsahovo obšírne odvolanie matky je v podstate vyjadrením iba nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v otázke zverenia mladšej dcéry Q. do výchovy otca a v nato nadväzujúcich otázkach o úprave styku a určenia výživného. Matka súhlasí so zverením staršej dcéry Y. do osobnej starostlivosti otca, naproti tomu navrhuje mladšiu dcéru Q. zveriť do jej osobnej starostlivosti. Odvolacie námietky matky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o zverení detí do osobnej starostlivosti otca skôr prihliadal na záujmy staršej dcéry Y., (ii) súd prvej inštancie neposúdil prečo mladšia dcéra Q. inklinuje skôr k matke, (iii) súd prvej inštancie nezohľadnil, že uvedená úprava môže postupne viesť k prerušeniu dobrého vzťahu Q. ku matke, (iv) súd prvej inštancie nevzal do úvahy nie príliš dobrý vzťah medzi matkou a svokrou, čo môže potom viesť k znemožneniu neobmedzeného styku matky s dcérami, (v) namietanie záverov znaleckého posudku v časti, v ktorej znalkyňa doporučuje neoddelenú výchovu dcér, (vi) nezohľadnenie prvej správy kolízneho opatrovníka, kde bola navrhnutá práve matkou preferovaná oddelená výchova dcér, (vii) aj napriek záverom znaleckého posudku o spôsobilosti oboch rodičov na výchovu, súd prvej inštancie preferuje otca, (viii) v prípade oddelenej výchovy, by mali dcéry podľa matky lepšie podmienky na bývanie.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení s poukazom na závery znaleckého posudku - doporučená neoddelená výchova dcér - navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Otec vyjadril nesúhlas s odvolaním matky, stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

8. Nasledovali niekoľkonásobné vzájomné kontra vyjadrenia rodičov, obsah ktorých vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné.

10. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné.

11. V priebehu odvolacieho konania bola na základe výzvy odvolacieho súdu, kolíznym opatrovníkom podaná nová správa o prešetrení rodinných pomer so zameraním sa na otázku realizácie terajšieho styku matky s maloletými dcérami. Z uvedenej správy vyplýva, že matka toho času býva u svojich rodičov v 3- izbovom byte, ide z jej strany o dočasné riešenie, má záujem sa osamostatniť. Matka opätovne navrhla zverenie staršej Y. do osobnej starostlivosti otca, mladšej Q. do jej osobnej starostlivosti. Styk matky s dcérami sa realizuje cez víkendy, so staršou Y. nie však tak často, ako s mladšou Q.. Obe dcéry bývajú nateraz s otcom, ktorý má vytvorené všetky potrebné podmienky na bývanie. Správa nesignalizuje žiadne tenzie medzi rodičmi pri realizácii styku. Staršia Y. chce bývať s otcom, mladšia radšej s matkou. Kolízny opatrovník opätovne s poukazom na závery znaleckého posudku navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uvedená správa bola doručená otcovi, ako aj právnemu zástupcovi matky.

12. Závery znaleckého dokazovania možno interpretovať tak, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu a starostlivosť o dcéry, priaznivejšie prostredie na ich výchovu má nateraz otec, pre maloleté je prospešnejšie vyrastú& v jednom výchovnom prostredí, ktoré im umožní vyrastať spolu a podporovať súrodenecký vzťah ako najtrvácnejšiu sociálnu väzbu, a to za súčasnej možnosti matky sa s maloletými stretávať v maximálnej možnej miere.

13. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 Ústavy SR). Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Zákon o rodine preferuje na prvom mieste rodičovskú dohodu. Až keď ku dohode o výkone rodičovských práv nedôjde, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujme maloletého. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v takýchto situáciách osobitne tak, ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzovaniu rodičovských práv, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR. ( I. ÚS 120/10).

14. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry ESĽP základným prvkom rodinného života.

15. Z ustálenej judikatúry ESĽSP taktiež vyplýva, že aj keď záujem detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na súde.

16. Dominantným ustanovením Dohovoru o právach dieťaťa je článok 3, v ktorého prvom odseku sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne, alebo iné orgány. Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí v článku 3 totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nedá sa odhliadnuť od toho, že dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorá by pri svojom vývine mala dostať to najlepšie, totiž to, aby uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami.

17. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti kritéria pre rozhodovanie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že je v prvom rade v záujme oboch maloletých dcér, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca, u ktorého nateraz jednoznačne existuje priaznivejšie prostredie na výchovu, čo bezpochyby vyplýva z aktuálnej správy o prešetrení rodinných pomerov. Tento záver je navyše umocnený znaleckým dokazovaním zohľadňujúcim všetky rozhodujúce kritéria pre zdravý, úplný vývin a vývoj oboch dcér. Nič nenasvedčuje tomu, aby takto upraveným stykom došlo k pretrhnutiu citových väzieb matky s dcérami, resp. k oslabeniu citového vzťahu Q. s matkou, pretože styk sa realizuje neobmedzene, otec matke nekladie v tomto žiadne prekážky, medzi rodičmi neexistuje v tomto žiadna tenzia, a nič neindikuje, aby prekážkou pre takýto styk bol nie príliš vľúdny vzťah matky so svokrou. Takto upraveným stykom je nateraz naplnené právo rodičov a detí byť spolu, a nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že maloletá Q. sa skôr priklonila na stranu matky, pretože ako už bolo vyššie uvedené, je práve v záujme maloletej Q., aby bola nateraz vo výchove toho z rodičov, u ktorého je vhodnejšie výchovné prostredie, a takým je nateraz bezpochyby otec. Keďže pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané § 62 ods. 1,2,4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, je jeho rozhodnutie v tomto smere taktiež správne.

18. Preto odvolací súd podľa ustanovenia 2 ods. 1 a § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, 2 ods. 1 CMP, § 52 a § 57 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .