Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/87/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľky T. F., T.. XX.XX.XXXX, t. č. bytom Ž. Č.. XXX, proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva N. F., T.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XX, za účasti mal. detí T. F., T.. XX.XX.XXXX, N. F., T.. XX.XX.XXXX Z. Z. F., T.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo T. F., M.. W., T.. XX.XX.XXXX Z. N. F., T.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Gelnici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Gelnica, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Z v e r u j ú sa mal. T. F., T.. XX.XX.XXXX, I.. N. F., T.. XX.XX.XXXX Z. I.. Z. F., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky- navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec- manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 150,- eur mesačne, na výživu mal. N. výživným vo výške 150,- eur mesačne a na výživu mal. Z. výživným vo výške 150,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré výživné sa otec- manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod zaväzuje uhrádzať k rukám matky- navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s mal. T., I.. N. Z. I.. Z. súd n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa XX.X.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. T., N. Z. Z. do jej osobnej starostlivosti a manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 200 eur mesačne na každé z maloletých detí.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že sa s manželom poznala pred uzavretím manželstva príliš krátko a na to otehotnela a sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Jej city k manželovi úplne vychladli a v súčasnej dobe k nemu už necíti žiadnu lásku. Manželstvo sa nachádza v trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate a je vylúčené obnovenie ich spolužitia a aj obnovenie plnenia manželských povinností. Ďalej uviedla, že manželstvo je iba formalita a neplní žiadnu zo svojich funkcií.

3. Na pojednávaní navrhovateľka upravila svoj návrh v časti výživného tak, že sa domáhala, aby súd určil výživné zo strany otca maloletých detí vo výške po 150 eur mesačne na každé z nich.

4. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa písomne vyjadril k návrhu tak, že súhlasil s rozvodom manželstva a s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Taktiež súhlasil s výškou výživného na každé z maloletých detí v sume 150 eur mesačne. Zároveň súdu predložil podpísanú dohodu zo dňa XX.X.XXXX medzi manželmi, z ktorej obsahu vyplýva, že sa s navrhovateľkou dohodol na zverení všetkých maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, rozsahu vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur mesačne na každé z maloletých detí a na tom, že súdnym rozhodnutím nie je potrebné upravovať styk otca s maloletými deťmi.

5. Pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, pretože svoju neúčasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX ospravedlnil a súčasne súhlasil s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal pojednávanie dňa X.X.XXXX v neprítomnosti manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, pretože predvolanie mu bolo doručené dňa XX.X.XXXX, päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná a manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal súhlasil s tým, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, a toto je zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu Gelnica, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X.

9. Z rodných listov T. F., T.. XX.X.XXXX, N. F., T.. X.X.XXXX Z. Z. F., T.. XX.X.XXXX vyplynulo, že ich matkou je T. F., T.. X.X.XXXX a ich otcom je N. F., T.. XX.XX.XXXX.

10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že návrh podala z dôvodu, že v decembri 2017 manžel odcestoval pracovne do Q. a od vtedy sa nezaujímal o deti a ani o ňu. Ničím neprispieval na výživu maloletých detí a jej. Príčinou rozvratu manželstva je ich vzájomné odcudzenie. Momentálne nevedú spoločnú domácnosť od februára 2018, nehospodária spolu a navzájom sa nepodporujú. Dôvodom rozvratu manželstva nie je jej známosť, prípadne manželova známosť. Manžel sa pred ňou vyjadril, že súhlasí s rozvodom. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje sama. Manžel pracuje vo Fínsku ako montér. Jeho príjem je za 2 týždne vo výške X.XXX,- eur v čistom. V minulosti pracovala ako predavačka a jej príjem bol 480,- eur. Momentálne je doma s deťmi a sa o nich stará. Poberá už len prídavok na tri maloleté deti. Maloletí T. Z. N. navštevujú ZŠ v K.. S návštevou školy má spojené výdavky. Maloletý Z. navštevuje Materskú škôlku v Ž.. Najvyššie výdavky má spojené so stravou v domácnosti na maloleté deti. To je výdavok vo výške 200 eur mesačne. Počas školského roka platí stravné v škole po 18 eur mesačne na mal. N. Z. T. a na mal. Z. vo výške 25 eur mesačne. Výdavky na oblečenie na všetky maloleté deti má vo výške 200 eur mesačne, pretože deti neustále rastú. Na hygienické potreby pre maloleté deti minie 70 eur mesačne. Poplatky za elektrinu a vodu má vo výške 140 eur mesačne.

11. Zo správy obce Ž. vyplynulo, že navrhovateľka má hlásený pobyt v obci Ž. bez popisného čísla po tom, čo opustila domácnosť na adrese Ž. Č.. XX a odišla k svojmu otcovi spolu s deťmi. Maloleté deti navštevujú Základnú školu v K. a Materskú školu v Ž.. Navrhovateľka sa o svoje deti stará. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal N. F. dlhší čas je zamestnaný v zahraničí. O svoje maloleté deti javí záujem.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že maloleté deti F. T., T.. XX.XX.XXXX, N., T.. XX.XX.XXXX Z. Z., T.. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov matky, T. F., T.. XX.XX.XXXX Z. N. F., T.. XX.XX.XXXX. Rodina žila v spoločnej domácnosti v Ž. c.č XX. V súčasnej dobe žijú oddelene. Matka sa spolu s deťmi odsťahovala do rodinného domu k svojmu otcovi na adresu Ž. c.č XXX. Sociálne pomery v dome sú vhodné pre všestranný rast a vývin maloletých detí. Maloletá T. je žiačkou X. ročníka, ktorú navštevuje v Základnej škole v K.. Mladšia dcéra N. je žiačkou X. ročníka tej istej školy a najmladší syn Z. chodí do miestnej materskej škôlky. Matka neuviedla žiadne výchovné problémy s deťmi. Matka pracuje ako predavačka v Ž.. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pracuje vo Q.. Kolízny opatrovník doporučil, že ak súd dospeje k rozhodnutiu, že manželstvo účastníkov konania rozvedie, aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti navrhovateľky a aby otec bol zaviazaný rozsahom vyživovacej

povinnosti vo výške po 150 eur mesačne na každé z detí, ako sa účastníci konania dohodli v písomnej dohode. Styk otca s maloletými deťmi odporučil neupravovať.

13. Z potvrdenia o príjme u navrhovateľky je zistiteľné, že je zamestnankyňou Y. U.č K. a jej čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov (6/2017 - 5/2018) bol vo výške XXX,XX J..

14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

20. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

21. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

23. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

24. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť.

25. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní.

27. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove dieťaťa, ktoré by prípadne s nimi žilo v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu

uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú spolu. Toho času tak uvedenú výchovnú funkciu k maloletým deťom zabezpečuje len navrhovateľka.

28. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina, by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Aj táto funkcia manželstva sa nenapĺňa, pretože manželia prestali viesť spoločnú domácnosť, ju tento zväzok účastníkov už vôbec neplní.

29. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možností, schopností a majetkových pomerov toho - ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.

30. Za týchto okolností preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcií manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.

31. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Deklarujú snahu rozviesť sa a z takéhoto ich správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo strany oboch účastníkov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.

32. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

34. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

35. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

43. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

47. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

49. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

50. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

51. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

52. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

53. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na tom sa obaja účastníci zhodli a obaja súhlasili s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

54. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

55. Momentálnym príjmom manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je príjem z pracovnej činnosti vykonávanej vo Q. podľa účastníckej výpovede navrhovateľky vo výške X.XXX eur v čistom za 2 týždne. Navrhovateľka pôvodne v návrhu sa domáhala určenia výživného vo výške 200 eur mesačne na každé z maloletých deti. Tento návrh upravila na sumu vo výške 150 eur mesačne na každé z maloletých detí po tom, čo s manželom ktorý návrh na rozvod nepodal uzavrela písomnú dohodu, ktorá bola predložená manželom, ktorý nepodal návrh na rozvod súdu spolu s vyjadrením k návrhu na rozvod.

56. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca, súd ustálil výšku výživného v sume 150 eur na každé z maloletých detí.

57. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd neupravil styk otca - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, pretože účastníci nežiadali upraviť styk.

58. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 .

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.