Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/448/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ Ing. Vladimír S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 8, Senec, 2/ Ing. Silvia S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 8, Senec, obaja zast. Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 101 130 proti žalovanému: ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082 so sídlom Štúrova 72, Nitra, zast. JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Štefánikova 34, Nitra, IČO: 30 788 285, o ochranu osobnosti v zmysle náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 30.5.2011 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur a nahradiť im trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že u žalovaného si vyplnením formulára Objednávka prepravy, ktorý bol dostupný na web stránke www.veolia-transport.sk <http://www.veolia-transport.sk> objednali pre svadobčanov v maximálnom počte 57 osôb prepravu autobusom typu CROSSWAY 12,5 na svadbu i zo svadby v dňoch 30.5.2009 a 31.5.2009, pričom ako miesto nástupu cestujúcich žalobca v 1. rade konkretizoval „Obecný úrad Červený Hrádok“ a čas nástupu uviedol 30.5.2009 o 13:45 hod. a miesto návratu bolo žalobcom definované ako „Obecný úrad Červený Hrádok“ s časom návratu 31.5.2009 o 5:00 hod. Detaily prepravy a trasy špecifikoval vo formulári ako svoje zvláštne prianie nasledovne: „Autobus prosím pristaviť 30.5.2009 o 13:45 - Obecný úrad Červený Hrádok. Preprava osôb do Topoľčianok - kostol. Po skončení svadobného obradu preprava osôb k hotelu Vion zlaté Moravce, následne autobus môže odísť. Pristaviť autobus 31.5.2009 o 13:00, následne preprava osôb k OÚ Červený Hrádok. Je potrebné brať do úvahy možné čakania pri nastupovaní, skončení obradu...“ Žalobca v 1. rade dňa 12.5.2009 do pokladne žalovaného, prevádzkareň Zlaté Moravce uhradil zálohu vo výške 90 eur, o čom mu žalovaný vydal príjmový pokladničný doklad číslo 284972. Dňa 29.5.2009 sa žalobca v 1. rade prostredníctvom svojej matky telefonicky spojil s prevádzkou žalovaného v Zlatých Moravciach, aby sa ubezpečil, či vodič, ktorý má vykonať prepravu vie kde sa v Červenom Hrádku nachádza obecný úrad. Pracovníčka žalovaného potvrdila objednávku a uistila matu žalobcu v 1. rade, že je všetko v poriadku, autobus bude pristavený tak, ako bolo dojednané a teda nie je potrebné, aby mal žalobca telefonický kontakt na vodiča. Aj napriek uvedeným dojednaniam si žalovaný svoju povinnosť nesplnil

tak ako sa so žalobcom v 1. rade dohodol, dňa 30.5.2009 autobus pred Obecný úrad Červený Hrádok nepristavil, žalobca v 1. rade sa s ním nevedel spojiť, preto musel hľadať náhradné spôsoby ako prepravu svadobčanov zabezpečiť, na miesto sobáša v kostole sa dostavil neskôr, duchovný rímskokatolíckej cirkvi ani nevyšiel von z kostola a neodviedol snúbencov k oltáru. Dostalo sa im poníženia. Ďalšie „fiasko“ zažili žalobcovia počas zábavného programu, kedy z dôvodu svadobného posunu vyvolaného neskorým príchodom svadobčanov tvorca zábavného programu ohlásil prvý tanec novomanželov s rodičmi práve vo chvíli, kedy matka žalobcu v 1. rade telefonovala so zamestnancom žalovaného, a preto na parket neprišla. A tak sa stalo, že žalobca v 1. rade stál na parkete ako sirota, namiesto toho, aby na svadbe tancoval so svojou matkou. Počas celej svadobnej hostiny svadobčania konzultovalai, dojednávali a hľadali spôsob, ako sa dostať po polnoci do svojich domovov, keďže pochopili, že spoliehať sa na služby žalovaného nie je vskutku prezieravé. Rok pripravovaná a zaplatená svadba prebehla nedôstojne, nakoľko žalovaný nebol schopný zabezpečiť triviálnu záležitosť a takto im zničil svadbu. Táto udalosť sa stala na nasledujúce obdobie predmetom, debát, špekulácií, klebiet, ohováraní a hľadaní dôvodov, pre ktoré žalobcu v 1. rade podľa niektorých „boží“ trest postihol. Žalobca v 1. rade u žalovaného písomne uplatnil náhradu vzniknutej ujmy, čo do škody v zmysle nákladov spojených so svadbou a v zmysle náhrady za stratu času v súvislosti s prípravou svadby, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práva žalobcov na pokojný svadobný obrad, za sťaženie a skomplikovanie uzavretia manželstva žalobcov slávnostným vyhlásením snúbencov, za znemožnenie uchovania si príjemných spomienok na uzavretie manželstva, za nenaplnenie a prekazenie realizovania predstáv žalobcov o udalostiach súvisiacich s uzavretím manželstva, ako aj za zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov v spoločnosti spolu v sume 170 200 eur. Nakoľko žalovaný bol ochotný žalobcom uhradiť len sumu vo výške 3 300 eur, domáhajú sa žalobcovia v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti svojich práv žalobou a od žalovaného požadujú úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur.

3. Podaním zo dňa 23.1.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný prostredníctvo právneho zástupcu, ktorý vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. o) Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný v súvislosti so vzniknutou ujmou poukazuje na skutočnsoť, že v zmysle paltnej právnej úpravy, ako aj v zmysle konštantnej judikatúry, fyzická osoba má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to: 1. morálne zadosťučinenie nie je v konkrtétnom príapde postačujúce, 2. neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Tvrdenie žalobcov, že meškaním autobusu došlo k „prekazeniu ich svadby“ je jednoznačne nepravdivé a v rozpore s realitou. Je možné konštatovať, že žalovaný jednak zabezpečil žalobcom riadne morálne zadosťučinenie, pričom bol zároveň pripravený nahradiť spôsobenú ujmu aj peňažnou sumou a zároveň porušenie povinnosti žalovaného nedosahuje takú intenzitu neoprávneného zásahu do súkromia, že je nevyhnutné nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu peňažným zadosťučinením. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ani jeden z nevyhnutnýc predpokladov na priznanie peňažného zadosťučinenia nebol naplnený a nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanej sume považuje žalovaný za právne neodôvodnený. Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní mohli sled nepriaznivých udalostí ovplyvniť vlastným konaním. Žalovaný nespochybňuje pochybenie svojich zamestnancov, z uvedeného dôvodu žalobcom zaslal ospravedlnenie a žalobcom ponúkol odškonenie, avšak v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s deklarovanou mierou zásahu do osobnostných práv a s požadovanou sumou nemajetkovej ujmy.

4. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti došlo dňa 29.7.2015 podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k postúpeniu veci na Okresný súd Nitra.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2015 žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne špecifikovali, ako dospeli k výpočtu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobcovia pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zoľadnili závažnosť následkov, ktoré im vznikli a naďalej vznikajú tak v súkromnom živote ako aj v spoločenskom živote, pričom v súlade s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 492/2012-67 majú žalobcovia oprávnene za to, že z ústavného hľadiska je neakcepovateľné, aby súdy privilegovali pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy predstaviteľov verejnej moci pred inými („bežnými“) občanmi. S prihliadnutím na uvedené požadujú od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom strán sporu a svedkov Gabriela P., I. S., H. S., O. P., D. P., S.. Z. H. Kováčovej, F.. Y. H., S. N., F.. V. G., prehratím častí videozáznamu zo svadby a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca v 1. rade si u žalovaného objednal prepravu svadobčanov spred Obecného úradu Červený Hrádok do Topoľčianok, následne do Zlatých Moraviec a následne späť do Červeného Hrádku, žalovanému na jeho výzvu uhradil zálohovú faktúru vo výške 90 eur. Žalovaný mal dňa 30.5.2009 o 13:45 hod pred Obecný úrad v Červenom Hádku pristaviť autobus, čo žalovaný nezabezpečil. Z uvedeného dôvodu žalobca ako aj časť svadobčanov neprišli na miesto svadobného obradu včas, čo žalobcovia vnímajú ako neoprávnený zásah do práva na súkromie, do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť, dôsledkom čoho je ujma, ktorá podľa názoru žalobcov svojou povahou a stupňom závažnosti opodstatňuje tak nemateriálnu ako aj materiálnu satisfakciu.

8. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že tento si u žalovaného objednal dopravu, pričom v uvedený svadobný deň mal prísť autobus žalovaného pre jeho hostí pred obecný úrad v Červenom Hrádku a odviesť ich do kostola v Topoľčiankach, kde sa mal o 14:30 uskutočniť sobáš. On so žalobkyňou v 2. rade bol v Topoľčiankach skôr, fotili sa v parku pri žrebčíne a asi o 13:00 sa dozvedel z telefonátu, že autobus pre jeho hostí o 13:45 neprišiel. Bolo potrebné riešiť túto situáciu a zabezpečiť prevoz jeho 30-tich hostí z Červeného Hrádku do Topoľčianok. Ako posledné ho napadlo, že by pre hostí mohol ísť autobus SAD Prievidza, ktorý bol v tom čase na cete z Partizánskeho do Topoľčianok a tento autobus prišiel do Topoľčianok pred kostol o 14:00 hod. Požiadal vodiča, aby išiel pre jeho hostí do Červeného Hrádku, čo je asi 20 km a keďže vodič cestu nepoznal, poslal s ním aj ďalšieho vodiča s autom. Po fotení začalo pršať a on sa v parku so žalobkyňou v 2. rade nemal kam schovať. Medzi hosťami, ktorí im prišli do kostola zablahoželať bol aj jeho zamestnávateľ z Bratislavy, tento sa ho opýtal, či sme si svadbu rozmysleli, keď meškajú. Toto sa ho veľmi dotklo a bol nahnevaný. Keďže obrad sa nemohol začať o 14:30 ako bolo naplánované, kňaz bol nahnevaný, pred kostol prišli až o 15:10 hod, pričom mali dohodnuté, že kňaz príde pre nich pred kostol a privedie ich pred oltár. Kňaz keďže bol nahnevaný po nich pred kostol neprišiel, omša sa skrátila, obrad nemal taký priebeh ako mal mať. Ďalší problém bol po obrade, kedy bolo treba okrem nich 58 svadobných hostí prepraviť do hotela VION v Zlatých Moravciach, ich vodič odviezol najprv ich a následne sa vrátil pre zvyšných 12 hostí, čo spôsobilo meškanie. Z Topoľčianok do Zlatých Moraviec je asi 5 km. Všetci mali pokazenú náladu, keď animátor vyhlásil, že nasleduje tanec s rodičmi, tak jeho rodičia tam neboli prítomní. Poslal ľudí hľadať mamu, nevedel, že práve telefonovala so zamestnancom žalovaného, aby zabezpečila prepravu pre hostí zo svadby, čo jej vyčítal a dostal sa do slovnej potýčky s mamou. So žalobkyňou v 2. rade spolu chodli 6 rokov, svadbu si plánovali viac ako rok, pripravovali pozvánky, navštevovali svadobné veľtrhy, ale priebeh svadby vôbec nebol podľa ich predstáv, chýbala tam nálada. Je kresťan katolík, druhú svadbu mať v kostole nemôže a táto svadba ani zďaleka perfektná nebola. Celkovo do svadby investovali asi 3 000 až 4 000 eur.

9. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že zabezpečovala prepravu jej hostí z Partizánskeho do Topoľčianok, kde sa mal uskutočniť svadobný obrad, prišla skôr, pretože o 13:00 sa so žalobcom v 1. rade fotili. Uprostred fotenia sa žalobca v 1. rade dozvedel, že pre hostí neprišiel autobus, preto začal vybavovať prepravu. Keď prepravu zabezpečil tak ako bolo povedané, ostali stáť v parku na daždi, pršalo jej na účes, ktorý jej kaderníčka tvorila 2 hodiny, ku kostolu prišli neskoro. Od svadby v kostole si sľubovala, že bude oveľa krajšia ako obyčajná svadba, mali o nej svoje predstavy, bolo dohodnuté, že do kostola ich privedie kňaz, keď však začal hrať svadobný pochod, kňaz pre nich neprišiel, hádzal na nich vražedné pohľady, videli, že je nahnevaný, obrad bol kratší než mal byť a po obrade sa museli ísť ospravedlniť, čo ich hnevalo a bolo dosť trápne. Následne boli na 2 až 3 svadbách u známych a sesterníc, pričom na každej bolo podotknuté, že dúfajú, že autobus im príde, nie ako im. V auguste 2015 boli na ďalšej svadbe u sesternice a aj ona sa jej spýtala, či ich svadbu už rozdýchali.

10. Svedok A. P. zamestnaný u žalovaného ako koordinátor dopravy na pojednávaní potvrdil, že žalobca v 1. rade mal objednaný autobus na svadbu, na ktorú tento autobus nebol pripravený, pretože nastala chyba v komunikácii medzi obchodnou zástupkyňou a dispečermi a dispečer následne autobus na svadbu neposlal. Pristavenie autobusu v prípade, že je autobus riadne pripravený prebieha tak, že obchodná zástupkyňa preberie objednávku od objednávateľa, zaeviduje ju do systému, odovzdá dispečerovi, ktorý vybaví vodiča dokladmi a pošlú ho autobusom na objednané miesto. Obchodná zástupkyňa od žalobcu v 1. rade prijala objednávku vo forme elektronického formuláru. V prípade, že sa niečo takéto stane, objednávateľ môže telefonicky zavolať žalovanému a pošle sa na miesto náhradný

vodič. V tomto prípade sa žalobcovia na pevnú linku žalovaného nedovolali preto, lebo ju v sobotu nemal kto zdvihnúť. Momentálne na predchádzanie takýmto situáciám už majú zavedený systém, ktorý zabezpečuje aj to, aby sa takýto problém čo najskôr odstránil.

11. Svedok I. S., otec žalobcu v 1. rade uviedol, že má len jedného syna, preto svadbu dôkladne pripravovali a mala prebehnúť tak, ako to na svadbe chodí. Autobus mal byť pristavený o 13:30 hod. Keď bolo 5 minút po 13:30 začal mať zlý pocit, volali na číslo, ktoré mal žalovaný uverejnené, telefón však nikto nezdvíhal. Žiadny iný kontakt nepoznali, preto sa spojil so žalobcom v 1. rade a dohodli sa, že pre nich príde autobus, ktorý prišiel z Partizánskeho do Topoľčianok pre rodinu nevesty. Tento autobus kým prišiel z Topoľčianok do Červeného Hrádku je to 17 km, ešte aj blúdil kým ich našiel, všetko sa tým pádom poposúvalo. Kňaz, ktorý ich mal čakať pred kostolom ich nečakal. Pripadalo mu to ako mimo reality. V ten deň bol ešte aj lejak, keďže autobus nebol pripravený včas, všetko sa posunulo, prišli neskoro do hotela. Mladomanželské sólo malo byť na začiatku svadby, a keďže s manželkou riešil otázku kto príde pre hostí, s jeho synom počas sóla nemohla matka tancovať. Boli z toho v strese, až v takom, že do 23:00 hod zabudol rozložiť pálené, že na stole nie je pálené ho museli hostia upozorniť, za čo sa veľmi hanbil. Svadbu mali nachytanú tak, aby všetko klaplo a týmto sa to pokazilo. V obci sa po svadbe našli takí podpichovači, ktorí mu pripomínali, že autobus neprišiel včas.

12. Svedkyňa H. S. na pojednávaní uviedla, že v deň svadby do kultúrneho domu prichádzali hostia a o 13:45 mal prísť autobus žalovaného, pričom chystali pohostenie aj pre vodiča. Keď autobus neprišiel ani pred 14:00 hod, volali na všetky zverejnené čísla, ale nikto telefón nedvíhal. Keď už bolo veľa hodín, volala žalobcovi v 1. rade a on potom zorganizoval autobus z Partizánskeho. Mala od začiatku pokazenú svadbu, sadla si na zlé miesto v kostole. Ku nej si potom prisadol aj jej manžel, a vôbec nesedeli pri ich rodine, čo si všimla až na videu a tiež ženích a nevesta nečítali prvé a druhé čítanie, čítalo to malé dievča, asi na to zabudli. V hoteli meškali, bol prípitok, podávalo sa predjedlo. Telefonovala s p. Farkašom, ale pre hluk a hudbu nič nepočula, preto zišla o poschodie nižšie, kde sa jej p. Farkaš začal v telefóne ospravedlňovať, hovoril, že ľudí zo svadby odvezú, slovo dodržal a ráno o 4.00 autobus prišiel. Bola to ale pokazená svadba, človek robí jednu svadbu, vynakladá na to všetko a niekto mu ju pokazí. Keď sa vrátila späť na poschodie, už ju hľadali, pretože mala ísť so synom tancovať. Syn jej vyčítal, že kde behala, že on ostal na parkete sám ako sirota. Mali nepríjemný rozhovor, až sa rozplakala. Bolo to celé pokazené. Následne do roboty prišiel za ňou p. Farkaš, ktorý sa jej ospravedlnil a vracal jej peniaze za objednávku, tieto si nezobrala, boli to synove peniaze. Na druhý deň prišla za ňou mladá pani z Veolie, že ju poslal pán riaditeľ aby sa ospravedlnila. Pýtala sa jej akú finančnú odmenu chce, že ona to uhradí, že je za to zodpovedná, odkázala ju na syna.

13. Svedok O. P. sa vyjadril, že on zabezpečoval autobus pre nevestu, zaplatil autobus v Partizánskom, tento autobus pre ich hostí prešiel. Zaviezol ľudí pri kostol v Topoľčiankach, bolo sychravé počasie, prišli tam s malou rezervou a tesne pred tým, ako tam prišli mu volala dcéra, že zaťovej rodine neprišiel autobus. Požiadal preto ich šoféra, aby išiel do Červeného Hrádku pre rodinu zaťa, zať poskytol auto, ktoré navigovalo vodiča autobusu do Červeného Hrádku. Tam sa pred kultúrnym domom naložila rodina. Jeho rodina zatiaľ čakala pred kostolom. Farár medzitým párkrát vyšiel von, po svadbe farár nevyprevadil mladomanželov pred kostol, bol nervózny. Ich autobus sa musel 2x otočil do Vionu, aby sa tam obe rodiny dostali. V hoteli tiež boli nervózni, čakala ich pani s rozbíjaním taniera, keď začala svadba a keď sa najedli, mal prísť tanec, pričom tancoval len on s manželkou, zaťova mama tam nebola a keď sa vrátila, zať na ňu vystúpil, vyčítal jej kde bola. Nevedel, že ona telefonovala v súvislosti s odvozom hostí ho svadby. Mama zaťa sa potom rozplakala, všetko na svadbe sa poposúvalo. Nebolo to také aké to malo byť. On ľuďom zakázal prísť na autách, aby sa mohli zabávať. Aj po svadbe pri ďalších svadbách z rodiny sa ho pýtali a rozprávali si ľudia, že hádam to nedopadne tak ako na svadbe u žalobcov.

14. Svedkyňa D. P. vo svojej výpovedi uviedla, že v Topoľčiankach čakali aj s ich hosťami pred kostolom, farár vyšiel von, pýtal sa čo sa robí, pretože už prišla hodina, kedy sa mala konať svadba. Dcéra povedala, že pre rodinu zaťa neprišiel autobus. Ich časť rodiny musela z autobusu vystúpiť, hoci pršalo a ich autobus potom išiel zobrať hostí zaťa. Každý už bol nervózny, vrátane farára, ktorý mal ďalší sobáš po žalobcoch, farár mal mladých doviesť až k oltáru, neodviedol ich, všetko bolo chaotické. Do hotela Vion išli na 2x, aj tam ich už čakali. Keď sa malo tancovať na parket prišla len ona a manžel. Rodičia zaťa tam neboli a keď sa vrátili, povedali, že mama bola telefonovať. Na svadbe vládla nervozita, ktorá sa niesla na celou oslavou.

15. Vyššie uvedenú situáciu zhodne opísali aj svedkovia Mgr. Jana H. H., Ing. Ľudovít H., Ing. Rudolf G. a Marcel N., ktorí boli tiež hosťami na svadbe.

16. Svedok Marcel N. bol žalobcom v 1. rade požiadaný, aby robil šoféra, žalobcu v 1. rade už počas svadobného dňa vozil na fotenie, obrad a veci okolo svadby. Potom išli na slávnostnú oslavu, kde sa celkom dobre zabával až cca do 1.00 hod v noci, potom už rozvážal hostí. S rozvozmi skončil okolo 7.30 ráno.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcom ponúkol mimosúdne vyrovnanie vo výške 100 000 Sk, nikdy predtým ani nikdy potom sa im takáto udalosť nestala, aj napriek viacerým ospravedlneniam sa opäť na pojednávaní za žalovaného ospravedlnil.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba pri každom z nich posudzovať samostatne. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti osoby tým, že môžu znížiť jej dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť.

25. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pričom obidva predpoklady musia byť splnené.

26. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia.

27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane žalobcov v súvislosti s porušením povinností žalovaného došlo k zásahu do ich osobnostných práv, a to predovšetkým práva na ľudskú

dôstojnosť a občiansku česť. Žalobcovia v tomto smere uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že bola do značnej miery znížená ich vážnosť v rodine, medzi priateľmi a kolegami z práce.

28. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy (v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu) existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

29. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú od žalovaného úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 100 000 eur.

30. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá splnenie stanovených podmienok, a to, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.

31. Súd mal za preukázané, že nekonaním žalovaného a teda nesplnením si povinnosti na ktorú sa žalovaný vo vzťahu k žalobcom zaviazal došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcov, dlhodobo plánovaný svadobný obrad sa neuskutočnil podľa ich predstáv, utrpeli ujmu ponížením pred svojou rodinou a priateľmi, ktorí si aj s odstupom času spomínali na udalosti zo svadobného dňa, viacerí komentovali priebeh udalostí uštipačnými poznámkami.

32. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadal na celý priebeh udalostí, postoj strán sporu k „problému“, ktorý nastal. Aj napriek skutočnosti, že to bol práve žalovaný, ktorý pochybil, nie je možné jednostranne žalovaného obviňovať zo všetkých nezdarov, ktoré sa v svadobný deň udiali a tomuto následne pripisovať zodpovednosť za celú skazenú svadbu. V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje, že je neprimerané vyčítať žalovanému, že matka žalobcu v 1. rade nestihla mladomanželský tanec, pretože v tej chvíli práve telefonovala so zamestnancom žalovaného, že žalobcovia mali po fotení zmoknúť z dôvodu, že ich svadobné auto muselo doprevádzať autobus, ktorý bol vyslaný za druhou časťou svadobčanov, že všetci mali skazenú náladu, či dokonca to, že otec žalobkyne akosi pozabudol, že má hosťom nalievať aj pálené, za čo sa neskôr veľmi hanbil.

33. V živote žalobcov bola svadba nepochybne významným dňom, na ktorý sa pripravovali viac ako jeden rok.

34. Pravdepodobne väčšina mladomanželov má o svadobnom dni idylickú predstavu, chce, aby svadobný deň bol možno jedným z najkrajších v ich živote a snáď väčšina chce, aby „všetko dobre dopadlo“. Nie je ničím nezvyčajným, keď sa pri organizácii a zabezpečovaní svadby občas niečo nepodarí alebo niečo nie je tak, ako si to mladomanželia predstavovali. Je však na postoji každého jednotlivca, aby prípadným prekážkam vedel čeliť, aby sa vyrovnal s prípadnými nezdarmi alebo problémami.

35. Súd má za to, že žalobcovia mohli sled nepriaznivých udalostí uvplyvniť vlastným konaním, namiesto vyčkávania na autobus mohli zabezpečiť odvoz prostredníctvom taxislužby, osobe zodpovednej za priebeh svadobného obradu a programu mohli dať pokyn na úpravu jednotlivých bodov programu v nadväznosti na vzniknutý časový sklz a tiež mohli svadobčanom oznámiť, že omeškanie je spôsobené porušením povinností tretieho subjektu, za ktoré oni nezodpovedajú a možno by sa potom nemuseli hanbiť za to, že jednotlivé udalosti mali časový sklz a nestihlo sa všetko tak, ako bolo naplánované.

36. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že samotní žalobcovia sa značným spôsobom pričinili o pokazenie ich svadobného dňa.

37. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pochybil a svoju povinnosť pristaviť na dojednané miesto pre svadobných hostí autobus si nesplnil. Žalovaný si svoje pochybenie priznal, od počiatku sa k žalobcom správal korektne, žalobcom sa opakovane ospravedlnil a mal aj záujem dohodnúť sa s nimi na finančnom odškodnení.

38. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd považoval žalobcami požadovanú sumu náhrady nemajetkovej ujmy za neprimeranú a rozhodol tak, že náhradu nemajetkovej ujmy im priznal vo výške 3 300 eur, čo približne zodpovedá sume nákladov vynaložených na svadbu (žalobkyňa sa k sume nákladov presne nevedela vyjadriť, žalobca uvádzal sumu 3 000 - 4 000 eur) a túto sumu bol pri počiatočných rokovaniach ochotný uhradiť aj samotný žalovaný, ktorý sám navrhol žalobcom mimosúdne vyrovnanie zaplatením sumy vo výške 100 000 Sk.

39. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe vyhovel avšak len čiastočne, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

41. Žalobcovia boli síce v konaní úspešní, avšak len v časti sumy 3 300 eur (z požadovaných 100 000 eur), pričom je potrebné zdôrazniť, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch závisela od voľnej úvahy súdu. Žalovaný už pred podaním žaloby na súd mal záujem o mimosúdnu dohodu a sumu vo výške 100 000 Sk sám žalobcom ponúkol, žalobcom sa to však zdalo nedostačujúce. Vzľadom na uvedené nemožno v tomto konaní ustáliť, že žalovaný bol v konaní neúspešný, rovnako nemožno jednoznačne usúdiť, že žalobcovia úspešní boli, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu, pretože takéto rozhodnutie považuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci za spravodlivé.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.