Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14Co-5-2022.pdf
PDF · 133.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu O.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. D. Q., T. T., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému O.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, W. I. U., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 19.800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/10/2020-246 zo dňa 4. augusta 2021, v znení opravného uznesenia č.k. 3C/10/2020 - 254 zo dňa 20. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 3C/10/2020-246 zo dňa 4. augusta 2021 v znení opravného uznesenia č.k. 3C/10/2020 - 254 zo dňa 20. 08. 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodne o výške trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18.000,- Eur od 16.08.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.800,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách rozhodol súd prvej inštancie osobitným výrokom, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tamojšiemu dňa 26.06.2020, domáhal aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,06% denne zo sumy 18.000,- Eur od 16.08.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 1.800,- Eur v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu a trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť do vlastných rúk a žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhoval pokračovať v konaní na príslušnom súde v zmysle zák. 307/2016 Z.z., a preto bola žaloba postúpená Okresnému súdu Brezno. Tento v konaní na vec aplikoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka upravujúce pôžičku, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 1, 2, § 580 a § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravujúce zánik záväzku započítaním. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 21.02.2018 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o
pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ďalšiu pôžičku dňa 21.02.2018, v celkovej výške 18.000,- Eur bezúročne, a to spôsobom, že 6000,- Eur mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy a 12.000,- Eur žalobca uhradil žalovanému vkladom na účet dlžníka - žalovaného. Žalovaný bol v zmysle zmluvy o pôžičke povinný požičanú sumu vrátiť do 15.08.2018; v prípade nezaplatenia pôžičky v lehote splatnosti sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 1.800,- Eur ako aj na zmluvnom úroku vo výške 0,06% za každý deň omeškania po dohodnutom termíne až do dňa zaplatenia pôžičky. Zároveň obidve zmluvné strany v zmluve prehlásili, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne a určite, zrozumiteľne, na dôkaz čoho ju vlastnoručne podpísali.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania v písomných podaniach, ako aj v ústnom prejave na pojednávaní dňa 09.06.2021 uvádzal a potvrdil, že mu žalobca reálne odovzdal, vyplatil pôžičku v sume 12.000,- Eur bezhotovostným vkladom na účet v súlade s uzatvorenou zmluvou. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaného, skutočné vyplatenie sumy 12.000,- Eur nebolo sporné, preto ho súd nedokazoval. Vzhľadom na to, že žalovaný až pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 04.08.2021 tvrdil, že aj keď priznal prijatie sumy 12.000,- Eur bezhotovostným vkladom na účet, nevie na aký účet mu boli peniaze poslané, pretože v tomto období už roky bol na jeho osobu vyhlásený konkurz, uvedené tvrdenie žalovaného súd považoval za účelové a predovšetkým v rozpore s ust. § 151 ods.1, § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, a preto na toto tvrdenie žalovaného súd neprihliadal. V prejednávanej veci žalovaný popieral skutočné vyplatenie sumy 6.000,- Eur z pôžičky a tvrdil, že mu táto suma žalobcom vyplatená nebola. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, žalobca. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že žalovanému odovzdal - vyplatil sumu 6.000,- Eur v hotovosti, a to pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 21.02.2018. Súd dokazovaním zistil, že žalovaný potvrdil na pojednávaní pred súdom, že podpísal zmluvu o pôžičke dňa 21.02.2018, teda uzatvoril uvedenú zmluvu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalovaný výslovne svojim podpisom, ako vysokoškolsky vzdelaná osoba, potvrdil prevzatie sumy 6.000,- Eur ako časti pôžičky z celkovej výšky 18.000,- Eur v súlade so zmluvou o pôžičke. Zároveň súd mal jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k zániku záväzku jednostranným započítaním a ani dohodou, nakoľko mal súd tiež preukázané, že žalovaný si za projektové a administratívne práce v súvislosti s vybavovaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia k rekonštrukcii a prestavbe administratívnej budovy v W. na byty vôbec u žalobcu svoju pohľadávku neuplatnil, žalovaný súdu nepreukázal skutočnú cenu za ním vykonané práce, nepredložil žiadny doklad o cene za vykonané práce, teda žalovaný nepreukázal základné zákonné podmienky pre jednostranné započítanie, resp. započítanie dohodou, aby mohlo dôjsť k zániku záväzku - dlhu, nakoľko v priebehu celého konania akýkoľvek zápočet zo strany žalovaného a teda splnenie dlhu z pôžičky žalovaného žalobca popieral. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného a jeho obranou, že žalobcovi neprináleží nárok na zmluvnú pokutu v sume 1.800,- Eur ani na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nakoľko podľa žalovaného nedošlo k žiadnemu zásadnému porušeniu zmluvy, na základe čoho by si mohol žalobca uplatniť nárok či už na zmluvnú pokutu v sume 1.800,- Eur alebo na zmluvný úrok z omeškania. Súd mal jednoznačne za to, že žalovaný hrubo porušil zmluvu, keďže nevrátil žalobcovi poskytnutú pôžičku do dohodnutého termínu, t.j. do 15.08.2018 a ani do podania žaloby na súd, do kedy uplynula dostatočná lehota na vrátenie pôžičky. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav žalobe preto v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy bol žalobca v plnom rozsahu úspešný a súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne priznal nárok žalobcovi, keď mal jednoznačne za to, že žalovaný hrubo porušil zmluvu, keď nevrátil žalobcovi poskytnutú pôžičku do dohodnutého termínu. Takéto konštatovanie zo strany súdu považuje žalovaný za nesprávne. Žalovaný dané rozporoval už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 16.09.2020, ako i samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nakoľko k takémuto konaniu neexistoval žiaden pádny dôvod. Žalobca si svoj uplatňovaný nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2018, ktorá bola z jeho strany jediným dôkazom, ktorý do konania predložil. Žalovaný je toho názoru, že na preukázanie svojich tvrdení mal žalobca jednoznačne preukázať skutočnosť poskytnutia pôžičky - reálne odovzdanie peňazí žalovanému. Zo strany žalobcu k takémuto počas celého konania nedošlo. Žalobca nepreukázal, že by skutočne prevodom na účet poskytol žalovanému sumu 12.000,-Eur a ani poskytnutie sumy 6.000,-Eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Bez týchto preukázaných skutočností nemohlo dôjsť k vzniku právneho vzťahu pôžičky a žaloba bola podaná nedôvodne. Podporne k takémuto záveru žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
29 Odo 475/2006. Ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť s tvrdením konajúceho súdu, že žalobca reálne odovzdal, vyplatil pôžičku v sume 12.000,-Eur bezhotovostným vkladom na účet v súlade s uzatvorenou zmluvou, a preto ho súd nedokazoval. Zo zvukového záznamu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 09.06.2021 vyplynulo, že samotná sudkyňa žiadala právneho zástupcu žalobcu, aby preukázal na aký účet bola poukázaná suma 12.000,-Eur a následne z predmetného zvukového záznamu dotazovala preukázanie poukázania sumy 12.000,-Eur zo strany žalobcu na účet žalovaného i právna zástupkyňa žalovaného, nakoľko táto skutočnosť bola od počiatku sporná. Následne na pojednávaní, konanom dňa 4.8.2021 sa právna zástupkyňa žalovaného dotazovala splnenia tejto žalobcovej povinnosti, pričom toto bolo za strany súdu zamietnuté s odôvodnením, že žalovaný nežiadal, aby žalobca preukázal na aký účet bola suma 12.000,-Eur poukázaná, ani žalobcovi nebola táto povinnosť zo strany súdu ukladaná. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 132 CSP a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predkladať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podstatné je, že žalobca nepreukázal, na základe čoho si od žalovaného uplatňuje sumu uvedenú v žalobe, keďže nepreukázal, že skutočne odovzdal peňažné prostriedky žalovanému. V priebehu konania sa žalovaný dostatočným spôsobom vyjadril k obchodno - právnemu vzťahu so žalobcom pri budúcej rekonštrukcii a prestavbe administratívnej budovy v obci J., predovšetkým ku skutočnosti, že po skončení spolupráce boli všetky záväzky zo strany žalovaného voči žalobcovi vysporiadané, čo vo svojich svedeckých výpovediach osvedčili i svedkovia O.. Q. C. a S. M., preto celé konanie, ako aj samotné rozhodnutie vo veci samej bolo pre žalovaného prekvapivé. Taktiež žalovaný namietal, že sa konajúca sudkyňa nijakým spôsobom nevysporiadala s požiadavkou žalovaného o aplikáciu moderačného práva s poukazom na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, ani s tou skutočnosťou, že žalobca si v konaní uplatňuje i úroky z omeškania ako sankciu za porušenie povinnosti. Žalobcovi priznala rozsah zmluvnej pokuty v plnej výške, tak ako ju uplatňoval v žalobe bez toho, aby mala preukázaný základ nároku žalobcu, a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému titulom zmluvy o pôžičke. Podporne žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1MObdo 1/2010 zo dňa 24.02.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 62/2004. Rozhodnutie súdu považuje žalovaný za arbitrárne, prekvapivé, nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti. Priznanie náhrady trov v rozsahu ako priznal súd prvej inštancie žalovanému, ako aj priznanie nároku na náhradu trov voči žalobcovi, by v tomto prípade bolo nanajvýš nespravodlivé a arbitrárne. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
5. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 20.09.2021 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.
6. Dňa 01.10.2021 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Tvrdenia žalovaného o nepreukázaní poskytnutia pôžičky považuje za zavádzajúce a rozporné so závermi, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v danom súdnom konaní. Poukázal na niektoré tvrdenia žalovaného, ktoré učinil v rámci súdneho konania, keď, napr. v rámci prednesu na pojednávaní dňa 09.06.2021, uviedol, že žalovaný „trvá na tom, že bola skutočne zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému pôžička, avšak v sume 12.000,- Eur“, ďalej sám žalovaný na pojednávaní totožného dňa uviedol, že „... nejakou formou som 12.000,- Eur od žalobcu prijal...“. Taktiež vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2020, uviedol: „reálne mi žalobca odovzdal titulom pôžičky iba sumu 12.000,-Eur, a to prevodom na bankový účet“. Taktiež žalovaný uviedol, že podpísal zmluvu o pôžičke a svoj podpis nespochybnil. Poskytnutie časti pôžičky v sume 12.000,-Eur, teda medzi stranami sporu nikdy nebolo sporné, čo konštatoval žalobca, súd, a svojimi výrokmi to potvrdil i žalovaný. Taktiež sa žalobca vyjadril k tvrdeným prednesom právnych zástupcov na pojednávaní zo dňa 04.08.2021. Poukázal na ust. § 151 CSP, kedy nebolo potrebné ani hospodárne skutočnosť prijatia 12.000,-Eur na účet žalovaného podrobovať osobitnému dokazovaniu. V danom prípade žalovaný nielen že „nepoprel" tvrdenia“, ale ich dokonca výslovne potvrdil, čím sa stali nespornými v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP. Argumentácia žalovaného je tak zmätočná, keď na jednej strane výslovne, a opakovane uznáva nárok žalobcu, a na druhej strane sa dožaduje ďalšieho dokazovania tejto nespornej skutočnosti, či dokonca na tejto zmätočnosti stavia aj svoje odvolanie. Zvýraznil, že žalovanému bola celá pôžička, tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke poskytnutá, čo bolo preukázané v doterajšom konaní, a čo žalovaný potvrdil v rámci konania, i podpisom na zmluve. Pre úplnosť zvýraznil, že žalovaný je v omeškaní s vrátením pôžičky už viac ako 3 roky, pričom zmluvná pokuta bola podľa názoru žalobcu dojednaná vo veľmi miernej, primeranej výške, predstavujúcej 10% požičanej sumy, a i z tohto dôvodu považuje žalobca návrh na moderovanie zmluvnej pokuty za nedôvodný. Navyše je žalobca toho názoru, že súd nemá žiadnu povinnosť sa osobitne venovať tomu,
prečo nevyužil svoje moderačné právo, keď mal za to, že pôžička poskytnutá bola a zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú. Žalobca zotrval na tom, že žalobca so žalovaným neuzatvoril žiadnu dohodu o spolupráci ohľadne prestavby budovy v W., a žalovanému nevznikol a nemohol vzniknúť z neexistujúcej dohody akýkoľvek peňažný nárok voči žalobcovi spôsobilý započítania s nárokom žalobcu uplatňovaným v tomto konaní, tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalobca tak isto sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by mali byť naplnené odvolacie dôvody v zmysle CSP, s čím sa nestotožnil. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, učinené v snahe predlžiť súdne konanie a ďalej oddialiť splnenie si svojho záväzku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
7. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 03.11.2021 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
8. Dňa 10.11.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný uviedol, že nemožno súhlasiť s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého uviedol, že poskytnutie pôžičky v sume 12.000,- Eur medzi stranami konania nikdy nebolo sporné. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal skutočné poukázanie predmetnej sumy na účet žalovaného, hoci tak bol dotazovaný zo strany právnej zástupkyne žalovaného i samotnej sudkyne, čo vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 09.06.2021, a na ktorý poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní. Zo strany žalobcu nebol v konaní okrem zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2018 vyprodukovaný žiaden relevantný dôkaz, nepreukázal reálne prenechanie predmetu pôžičky žalovanému. Takéto konštatovanie zo strany súdu považuje žalovaný za nesprávne. Žalobca nepreukázal, že by skutočne prevodom na účet poskytol žalovanému sumu 12.000,-Eur a ani poskytnutie sumy 6.000,-Eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Bolo povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predkladať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalej sa opätovne žalovaný vyjadril k výške a dôvodnosti zmluvnej pokuty, pričom s poukazom na judikatúru súdnych autorít namietal, že primeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať vzhľadom na dobu, za ktorú sa zmluvná pokuta požaduje. Súd pri posúdení primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty neprihliadal na okolnosti, predovšetkým nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného (osobný bankrot žalovaného), kedy teda jednoznačne mal využiť svoje moderačné právo. Ďalej žalovaný poukázal opätovne na svedecké výpovede W.Q. C. a S. M., kedy obaja svedkovia zhodne uviedli, že všetky záväzky žalovaného boli voči žalobcovi vysporiadané po skončení vzájomnej spolupráce, pričom na tieto svedecké výpovede konajúca sudkyňa pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom neprihliadla. Žalovaný má za to, že je dôvod, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobu zamietol.
9. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 13.12.2021.
10. Dňa 14.12.2021 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch a opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
11. V dôsledku odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Odvolací súd vykonal prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo a v medziach dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP. Odvolací súd po
preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia konštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 382 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé ako súd vec právne posúdil, pričom súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť i uplatnenej procesnej obrane vznesenej žalovaným o tvrdenom jednostrannom započítaní, resp. dohode o započítaní, pričom súd prvej inštancie právne posúdenie veci v odôvodnení rozhodnutia v náležitom rozsahu aj riadne odôvodnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ako odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. § 384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného vychádzal so súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, príp. nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
16. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
17. Nad rámec uvedeného odvolací súd a v reakcii na jednotlivé odvolacie námietky žalovaného uvádza nasledovné.
18. Žalobca si žalobou v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 19.800,-Eur, ktorá pozostávala zo sumy 18.000,-Eur titulom pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 02. 2018 a sumy 1.800,-Eur titulom zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o pôžičke. V konaní žalobca ako dôkaz predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú sporovými stranami podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi „ďalšiu pôžičku“ dňa uvedeného v zmluve o pôžičke, t. j. 21.02.2018 v celkovej výške 18.000,-Eur bezúročne, a to 6.000,-Eur v hotovosti pri podpise uvedenej zmluvy, pričom z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva, že túto skutočnosť dlžník potvrdil svojím podpisom. Sumu 12.000,-Eur veriteľ v zmysle Čl. 1 zmluvy o pôžičke, poskytol dlžníkovi vkladom na účet dlžníka.
19. V podanom odvolaní žalovaný považoval za nepreukázanú okolnosť existencie pôžičky a namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce skutočné odovzdanie, resp. prenechanie dohodnutých finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi v zmysle zmluvy o pôžičke.
20. Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Odvolací súd prisvedčuje argumentácii žalovaného v tej časti, že zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka je reálnym kontraktom, resp. reálnou zmluvou, čo znamená, že na jej vznik nepostačuje samotné dosiahnutie konsenzu zmluvných strán, ale pre jej vznik je potrebné, aby okrem tohto konsenzu došlo aj k reálnemu odovzdaniu dohodnutej peňažnej sumy. Samotná zmluva teda nevzniká jej uzavretím, pričom zákon v prípade zmluvy o pôžičke nepredpisuje písomnú formu
- čo znamená, že ju možno uzavrieť aj ústne - ale až reálnym odovzdaním a prevzatím finančných prostriedkov. Až odovzdaním dohodnutej peňažnej sumy dlžníkovi vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi.
22. Je potrebné uviesť, že uvedenú charakteristiku zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu už poskytol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku a pri rozhodovaní o veci z uvedeného právneho posúdenia i správne vychádzal.
23. V reakcii na odvolacie námietky uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom procese všeobecne platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Odvolací súd osobitne v súdenej veci poukazuje na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí.
24. Odvolací súd, oboznámiac sa s celým obsahom spisového materiálu konštatuje, že žalovaný od svojho prvého úkonu, ktorý mu v konaní patril, nepoprel reálne odovzdanie sumy 12.000,-Eur veriteľom dlžníkovi, nepoprel ich reálne prijatie, a existenciu pôžičky do výšky 12.000,-Eur počas celého konania pred súdom prvej inštancie nerozporoval. Tento svoj postoj však doplnil tvrdením, že poskytnutá pôžička 12 000,- Eur bude započítaná voči odmene žalovaného, ktorá mu podľa jeho tvrdení mala prináležať zo spolupráce so žalobcom. Nepopretie skutkového tvrdenia žalobcu o poskytnutej pôžičke čo do výšky 12 000,- Eur žalovaným vyplýva napr. z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 16. 09. 2020, v ktorom žalovaný uviedol: „Reálne mi žalobca odovzdal titulom pôžičky iba sumu vo výške 12.000,- Eur prevodom na bankový účet. V čase podpísania zmluvy o pôžičke od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, som so žalobcom začal pracovať na projekte budúcej rekonštrukcie a prestavby administratívnej budovy v H. na byty, kde vlastníčkou je známa žalobcu - E. Q.... Pokiaľ ide o sumu nad rámec 12.000,- Eur, táto suma mala predstavovať jeho odmenu za poskytnutú pôžičku, a teda túto sumu mi nikdy neodovzdal“. Ďalej z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva: „O uvedenom dlhu vo výške 12.000,- Eur sme sa so žalobcom dohodli, že tento dlh vo výške 12.000,- Eur bude započítaný voči mne prináležiacej odmene pri vybavovaní projektových a administratívnych práca potrebných pre vybavenie stavebného povolenia pre objekt rekonštrukcie a nadstavby administratívnej budovy v J. na byty“.
25. Z ďalšieho vyjadrenia žalovaného k veci zo dňa 16. 09. 2020 (č. l. 172 spisu) vyplýva: „Trvám na svojom vyjadrení, že mi žalobca poskytol titulom pôžičky výlučne sumu 12.000,- Eur, a to prevodom ma bankový účet“. V totožnom vyjadrení žalovaný ďalej uvádza: „Čo sa týka sumy 12.000,- Eur, táto bola reálne prevedená v prospech mojej osoby bezhotovostným prevodom na účet, avšak ohľadom uvedeného dlhu sme so žalobcom uzatvorili dohodu, že predmetná suma bude započítaná voči odmene, ktorá mi prináleží za vybavenie projektových a administratívnych prác potrebných pre vybavenie stavebného povolenia pre objekt rekonštrukcie a nadstavby administratívnej budovy v J.“.
26. Na pojednávaní konanom Okresným súdom Brezno dňa 09. 06. 2021, ktoré pojednávanie bolo uskutočnené za osobnej prítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, právna zástupkyňa žalovaného E.. E. P. uviedla, že: „Žalovaný zotrváva na svojich písomných vyjadreniach zaslaných súdu. Trvá na tom, že bola skutočne zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému pôžička, avšak v sume 12.000,- Eur, pričom žalovaný so žalobcom uzatvoril dohodu, že predmetná suma bude započítaná titulom vzájomných pohľadávok ako odmena, ktorá mu prináleží za vybavovanie projektových a administratívnych prác v obci L.. Čo sa týka sumy 6.000,- Eur, táto zo strany žalobcu žalovanému nikdy nebola vyplatená, pričom žalobca k dnešnému dňu nepreukázal žiaden dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom vysvetlil odovzdanie sumy 6.000,- Eur k rukám žalovaného“. Na totožnom pojednávaní sám žalovaný k existencii pôžičky uviedol: „Táto dohoda bola medzi nami uzatvorená ústne s tým, že peniaze, ktoré sú predmetom zmluvy o pôžičke, ale nie v sume 18.000,- Eur, ale v sume 12.000,- Eur, boli peniaze, ktoré súviseli s časťou predpokladaných výdajov na inžiniersku činnosť pre zabezpečenie územného a stavebného povolenia pre administratívnu budovu bývalého Poľnohospodárskeho družstva J., t. č. vo vlastníctve pani Q.“. Ďalej žalovaný na dotaz súdu sám uviedol: „Áno, podpísal som túto zmluvu, ja
svoj podpis nespochybňujem, pričom pán M. to zneužil a rieši to tak, ako to rieši“. Na ďalší dotaz súdu žalovaný uviedol: „Ja tvrdím, že nejakou formou som 12.000,- Eur od žalobcu prijal, ale v domnení, že je to preddavok na inžiniersku činnosť a bola mi suma 12.000,- Eur vyplatená, ale neviem či na účet“.
27. Odvolací súd tak konštatuje, že žalovaný od počiatku konania pred súdom prvej inštancie, od podania žaloby nespochybňoval pôžičku do výšky 12.000,- Eur, nerozporoval poskytnutie finančných prostriedkov 12.000,- Eur žalobcom - veriteľom a ich prijatie žalovaným dlžníkom, keď v tomto smere súdu opakovane podával písomné vyjadrenia ako i ústne prednesy priamo na pojednávaní a v tomto zmysle odpovedal i na doplňujúce otázky konajúcej sudkyne.
28. K zmene argumentácie a procesnej obrany došlo až na poslednom pojednávaní vo veci dňa 04. 08. 2021, kedy žalovaný uviedol: „To, že tých 12.000,- Eur, čo som priznal neviem na aký účet bolo poslaných, keďže ja som v tej dobe nedisponoval žiadnym účtom z dôvodu, že na mňa bol vyhlásený konkurz roky predtým“.
29. Odvolací súd tak konštatuje, že skutočnosť prijatia pôžičky čo do výšky 12.000,- Eur na účet žalovaného nebola od počiatku konania sporná, žalovaným nebola popretá, rozporovaná a preto nebol zákonný dôvod v zmysle § 151 CSP, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie k tejto skutočnosti, ktorá sa medzi sporovými stranami zo zákona považovala za nespornú. Na uvedenú okolnosť bola na pojednávaní priamo upozornená i právna zástupkyňa žalovaného; pri pokuse o zmenu procesnej obrany právnej zástupkyni, ktorá vo svojom prednese uviedla: „Zároveň mám za to, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že poskytol žalovanému financie na účet bezhotovostným prevodom, túto povinnosť mal žalobca preukázať. Doteraz nám nebola zo strany žalobcu a zo strany súdu predložená žiadna transakcia o poskytnutí týchto financií a žiadame, aby boli na dnešnom pojednávaní vypočutí svedkovia tak ako sme ich navrhli, a to O.. Q. C. a pán M.“. Na uvedené konajúca sudkyňa právnu zástupkyňu upozornila, že žiadna povinnosť zo strany súdu žalobcovi, ohľadne potvrdenia o bezhotovostnom poskytnutí financií vo výške 12.000,- Eur na účet žalovaného nebola uložená, pretože toto v konaní nebolo sporné.
30. Napriek konštatovaniu právnej zástupkyne žalovaného učinenej na pojednávaní: „Tak sme sa asi nesprávne rozumeli“, na rovnakej argumentácii a rozporovaní od počiatku nespornej okolnosti, žalovaný a jeho právny zástupca zotrvali v podanom odvolaní. Vzhľadom na postoj žalovaného a jeho právneho zástupcu, vzhľadom na učinené písomné vyjadrenia a ústne prednesy, súd prvej inštancie v tomto rozsahu nemal dôvod vykonávať dokazovanie, a k uvedenej - druhou sporovou stranou nerozporovanej okolnosti - nebol povinný vykonávať dokazovanie, nakoľko sa v zmysle ust. § 151 CSP považuje za nespornú a nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav.
31. V tejto časti preto odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočne vykonanom dokazovaní a nepreukázaní poskytnutia pôžičky vo výške 12 000,- vyhodnotil ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov.
32. Zároveň je nutné uviesť, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nepreukázal, že by mu voči žalobcovi vznikla akákoľvek pohľadávka (spôsobilá na tvrdené započítanie) , keď uvedené zostalo len v rovine nepreukázaného tvrdenia, pričom i v samotných tvrdeniach bol žalovaný nekonzistentný, nepresvedčivý, výšku tvrdenej dohodnutej odmeny za ním vykonané práce uvádzal v jednotlivých prednesoch rôzne. Žalovaný jednak nepreukázal, že by si tvrdenú (avšak nepreukázanú) pohľadávku voči žalobcovi uplatnil a i napriek možnosti danej súdom, v konaní nepreukázal rozsah tvrdených vykonaných prác pre žalobcu, ich cenu, k uvedenému neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné objektivizovať dôvodnosť tvrdenej odmeny a určiť jej výšku. Už súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalovaný nepreukázal zákonné podmienky pre započítanie a to či už jednostranné (§ 580 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou (§ 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
33. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namieta, že reálne poskytnutie finančných prostriedkov z pôžičky nebolo preukázané ani čo do výšky 6.000,- Eur. Uvedená okolnosť skutočného odovzdania peňazí však i podľa záveru odvolacieho súdu vyplýva z obsahu samotnej zmluvy o pôžičke, z ktorej z Čl. 1 vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 6.000,- Eur v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník svojim podpisom potvrdzuje. Z Čl. III. zároveň vyplýva prehlásenie zmluvných strán, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, na dôkaz čoho pripájajú vlastnoručné podpisy.
Na pojednávaní vykonanom vo veci žalovaný dlžník potvrdil autentickosť svojho podpisu, ktorým v čase podpisovania zmluvy osvedčil a potvrdil, že súhlasí s obsahom zmluvy, a teda súhlasí s pravdivosťou skutočností v nej obsiahnutých. Žalovaný (ako už súd prvej inštancie uviedol, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním) tak svojim podpisom potvrdil tú skutočnosť, že mu pri podpise zmluvy bola v hotovosti poskytnutá suma 6.000,- Eur. Pokiaľ by uvedená okolnosť, uvedené ustanovenie zmluvy nebolo pravdivé a pokiaľ by zmluva v tejto časti nebola súladná so skutkovým stavu, nebolo dôvodu, aby ju žalovaný slobodne, vážne podpísal. V ustanovení zmluvy použitý minulý čas („veriteľ poskytol dlžníkovi 6000,- Eur pri podpise zmluvy“) vyjadruje vykonané odovzdanie sumy 6 000,- Eur v hotovosti a až následné podpísanie zmluvy dlžníkom, ktorý svojím podpisom vyjadril svoj súhlas s pravdivosťou obsahu listiny svedčiacej o právnom úkone, ktorý žalovaný v žiadnom smere nebol povinný učiniť.
34. Odvolací súd tak konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočným spôsobom preukázané reálne odovzdanie sumy 18.000,- Eur, teda reálne odovzdanie finančných prostriedkov vo výške celej pôžičky, na vrátanie ktorých finančných prostriedkov sa žalovaný zaviazal do dňa 15. 08. 2018. Vrátenie finančných prostriedkov v konaní žalovaný nepreukázal, keď výpovede ním označených svedkov hodnoverne nepreukazujú samotné odovzdanie (vrátenie) finančných prostriedkov v konkrétnej výške a nepreukazujú, že sa jednalo o finančné prostriedky viažuce sa k zmluve o pôžičke, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok v predmetnom konaní.
35. Na základe súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania tak možno ustáliť, že v konaní bolo preukázané, že titulom pôžičky bola žalovanému žalobcom poskytnutá suma 18.000,- Eur a to, v zmysle zmluvných dojednaní, na dobu 6 mesiacov, avšak žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil riadne a včas, svoj zmluvný záväzok nesplnil ani čiastočne a finančné prostriedky prijaté titulom pôžičky žalobcovi nevrátil ani následne do dňa rozhodnutia konajúceho súdu. Je preto namieste aplikovať sankčné ustanovenie obsiahnuté v zmluve o pôžičke a slobodne, vážne a zrozumiteľne dojednané oboma zmluvnými stranami vo forme zmluvnej pokuty vo výške 1.800,- Eur. V súdenej veci dojednaná zmluvná pokuta nedosahuje ani polovicu zabezpečovanej istiny, ale predstavuje 10 % z istiny, čo nemožno mať za zmluvnú pokutu neprimerane vysokú, resp. odporujúcu dobrým mravom. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď nárok žalobcu uplatňovaný titulom zmluvnej pokuty priznal v celom rozsahu, bez nutnosti či dôvodnosti uvedenú moderovať. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdil akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by akceptovateľne odôvodňovali hrubé porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, resp. ktoré by objektívne bránili žalovanému istinu, či zmluvnú pokutu zaplatiť. Žalovaný ani netvrdil, že dôvodom pre nepriznanie zmluvnej pokuty alebo dôvodom pre moderovanie jej výšky by mali byť majetkové pomery na strane povinného (žalovaného). Preto záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť i zmluvnú pokutu, s ktorej výškou žalovaný pri podpise zmluvy o pôžičke súhlasil, odvolací súd vyhodnotil ako správny.
36. Z dôvodu vecnej správnosti tak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
37. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách prvoinštančného konania, ktorým výrokom súd prvej inštancie uložil povinnosť náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v celom rozsahu. Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, žalobca bol v konaní plne úspešný; v konaní bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu v súvislosti so súdnym konaním trovy reálne vznikli. Celý procesný úspech v konaní pred súdom prvej inštancie tak prináleží žalobcovi a tomu zodpovedá na strane druhej procesný neúspech žalovaného v celom rozsahu. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol o povinnosti náhrady trov konania žalobcu, ktorú povinnosť uložil žalovanému v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom výroku o trovách konania.
38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol procesne úspešný ani v časti, keďže rozsudok súdu prvej inštancie, vyhovujúci žalobe, v celom rozsahu bol potvrdený odvolacím súdom ako vecne správny. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak svedčí žalobcovi a žalovaný je v odvolacom konaní neúspešnou stranou sporu v celom rozsahu. Odvolací súd postupujúc podľa ust. § 255 ods. 1 CSP uložil žalovanému, ako procesne neúspešnej strane sporu,
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania, keďže mal odvolací súd preukázané, že žalobcovi i v odvolacom konaní zastúpenému právnym zástupcom, trovy v súvislosti s odvolacím konaním reálne vznikli.
39. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).