Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: MEGAWATT - SK, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 46 613 056, právne zast.: Advokátska kancelária Four Legal s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 865 873, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102525860/2017 zo dňa 06.12.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

U žalobcu, ako daňového subjektu, bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2016. O výsledku daňovej kontroly bol vypracovaný Protokol č. 101369907/2017 zo dňa 19.06.2017.

2. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v následkom vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101821816/2017 zo dňa 23.08.2017 určil daňovému subjektu rozdiel v sume 66 705,83 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 a nadmerný odpočet v sume 19 009,28 Eur nepriznal, pričom mu súčasne vyrubil daň v sume 47 696,55 Eur.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.12.2017 sp.zn. 102525860/2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

4. Správca dane postupoval podľa žalovaného v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v zmysle platnej legislatívy za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu a vydania rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že v prejednávanom prípade bola zistená nespochybniteľná skutočnosť, že daňový subjekt prijal dňa 06.07.2016 na svoj účet vedený v Poštovej banke platbu v sume 400 235,00 Eur od spoločnosti CELLULAR INVESTMENT GROUP S.A., Panama, Republic of Panama (ďalej len „CELLULAR“). Daňový subjekt však aj svojimi ďalšími vyjadreniami zaprotokolovanými v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100642006/2017 zo dňa 19.04.2017 potvrdil, že uvedená platba bola prijatá na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2016 a že dňa 29.03.2017 predložil faktúru č. 201607008 zo dňa 31.07.2016 na sumu 400 235,00 Eur pre spoločnosť CELLULAR, že fakturovaný tovar neopustil Európsku úniu, nakoľko si ho odberateľ nevyzdvihol v sklade v Maťovciach a že doklady o odoslaní a preprave nie sú k dispozícii. Daňový subjekt ďalej uviedol, že faktúra č. 201607008 zo dňa 31.07.2016 bola vystavená k zálohovej faktúre č. Z201606052 zo dňa 07.07.2016 a že faktúra bola v

účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná až dňa 01.11.2016, pričom následne bol tovar odkúpený späť žalobcom a v júli 2016 sa faktúra č. 201607008 nenachádzala, pretože do účtovníctva bola dodaná neskôr z dôvodu, že bola zabudnutá. Žalobca ďalej potvrdil, že k dodaniu tovaru odberateľovi CELLULAR došlo v tuzemsku bez prepravy s miestom dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH tak, ako to v napadnutom rozhodnutí správne uviedol správca dane a že platba prijatá pred týmto dodaním tovaru v sume 400 235,00 Eur je platbou, pri ktorej vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 21.04.2017, ktorými daňový subjekt protichodne s vyššie uvedenými vyjadreniami zaprotokolovanými v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100642006/2017 zo dňa 19.04.2017 poukázal na zrušenie zmluvy, nedodanie tovaru, na to, že predmetná faktúra bola vystavená omylom z neznalosti, že nebola dodaná na zaúčtovanie a že nebola vôbec zaúčtovaná, považoval žalovaný za nepravdivé a účelové, pretože dňa 19.04.2017 daňový subjekt predložil správcovi dane účtovný denník, v ktorom je faktúra č. 201607008 riadne zaúčtovaná s dátumom 01.11.2016.

5. K odvolacím námietkam žalobcu o tom, že správca dane nevzal do úvahy žiadne jeho vyjadrenie a len prispôsobil zistenia k svojmu stanovisku a k snahe správcu dane, ktorá bola zameraná hlavne na ochranu záujmov štátu a nie na objektívne dokazovanie, pričom úlohou správcu dane nie je len chrániť záujmy štátu, ale pravdivo posúdiť a vyhodnotiť daňovým subjektom predložené tvrdenia a dôkazy, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci a skutkové zistenia správne vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku, zákona o DPH, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102525860/2017 zo dňa 06.12.2017, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane č. 101821816/2017 zo dňa 23.08.2017 a žiadal vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

7. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca dane nepreukázal kto, kedy a kde za spoločnosť CELLULAR predmetný tovar v tuzemsku prevzal, tak ako to uvádza správca dane, ako a kedy bol tovar prepustený do voľného obehu, pretože sa mal v období 07/2016 nachádzať v colnom sklade, kde za žalobcu bol pri dodaní tovaru, ako odberateľ CELLULAR naložil s predmetným tovarom, či a kedy ho vyviezol z územia Slovenskej republiky. Zároveň žalobca nesúhlasil s vyjadrením správcu dane, ktorý posúdil prijatú platbu od spoločnosti CELLULAR ako prijatú platbu pred dodaním tovaru v tuzemsku s miestom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“)

8. Žalobca mal za to, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou CELLULAR ako kupujúcim platí, že tovar sa mal dodať do colného skladu a nikdy nebol prepustený do voľného obehu na území SR do okamihu, kedy bol následne predaný inému kupcovi zo Slovenska a kedy daň na výstupe bola správne vysporiadaná.

9. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie.

10. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobné námietky sa v zásade neodlišujú od námietok uvedených v odvolaní. Pokiaľ žalobca uviedol, že on nikdy nedodal tovar odberateľovi CELLULAR a že tovar nebol dodaný ani do tretieho štátu, nakoľko v uvedenom čase takým množstvom tovaru nedisponoval a nemohol ho ani dodať, s tým, že všetky zistenia, tvrdenia a dôkazy, ktoré správca dane uvádza sa fyzicky nikdy neuskutočnili, považoval žalovaný za neopodstatnené a účelové, keďže splnomocnená zástupkyňa žalobcu P.. O. D. ako aj konateľ žalobcu F. S. dňa 19.04.2017 do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedli, že platba v sume 400 235,00 Eur na účet žalobcu bola prijatá na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2016 a že fakturovaný tovar neopustil Európsku úniu, nakoľko si ho odberateľ nevyzdvihol v sklade v Maťovciach. Ďalej podľa jeho názoru aj námietka týkajúca sa nepreukázania, kto kedy a kde za spoločnosť CELLULAR predmetný tovar v tuzemsku prevzal je nedôvodná, nakoľko žalobca preukazuje len skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzývaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Je na správcovi dane

vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu zrealizovaného dokazovania vyvodí, avšak ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní je na žalobcovi. K námietke, ktorou žalobca poukázal na nesprávne posúdenie prijatej platby od spoločnosti CELLULAR, ako platby prijatej pred dodaním tovaru v tuzemsku s miestom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, žalovaný uviedol a trvá na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že v tomto prípade je najpodstatnejšia a zároveň nespochybniteľná tá skutočnosť, že žalobca prijal dňa 06.07.2016 na svoj účet platbu od spoločnosti CELLULAR, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2016 a fakturovaný tovar neopustil Európsku úniu, nakoľko si ho odberateľ nevyzdvihol v sklade v Maťovciach.

11. Po doručení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalobca právo repliky nevyužil.

12. Vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov konania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a súd nezistil dôvody v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, pre ktoré by bolo potrebné pojednávať, vyhlásil súd rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 01.08.2018.

13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup v administratívnom konaní, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Správny súd dospel k záveru, že daňové orgány dostatočným a zákonným spôsobom preverili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a preverili rozhodné skutočnosti pre uplatnenie si práva na odpočítanie DPH.

18. Správny súd nezistil, žeby daňové orgány postupovali v rozpore s právnymi predpismi a zásadami správy daní, žeby vyhodnotili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane jednostranne, v neprospech žalobcu, alebo žeby ho ukrátili na jeho procesných právach, ktoré mu v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania prislúchali. Závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí považuje správny súd za správne.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty; na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

20. V zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.; nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a

b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

21. V zmysle § 11 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z.; osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

22. V zmysle § 12 zákona č. 222/2004 Z. z.; dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. V zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.; miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

24. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

25. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.; ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

26. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.; ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

27. V zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.; ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

28. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

29. V zmysle § 49 ods. 1; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. V zmysle § 49 ods. 2; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. V zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Správny súd má za nesporné, že v prejednávanom prípade, žalobca prijal dňa 06.07.2016 na svoj účet vedený v Poštovej banke platbu v sume 400 235,00 Eur od spoločnosti CELLULAR INVESTMENT GROUP S.A., Panama, Republic of Panama (ďalej len „CELLULAR“). Zároveň má správny súd za to,

že z vyjadrení žalobcu zaprotokolovaných v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100642006/2017 zo dňa 19.04.2017 vyplýva, že uvedená platba bola prijatá na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2016, o čom dňa 29.03.2017 svedčí aj predložená faktúra č. 201607008 zo dňa 31.07.2016 na sumu 400 235,00 Eur pre spoločnosť CELLULAR.

33. O skutočnosti, že predmetný fakturovaný tovar neopustil Európsku úniu, nakoľko si ho odberateľ nevyzdvihol v sklade v Maťovciach, svedčí aj skutočnosť, že doklady o odoslaní a preprave tovaru neboli k dispozícii. Faktúra č. 201607008 zo dňa 31.07.2016 bola vystavená k zálohovej faktúre č. Z201606052 zo dňa 07.07.2016 a bola v účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná až dňa 01.11.2016.

34. Tovar bol následne odkúpený späť spoločnosťou žalobcu. V júli 2016 sa faktúra č. 201607008 v účtovníctve nenachádzala, nakoľko bola dodaná neskôr z dôvodu, že bola zabudnutá. Tieto skutočnosti uviedol samotný žalobca vo svojich vyjadreniach a teda bolo jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru odberateľovi CELLULAR došlo v tuzemsku bez prepravy s miestom dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.

35. Z takto zisteného skutkového stavu má správny súd jednoznačne za to, že v danom prípade došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004.

36. Žalobné námietky týkajúce sa toho, že podľa tvrdenia žalobcu nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru, nakoľko zmluva bola zrušená v celom rozsahu, a preto nemožno posudzovať prijatú platbu ako platbu, pri ktorej vzniká daňová povinnosť z prijatia platby dňom prijatia platby, nemožno považovať za dôvodné a zo strany žalobcu sa jedná o účelovú argumentáciu.

37. Správny súd má za to, že predmetné skutočnosti, týkajúce sa prechodu vlastníckeho práva k dodanému tovaru tak ako bolo uvedené na dodávateľskej faktúre č. 201607008, boli preukázané jednak samotným vyjadrením žalobcu, ako aj skutočnosťou, že žalobca následne tovar spoločnosti CELLULAR odkúpil späť, pričom podľa jeho vyjadrenia rozdiel ceny bol spôsobený prudkým nárastom cien železa na svetových trhoch a spoločnosť žalobcu ho predala inému odberateľovi za vyššiu cenu. Týmto svojim konaním samotný žalobca preukázal, že považoval dodanie tovaru za uskutočnené, a teda, že k dodaniu tovaru došlo.

38. Žalobné námietky, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa nepreukázali, kto, kedy a kde za spoločnosť CELLULAR predmetný tovar v tuzemsku prevzal a ako a kedy bol tovar prepustený do voľného obehu, správny súd uvádza, že predmetnú skutočnosť nepovažoval za takú, ktorá by sama osebe spôsobovala naplnenie § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. nakoľko v zmysle predmetného ustanovenia dňom zdaniteľného plnenia pred dodaním tovaru je deň prijatia platby, kedy vzniká daňová povinnosť z prijatej platby. A teda z hľadiska vzniku daňovej povinnosti a preukázania skutočností, ktoré majú vplyv na správanie určenie dane, je táto skutočnosť irelevantná, a preto správny súd rozsah vykonania dokazovania v administratívnom konaní považuje za správny.

39. Žalobca v správnej žalobe ako ďalšieho účastníka konania označil Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý bol v administratívnom konaní ako správca dane v pozícii orgánu verejnej správy 1. stupňa a vydal prvostupňové rozhodnutie. Správny súd s orgánom verejnej správy 1. stupňa ako s ďalším účastníkom konania nekonal. Rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa môže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom v rámci prieskumu druhostupňového rozhodnutia. Rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca. V prípade, ak žalobca nastaví v správnej žalobe rozsah súdneho prieskumu tak, že žiada preskúmať aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, môže sa zároveň domáhať aj jeho zrušenia. Tomu potom zodpovedá aj oprávnenie správneho súdu zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Orgán verejnej správy 1. stupňa ale nie je v pozícii ďalšieho účastníka konania v zmysle dikcie ustanovenia § 27 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 27 ods. 1 SSP upravuje prípady, ak by rozhodnutiu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, predchádzalo iné rozhodnutie, ktoré nebolo možné samostatne preskúmať súdom a pre orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu, bolo takéto rozhodnutie záväzné alebo z neho orgán verejnej správy vychádzal. Správny súd potom môže na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť prv vydaného rozhodnutia, ktoré nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom, v nadväznosti na čo by bol orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal, v procesnej pozícii ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP.

40. V prejednávanej veci žalobca nastolil v správnej žalobe rozsah súdneho prieskumu tak, že žiadal preskúmať aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.