Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-230-2017.pdf
PDF · 86.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/230/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: Q. P., A.. XX.XX.XXXXX, S. W. Q. XXX, o zaplatenie 2.699,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.595,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.947,34 € od 18.12.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,26 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.699,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.997,34 € od 18.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 06.02.2015 uzatvoril jeho právny predchodca X. X.Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 5068059167, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 € s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 21,9 %, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná svoj záväzok uhrádzať mesačné splátky neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 22.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V mysle čl. 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej doručené dňa 02.12.2016. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani v dodatočnej 15 dňovej lehote, dňom 18.12.2016 sa dostala do omeškania. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24.03.2017 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej dlžnú istinu vo výške 1.997,34 €, zmluvné úroky vo výške 648,14 € a poplatky za správu úveru vo výške 54,40 €. Zároveň si uplatňuje aj úroky z omeškania.
2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti PZ žalobcu a žalovanej, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 06.02.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 108 splátkach vo výške 42,11 € mesačne so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky je 25.03.2015 a konečná splatnosť dňa 25.02.2024. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť je vo výške 4.545,86 €. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,90 % a RPMN vo výške 23,43 %. Priemerná hodnota RPMN činí 17,33 %. Zároveň bol dojednaný poplatok za poistenie úveru vo výške 1,42 € mesačne splatný v termíne splátky.
5. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24.03.2017 postúpil pohľadávku na žalobcu.
6. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 22.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Zásielka bola uložená dňa 01.12.2016.
7. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 25.07.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná do 25.06.2015 uhradila sumu 180,59 € a po tomto dátume sumu 54,26 €, ktorá bola započítaná na úhradu splatných poplatkov, riadnych úrokov a úrokov z omeškania. Nezaplatené poplatky za správu úveru vo výške 54,40 € predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 06.02.2015 do 22.11.2016. Poplatky predstavujú poplatok za poistenie úveru vo výške 1,42 € a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 25 €, ktoré boli individuálne dojednané.
8. Z vyčíslenia poplatkov z úverového účtu č. 5068059167 vyplýva, že žalovaná uhradila na poplatky sumu 57,10 €. Právny predchodca žalobcu žalovanej vyčíslil poplatky vo výške 1,42 € (6x), vo výške 1,49 € (2x) a vo výške 25 € (4x), v celkovej výške 111,50 €. Z vyčíslenia z úverového účtu č. 5068059167 ďalej vyplýva, že dlžné úroky sú vo výške 648,14 € a žalovaná doposiaľ uhradila na úver sumu 180,59 €.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. d) Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 2.000 €, ktorú sa zaviazala splatiť v 108 mesačných splátkach
vo výške 42,11 €. Žalobcovi vznikol aj nárok na riadne dojednané úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslené vo výške 648,14 €. Súd za individuálne dojednaný považoval aj poplatok za poistenie úveru vo výške 1,42 € mesačne, ktorý však prináleží len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd ustálil, že žalobcovi prináležia len poplatky za poistenie za obdobie od 25.03.2015 do 13.08.2015 v celkovej výške 7,10 €. Za individuálne dojednaný súd nepovažuje poplatok za upomienku vo výške 25 € (zmluvná pokuta), nakoľko jeho výšku žalovaná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Ustanovenie o tomto poplatku veriteľ zakomponoval do čl. II. (Ostatné ustanovenia) Zmluvy, čo u žalovanej mohlo vzbudzovať skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov možno konštatovať, že výška uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná. Navyše žalobca v žalobe tento poplatok označil ako poplatok za upomienku a ustanovenie o takomto druhu poplatku v zmluve absentuje. Odkaz na sadzobník alebo všeobecné obchodné podmienky je nepostačujúci. Žalobca tieto listiny ani nepredložil. Keďže žalobcovi prislúchajú len poplatky vo výške 7,10 €, zostatok plnenia, ktoré právny predchodca žalobcu zúčtoval na poplatky (50 €), súd započítal na istinu v súlade s ust. § 566 OZ. Žalobca súdu nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný iný spôsob započítania čiastočného plnenia. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a v konaní nevyprodukovala žiadne dôkazy. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.947,34 € a zmluvných úrokov vo výške 648,14 €. Zároveň súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej istiny odo dňa uplatneného žalobcom, nakoľko k tomuto dňu mal preukázané omeškanie žalovanej s úhradou dlhu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s výzvou na úhradu dlhu bolo uložené dňa 01.12.2015. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie 15 dní, k 18.12.2015 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu. Aj keď žalovaná si zásielku (prejav vôle) neprevzala, dostala sa do jej dispozičnej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže objektívne oboznámiť. Výška úrokov z omeškania je v súlade s občianskoprávnymi predpismi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanej pomerný nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní je v rozsahu 96,13 % a jeho neúspech 3,87 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 92,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.